{"guid": "f6418b65-5748-4b5c-8cbe-d54e86d9e816:28311899-15e6-494c-9659-dc444586a7d2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1011201475.1", "spisova_znacka": "2Sžhpu/1/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžhpu/1/2012 z 18. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2013, sp. zn. 2Sžhpu/1/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1011201475.1", "identifikacne_cislo": "1011201475", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2013-04-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/136", "nazov": "zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/136", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/136-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-8.odsek-2", "nazov": "§ 8 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/136-2001/paragraf-8"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/136#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/28311899-15e6-494c-9659-dc444586a7d2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201475.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201475.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201475.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžhpu/1/2012\n1011201475\n18. 04. 2013\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2013:1011201475.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Slovnaft, a.s., Vlčie Hrdlo 1, 824 12 Bratislava,\nIČO: 31 322 832, právne zastúpený: Advokátska kancelária Ružička Csekes, s.r.o., Vysoká 2/B, 811\n06 Bratislava, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 24,\n826 03 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady Protimonopolného úradu Slovenskej\nrepubliky č. 2011/DZ/R/2/023 zo dňa 8. júla 2011, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 1S 165/2011 - 181 zo dňa 22. marca 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 165/2011 - 181 zo dňa\n22. marca 2012 z m e ň u j e tak, že žalobu žalobcu z a m i e t a.\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím\nProtimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru zneužívania dominantného postavenia zo dňa 10.\ndecembra 2010, č. 2010/DZ/2/1/068 a to podľa § 250 j ods. 2 písm. a/, c/, d/ O.s.p., ktorými rozhodnutiami\nRada v rozkladovom konaní potvrdila rozhodnutie protimonopolného úradu, ktorým úrad rozhodol, že:\n- konanie žalobcu v čase od 1. januára 2006 do 31. decembra 2006 spočívajúce v objektívne\nneodôvodnenom uplatňovaní rozdielnych zrážok alebo prirážok k základnej veľkoobchodnej cenníkovej\ncene benzínu voči jednotlivým odberateľom benzínu je zneužívaním dominantného postavenia na\nrelevantnom trhu predaja benzínov na úrovni veľkoobchodu na území Slovenskej republiky podľa § 8\nods. 2 zákona č. 136/2001 o ochrane hospodárskej súťaže (ďalej len ,,ZoHS“) a je preto podľa § 8 ods.\n6 tohto zákona zakázané:\n- konanie spoločnosti v čase od 1. januára 2005 do 31. decembra 2006 spočívajúce v objektívne ne\nodôvodnenom uplatňovaní rozdielnych zrážok alebo prirážok k základnej veľkoobchodnej cenníkovej\ncene nafty voči jednotlivým odberateľom nafty je zneužívaním dominantného postavenia na relevantnom\ntrhu predaja nafty na úrovni veľkoobchodu na území Slovenskej republiky podľa § 8 ods. 2 ZoHS a je\npreto podľa § 8 ods. 6 tohto zákona zakázané,\n- zároveň uložil obchodnej spoločnosti žalobcu povinnosť zaplatiť za vyššie uvedené protiprávne\nkonanie pokutu vo výške 9 028 746 euro do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.\nKrajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutia správnych orgánov vydané v inštančnom postupe, keď\ndospel k záveru, že výrok prvostupňového správneho orgánu vymedzuje skutok, ktorého sa mal žalobca\ndopustiť spôsobom, na ktorý v zmysle záverov krajského súdu nemožno aplikovať generálnu klauzulu\nv zmysle § 8 ods. 2 zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Krajský súd poukázal na právny názor\n\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaniach 3Sžh/3/2010, 4Sžhpu/1/2011, z ktorých vyplýva,\nže identifikovanie praktík zneužitia dominantného postavenia uvedených vo výroku rozhodnutia, ku\nktorému sa dospelo správnou úvahou, musí byť logické a racionálne. Vymedzenie praktiky musí byť\njednoznačné a nezameniteľné tak, aby bolo možné danú konkrétnu praktiku zakázať, uložiť povinnosť\nzdržať sa takéhoto konania, alebo odstrániť protiprávny stav. Krajský súd ďalej uviedol, že z uvedených\nrozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že „podmienky správneho trestania v\nprípade použitia generálnej klauzuly, keď nová skutková podstata s konštitutívnymi účinkami ustálená\nžalovaným musí rešpektovať zásady správneho trestania, t.j. sankciu ukladať až vtedy, ak podnikateľ\nnerešpektuje rozhodnutím ustálenú skutkovú podstatu.“ Krajský súd ďalej uviedol, že protimonopolný\núrad nesprávne právne posúdil skutok zneužívania dominantného postavenia, keď klasifikoval konanie\nspoločnosti Slovnaft, a.s., ako zneužitie dominantného postavenia formou diskriminácie, ale posudzoval\nho podľa generálnej klauzuly zneužívania dominantného postavenia podľa § 8 ods. 2 zákona o\nochrane hospodárskej súťaže namiesto aplikácie § 8 ods. 2 písm. c/ zákona o ochrane hospodárskej\nsúťaže, v ktorom je definovaná osobitná skutková podstata zneužitia dominantného postavenia formou\ndiskriminácie. Taktiež podľa názoru krajského súdu úrad mal v konaní preukázať, že konanie Slovnaft,\na.s., bolo spôsobilé obmedziť, respektíve narušiť hospodársku súťaž na trhu a konkretizovať, v\nčom takéto obmedzenie súťaže malo spočívať, a ako sa prejavoval jeho negatívny efekt na trhu\na podľa názoru krajského súdu tieto skutočnosti v napadnutých rozhodnutiach správnych orgánov\nabsentovali. Tiež musí byť relevantne preukázané, že takéto konanie bolo spôsobilé znevýhodniť\njednotlivých dotknutých podnikateľov v súťaži, t.j. dostatočným spôsobom preukázať vylučovací\nefekt posudzovaného konania. Pre posúdenie veci je nedostačujúce zo strany úradu preukazovanie\nzistení o diskriminácii odberateľov prostredníctvom štatistických metód - ekonometrickými, regresnými\nanalýzami, keď krajský súd mal za to, že použitie štatistických metód pri preukazovaní porušenia zákona\nv rámci správneho trestania nie je podľa názoru súdu dostatočným a jednoznačným dôkazom, že došlo\nk porušeniu zákona, keďže štatistickými metódami nie je možné dokázať porušenie zákona, iba ak s\nurčitou mierou pravdepodobnosti, ale nie nad akúkoľvek pochybnosť. Podľa krajského súdu v zmysle\nzásady v pochybnostiach v prospech obvineného, ktorá sa uplatňuje i pri správnom trestaní nemohol\nprotimonopolný úrad založiť zodpovednosť žalobcov za správny delikt zneužívania dominantného\npostavenia na zistení, že pravdepodobne sa uvedená spoločnosť dopustila porušenia zákona na\nzáklade štatistických metód a podľa krajského súdu sú rozhodnutia správnych orgánov v danej veci\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.,\nnakoľko v nich absentujú akékoľvek iné dôkazy, okrem štatistických analýz. Z odôvodnenia rozhodnutia\nnie je zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k svojim záverom o diskriminácii niektorých odberateľov\nani k vyčísleniu získaného údajného majetkového prospechu, nepreukázal žiaden negatívny dopad\nkonania žalobcu na hospodársku súťaž a nevysporiadal sa s námietkami žalobcu.\nProti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal odvolanie žalovaný a žiadal, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako nezákonný zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nÚradu nie je zrejmé na základe akých zistení a argumentov krajský súd dospel k svojim záverom\nuvedeným v dôvodoch napadnutého rozsudku, je nejasný a nezrozumiteľný. Necelé 4 strany rozsudku\nz 28 strán tvoria právny názor súdu, v ktorom podľa žalovaného len zhrnul žalobcove argumenty\nbez ich ďalšieho dodatočného vysvetlenia. Pokiaľ ide o vysporiadanie sa s námietkami žalobcu, tak\núrad má za to, že sa s každou jednou námietkou žalobcu vysporiadal dôkladne a venoval sa každej,\nči už v prvostupňovom alebo v druhostupňovom rozhodnutí. Z napadnutého rozsudku nevyplýva, či\nargumenty úradu vôbec súd vzal na zreteľ, respektíve v čom videl ich nelogickosť a neracionálnosť.\nTakmer dve strany rozsudku krajského súdu zo štyroch, kde sú dôvody zrušenia správnych rozhodnutí,\ntvoria tvrdenia ohľadom generálnej klauzuly, ktoré sa opakujú. Taktiež pokiaľ krajský súd na strane 27\nsvojho rozsudku stručne konštatuje, že úrad sa mal zamyslieť aj nad otázkou posúdenia relevantného\ntrhu, tak úradu nie je zrejmé, ako si má toto tvrdenie súdu vyložiť, keď úrad sa zaoberá touto\notázkou, ktorá je veľmi zložitá v každom jednotlivom prípade dôkladne a precízne a preto je takéto\nkonštatovanie krajského súdu pre úrad nezrozumiteľné a zmätočné. Naopak v dôvodoch rozhodnutia\nsúdu absentuje, v čom úrad mal pochybiť a čo konkrétne a nedostatočne zistil. V tomto kontexte úrad\npoukázal na to, že otázkam relevantného trhu sa v prvostupňovom rozhodnutí venoval na 28 stranách,\nkde podrobne uviedol všetky, pre relevantný trh podstatné skutočnosti. Krajský súd vôbec nevysvetlil\nsvoje právne argumenty ohľadne relevantného trhu aj v súvislosti s procesným právom žalovaného\nna riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 29. februára 2012, sp. zn. 2Sžhpu/1/2011, ktorým bolo rozhodnutie\nkrajského súdu zrušené práve z dôvodov nedostatočného odôvodnenia jeho rozhodnutia. Z ustálenej\n\njudikatúry podľa úradu vyplýva, že posudzovanie a vymedzovanie relevantného trhu by naďalej malo\nbyť výlučne v kompetencii úradu.\nPokiaľ krajský súd odporúča úradu, aby konanie žalobcu subsumoval pod ust. § 8 ods. 2 písm. c/\nzákona o ochrane hospodárskej súťaže, tak sa vôbec nezaoberal argumentmi úradu, ktorými sa snažil\nvysvetliť podstatu a spôsob konania žalobcu a aký malo jeho konanie v skutočnosti efekt. Konanie\nžalobcu je podľa úradu špecifické v tom, že ide výlučne o postihnutie vykorisťovateľskej praktiky a v\nžiadnom prípade nejde o jej kombináciu s vylučovacou praktikou žalobcu, najmä z dôvodu, že konaním\nžalobcu nedošlo k vylučovaniu konkurentov z trhu. V danom prípade nebolo preto možné subsumovať\nkonanie žalobcu pod uvedenú skutkovú podstatu, ako sa to mylne domnieva krajský súd, pretože\nuvedená skutková podstata predstavuje vylučovaciu praktiku a táto skutková podstata postihuje iné\nkonanie, ako spáchané žalobcom, postihuje vylučovanie podnikateľov z trhu nanajvýš v kombinácii s\nvykorisťovaním, ale v žiadnom prípade táto skutková podstata nepostihuje výlučne vykorisťovateľské\nsprávanie podnikateľa a preto v danom prípade bolo nevyhnutné, aby úrad subsumoval konanie žalobcu\npod generálnu klauzulu. Žalobca však v danom prípade svojim konaním vykorisťoval tých podnikateľov\n(nie konkurentov), ktorí nemohli podniknúť adekvátne kroky k svojej ochrane, čo bolo dosiahnuteľné\nlen tým, že by mali možnosť prejsť ku konkurencii. Títo podnikatelia, ktorí boli vykorisťovaní , boli\nv postavení, že museli PHM od žalobcu odoberať aj napriek tomu, že to nebola cena, na ktorú mali\nvzhľadom na zaužívané postupy žalobcu nárok. Naopak, žalobca im stanovil cenu s prirážkou len preto,\nže mal vedomosť o tom, že pre nich nebolo možné prejsť ku konkurencii a žalobca mal dostatočnú\nvedomosť o tom, že títo podnikatelia nemajú podmienky a možnosť na prechod ku konkurencii a túto\nskutočnosť aj využil.\nK námietke krajského súdu, že úrad nepreukázal negatívny dopad konania žalobcu na súťaž, úrad\nuviedol, že je ustálenou súťažnou praxou, že pri vykorisťovateľskej praktike sa tento negatívny dopad\nna súťaž nepreukazuje a pri tomto type praktiky je podstatné, že ide o vykorisťovanie podnikateľov\nz dôvodu ich nemožnosti prechodu ku konkurencii. Výsledkom konania žalobcu nebolo vylučovanie v\nsúťaži, pretože praktika sa netýkala konkurentov Slovnaftu, ako napr. OMF, SHELL,...,ale jej výsledkom\nbola škoda spôsobená zákazníkom Slovnaftu, konečným spotrebiteľom, ktorí PHM ďalej nepredávali,\nale mali ho pre svoju spotrebu. Z bodu 207 prvostupňového rozhodnutia a z rozhodnutí je evidentné,\nže žalobca vykorisťoval práve druhú skupinu odberateľov - koncových spotrebiteľov PHM, avšak z\nrozsudku krajského súdu nie je zrejmé ako sa s týmto tvrdením úradu vysporiadal, iba poznamenal,\nže úrad sa mal zaoberať aj vyučovacími dopadmi konania žalobcu a skonštatoval, že preto použitie\ngenerálnej klauzuly je neakceptovateľné. Úrad ďalej uviedol, že pri tejto vykorisťovateľskej praktike sa\npreukazuje len škoda, ktorú úrad preukázal čo vyplýva z bodov 257 až 289 a 300 až 310 prvostupňového\nrozhodnutia. Zároveň žalovaný odmietol tvrdenia krajského súdu, že sa nevysporiadal s námietkami\nžalobcu, pretože na každú jeho námietku reagoval, avšak veľký počet námietok sa neustále opakoval\na na tieto opakujúce sa námietky už úrad len odkázal žalobcu na predchádzajúce vysporiadanie sa s\nnimi a preto nie je úradu jasné čo mal krajský súd na mysli.\nÚrad poukázal tiež na to, že regresné analýzy neboli jediným dôkazom a rozhodne nie hlavným dôkazom\nčo žalovaný skonštatoval, avšak krajský súd sa s týmto tvrdením úradu vôbec nezaoberal a ani sa\nk nemu nevyjadril. Žalovaný riadne opísal všetky dôkazy, ktoré ho viedli k záveru o protisúťažnom a\nprotiprávnom konaní žalobcu, avšak krajský súd nikde vo svojom rozsudku neuviedol na čom konkrétne\nzaložil svoje tvrdenie. Žalobca účelovo vytrhol v tejto súvislosti vety a názvy jednotlivých kapitol z\nkontextu a je samozrejmé, že v kapitole, ktorej názov je ,,Preukázanie praktiky diskriminácie na trhu\nnafty/benzínu - REGRESIA“, nebude úrad popisovať všeobecne dôkazy voči žalobcovi, ale konkrétne\ntam budú uvedené výpočty a vysvetlenia týchto výpočtov, ktoré sú nazvané REGRESIOU. Rozhodnutia\núradu majú 106, respektíve 94 strán a regresné analýzy v prvostupňovom rozhodnutí majú cca 13 strán\na už z tohto je zrejmé, že nejde o podstatnú časť rozhodnutia, ale len o jednotlivé kapitoly. Žalovaný\npoukázal na to, že predsa už vo vyjadrení k žalobe uviedol zoznam dôkazov, na ktorých založil svoje\ntvrdenia a rozhodnutia, avšak krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia ani náznakom neuviedol, že by\nsa uvedeným zoznamom dôkazov zaoberal a ako sa s týmito dôkazmi vo svojom rozhodnutí vysporiadal,\nale prevzal iba tvrdenia žalobcu. V závere svojho odvolania žalovaný poukázal na jednotlivé dôkazy a\nuviedol, že praktika zneužívania dominantného postavenia bola preukázaná a potvrdená podporne aj\nekonometrickými analýzami a tiež poukázal na ďalší podporný dôkaz, ktorý použil a to test stacionarity,\nktorým preukazoval, či sa dve rôzne ceny pohybujú spoločne, resp. či ich vývoj má rovnaký charakter,\nktorú techniku využíva štandardne aj Európska komisia pri definovaní relevantných trhov na zistenie,\n\nči sa ceny dvoch rôznych tovarov alebo ceny rovnakého tovaru na dvoch rôznych priestorových trhoch\npohybujú v čase dostatočne ,,rovnako“ teda, že sa navzájom dostatočne silno ovplyvňujú na to, aby\npatrili na jeden trh. V podobnom kontexte bol tento test použitý v tomto prípade na zistenie, či sa\nveľkoobchodné ceny žalobcu pohybujú spoločne s kótovanými cenami, respektíve či kótovaná cena\novplyvňuje ceny žalobcu, či je žalobca pod konkurenčným tlakom a nemôže sa správať od nej nezávisle\ntak, ako to tvrdil vo svojom vyjadrení k žalobe na stranách 4 až 5.\nŽalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril, keď poukázal predovšetkým už na svoje tvrdenia a\nargumenty týkajúce sa nesprávneho použitia generálnej klauzuly, ako i nesprávnych záverov správnych\norgánov, keď svoje tvrdenia opreli o regresné analýzy ako dôkaz. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave ako vecne správne potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212\nods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania podľa §\n250ja ods. 2 O.s.p. a § 214 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že deň verejného\nvyhlásenia rozhodnutia najvyššieho súdu bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel jednomyseľne k\nzáveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18. apríla\n2013 podľa § 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.\nPodľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba\ntvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd\npreskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p. je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci\nskutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania žalovaného posudzoval,\nči žalovaný, ako i krajský súd pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci\na s ohľadom na námietky žalovaného, ako i žalobcu zisťoval, či konanie pred žalovaným ako i krajským\nsúdom, bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy\nvykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu.\nKrajský súd sa v danom prípade snažil síce svoj postup správne odôvodniť, avšak sám žiadne\ndôkazné prostriedky ako to vyplýva z dôvodov jeho rozhodnutia nevyhodnotil a to napriek tomu, že\npodklady rozhodnutia tvorili rozsiahly obsah administratívneho spisu, avšak iba vo všeobecnej rovine\nspochybňoval zistené skutočnosti, na ktoré vo svojom rozhodnutí poukazoval žalovaný a od ktorých\nodvodzoval deliktuálnu zodpovednosť žalobcu.\nPodľa § 8 zákona č. 136/2001 Z. z. zákonodarca upravil zneužívanie dominantného postavenia týmto\nspôsobom:\n(1) Dominantné postavenie na relevantnom trhu má podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú\nvystavení podstatnej súťaži a ktorí sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle.\n(2) Zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä,\na) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných cien alebo iných neprimeraných obchodných\npodmienok,\n\nb) hrozba obmedzenia alebo obmedzenie výroby, odbytu alebo technického vývoja tovaru na úkor\nužívateľov,\nc) uplatňovanie rozdielnych podmienok pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým\npodnikateľom, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži,\nd) viazanie súhlasu s uzavretím zmluvy na podmienku, že druhá zmluvná strana prijme aj ďalšie záväzky,\nktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom tejto zmluvy, alebo\ne) dočasné zneužívanie ekonomickej sily s cieľom vylúčiť súťaž.\n(6) Zneužívanie dominantného postavenia na relevantnom trhu je zakázané.\nKrajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uvádza, že skúmal výrok žalobou napadnutého rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu hlavne z hľadiska, či vymedzuje skutok, ktorého sa mal žalobca\ndopustiť spôsobom, ktorý by odôvodnil záver o použiteľnosti generálnej klauzuly podľa § 8 ods. 2 zákona\no ochrane hospodárskej súťaže a poukázal na právny názor vyslovený v rozsudkoch Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3Sžh/3/2010 a 4Sžhpu/1/2011. V oboch uvedených konaniach mal Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky poukázať na podmienky správneho trestania v prípade použitia generálnej\nklauzuly, keď nová skutková podstata s konštitutívnymi účinkami ustálená žalovaným musí rešpektovať\nzásady správneho trestania t.j. sankciu ukladať až vtedy, ak podnikateľ nerešpektuje rozhodnutím\nustálenú skutkovú podstatu.\nUvedený právny názor vychádza zo skutočnosti, že príslušné konanie, ktorým došlo k zneužitiu\ndominantného postavenia na relevantnom trhu, nemožno sankcionovať, ale je potrebné delikventa\nupozorniť zo strany Úradu na jeho protisúťažné konanie a pokiaľ by sa delikvent v budúcnosti opätovne\ndopustil protisúťažného konania tým istým spôsobom, respektíve rovnakou protisúťažnou praktikou,\ntak až vtedy by mu bolo možné za ustálenú skutkovú podstatu Úradom uložiť sankciu.\nS uvedeným právnym názorom sa senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2S nestotožňuje,\nnakoľko aplikácia takéhoto názoru je podľa názoru senátu 2S v absolútnom rozpore s doterajšou\naplikačnou praxou Európskej komisie ako i Európskeho súdneho dvora.\nZákon vo všeobecnosti nedefinuje, čo sa považuje za zneužitie dominantného postavenia, avšak\nkonkretizáciu, respektíve bližšie vymedzenie tohto pojmu, typické pre právo generálnych klauzúl, kde\nsa zaraďuje i súťažné právo, ponecháva na judikatúru. Demonštratívny výpočet praktík uvedených v\n§ 8 ods. 2 zákona o ochrane hospodárskej súťaže má slúžiť podnikateľom hlavne k tomu, aby si mohli\nurobiť predstavu o najčastejších alebo najzávažnejších formách zneužitia dominantného postavenia. Ak\nsa v aplikačnej praxi vyskytne taká praktika, ktorá nie je uvedená v demonštratívnom výpočte v § 8 ods.\n2, tak podľa právneho názoru senátu 2S musí úrad vychádzať z generálnej klauzuly uvedenej v zákone\na postihuje a aj musí postihovať takéto praktiky v zmysle zásady oficiality. Je potrebné si uvedomiť, že\núrad nemôže určité konanie, ktoré je správnym deliktom, podradiť pod skutkovú podstatu, ktorá mu je\nsvojím obsahom najbližšia, pretože výpočet skutkových podstát v § 8 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. je\nneúplný. V danom prípade je taktiež si potrebné uvedomiť, že správny orgán príslušné konanie žalobcu\nz hľadiska spáchaného správneho deliktu nemôže subsumovať pod približnú skutkovú podstatu takej\npraktiky, ktorá zjavne nespĺňa znaky konania žalobcu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje i na skutočnosť, že charakterom generálnej klauzuly\nk jednotlivým demonštratívne vymenovaným skutkovým podstatám sa podrobne zaoberal i Najvyšší\nsprávny súd Českej republiky napr. vo veci Sazka (rozsudok NSS sp. zn. 7 Afs 40/2007), kde okrem\niného NSS uviedol, že konštrukcia generálnej klauzuly je obdobná komunitárnej predlohe s poukázaním\nna článok 102 ZFEÚ a označil ju za nevyhnutnú, pretože nikdy nemožno normatívne podať úplný\nvýpočet spôsobov, ktorými možno tržnú moc zneužiť na ujmu ostatných účastníkov trhu. Vo veci Sazka\nNSS taktiež našiel význam generálnej klauzuly v tom, že pokiaľ určité konanie naplňuje jej jednotlivé\nznaky, i keď nie je zachytené pomenovanou skutkovou podstatou, je zakázaným konaním so všetkými\ndôsledkami, ktoré z neho pre konajúceho vyplývajú a uviedol, že akékoľvek konanie, ktoré naplňuje\nznaky uvedené v generálnej klauzule, môže byť sankcionované ako zneužitie dominantného postavenia\n\na to i vtedy, ak ho pod žiadnu z demonštratívne vymenovaných skutkových podstát nebude možné\npodradiť.\nZneužitím dominantného postavenia a aplikáciou generálnej klauzuly vo vzťahu k deklaratórnemu\nvýpočtu praktík uvedených v českom zákone o ochrane hospodárskej súťaže sa Najvyšší správny\nsúd ČR zaoberal i napr. vo veci UPC (rozsudok NSS 7 As 58/2006), kde uviedol, že ,,ku zneužitiu\nmonopolného (dominantného) postavenia súťažiteľov môže dôjsť i inak než spôsobom opísaným v\nzákone a nemožno pritom ani vylúčiť, že zneužitím dominantného postavenia na trhu môže byť i\nkonanie, ktoré by na jednej strane bolo v prospech iných súťažiteľov, avšak na druhej strane by súčasne\nbolo na ujmu konečného spotrebiteľa“.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami poukazuje i na príklad\nzneužitia dominantného postavenia na relevantnom trhu v prípade udeľovania súhlasu na používanie\nochrannej známky Zelený bod na území Slovenskej republiky, kedy Protimonopolný úrad Slovenskej\nrepubliky na danú vec aplikoval rovnako § 8 ods. 2 zákona o ochrane hospodárskej súťaže, teda\npríslušné protisúťažné konanie delikventa subsumoval v rozhodovacom procese pod generálnu\nklauzulu.\nEurópsky súdny dvor vymedzil zneužitie ako ,,objektívny pojem, ktorý vystihuje spôsoby správania\npodniku v dominantnom postavení, ktorých podstatou je ovplyvnenie štruktúry trhu, na ktorom je na\nzáklade prítomnosti dominantného podniku stupeň súťaže oslabený, a ktorých cieľom je vytvorenie\nprekážok rozvoja súťaže na tomto trhu za použitia prostriedkov, ktoré sa líšia od tých, ktoré riadia\nnormálnu súťaž výrobkov a služieb medzi súťažiteľmi“. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že koncepcia\nzneužitia dominantného postavenia sa neobmedzuje len na konanie, ktoré pôsobí negatívne vo vzťahu k\nostatným súťažiteľom, ale zahŕňa aj konanie, ktoré poškodzuje spotrebiteľov, pretože neprimerané ceny,\nktoré majú účinky a vplyv na postavenie užívateľov alebo spotrebiteľov, sú tiež zakázané (Hoffmann\nRoche v. Komisia).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa v danom prípade na rozdiel od krajského súdu stotožňuje so\nžalovaným, že konanie žalobcu je špecifické v tom, že sa jedná výlučne o postihnutie vykorisťovateľskej\npraktiky a že v danom prípade nejde tu ani o jej kombináciu s vylučovacou praktikou, pretože i\npodľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je nesporné, že v konaní žalobcu nedošlo k\nvylúčeniu konkurentov z trhu. Skutková podstata uvedená v § 8 ods. 2 písm. c/ jednoznačne nevystihuje\nnedovolené konanie žalobcu a preto nič nebránilo úradu, aby na konanie žalobcu aplikoval generálnu\nklauzulu. V danom prípade žalobca v roku 2005 a 2006 v prípade nafty a v roku 2006 v prípade benzínu\nrealizoval taký systém predaja pohonných hmôt, že ceny pre odberateľov stanovoval individuálne.\nTieto rozdiely v cenách medzi odberateľmi nie je možné zo strany žalobcu objektívne a rozumne\nodôvodniť, napr. na základe rozdielnych nákladov spojených s predajom a dopad nedovolenej praktiky\nžalobcu spočíval v tom, že tí odberatelia, ktorí mali menej možností odísť ku konkurencii, mali potom\nneodôvodnene vyššie ceny. V danom prípade výsledkom tejto vykorisťovateľskej praktiky nebolo\nvylučovanie konkurencie v súťaži (žalobca vykorisťoval tých podnikateľov, ktorí sa nemohli adekvátne\nbrániť napr. možnosťou prejsť ku konkurencii), pretože táto vykorisťovateľská praktika sa netýkala\nkonkurentov Slovnaftu, ako napr. OMV, SHELL, ale výsledkom tejto praktiky bola škoda spôsobená\nzákazníkom Slovnaftu, teda konečným spotrebiteľom, ktorí tieto pohonné hmoty ďalej nepredávali, ale\npoužívali ich pre svoju spotrebu.\nV danom prípade odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou krajského súdu, že Úrad sa mal zaoberať\naj vylučovacími dopadmi konania žalobcu a že aj z tohto dôvodu je použitie generálnej klauzuly\nneakceptovateľné. Odvolací súd zdôrazňuje, že úrad, ako vyplýva zo spisového materiálu ani netvrdil,\nže v danom prípade by zo správania, alebo konania žalobcu vyplývala i vylučovacia praktika a preto\nodvolací súd ani nevidí dôvod na takúto konštatáciu krajského súdu. V danom prípade z rozhodnutia\nProtimonopolného úradu Slovenskej republiky vyplýva, že sa dôsledne zaoberal i otázkou spôsobenej\nškody v dôsledku vykorisťovateľskej praktiky žalobcu a tieto skutočnosti rozsiahlym a precíznym\nspôsobom zdôvodnil v bodoch 257 až 289, 300 až 310 svojho rozhodnutia. V tejto súvislosti Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky poukazuje aj na všeobecne známe v súťažnom práve ,,Pokyny Komisie pre\nposudzovanie vylučovacích praktík“, ktoré sa zaoberajú problematikou dominantného postavenia v\npodobe single dominancie a tržnej sily, stanovujú všeobecný rámec analýzy používaný Komisiou pri\nposudzovaní, či by mala venovať svoju pozornosť rozličným formám správania dominanta vylučujúceho\n\nostatné podniky, a popisujú aplikáciu takéhoto rámca na najdôležitejšie typy vylučovacieho správania\n(predátorské chovanie, výhradné odbery, rabaty, viazaný a spojený predaj a odmietnutie dodávok).\nKomisia sa v uvedenom materiáli nezaoberá okrem iného napr. vykorisťovateľskými praktikami. Pokyny\npotvrdzujú zámer Komisie sústrediť svoju pozornosť pri vydávaní rozhodnutí v oblasti článku 102 ZFEÚ\na to predovšetkým na správanie podnikov majúcich potenciál poškodiť spotrebiteľa a zvažovať možné\nekonomické prínosy inak závadného protisúťažného správania.\nV danom prípade vzhľadom aj na uvedené skutočnosti sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňuje\nso žalovaným, že v danej veci nejde zo strany žalobcu o vylučovaciu praktiku, ale o praktiku\nvykorisťovateľskú. Odvolací súd považuje za potrebné tiež zdôrazniť, že v súťažnom práve nie je otázka\nprávnej kvalifikácie vôbec rozhodujúcou pre vyslovenie záveru o porušení súťažného práva a uloženie\npríslušnej sankcie v prípade, ak súťažiteľ svojím správaním na súťažnom trhu poruší zákon.\nNapríklad i Európsky súd pre ľudské práva v roku 2009 v rozsudku Zolotukhin uviedol, že rozhodujúcim\nje samotný skutok a nie jeho právna kvalifikácia (sťažnosť č. 14/939/03). V danom prípade je Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky toho názoru, že argumentácia krajského súdu, že v správaní žalobcu ide\no ,,novú skutkovú podstatu“, za ktorú by nemal byť sankcionovaný je právne irelevantná a nemá oporu\nv súťažnom práve. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na prípad riešený jednak Komisiou ako\ni Európskym súdnym dvorom a to prípad Astra Zeneca. Námietkam Astra Zeneca, že sa jedná o\nurčitú ,,novosť praktík v zneužití na trhu“ a že by mali dostať preto iba symbolickú pokutu, nebolo\nvyhovené a táto jej obrana bola odmietnutá a nerešpektovaná a naopak vo veci boli uložené prísne\nfinančné sankcie. V danej veci praktiky zneužitia boli nové a to pokiaľ ide o použité prostriedky, napriek\ntomu však Všeobecný súd ako i Európsky súdny dvor konštatovali, že príslušné zneužitia sú závažnými\nporušeniami a nemôžu byť tolerované v súťažnom práve. Naviac z rozhodnutí súdov v danej veci\nvyplýva, že Astra Zeneca mala očakávať, že zneužitia, o ktoré v danom prípade ide, patria do pôsobnosti\nčlánku 102 ZFEÚ a to napriek tomu, že Komisia ani Súdny dvor ešte nepreskúmavali správanie, ktoré\nvyužívalo rovnaké prostriedky alebo metódy. Napokon i vo veci Astra Zeneca bola na daný prípad\nnepochybne aplikovaná generálna klauzula.\nPodľa názoru odvolacieho senátu 2S nemožno vzhľadom na uvedené skutočnosti akceptovať\nargumentáciu krajského súdu, ktorá sa opiera a vychádza zo záverov dvoch rozsudkov Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžh/3/2010 a 4Sžhpu/1/2011. Podľa senátu Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky 2S súťažitelia v súčasnosti používajú čoraz sofistikovanejšie praktiky zneužitia a\ntieto praktiky by potom bolo možné považovať neustále za nové a vidieť v nich prvky novosti a potom v\nprípade osvojenia si názoru krajského súdu, by v podstate nebolo možné subjekt, ktorý používa ,,novú\npraktiku“, ale hoci nedovolenú praktiku, sankcionovať v oblasti súťažného práva. V danom prípade\npodľa názoru odvolacieho súdu skutočnosti, na ktoré poukazuje krajský súd, nemôžu byť podľa názoru\nodvolacieho súdu ani poľahčujúcimi okolnosťami, v ktorých by bolo možné vidieť zníženie uloženej\nsankcie žalobcovi, resp. využitia moderačného práva súdom vo vzťahu k žalobcovi.\nV danom prípade je Najvyšší súd Slovenskej republiky toho názoru, že žalobca ako skúsený podnikateľ\nmohol a mal predvídať a to i s prihliadnutím na rozhodovaciu prax Európskej komisie ako i Európskeho\nsúdneho dvora, že jeho konanie je zneužívaním dominantného postavenia na relevantnom trhu predaja\nbenzínov a nafty a že v danom prípade používanie vykorisťovateľských praktík je v rozpore s cieľom a\núčelom súťažného práva.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti nemohol potom odvolací súd akceptovať argumentáciu krajského\nsúdu, že Protimonopolný úrad Slovenskej republiky mal v konaní preukázať, že konanie žalobcu bolo\nspôsobilé obmedziť resp. narušiť hospodársku súťaž na trhu a konkretizovať, v čom takéto obmedzenie\nsúťaže malo spočívať a ako sa prejavoval jeho negatívny efekt na trhu. Všetky tieto skutočnosti vytýkané\nkrajským súdom v danom prípade Protimonopolný úrad Slovenskej republiky aj riadne konkretizoval vo\nsvojom rozhodnutí a tiež podrobne zdôvodnil v čom sa prejavil negatívny efekt protisúťažnej praktiky\nžalobcu na relevantnom trhu. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje i na rozsudok vo veci\nDeutsche Telekom, v ktorom Európsky súdny dvor vo vzťahu k otázke, či porušenia boli spáchané\númyselne, alebo z nedbanlivosti a či sa preto majú trestať pokutou, poukázal na svoju doterajšiu\njudikatúru, z ktorej vyplýva, že táto podmienka je splnená, ak si dotknutý podnik nemôže nebyť vedomý\nprotisúťažnej povahy svojho správania a to bez ohľadu na to, či si je alebo nie je vedomý toho, že\nporušuje pravidlá zmluvy o hospodárskej súťaži.\n\nV danom prípade je odvolací súd nesporne toho názoru, že žalobca si musí byť jednoznačne vedomý\nsvojho protisúťažného konania, ktoré bolo vedomé, a ktorá skutočnosť vyplýva z jednotlivých rozdielnych\nzmlúv pre odberateľov žalobcu, ako i z ďalších dôkazných prostriedkov, ktoré protimonopolný úrad\nzhromaždil od tretích osôb, ktoré si na jeho výzvu splnili svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu zo zákona\no ochrane hospodárskej súťaže.\n? Krajský súd v danom prípade sa snažil síce svoj postup odôvodniť, avšak sám tieto dôkazné prostriedky\nči už k problematike generálnej klauzuly, ako i otázkam relevantného trhu nevyhodnotil, resp. vyhodnotil,\navšak v rozpore s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorá je pre súdny systém Slovenskej\nrepubliky záväzná. Krajský súd takto nedôsledne postupoval napriek tomu, že podklady tvorili rozsiahly\nobsah administratívneho spisu, avšak iba vo všeobecnej rovine krajský súd spochybňoval zistené\nskutočnosti, na ktoré vo svojom rozhodnutí poukazoval žalovaný a od ktorých odvodzoval deliktuálnu\nzodpovednosť žalobcu.\nPodľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z. z. relevantným trhom je priestorový a časový súbeh ponuky\na dopytu takých výrobkov, výkonov, prác a služieb, ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska\nužívateľa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné.\nPodľa § 3 ods. 4 uvedeného ustanovenia tovarový relevantný trh zahŕňa zhodné alebo vzájomne\nzastupiteľné tovary schopné uspokojiť určitú potrebu užívateľov.\nPodľa ods. 6 uvedeného ustanovenia priestorový relevantný trh je vymedzený územím na ktorom\nsú súťažné podmienky také homogénne, že toto územie môže byť odčlenené od ostatných území s\nodlišnými súťažnými podmienkami.\n? V danom prípade krajský súd na strane 27 svojho rozsudku k otázke relevantného trhu v podstate len\nuviedol, že je potrebné zamyslieť sa nad otázkou posúdenia relevantného trhu a že pri vymedzovaní\nrelevantného trhu je potrebné skúmať, čím a kde sú potreby spotrebiteľov uspokojované, teda výrobkový\nako aj teritoriálny relevantný trh. Krajský súd vo svojom rozhodnutí však absolútne nedôvodí, či\nprotimonopolný úrad správne vymedzil príslušný relevantný trh, alebo či ?pri jeho vymedzení nejakým\nspôsobom pochybil. Správne v tejto súvislosti protimonopolný úrad uviedol, že otázkam relevantného\ntrhu sa v prvostupňovom rozhodnutí venoval na 28 stranách, kde podrobne uviedol všetky pre relevantný\ntrh podstatné skutočnosti. S týmto názorom žalovaného sa v plnom rozsahu stotožňuje i Najvyšší súd\nSlovenskej republiky, pretože absolútne súhlasí s vecnými argumentmi protimonopolného úradu a s\nvymedzením relevantného trhu v danej veci. Svoje názory v tomto smere protimonopolný úrad ako i\nžalovaný odôvodnili logickými úvahami, ktoré vychádzajú z transparentných ekonomických údajov a\npríslušných technických podkladov, ktoré sú taktiež v rozhodnutiach správnych orgánov rozumnými\núvahami a argumentmi aj podložené.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s vymedzením relevantného trhu zo strany\nprotimonopolného úradu. Správne protimonopolný úrad postupoval, keď prioritne pri skúmaní\npriestorového relevantného trhu vychádzal z územia Slovenskej republiky, kde sledoval a skúmal dopady\npraktiky žalobcu a zisťoval, z ktorých krajín by bolo možné očakávať výrazný súťažný tlak na Slovenskú\nrepubliku formou importov a potom len o tieto krajiny prípadne rozšíriť priestorový trh. Správne preto\npostupoval úrad, keď neakceptoval argumentáciu žalobcu, že ,,veľkoobchodné relevantné trhy majú byť\ndefinované spádovým územím pokrytia rafinériou Spoločnosti, ktorý bude okrem Slovenska zahŕňať aj\nsusedné krajiny: Českú republiku, Poľsko, Rakúsko, Maďarsko, Rumunsko, Chorvátsko a Srbsko.“\n? Odvolací súd sa stotožňuje s úradom, že v danom prípade je právne irelevantné kam a v akom\nrozsahu exportuje Slovnaft pohonné hmoty, teda kde vykonáva súťažný tlak, ale podstatnou otázkou v\ndanom prípade je, že kto vykonáva alebo by mohol vykonávať súťažný tlak na Slovnaft v Slovenskej\nrepublike resp. odkiaľ možno očakávať súťažný tlak na Slovnaft v Slovenskej republike. Je nesporné, že\nna Slovensku sa nachádza len l rafinéria - Slovnaft a konkurenciu mu môžu tvoriť preto len zahraničné\nrafinérie ktoré na Slovensko importujú PHM, pričom na Slovensko sa pohonné hmoty importujú hlavne\nz Rakúska a v podstatne menšej miere z Českej republiky a Poľska. Správne úrad o Maďarsku ako\nkonkurenčnej možnosti neuvažoval a to vzhľadom na to, že maďarská a slovenská rafinéria majú\nspoločného vlastníka, ?ktorá skutočnosť má potom logický záver podľa odvolacieho súdu, že reálne tu\nnemôže isť o konkurenčný trh. Podľa zistení úradu v Rakúsku, Česku a Poľsku má najväčší trhový podiel\n\nvždy domáca rafinéria a potom s výrazným odstupom nasledujú konkurenti a z dokazovania vykonaného\núradom vyplýva, že Slovnaft a MOL pôsobia v rôznych krajinách rozdielne, avšak Slovnaft a MOL sú\nrozhodujúcimi hráčmi vo svojej domácej krajine, kde ich trhový podiel presahuje 70 %, respektíve až 80\n%, pričom v okolitých krajinách je ich trhový podiel oveľa nižší, čo znamená, že rozhodujúcim hráčom\nje tam domáca rafinéria. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie M.3291-Preem Skandinavska\nRaffinaderi, kde je relevantný trh z priestorového hľadiska zadefinovaný ako škandinávsky región a že\nteda v danom prípade priestorový trh aj v tomto prípade by mal byt' definovaný širšie, odvolací súd\nsa stotožňuje s názorom úradu, keď poukazuje úrad na svoju časť rozhodnutia týkajúcu sa tovarových\nrelevantných trhov, že pri definovaní relevantného trhu je potrebné zohľadniť konkrétne podmienky danej\nkrajiny, ktorej sa rozhodnutie týka a závery platné pre západnú Európu alebo škandinávsky región nie\nje automaticky možné aplikovať na trh Slovenskej republiky, kde sú rozdielne podmienky. Taktiež i z\nhľadiska vykonaného dokazovania odvolací súd sa stotožňuje s úradom, že za jediného významného\nkonkurenta Slovnaftu sa dá považovať len OMV Slovensko, ktorej rafinéria sa nachádza v blízkosti\nod rafinérie Slovnaftu a to približne 60 kilometrov a OMV ako jediný z predajcov dodáva na trh v\nSR významnejšie množstvá PHM a má k dispozícii aj cenovo prijateľnejšie distribučné kanály, avšak\naj napriek tejto dobrej pozícii voči Slovnaftu má svoj trhový podiel výrazne až niekoľkonásobne nižší\nako Slovnaft. Taktiež z vykonaného dokazovania úradom vyplýva, že Slovnaft má dlhodobo stabilný\nvysoký trhový podiel na zadefinovanom trhu a štruktúra trhu určujú, že Slovnaft má na zadefinovaných\nrelevantných trhoch dominantné postavenie.\nProtimonopolný úrad ako i žalovaný sa pri vymedzení relevantného trhu na rozdiel od krajského súdu\nnaviac aj logicky a argumentačne vysporiadali i s jednotlivými námietkami žalobcu, ktoré skutočnosti\nvyplývajú a korešpondujú z rozhodnutí protimonopolného úradu ako i žalovaného a to v otázkach\naplikácie generálnej klauzuly, vymedzenia relevantného trhu, otázkach analytických údajov a podobne.\n? Z príslušných analytických údajov, ktoré sú veľmi podrobne obsiahnuté v rozhodnutí protimonopolného\núradu nesporne vidieť aj príslušné tržné podiely žalobcu a jeho ,, konkurentov “ na relevantnom\nkonkurenčnom trhu, tak ako ho správne vymedzil protimonopolný úrad. Jednotlivé analytické údaje, z\nktorých správne orgány vychádzali, považuje za správne i Najvyšší súd Slovenskej republiky, pretože v\ndanom prípade vychádzajú z logiky veci a sú argumentačne podložené.\nK námietkam žalobcu ohľadne vymedzenia relevantného trhu protimonopolným úradom Najvyšší súd\nSlovenskej republiky uvádza, že cieľom vymedzenia relevantného trhu je systematicky identifikovať\nkonkurenciu daného podniku a tým pádom určiť jeho tržnú silu a to z produktového ako i geografického\nhľadiska. Týmito otázkami sa protimonopolný úrad a aj žalovaný podrobne zaoberali, na ktoré\nskutočnosti odvolací súd poukazuje v iných častiach svojho rozhodnutia.\nPodľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, hoci protimonopolný úrad riadne skúmal a\nzaoberal sa otázkou vymedzenia relevantného trhu, tak v danom prípade bolo taktiež podstatné\nskúmať skutočný dopad vykorisťovateľskej praktiky žalobcu na relevantnom trhu a tento negatívny\ndopad vykorisťovateľskej praktiky žalobcu taktiež protimonopolný úrad riadne dokazovaním spoľahlivo\nzistil a vo svojom rozhodnutí i riadne zdôvodnil. Totiž je potrebné si v danom prípade uvedomiť,\nže skutočný negatívny dopad vykorisťovateľskej praktiky žalobcu mal negatívny dopad na území\nSlovenskej republiky.\nPokiaľ žalobca argumentuje tým, že k určitým listinným dôkazom sa nevie vyjadriť z dôvodu, že sú\noznačené v spisovom materiáli ako obchodné tajomstvo, tak v tomto smere sa odvolací súd stotožňuje\nso žalovaným a dáva mu za pravdu, že väčšina nesprístupneného obchodného tajomstva sú konkrétne\núdaje podnikateľov, ktorými informáciami má právo disponovať výhradne ich poskytovateľ, teda jednotliví\npodnikatelia, ktorí príslušné listinné dôkazy, resp. ich časti označili obchodným tajomstvom. Tento\npostup však nemožno žalovanému vyčítať a považovať ho za nezákonný, pretože takýto postup vyplýva\nprotimonopolnému úradu priamo zo zákona. Napriek tomu protimonopolný úrad dal možnosť žalobcovi\nsa k príslušným skutočnostiam vyjadriť vo svojich výzvach na vyjadrenie, kde popisným spôsobom opísal\npríslušné údaje získané od jednotlivých tretích subjektov. V tejto súvislosti ?správne protimonopolný\núrad poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Českej republiky II. ÚS 419/04, kde Ústavný súd ČR\n\nkonštatuje ,,v posudzovanom prípade, informácie o tých častiach spisu, ktoré tvorili obchodné tajomstvo\nsprávnym orgánom oslovených súťažiteľov na relevantných trhoch, boli, primerane situácii, ,,zverejnené“\nsťažovateľovi v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa tým, že bola podrobne rozobraná situácia\nna relevantných trhoch. Záver Najvyššieho správneho súdu o medziach aplikácie vyššie uvedeného\nzákonného ustanovenia v tom smere, že sťažovateľ mal možnosť konštatovanú situáciu na relevantných\ntrhoch poprieť a navrhnúť k svojmu prípadnému odlišnému tvrdeniu dôkazy, je tak úplne oprávnený.“\nV danom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil aj s dôkaznými prostriedkami, ktoré\nprotimonopolný úrad aplikoval ako podklady pri vyčíslení a uložení pokuty žalobcovi. Tieto ekonomické\npodklady pre uloženie pokuty, ktoré sú podrobne odôvodnené v rozhodnutí protimonopolného úradu,\nako i žalovaného a ktorých správnosť žalobca namieta, sú rozumným spôsobom správnymi orgánmi\nodôvodnené a to rozsiahle a precíznym spôsobom a preto sa s nimi stotožnil i odvolací súd.\nZ ustanovenia § 38 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže vyplýva, že za porušenie ust. § 8 ods.\n6 tohto zákona, podľa ktorého zneužívanie dominantného postavenia na relevantnom trhu je zakázané,\nuloží úrad podnikateľovi pokutu do 10 % z obratu za predchádzajúce účtovné obdobie.\nÚrad pri ukladaní pokuty správne posudzoval závažnosť a dĺžku porušenia zákona zo strany žalobcu\na pri posudzovaní závažnosti tohto porušenia zobral do úvahy jeho povahu ako i skutočný dopad na\npríslušný relevantný trh. V danom prípade úrad pri určení výšky pokuty rešpektoval Metodický pokyn o\npostupe pri určovaní pokút v prípadoch zneužívania dominantného postavenia a dohôd obmedzujúcich\nsúťaž, v zmysle ktorého ako východisko pri určení pokuty zobral do úvahy relevantný obrat podnikateľa.\nÚrad správne uvádza, že relevantným obratom je obrat (bez daní) dosiahnutý podnikateľom z predaja\ntovarov a služieb, ktorých sa narušenie alebo obmedzenie súťaže priamo alebo nepriamo dotýka a to na\nvymedzenom priestorovom relevantnom trhu a pri výpočte relevantného obratu úrad zvyčajne vychádza\nz údajov o predajoch realizovaných podnikateľom za posledné uzavreté účtovné obdobie, v ktorom sa\npodnikateľ zúčastnil na protisúťažnom konaní.\nV danom prípade z dokazovania vykonaného úradom vyplýva, že žalobca používal rovnakú praktiku\njednak na trhu predaja benzínu na veľkoobchodnej úrovni a jednak na trhu predaja nafty na\nveľkoobchodnej úrovni, teda na dvoch trhoch a každá z praktík žalobcu mala rozdielne časové trvanie na\ntýchto dvoch trhoch. Z odôvodnenia protimonopolného úradu vyplýva, že úrad z týchto dôvodov neurčil\nako relevantný obrat spoločný obrat dosiahnutý z predaja benzínov a nafty na veľkoobchodnej úrovni,\nale vypočítal pokutu na základe závažnosti a dĺžky trvania zvlášť pre naftu a zvlášť pre benzín a zo súčtu\ntýchto dvoch čiastkových údajov získal úrad základnú sumu pokuty. V danom prípade išlo o relevantný\nobrat dosiahnutý v prípade zneužívania dominantného postavenia z predaja benzínu a nafty na úrovni\nveľkoobchodu na trhu v Slovenskej republike.\nV danom prípade posledné uzavreté účtovné obdobie, v ktorom sa podnikateľ zúčastnil na\nprotisúťažnom konaní, je v prípade nafty ako i benzínu rok 2006, kde úrad vychádzal z tržieb Slovnaftu\nz predaja nafty ako i benzínu na úrovni veľkoobchodu (bez daní) a to z listu Slovnaftu, ktorý bol\ndoručený úradu 25. mája 2007. Relevantný trh bol úradom určený ako územie Slovenskej republiky,\nnakoľko praktika žalobcu mala dopad na celé územie Slovenskej republiky. Úrad stanovil sumu pokuty\npríslušným percentom na základe závažnosti konania, pričom suma pokuty stanovená na základe\nzávažnosti v prípade nafty predstavuje sumu 116 000 000 Sk a v prípade benzínov 40 000 000 Sk. V\ndanom prípade pokutu určenú na základe závažnosti úrad prenásobil počtom rokov trvania porušovania\nzákona, pričom obdobie kratšie ako 6 mesiacov sa v zmysle Metodického pokynu berie ako 1 roka a\nobdobie dlhšie ako 6 mesiacov sa berie ako celý rok. V prípade nafty zo strany úradu bolo preukázané\nporušovanie zákona, ktoré trvalo 2 roky a to v rokoch 2005 a 2006 a v prípade benzínov bolo úradom\npreukázané porušovanie zákona trvajúce 1 rok a to konkrétne rok 2006. V danom prípade úrad príslušnú\npokutu určenú na základe závažnosti v prípade nafty prenásobil koeficientom 2 a v prípade benzínu\nkoeficientom 1, teda z hľadiska počtu rokov trvania porušovania zákona a potom základná suma pokuty\nje pre benzín a aj naftu spoločne vyčíslená na sumu 272 000 000 Sk. V dôvodoch rozhodnutia správne\núrad konštatuje, že základná suma pokuty môže byť upravená a to zvýšená alebo znížená v prípade,\nak úrad identifikuje iné skutočnosti, ktoré sa zohľadňujú pri stanovení pokuty a ktorých demonštratívny\nvýpočet je uvedený v § 38 ods. 10 zákona o ochrane hospodárskej súťaže. V danom prípade úrad\nidentifikoval jednu inú skutočnosť, ktorá sa zohľadňuje pri výpočte pokuty a to dosiahnutie majetkového\n\nprospechu. Toto Kritérium je uvedené a vysvetlené aj v Metodickom pokyne, kde je uvedené, že ,,Je\npotrebné, aby uložená pokuta presahovala dosiahnutý majetkový prospech z porušovania zákona, a\nto z toho dôvodu, aby predstavovala pre podnikateľa dostatočne odstrašujúci faktor nedopúšťať sa\nďalšieho porušovania a zároveň, aby ho dostatočne potrestala za protiprávne správanie“. Toto kritérium\núrad uplatní ako to vyplýva z Metodického pokynu, keď je možné vyčísliť majetkový prospech získaný\nv súvislosti s protiprávnym konaním. V závere svojho rozhodnutia protimonopolný úrad logickým\nspôsobom zdôvodnil ako dospel k odhadu získaného majetkového prospechu žalobcom v dôsledku\njeho protisúťažného konania. Celkový odhad získaného majetkového prospechu spoločne za benzín aj\nza naftu za príslušné roky predstavuje 203,27 milióna Sk. Základná suma pokuty pre benzín aj naftu\nspoločne predstavuje sumu 272 000 000 Sk. Z toho vyplýva, že pokuta určená úradom potom získaný\nmajetkový prospech z presahuje a výška uloženej pokuty a odhadnutý získaný majetkový prospech sú\nvzájomne konzistentné údaje, ktoré nie sú potom vo výraznom nepomere.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky je toho názoru, že námietky\nSlovnaftu ohľadne výšky uloženej pokuty, že nezodpovedá kritériám stanoveným v § 38 ods. 10\nzákona ochrane hospodárskej súťaže, sú účelové a zavádzajúce. Výška pokuty je v rozhodnutiach\nsprávnych orgánov podľa názoru odvolacieho súdu transparentným spôsobom zdôvodnená v súlade\ns ustanovením § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. V tomto smere úrad správne\naplikoval i judikatúru Českej republiky, kde sa aplikuje obdobná právna úprava dôkazom čoho je i\nrozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6 A 96/2002.\nPokiaľ žalobca namietal, že pokuta by nemala presahovať získaný majetkový prospech, s touto\nkonštatáciou sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nestotožňuje, pretože sankcia okrem iných funkcií\nmusí nevyhnutne plniť i svoj represívny charakter, ktorá skutočnosť je zjavná a nepochybná a\nmá svoju logiku z hľadiska generálnej prevencie predovšetkým v oblasti súťažného práva. Tieto\nskutočnosti vyplývajú aj z rozhodovacej činnosti Európskej komisie ako i Európskeho súdneho dvora.\nV posudzovanej veci je nesporné ako to vyplýva z výpočtov protimonopolného úradu, že na celkovom\nobrate Slovnaftu v roku 2006 uložená pokuta predstavovala len 0,2 % a teda sa nepriblížila ani\nk 1 %-tu z celkového obratu a z celkového čistého zisku Slovnaftu v roku 2006 predstavovala\nuložená pokuta približne 4%. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odmieta i výhrady\nžalobcu o neprimeranosti výšky pokuty, pretože za danej skutkovej a právnej situácie nič nebránilo\nprotimonopolnému úradu, aby v súlade s praxou uložil sankciu i vo vyššej výške, keďže úrad je limitovaný\nvýškou pokuty do 10 % z celkového obratu.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v\nBratislave ako nezákonný v zmysle ust.§ 220 O.s.p. za použitia ustanovenia § 246c ods. 1 O.s.p. zmenil\na žalobu žalobcu ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia § 250 j ods. 1 O.s.p. zamietol.\n\nO náhrade trov konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 v spojení s\nustanovením § 224 ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca v konaní úspech nemal a žalovanému\nsprávnemu orgánu náhrada trov konania neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}