{"guid": "c50b22ad-8f47-4397-880e-b5ca78479325:692cc532-37e3-4780-95df-7aadba489cc8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1011201449.1", "spisova_znacka": "5Sžo/14/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/14/2013 z 17. 12. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. decembra 2013, sp. zn. 5Sžo/14/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1011201449.1", "identifikacne_cislo": "1011201449", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2013-12-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/692cc532-37e3-4780-95df-7aadba489cc8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201449.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201449.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201449.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/14/2013\n1011201449\n17. 12. 2013\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2013:1011201449.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Urbancovej\na členov senátu JUDr. Jany Baricovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu X., bytom Y.,\nzastúpeného JUDr. Radomírom Bžánom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Námestie Ľudovíta Štúra\n2, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-90/2011 z 27. júna 2011, o odvolaní\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4S/161/2011-76 z 26. októbra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4S/161/2011-76 z 26.\noktóbra 2012 z m e ň u j e tak, že žalobu z a m i e t a .\nŽalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len ako „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný rozhodol podľa § 243\nods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej\nslužby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ,,zákon č. 73/1998 Z. z.“) tak, že zamietol rozklad a potvrdil personálny rozkaz\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky č. 74 z 02. marca 2011. Personálnym rozkazom č. 74 z 02.\nmarca 2011 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192\nods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z., nakoľko svojím konaním - vedením osobného motorového\nvozidla zn. A., EČ: A., po diaľnici D-2 v smere jazdy Bratislava - Malacky v čase mimo výkonu štátnej\nslužby v úseku diaľnice pri Mestskej časti Lamač, po tom čo bol zastavený a kontrolovaný hliadkou\npohotovostnej motorizovanej jednotky odboru poriadkovej polície (ďalej len ,,PMJ“) KR PZ v Bratislave,\nsa odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu, ako aj lekárskemu vyšetreniu a\nodberu krvi, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti policajta vymedzené v § 48 ods.\n3 písm. g/ a h/ zákona č. 73/1998 Z. z., ako aj článok 1 ods. 1 písm. c/ nariadenia Ministra vnútra\nSlovenskej republiky č. 18/2008. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a priznal\nvo veci úspešnému žalobcovi ich náhradu v celkovej výške 324,90 eura.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, odvolávajúc sa na ustanovenia § 233 ods. 1, § 241 ods. 1,\n2 a 3 zákona č. 73/1998 Z. z. konštatoval po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho\nspisu, že žalovaný sa síce detailne zaoberal s námietkami žalobcu vznesenými v priebehu daného\nkonania, avšak svoje poznatky jednak materiálne ako aj súvisiace správne úvahy do odôvodenia\nsamotných rozhodnutí dôsledne nepreniesol. Na základe toho potom z uvedených rozhodnutí nie je\njednoznačne preukázaná jednak časová súslednosť samotného skutku ani jeho správne vyhodnotenie.\n\nKrajský súd uviedol, že žalovaný riadne nepreukázal, či okolnosti, ktoré žalobca tvrdil mohli nastať v\npríčinnej súvislosti s udalosťami, ktoré boli objektívne zistené. Uviedol, že zákonnou úlohou súdu nie je\nprieskum písomného stanoviska žalovaného k žalobnému návrhu, ale napadnuté rozhodnutia vydané\nsprávnymi orgánmi v správnom konaní. Tieto rozhodnutia však potrebné odôvodnenie neobsahujú. Na\nzáklade týchto skutočností, súdu neostalo iné, než túto vadu, ktorá spôsobuje nezákonnosť v postupe\nsamotného správneho orgánu vyhodnotiť tak, že je spôsobilá na zrušenie napadnutého rozhodnutia\nžalovaného. Z týchto dôvodov, vyhodnotiac námietky žalobcu, poukazujúce na vady administratívneho\nkonania za opodstatnené, dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\nalebo pre nedostatok dôvodov, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného v súlade s ustanovením\n§ 250j ods. 2 písm. d/ OSP zrušil. Zároveň krajský súd poučil žalovaný správny orgán, že opätovne\nbude jeho úlohou riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, kde uvedie všetky skutkové okolnosti, ktoré pri\nvyhodnocovaní daného prípadu zistil a tieto riadne odôvodni vo svojom rozhodnutí. O náhrade trov\nkonania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a priznal úspešnému žalobcovi ich náhradu v celkovej výške\n324,90 eura.\nKrajský súd dňa 16. januára 2013 uznesením pod sp. zn. 4S/161/2011-99 zamietol návrh žalobcu na\ndoplnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4S/161/2011 z 26. októbra 2012, o výrok, ktorým\nby zrušil aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 74 z 02. marca 2011.\nKrajský súd v odôvodnení s poukazom na príslušné ustanovenia OSP uviedol, že nie je povinný\nsamostatne odôvodňovať, prečo dospel k záveru zrušiť, resp. nezrušiť aj rozhodnutie prvostupňového\norgánu, nakoľko táto skutočnosť vždy vyplýva zo skutkových okolností konkrétneho prípadu.\nPre úplnosť veci však krajský súd poukázal na to, že výrokom rozsudku nezrušil prvostupňové\nrozhodnutie, pretože mal za to, že nedostatky tohto rozhodnutia je možné odstrániť v konaní o rozklade\npred žalovaným. Odvolacie konanie totiž tvorí s prvostupňovým konaním pred správnym orgánom jeden\ncelok a preto si odvolací orgán v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní v znení neskorších predpisov, musí všímať i všetky nové okolnosti, ktoré môžu mať vplyv\nna správnosť rozhodnutia a je oprávnený vykonať nové dokazovanie za účelom spoľahlivo zisteného\nskutkového stavu.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Poukázal na to, že krajský\nsúd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý\nrozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Uviedol,\nže sa v plnom rozsahu pridržiava vyjadrenia k podanej žalobe, ktoré bolo zaslané krajskému súdu\npod č. p.: SLV-PS-S-414/2011 zdôrazňujúc, že sa nestotožňuje s jeho názorom, že nevykonal všetky\ndôkazy ozrejmujúce skutkový stav veci, a že ním zistený skutkový stav nepostačuje pre posúdenie\nveci. Namietal, že práve zadováženými dôkazmi tvoriacimi súčasť predloženého spisového materiálu,\ns ktorými sa mal možnosť oboznámiť aj žalobca, mu bolo vytýkané protiprávne konanie v dostatočnom\nrozsahu preukázané. Uviedol, že príčinou prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka\nPolicajného zboru (ďalej aj ako „PZ“) bolo porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a jeho\nponechanie v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov\nštátnej služby tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z., a to z\ndôvodu, že dňa 07. januára 2011 o 03:35 hod. mimo výkonu štátnej služby viedol motorové vozidlo zn.\nMercedes po diaľnici D-2 v smere jazdy Bratislava - Malacky, pričom v úseku diaľnice pri Mestskej časti\nLamač bol zastavený a kontrolovaný hliadkou PMJ. Menovaný bol vyzvaný, aby predložil všetky doklady\npredpísané na vedenie motorového vozidla, pričom hliadke uviedol, že doklady u seba nemá lebo vozidlo\nneviedol, a že vodič vozidla ušiel. Ďalej uviedol, že je príslušníkom policajného zboru, uviedol číslo\nsvojho služobného preukazu a svoje služobné zaradenie, avšak nemal pri sebe ani služobný preukaz.\nZároveň priznal hliadke, že požil alkoholické nápoje. Na základe tejto informácie a z dôvodu, že žalobca\nv čase zastavenia vozidla sedel na mieste vodiča, a že vo vozidle ani v jeho blízkosti sa žiadna iná\nosoba nenachádzala, pričom počas zastavovacieho úkonu členovia hliadky nevideli, že by zastavované\nvozidlo opustila iná osoba, bol menovaný vyzvaný, aby sa v súvislosti s vedením motorového vozidla\npodrobil vyšetreniu na alkohol dychovou skúškou a neskôr, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu, čomu\n\nsa odmietol podrobiť. Žalovaný konštatoval, že tento skutkový stav zistil na základe vlastného šetrenia\npodľa § 238 zákona č. 73/1998 Z. z., z vyjadrenia žalobcu k meritu veci, zo správy Z. z 10. februára\n2011 o vyhodnotení námietok podaných žalobcom k návrhu na prepustenie, z písomnosti „Odovzdanie\nspisového materiálu“ č. p.: ORP-P11/IV-DK-2011 z 11. januára 2011 s prílohami, z priestupkového spisu\nč. p.: 0RP-P-4/MA-SA2011 zo dňa 07. januára 2011, z protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške\nna alkohol v krvi zo 07. januára 2011, z výpovede svedka B.. Zabezpečil si úradný záznam členov\nhliadky PMJ Z. a Z., v ktorom presne popísali skutkový dej udalosti, ako aj protiprávne konanie žalobcu.\nĎalej zabezpečil výpovede svedkov U., K., A., S., Y., záznam na CD nosiči z nahlásenia udalosti\noznamovateľom O. na operačné stredisko Krajského riaditeľstva policajného zboru v Bratislave s jeho\nprepisom, správu o výsledku objasňovania priestupku č. p.: KRPP-DI-MA-2/2011 z 27. januára 2011,\ndisciplinárny rozkaz riaditeľa KDI KR PZ v Bratislave č. 1 z 27. januára 2011, stanovisko príslušného\nodborového orgánu, záznamy o preškolení žalobcu s príslušnými internými predpismi, zhodnotenie\nslužobnej činnosti žalobcu a záznam o odmenách a trestoch žalobcu.\nPoukázal na to, že tvrdenie žalobcu, že mal sedieť na sedadle vodiča z dôvodu zapnutia výstražného\nznamenia (svetla), po tom čo vodič motorového vozidla po zastavení vozidla na krajnici z neho vyskočil a\nušiel, bolo vyvrátené úradným záznamom a zápisnicou o výsluchu na zaistenie a objasnenie skutočného\nstavu veci členov hliadky PMJ Z. a Z., v ktorom príslušníci PMJ podrobne popísali konanie žalobcu pred\nzastavením a následne po zastavení vozidla nasledovne „... v čase približne o 03:35 hod. spozoroval\nmôj kolega D. uvedené vozidlo, ktoré prichádzalo smerom od tunela Sitina a smerovalo na Malacky.\nPotom čo uvedené vozidlo prešlo okolo nás sme sa rozbehli za ním. Maximálny rozostúp medzi našim\nslužobným vozidlom a vozidlom A. je ťažko odhadnúť, ale mali sme stále vizuálny kontakt so zadnými\nkoncovými svetlami, podľa môjho odhadu to mohlo byť max. 500 - 800 m. Až keď sme túto vzdialenosť\nznížili a boli sme si istí, že sa jedná o strieborný mercedes zapli sme výstražné zariadenie. Podľa môjho\nodhadu išlo vozidlo mercedes rýchlosťou cca 130 - 140 km/h. Vzhľadom na to, že sme mali pridelené\nslužobné vozidlo K. muselo sa jednať o takúto rýchlosť lebo inak by sme ho ani nedobehli. Premávka na\ndiaľnici bola v tom čase minimálna, bez žiadnych iných vozidiel v čase prenasledovania až po zastavenie\nvozidla. Po zapnutí majákov a priblížení sa k vozidlu mercedes toto prešlo na krajnicu kde zastavilo“.\nZ predmetného úradnému záznamu a zápisnice tiež vyplýva, že príslušníci PMJ nezaznamenali žiadny\npohyb pred a po zastavení vozidla mercedes a zistili prítomnosť len jednej osoby vo vozidle na mieste\nvodiča, a to Z..\nNa margo vyššie uvedenej obrany žalobcu, žalovaný uviedol, že ide o obranu účelovú s cieľom zbaviť\nsa zodpovednosti za spáchané protiprávne konanie. Ďalej poukázal na to, že v personálnom konaní\nvedenom podľa ustanovení zákona č. 73/1998 Z. z. môžu ako dôkaz slúžiť všetky prostriedky, ktorými\nmožno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Uviedol, že\nzásada objektívnej pravdy bola v danom prípade dôsledne dodržaná, pričom pri hodnotení dôkazov\nstarostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Mal za to, že\npodstata princípu voľného hodnotenia dôkazov spočíva v tom, že pri hodnotení výsledkov dokazovania\nje príslušný nadriadený, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru\npodľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. slobodný. Uviedol ďalej, že v hodnotiacej činnosti\nje obmedzený iba napr. pravidlami formálnej logiky, ktorým by hodnotiace úsudky nemali odporovať,\nskúsenosťami z aplikačnej praxe a napokon povinnosťou, hodnotiaci záver v rozhodnutí jasne a stručne\nodôvodniť. Poukázal na to, že nie je dôvod neveriť vyjadreniam členov hliadky PMJ Z. a Z., ktorí popísali\nprotiprávne konanie žalobcu tak, ako sa v skutočnosti stalo, pričom práve vyjadrenie kamaráta žalobcu\nB., je potrebné považovať za účelové. Taktiež poukázal na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov\nje vecou jeho správnej úvahy, na základe ktorej posudzuje, či má určitú skutočnosť považovať za\ndokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo je potrebné ešte vykonať ďalšie dôkazy, prípadne či je\npotrebné zadovážiť ďalšie poklady pre rozhodnutie.\nĎalej uviedol, že pokiaľ žalobca namieta, že vykonanie dychovej skúšky odmietol z dôvodu, že v danom\nčase mal byť iba spolujazdcom a nebol povinný sa jej podrobiť, tu je potrebné poukázať na ustanovenie\n§ 2 ods. 2 písm. t/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.“), podľa ktorého na účely tohto zákona sa\núčastníkom cestnej premávky rozumie osoba, ktorá sa priamo zúčastňuje cestnej premávky.\n\nPodľa § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť\npokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou\na plynulosťou cestnej premávky strpieť výkon jeho oprávnení. Ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to\noprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis.\nZ uvedeného je dostatočne a bez pochybností preukázaná povinnosť žalobcu na výzvu policajta podrobiť\nsa dychovej skúške prípadne odberu krvi, aj vzhľadom na poukaz, že žalobca ako príslušník dopravnej\npolície musí uvedené predpisy ovládať. Práve zo správania sa žalobcu počas vykonávanej kontroly\nje zrejmé, že si bol vedomý svojho protiprávneho konania, a preto vo svojich vyjadreniach už uvádza\nskutočnosti tak, aby sa zbavil svojej zodpovednosti. Jeho vyjadrenia však boli žalovaným vyhodnotené\nako účelové.\nZáverom zdôraznil, že dôkazy v danej veci boli zhromaždené v súlade so zákonom a boli vyhodnotené\nzákonom súladným spôsobom a boli postačujúce pre vydanie napadnutého personálneho rozkazu,\nkeďže nimi bolo žalobcovi v dostatočnom rozsahu preukázané jeho protiprávne konanie, priečiace sa\nobsahu služobnej prísahy policajta.\nŽalobca 21. decembra 2012 podal návrh na doplnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k.\n4S/161/2011-76 z 26. októbra 2012 v tom zmysle, aby konajúci súd s poukazom na ust. § 245 ods. 1 a ust.\n§ 250j ods. 2 písm. a/, b/, d/ a e/ OSP zrušil aj personálny rozkaz č. 74 z 02. marca 2011, preto žalobca\nkrajskému súdu navrhol, aby s poukazom na ust. § 166 OSP vydal nasledovný dopĺňací rozsudok, v\nktorom sa výrok prvej vety mení a doplní nasledovne: Krajský súd v Bratislave zrušuje personálny rozkaz\nč. 74 z 02. marca 2011, vo zvyšnej časti ostáva rozsudok nedotknutý.\nZ procesnej opatrnosti žalobca zároveň s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. b/ OSP podal proti\npredmetného rozsudku odvolanie, nakoľko má za to, že nerozhodnutie o celej časti predmetu sporu\nspôsobuje, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nŽalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že\npersonálny rozkaz č. 74 z 02. marca 2011 sa zrušuje, a vo zvyšnej časti navrhol rozsudok krajského súdu\nako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, nakoľko z odôvodnenia\nrozsudku vyplýva, že Krajský súd v Bratislave predmetnú právnu vec správne právne posúdil, a to v časti\nkeď zrušil rozhodnutie žalovaného, a preto k splneniu podmienky odvolacieho dôvodu v zmysle ust. §\n205 ods. 2 písm. f/ OSP nedošlo. Rozsudok je v tomto výroku vecne správny, konajúci súd predmetnú\nprávnu vec správne posúdil. Poukázal na to, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá\nby jeho zmenu náležité odôvodňovala.\nŽalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného je tak, ako to správne uvádza krajský súd, nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a preto krajský súd postupoval správne, keď ho rozsudkom\nzrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v tomto smere potvrdil žalobcovo právo na\ntaké odôvodnenie každého rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky, súvisiace s uplatňovanými nárokmi a obranou proti takémuto uplatneniu. Z\nuvedeného dôvodu nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného na strane 5 odvolania, kde uvádza,\nže právne skutočnosti, ktoré dôvod jeho prepustenia zakladali sú v napadnutom rozhodnutí dostatočnom\nrozsahu uvedené.\nZároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach\npodaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\n\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nPredpokladom vzniku služobného pomeru policajta je zloženie služobnej prísahy, v ktorej je\nsubsumovaný sľub čestnosti, statočnosti, disciplinovanosti ako aj ochrany bezpečnosti a verejného\nporiadku (§ 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.).\nSlužobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými\nzákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi,\nnariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených (§ 47 zákona č. 73/1998 Z. z.).\nPodľa § 48 ods. 3 písm. g/ a h/ zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný:\ng) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného\nzboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,\nh) dodržiavať služobnú disciplínu.\nPodľa § 192 ods. 1 písm. e/zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil\nslužobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom\npomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.\nPodľa § 238 ods. 1 až 4 zákona č. 73/1998 Z. z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými\nmožno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä\nvýpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy,\nvyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený\nnavrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a\nto každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\nNáležitosti rozhodnutia sú upravené v ustanovení § 241 ods. 1 až 4 citovaného zákona.\nNajvyšší súd z administratívneho spisu zistil, že napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol rozklad\nžalobcu a potvrdil personálny rozkazu Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 74 z 02. marca 2011,\nktorým bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. prepustený zo služobného\npomeru príslušníka Policajného zboru z dôvodu, že zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti\npolicajta stanovené v § 48 ods. 3 písm. g/ a h/ zákona č. 73/1998 Z. z., ako aj čl. 1 ods. 1 písm.\nc/ nariadenia ministra vnútra SR č. 18/2008 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny\npríslušníkov PZ, a to tým, že dňa 07. januára 2011 o 03:35 hod. v čase mimo výkon štátnej služby viedol\nmotorové vozidlo zn. A. evidenčného č. A. po diaľnici D-2 v smere jazdy Bratislava - Malacky, pričom\nv úseku diaľnice pri Mestskej časti Lamač, potom čo bol zastavený a kontrolovaný hliadkou PMJ sa\nodmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu, ako aj lekárskemu vyšetreniu a odberu\nkrvi.\n\nNajvyšší súd mal ďalej z administratívneho spisu za preukázané, že obrana žalobcu, založená na jeho\ntvrdení, že v inkriminovanom čase osobné vozidlo zn. A., evidenčného č. A. neriadil, bola v prospech\nžalobcu potvrdená svedeckou výpoveďou svedka B., ktorý je v priateľskom vzťahu so žalobcom.\nÚlohou súdu v konaní bolo posúdiť, či správny orgán postupoval v súlade so zákonom a či konaním\nžalobcu boli naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákon č. 73/1998 Z. z.,\nz hľadiska závažnosti možného negatívneho vplyvu v služobnom pomere.\nK námietke žalobcu, k vedeniu vozidla a jeho prítomnosti na mieste vodiča vo vozidle v čase zastavenia a\nkontrolovania hliadkou PMJ, najvyšší súd žalobcu upozorňuje, že rozhodujúcou pre prepustenie žalobcu\nzo služobného pomeru bola tá skutočnosť, že sa žalobca bezdôvodne odmietol podrobiť dychovej\nskúške na zistenie alkoholu v krvi prístrojom a taktiež odberu vyšetrenia krvi pred službu konajúcou\nlekárkou A. v FNsP Kramáre - Bratislave za prítomnosti hliadky F50 A., W., čím zvlášť hrubým spôsobom\nporušil služobnú prísahu.\nSlužobná prísaha nie je prísľubom limitovaným na čas výkonu služby. Požadované vlastnosti (čestnosť,\nstatočnosť, disciplína a pripravenosť vynaložiť svoje sily na ochranu verejného poriadku a majetku\nobčanov) sú základnými predpokladmi k výkonu služby v Policajnom zbore. Príslušník, ktorý tieto\nvlastnosti nemá a mimo služby sa prejavuje v rozpore s nimi, hrubo poškodzuje dôveryhodnosť\nPolicajného zboru.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení v administratívnom konaní vykonaného dokazovania,\nsa nestotožnil s názorom krajského súdu. Považuje za dostatočne preukázané, že žalobca porušil\npovinnosti policajta ustanovené v § 48 ods. 3 písm. g/ a h/ zákona č. 73/1998 Z. z.. Žalovaný, ako\naj prvostupňový správny orgán sa vo svojich rozhodnutiach vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadali s\nobranou žalobcu založenou na tvrdení svedka B., že žalobca nebol vodičom kontrolovaného osobného\nvozidla. Tieto tvrdenia považuje za účelové a smerujúce len k zbaveniu sa zodpovednosti za protiprávne\nkonanie. Najvyšší súd, vychádzajúc z úradného záznamu hliadky PMJ, o dôveryhodnosti ktorého\nnemá dôvod pochybovať, ako aj z logickej úvahy o možnosti „presadnutia“ žalobcu zo sedadla\nspolujazdca na sedadlo vodiča, a to s prihliadnutím na jeho tvrdenia, že tak urobil z dôvodu zapnutia\nvýstražného znamenia (svetla), má súladne s názorom žalovaného správneho orgánu za to, že táto\nalternatíva sa javí ako nemožná realizácia v priebehu niekoľkých sekúnd, keďže policajná hliadka v\núradnom zázname uviedla, že „ihneď“ po zastavení prenasledovaného vozidla, svoje služobné vozidlo\nzastavila za uvedeným prenasledovaným vozidlom a počas jeho prenasledovania mala stály vizuálny\nkontakt zo zadnými obrysovými svetlami prenasledovaného vozidla. Taktiež je potrebné uviesť, že\nje nepravdepodobné, aby si žalobca za účelom zapnutia výstražného znamenia presadol z miesta\nspolujazdca na miesto vodiča ihneď po tom, čo údajný vodič motorového vozidla B. z neho vystúpil a\nz miesta utiekol z dôvodu obáv možného postihu. V úradnom zázname sa rovnako neuvádza, že by\npolicajná hliadka videla vybehnúť z vozidla nejakú osobu, pričom najvyšší súd v danej veci považuje\nza relevantnú tú skutočnosť, že žalobca, pokiaľ založil svoju obranu na tej skutočnosti, že predmetné\nvozidlo neviedol, žiadne skutočnosti mu potom nebránili v tom, aby sa na výzvu príslušníkov PMJ\npodrobil dychovej skúške, prípadne odberu krvi, ale hlavne neuviedol, že motorové vozidlo viedol B.,\nktorý z miesta utiekol, pretože požil alkoholické nápoje a mal obavu z možného postihu. Túto skutočnosť\nžalobca oznámil, až v čase, keď bolo voči nemu začaté konanie vo veci jeho prepustenia zo služobného\npomeru príslušníka Policajného zboru z dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e/ zákona\nč. 73/1998 Z. z.. S prihliadnutím na túto skutočnosť, ako aj na to, že B. sa na políciu prihlásil až 10.\njanuára 2011 po jeho stretnutí so žalobcom, najvyšší súd obranu žalobcu, ako aj svedeckú výpoveď\nB. vyhodnotil ako účelové. Upriamiac pozornosť na uvedenú skutočnosť, najvyšší súd uvádza, že\ndokazovanie v danej veci bolo vykonané zákonným spôsobom, keď za nosný dôkaz bol žalovaným\nsprávnym orgánom, zhodne s prvostupňovým správnym orgánom, prijatý úradný záznam členov hliadky\nPMJ, ktorého vážnosť nie je možné v danej veci spochybniť ani výpoveďou kamaráta B., a to s poukazom\nna logické posúdenie žalobcom tvrdenej skutočnosti, za využitia zákonnom dovolenej správnej úvahy.\nPodľa názoru najvyššieho súdu boli v danom prípade naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu podľa\n§ 192 ods. 1 písm. e/ zákon č. 73/1998 Z. z., pretože žalobca ním zvlášť hrubým spôsobom porušil\n\nslužobnú prísahu a služobné povinnosti tak, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu\ndôležitých záujmov štátnej služby.\nZáverom najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že zákon č. 73/1998 Z. z. poskytol vybraným\nskupinám štátnych zamestnancov a v nadväznosti na nich aj ich rodinným príslušníkom lepšie sociálne\nzabezpečenie a vyššie spoločenské postavenie, než má väčšina pracovníkov a zamestnancov, ktorých\npracovný režim upravuje Zákonník práce. Preto najvyšší súd považuje za prirodzené, že na druhej\nstrane kladie zákon vyššie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých\nporušenie nekompromisne sankcionuje. To v konečnom dôsledku znamená, že zákon vyžaduje striktné\ndodržiavanie svojich ustanovení, prísnejších než iné zákony (Zákonník práce) vo vzťahu k plneniu\nslužobných povinností.\nNajvyšší súd na tomto mieste dáva tiež do pozornosti, že služobný pomer policajta vznikajúci\nmocenským aktom služobného funkcionára (rozhodnutím o prijatí) je svojou povahou právnym pomerom\nštátnozamestnaneckým - verejnoprávnym a po celou dobu svojho priebehu sa výrazne odlišuje od\npomeru pracovného, ktorý je naopak pomerom súkromnoprávnym a účastníci ktorého majú rovné\npostavení. Služobný pomer sa od pomeru pracovnoprávneho výrazne odlišuje aj spôsobmi svojho\nskončenia - služobný pomer policajta sa tiež končí mocenským aktom - rozhodnutím o prepustení\npolicajta zo služobného pomeru zo zákonom stanovených dôvodov.\nNajvyšší súd, tiež posúdil formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia prvostupňového správneho\norgánu ako aj žalovaného, nevzhliadol ich nezákonnosť, tieto podľa jeho názoru, sú náležite a podrobne\nodôvodené, poukazujúc na to, že žalovaný správny orgán sa vo svojom rozhodnutí náležitým spôsobom\nvysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, vznesenými v jeho odvolaní.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, s poukazom na vyššie uvedené, posúdil námietky žalovaného,\nsmerujúce proti rozsudku prvostupňového súdu za dôvodné, a preto podľa § 250ja ods. 3 vety druhej\nOSP v spojení s § 220 OSP zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietol.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 OSP\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi nepriznal ich náhradu,\npretože nebol v tomto konaní úspešný a žalovanému z dôvodu, že podľa zákona na ich náhradu nemá\nzákonný nárok.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}