{"guid": "225bcc18-e131-4c5b-9adf-4a6addf7cbdb:b9617ce6-d054-4d55-8255-a7aaf994d248", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1011201633.1", "spisova_znacka": "3Sžo/41/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/41/2012 z 1. 8. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. augusta 2013, sp. zn. 3Sžo/41/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1011201633.1", "identifikacne_cislo": "1011201633", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2013-08-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/124-2006/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/124#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b9617ce6-d054-4d55-8255-a7aaf994d248", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201633.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201633.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201633.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/41/2012\n1011201633\n01. 08. 2013\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2013:1011201633.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a\nčleniek senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: Železnice\nSlovenskej republiky Bratislava, v skrátenej forme „ŽSR\", IČO: 31 364 501, Klemensova 8, Bratislava,\nproti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: S/2011/01249-2.1 O-60/2011 zo dňa 23.06.2011, o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 155/11-71 zo dňa 01.02.2012,\njednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 155/11-71 zo dňa\n01.02.2012 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zmenil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č.\nS/2011/01249-2.1 O-60/2011 zo dňa 23.06.2011 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorátu\npráce Košice č. 14/11/B zo dňa 25.02.2011 tak, že žalobcovi za porušenie povinnosti stanovenej v § 6\nods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o BOZP“ ) v nadväznosti na čl. 1397 a čl.\n1398 predpisu Železníc Slovenskej republiky Ž1 Pravidlá železničnej prevádzky schválené generálnym\nriaditeľom ŽSR č. 750/2005 - O 220 s účinnosťou od 11.12.2005, pričom porušenie povinnosti spočíva v\ntom, že žalobca nezabezpečil, aby pracovisko a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie\nzamestnancov dňa 01.04.2010 v obvode železničnej stanice Spišská Nová Ves, keď určil dopravnú\ncestu pre skúšobnú jazdu hnacieho dráhového vozidla rady 131-051/052 v obvode železničnej stanice\nSpišská Nová Ves a nie v medzistaničnom úseku, pričom pri jazde jeho dráhového vozidla riadeného\nQ. V. došlo na prvej traťovej koľaji pred prevádzkovou budovou železničnej stanice Spišská Nová Ves\nk nárazu na stojaci osobný vlak, čím došlo k smrteľným pracovným úrazom Q. V., X. B., Ing. Q.I. a k\nzávažnému pracovnému úrazu s ťažkou ujmou na zdraví X. V., ukladá pokutu 36.000 €, ktorú je povinný\nzaplatiť na účet Inšpektorátu práce Košice vedený v Štátnej pokladnici č. 7000102404/8180, KS 1148,\nVS 1411, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.\nKrajský súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán - Inšpektorát\npráce Košice vykonal u žalobcu v dňoch 06.04.2010 - 15.07.2010 vyšetrovanie príčin vzniku závažného\npracovného úrazu postihnutých X. B.,\nIng. Q.I., X. V. a Q. V., ktorý sa stal dňa 01.04.2010 na prvej\ntraťovej koľaji v železničnej stanici Spišská Nová Ves. Zistené nedostatky sú uvedené v protokole č.\nIKO-03-13, 32, 49-2.3/P-J 1, 2-10 zo dňa 15.07.2010 a v dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 11.01.2011 v\n\nčasti G.-Z zistené nedostatky, ods. 1 písm. b/ v bodoch 1. a 2. - porušenie § 6 ods. 1 písm. d/ zákona o\nBOZP a § 9 ods. 1 zákona o BOZP. Listom zo dňa 24.01.2011 správny orgán oznámil žalobcovi začatie\nsprávneho konania vo veci uloženia pokuty vo výške 69.000 €, pričom z návrhu na začatie konania o\nuložení pokuty v spojení s protokolom vyplýva, že za porušenie § 6 ods. 1 písm. d/ zákona o BOZP bola\nnavrhovaná a neskôr uložená pokuta vo výške 36.000 € a za bod 2. - porušenie § 9 ods. 1 zákona o BOZP\nbola navrhovaná a neskôr uložená pokuta vo výške 33.000 €. Prvostupňový správny orgán žalobcovi\nuložil rozhodnutím zo dňa 25.02.2010 pokutu 69.000 € za porušenie § 6 ods. 1 písm. d/ a § 9 ods. 1\nzákona o BOZP. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 23.06.2011\ntak, že podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nKrajský súd v Bratislave sa stotožnil so skutkovým stavom ako ho zistili správne orgány, ktoré\nvykonali vo veci rozsiahle dokazovanie a postupovali v súlade s právnymi predpismi, pričom sa\nstotožňovali s dôvodmi a zisteniami o porušení § 6 ods. l písm. d/ zákona o BOZP žalobcom a v\ntomto smere prislúchajúcej pokuty vo výške 36.000 €, avšak pokiaľ ide o vytýkané porušenie povinností\nuvedených v § 9 ods. l zákona o BOZP, je súd názoru, že k tomuto porušeniu nedošlo, resp. nebolo\nsprávnymi orgánmi preukázané. Krajský súd uviedol, že argumentácia žalobcu, že je iba správcom\ninfraštruktúry neobstojí, keďže rozdiel od Národnej diaľničnej spoločnosti má žalobca priame povinnosti\nv súvislosti s organizovaním a riadením železničnej dopravy, prideľuje kapacity dopravcovi, upravuje\nzavádzanie a odriekanie vlakov, vypravuje vlaky a riadi celú železničnú dopravu, pričom povinnosti\nžalobcu sú nespochybniteľné najmä v obvode železničnej stanice. Správe poukázal žalovaný na to, že\nnehodová udalosť na diaľnici nemusí byť pracovným úrazom, avšak železničná stanica je pracoviskom\nzamestnávateľa, ktorý je podľa § 6 ods. 7 zákona o BOZP povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu\nzdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho\npriestoroch. Žalobca má postavenie prevádzkovateľa železničnej infraštruktúry, t.j. prevádzkuje dráhu\na Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. prevádzkuje dopravu na dráhe. Samotná skutočnosť, že\ninšpektori zistili aj porušenie predpisov zo strany iných subjektov však nezbavuje žalobcu zodpovednosti\nza porušenie § 6 ods. 1 písm. d/ zákona o BOZP a v nadväznosti na čl. 1397 a čl. 1398 predpisu ŽSR\nŽl Pravidlá železničnej prevádzky. Porušenie všeobecnej povinnosti zamestnávateľa ustanovenie v § 6\nods. 1 písm. d/ zákona o BOZP.\nZ výpovedí svedkov a z popisu vykonávaných činností pred vznikom nehodovej udalosti s následnými\nzávažným pracovnými úrazmi je zrejmé, že k udalosti došlo pri činnosti v súvislosti s odskúšaním\nfunkčnosti elektrodynamickej brzdy (EDB) po jej oprave na hnacom dráhovom vozidle (HDV), keď\nrušňovodič Q. V. dohodol v dopravnej kancelárii s A. O.alšie jazdy HDV v obvode železničnej stanice\nSpišská Nová Ves tak, že chcel vyskúšať rušeň na dlhšej rovnej koľaji. Traťový výpravca A. O. mu\npovolil jazdu HDV na odchodovú koľaj smerom na Vydrník tak, že vchode osobného vlaku ho prestaví\nna prvú staničnú koľaj za osobný vlak a to za prítomnosti panelového výpravcu X. K. a operátorky\nQ. O.. Po odchode osobného vlaku mu mala byť ďalšia jazda dovolená odchodovým návestidlom,\numiestnenom smerom na Markušovce len v obvode tejto železničnej stanice. Aby sa HDV dostalo do\nobvodu železničnej stanice Spišská Nová Ves musel strojmaster požiadať výpravcu o umožnenie jazdy\nrušňa do stanice a uviesť aj dôvod jazdy. Výpravcovi teda muselo byť známe, že jazda rušňa zo stanice\nje požadovaná z dôvodu vykonania skúšobnej jazdy za účelom odskúšania elektrodynamickej brzdy po\noprave. EDB nie je možné odskúšať dynamicky, ale iba počas jazdy a preto pokiaľ ju chceli zamestnanci\nodskúšať, musela byť vykonaná jazda. Krajský súd súhlasil s názorom žalovaného, že podstatou a\npochybením žalobcu je skutočnosť, že realizoval skúšobnú jazdu pod pojmom posunu, keďže účelom\npožadovanej jazdy nebol posun HDV, ale vyskúšanie účinku EDB počas jazdy HDV v obvode železničnej\nstanice Spišská Nová Ves, pričom HDV bolo v tom čase v správkovom režime. Skúšobná jazda bola\nvykonávaná v obvode stanice a nie v medzistaničnom úseku. Z výpovedí svedkov správne orgány tiež\nzistili, že takéto skúšobné jazdy sa pod pojmom posunu vykonávali opakovane aj pred udalosťou, t.j.\npred 01.04.2010. Správny je aj názor žalovaného, že je nevyhnutné zabezpečiť, aby v budúcnosti HDV\ns problémom bŕzd neboli skúšané v železničnej stanici, kde sa pohybujú nielen zamestnanci, ale aj\ncestujúca verejnosť tak, aby nebola ohrozovaná bezpečnosť na dráhe, ktorá musí by zabezpečovaná\nv každom režime.\nProti tomuto rozsudku dal žalobca včas odvolanie. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nzrušil a vec vrátil krajskému súdu na opätovné prejednanie. Namietal, že ide o svojvoľný výklad\n\nsprávnych orgánov, ako aj krajského súdu v tom, že žalovaný porušil zákon č. 124/2006 Z.z. a to\nkonkrétne § 6 ods. 1 písm. d/ „...keď určil dopravnú cestu pre skúšobnú jazdu hnacieho dráhového\nvozidla rady 131-051/052 v obvode železničnej stanice Spišská Nová Ves a nie v medzistaničnom\núseku, pričom pri jazde hnacieho dráhového vozidla riadeným Q. V. došlo na prvej traťovej koľaji\npred prevádzkovou budovou železničnej stanice Spišská Nová Ves....“. Toto zistenie nezodpovedá\nskutočnosti. Žalovaný - Železnice Slovenskej republiky ako prevádzkovateľ dráhy neurčili dopravnú\ncestu pre skúšobnú jazdu hnacieho dráhového vozidla v obvode železničnej stanice Spišská Nová\nVes. Správne orgány ani súd neuviedli žiaden relevantný doklad, ktorý by toto tvrdenie potvrdil.\nŽeleznice Slovenskej republiky ani nemohli určiť dopravnú cestu pre skúšobnú jazdu hnacieho\ndráhového vozidla v obvode železničnej stanice Spišská Nové Ves, keďže ich za týmto účelom nikto\npísomne ani ústne neoslovil. Podľa vtedy aj teraz platných predpisov Železnice Slovenskej republiky\nneurčujú, či sa uvedený pohyb vykoná ako posun, alebo ako jazda vlaku. To si určuje dopravca\na Železnice Slovenskej republiky podľa jeho požiadavky iba zabezpečujú uvedený pohyb obsluhou\nzabezpečovacieho zariadenia. Žalobca namietal, že pokiaľ rušňovodič - inštruktor požiadal o posun\nHDV mal dodržiavať podmienky určené pre posun (dodržiavať to, čo žiadal). Tieto podmienky mu boli\naj návestené príslušnými návestidlami ako návesť „Posun dovolený, resp. Posun zakázaný“. Žiadny\nprávny predpis nezakazuje vykonávanie posunu na obsadenú koľaj. Žalovaný ako správca infraštruktúry\nnemá právne a technické možnosti a prostriedky zabrániť dopravcovi vo vykonávaní aktivít dopravcu\nza podmienok určených pre posun. Ani skutočnosť, či hnacie dopravné vozidlo je „v správkovom stave“\nalebo v inom stave, prevádzkovateľ ani nevie ani mu ju nikto neoznamuje. V akom stave je hnacie\ndopravné vozidlo vie dopravca, ktorý je zodpovedný za to, že vozidlo zodpovedá príslušným predpisom.\nŽalobca naďalej tvrdí, že správny orgán nezistil skutočný stav veci. Vyplýva to aj z informácie o\nvydaní Záverečnej správy z vyšetrovania vážnej nehody kategórie A1, ku ktorej došlo 01.04.2010\nv železničnej stanici Spišská Nová Ves. Záverečnú správu vydalo Ministerstvo dopravy, výstavby\na regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Poukazoval na to, že zo záverečnej správy článku\nIV Analýzy a závery okrem iného vyplýva, že príčinou vzniku nehody je prekročenie stanovenej\nrýchlosti pri posune rušňovodičom posunujúceho rušňa porušením technológie posunu, porušenie\npredpisu ŽSR Ž1 - Pravidlá železničnej prevádzky článok 545. Vznik nehody bol umožnený prepnutím\nvlakového zabezpečovača MIREL VZ1 z pracovného režimu „posun“ do pracovného režimu „prevádzka“\nneidentifikovanou osobou, porušenie smernice PS 3 S23 T108 1991, článok II bod 6. Z citovaného článku\nIV tiež vyplýva porušenie predpisu V 2 ZSSK Cargo - Výkon rušňovej čaty, článok, kapitola 1 ods. č. 28 v kabíne rušňovodiča, z ktorej je HV riadené, môžu byť počas jazdy najviac štyri osoby vrátane rušňovej\nčaty, pokiaľ to priestor tejto kabíny umožňuje. Správy orgán teda nezistil skutočný stav veci.\nŽalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.07.2012 k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave, ktorý považuje za zákonný a správny.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v\nodvolaní žalobcu (§ 212 ods. l O.s.p., § 246c ods. l veta prvá O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§\n250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo verejne vyhlásené rozsudku oznámené na úradnej tabuli\nsúdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>\nnajmenej päť dní pred jeho vyhlásením, vo veci vyhlásil rozsudok, ktorým podľa § 250ja ods. 3 veta druhá\nO.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nPreskúmaním veci najvyšší súd zistil, že žalobca namieta aplikovateľnosť ustanovenia § 6 ods. 1 písm.\nd/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov na daný skutkový stav.\nSenát najvyššieho súdu poukazuje na to, že uvedené ustanovenie má všeobecný prevenčný charakter.\nPodľa § 1 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 01.04.2010 tento zákon ustanovuje všeobecné zásady\n\nprevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie\nrizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia\nz práce.\nPodľa § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. (všeobecné povinnosti zamestnávateľa)\nzamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať,\naby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy,\nusporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov\na na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.\nUvedené ustanovenie má objektívny charakter. Zamestnávateľ je preto objektívne zodpovedný za\nvytváranie takých pracovných postupov a usporiadanie organizácie práce tak, aby neohrozovala\nbezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci. Ide o zodpovednosť za správny delikt, ktorého\nzákonným znakom nie je subjektívna stránka vo forme zavinenia. Skutočnosť, že pracovisko ohrozovalo\nbezpečnosť a zdravie zamestnancov vyplýva zo vzniku predmetnej udalosti, ktorá samotná nasvedčuje,\nže žalobca nedodržiaval všeobecné prevenčné postupy a organizácia práce v obvode železničnej\nstanice Spišská Nová Ves nebola objektívne na takej úrovni, aby nedochádzalo k vzniku uvedeným\nudalostiam. Porušenie prevenčnej povinnosti má za následok, že žalobca by mal analyzovať celú\nsituáciu a vyvodiť z nej prevenčné postupy, aby k takýmto situáciám nedochádzalo. Žalobca má\nobjektívnu zodpovednosť za ochranu bezpečnosti a zdravia v priestoroch železničnej stanice Spišská\nNová Ves. Najvyšší súd považuje uloženú pokutu za porušenie tejto všeobecnej prevenčnej povinnosti\nza primeranú. Odôvodnenie krajského súdu v napadnutom rozsudku je podrobné a najvyšší súd sa s\nním stotožnil.\nO trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. l veta prvá O.s.p. v spojení s\n§ 224 ods. 1 a § 246 ods. l veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi nevznikol\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný ako správny orgán nemá nárok na náhradu trov\nkonania.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}