{"guid": "9ee9aa92-641c-4223-9c1d-a20c2de13828:35984700-bf48-496e-8b4f-73d26ef71ca8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1011201376.1", "spisova_znacka": "5Sžf/58/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/58/2012 z 18. 7. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júla 2013, sp. zn. 5Sžf/58/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1011201376.1", "identifikacne_cislo": "1011201376", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2013-07-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-15.odsek-2", "nazov": "§ 15 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-15.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-15"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-15"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/35984700-bf48-496e-8b4f-73d26ef71ca8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201376.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201376.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201376.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/58/2012\n1011201376\n18. 07. 2013\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2013:1011201376.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a\nčlenov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobkyne obchodnej\nspoločnosti MMJ SERVIS, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 36, zastúpenej advokátom JUDr.\nRastislavom Posluchom, so sídlom v Bratislave, Bazova 9, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu\nSlovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Vazovova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. I/222/8396-49639/2011/991031-r z 01. júna 2011, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave z 28. júna 2012, č. k. 1S/148/2011-66, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28. júna 2012, č.\nk. 1S/148/2011-66 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania a\nzrušenia rozhodnutia žalovaného č. I/222/8396-49639/2011/991031-r z 01. júna 2011, ktorým žalovaný\npotvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava II č. 601/230/12209/11/Zac z 02. februára 2011. Týmto\nrozhodnutím Daňový úrad Bratislava II (ďalej len „správca dane“) vyrubil žalobkyni ako daňovému\nsubjektu daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie september 2008 v sume\n2.104,99 eura.\nKrajský súd posudzujúc správnosť záverov daňových orgánov pri svojom rozhodovaní vychádzal z\nustanovenia § 15 ods. 1, ods. 2, § 16 ods. 1, § 19 ods. 2, § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.\no dani pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) a dospel k záveru, že\nžalobu je potrebné s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 1 OSP zamietnuť.\nV danom prípade spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo, či predmetný prieskum trhu je\nslužbou, ktorá sa riadi miestom dodania podľa 15 ods. 1 zákona o DPH v znení platnom v rozhodnom\nčase.\nKrajský súd konštatoval, že žalovaný správne vyhodnotil predmetnú realizáciu služby (prieskum trhu\nv Dominikánskej republike) ako službu vzťahujúcu sa na nehnuteľnosť podľa ustanovenia § 15 ods.\n2 zákona o DPH, podľa ktorého sa miesto dodania služby určuje podľa miesta, kde sa nehnuteľnosť\nnachádza.\n\nKrajský súd mal za preukázané, že táto služba mala byť poskytnutá spoločnosťou M. K. STAV, s.\nr. o., Vranov nad Topľou pre spoločnosť ALMAZ INVEST, s. r. o., Brekov na základe mandátnej\nzmluvy uzatvorenej 15. februára 2007. V danom prípade miestne príslušný správca dane nepriznal\nnárok na odpočítanie dane z prijatej služby z dôvodu, že dodávateľ služby nepreukázal uskutočnenie\nzdaniteľného plnenia. Keďže dodávateľovi služby ALMAZ INVEST, s. r. o. nevznikla daňová povinnosť,\ntak v nadväznosti na to žalobkyni nemohol vzniknúť nárok na odpočítanie dane.\nKrajský súd ďalej konštatoval, že v predmetnej kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 27. júla 2008 je\nvymedzené územie a služba bola dodávaná za účelom sprostredkovania predaja pozemkov, čiže sa\njednalo o službu, ktorá súvisí s nehnuteľnosťou a stotožnil sa s právnym názorom žalovaného, že\nžalobkyňa v priebehu kontroly ani vo vyjadrení k protokolu o vykonanej kontrole nepredložila žiadne\nvierohodné doklady, ktoré by preukazovali, že miestom dodania služby je tuzemsko.\nZ týchto dôvodov krajský súd žalobu zamietol.\nO trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnej žalobkyni\nich náhradu nepriznal.\nProti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie žiadajúc, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky, rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie zruší a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\nŽalobkyňa namietala, že rozhodnutie krajského súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia\nveci, keď krajský súd na spornú otázku ohľadom určenia miesta dodania služby aplikoval nesprávne\nustanovenie zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase. Žalobkyňa zastáva názor, že krajský\nsúd mal vychádzať z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého miestom dodania služby\nje miesto, kde dodávateľ služby má svoje sídlo (ide o všeobecné pravidlo pri určovaní miesta dodania\nslužby), t. j. v tuzemsku, pričom dodávateľovi služby vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2\nzákona o DPH a v nadväznosti na túto skutočnosť vznikol žalobkyni nárok na odpočítanie dane v zmysle\n§ 49 ods. 1 zákona o DPH. Poukazovala na to, že ustanovenie § 15 ods. 2 zákona o DPH upravuje\nosobitné pravidlo, podľa ktorého je miesto dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť, vrátane\nslužieb realitných kancelárií, znalcov, architektov a stavebného dozoru miesto, kde sa nehnuteľnosť\nnachádza. Žalobkyňa namietala, že pre aplikáciu tohto ustanovenia musia byť naplnené dve základné\npodmienky, a to: a) existencia nehnuteľnosti a jej vymedzenie, a súčasne b) priamy vzťah služby k\npredmetnej nehnuteľnosti. Služba - prieskum trhu však túto charakteristiku podľa názoru žalobkyne\nnespĺňa, nakoľko predávajúci poskytol službu, avšak žalobkyňa nemá žiaden, ani potencionálny vzťah\nk pozemkom, ktoré sú špecifikované projekte. Hlavnou náplňou predmetného prieskumu trhu sú\npodnikateľské informácie a podnikateľské poradenstvo za účelom ďalšieho predaja balíka získaných\ninformácií. Služba, ktorá bola žalobkyni dodaná sa nevzťahuje k nehnuteľnosti, ale k informáciám, ktoré\nboli žalobkyni dodané. Žalobkyňa poukazovala aj na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej\nrepubliky zo 16. marca 2005, č. k. 30CA 66/2003-25.\nŽalobkyňa taktiež nesúhlasila s odôvodnením rozsudku krajského súdu v ktorom uvádza, že v\npredmetnej kúpnej zmluve z 27. júla 2008 je vymedzené územie a služba bola dodávaná za účelom\nsprostredkovania predaja pozemkov, čiže sa jednalo o službu, ktorá úzko súvisí s nehnuteľnosťou,\nresp. s pozemkami nachádzajúcimi sa na území Dominikánskej republiky. S týmto tvrdením krajského\nsúdu žalobkyňa nesúhlasila dôvodu, že predmetom zmluvy bol prieskum trhu, t. j. rozsiahle získavanie\ninformácií o danom území Dominikánskej republiky a územie tohto štátu nemožno kvalifikovať ako\nnehnuteľnosť v zmysle zákona o DPH, pretože je v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom\npovažovať štát za nehnuteľnosť. Žalobkyňa svoje tvrdenia opiera aj o judikatúru ESD a eurokonformný\nvýklad vnútroštátnych právnych predpisov v zmysle ktorých nemožno považovať štátne územie za\nnehnuteľnosť, ktorá by mohla byť predmetom vlastníckych vzťahov fyzických, či právnických osôb.\nŽalobkyňa tvrdila, že miestom využitia služby, teda prieskum trhu, je Slovenská republika, v ktorej\nsa uskutočňuje podnikateľský rozhodovací proces, ku ktorému je prieskum trhu podkladom. K tejto\nskutočnosti žalobkyňa uviedla, že prieskum trhu nebol vykonaný za účelom predaja konkrétnych\npozemkov, ale s cieľom predaja tohto balíka získaných informácií záujemcovi z Ruskej republiky a\npredmetný prieskum trhu je službou, ktorej predmetom je podnikateľské poradenstvo so zameraním na\npodnikateľský potenciál a reálne možnosti v oblasti rekreačných rezortov.\n\nŽalobkyňa sa ďalej nestotožňuje s názorom krajského súdu v tom, že v priebehu kontroly ani vo vyjadrení\nk protokolu o vykonanej kontrole nepredložila vierohodné doklady, ktoré by preukazovali, že miestom\ndodania služby je tuzemsko, a že pri dodaní služby vznikla daňová povinnosť u dodávateľa ALMAZ\nINVEST, s. r. o. v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o DPH a zároveň právo na odpočítanie\ndane v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH. Naopak, žalobkyňa tvrdila, že predložila všetky\nrelevantné podklady, ktoré mala k dispozícií, t. j. prieskum trhu v pevnej aj hrebeňovej väzbe, DVD,\npozvánku na prezentáciu obchodnej ponuky, ohľadne investičného miesta v Dominikánskej republike,\nvrátane prezenčných listín, pričom tieto podklady boli aj obsahom protokolu z vykonanej opakovanej\ndaňovej kontroly.\nV súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o DPH sa žalobkyňa pridržiava aj stanoviska\nMinisterstva financií Slovenskej republiky, sekcia daňová a colná č. MF/023606/2009-73 z 07. septembra\n2009, ktoré uvádza, že pri vzniku daňovej povinnosti pri dodaní služby sa všeobecne vychádza z miesta\ndodania služby. Pokiaľ je služba dodávaná pre tuzemskú zdaniteľnú osobu, miestom dodania služby je\npodľa § 15 ods. 1 zákona o DPH miesto, kde má dodávateľ služby svoje sídlo, miesto podnikania alebo\nprevádzkareň, z ktorej sa služba dodáva.\nŽalobkyňa taktiež poukazovala na Smernicu Rady č. 2008/8/ES, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica\n2006/112/ES, ktorá dotvára dve všeobecné a ďalšie osobitné pravidlá pre určenie miesta dodania\nslužby. Čo sa týka osobitného pravidla - vzťah k nehnuteľnosti, Smernica doplnila výpočet služieb, pri\nktorých sa bude toto pravidlo aplikovať. Prieskum trhu tam zaradený nebol. Naopak poradenské služby\nvrátane služieb spracovania údajov a poskytovania informácií patria naďalej medzi služby nehmotného\ncharakteru.\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu z 28. augusta 2012 žiadal, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Na základe výsledkov\nzistených daňovou kontrolou správca dane nepriznal žalobkyni za zdaňovacie obdobie september 2008\nnárok na odpočet DPH z faktúry č. 2008/009 z 23. septembra 2008 od dodávateľa ALMAZ INVEST,\ns. r. o., ktorá fakturovala na základe kúpnej zmluvy z 27. júla 2008 dodanie služby v celkov ej výške\n17.278.800,- Sk (513.551,09 eura), z toho DPH v sume 2.758.800,- Sk (91.575,38 eura) z dôvodu,\nže správca dane posúdil dodanie služby - prieskum trhu ako dodanie služby, ktorá sa vzťahuje a\núzko súvisí s nehnuteľnosťou, kedy sa určuje miesto dodania služby v zmysle § 15 ods. 2 zákona o\nDPH. V nadväznosti na tieto zistenia správca dane konštatoval, že nie je splnená podmienka nároku\nna odpočet dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, preto nepriznal daňovému subjektu nárok na\nodpočet DPH v sume 2.758.800,- Sk a rozhodnutím č. 648/320/34864/09/Mik zo 06. júla 2009. Odvolací\norgán na základe posúdenia spisového materiálu dospel k záveru, že je potrebné opätovne preveriť\na zdokumentovať skutkový stav poskytnutej služby, t. j. čo bolo predmetom poskytnutia služby - či sa\njednalo o prieskum trhu s miestom dodania v tuzemsku v zmysle § 15 ods. 1 zákona o DPH, alebo\nposkytnutie tejto služby sa vzťahuje na konkrétne nehnuteľnosti, kde je miesto dodania v zmysle § 15\nods. 2 zákona o DPH tam, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Od správneho posúdenia miesta dodania\nslužby sa odvíja aj dodanie samotnej služby a následný správny odvod daňovej povinnosti do štátneho\nrozpočtu u dodávateľa služby prostredníctvom daňového priznania a nadväzne na to aj posúdenie\nnároku na odpočet DPH u kupujúceho po splnení zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 49\nzákona o DPH, a preto žalovaný rozhodnutie správcu dane č. 648/320/34864/09/Mik zo 06. júla 2009\nzrušil a vrátil na ďalšie konanie.\nV rámci nového konania správca dane preveroval uskutočnenie obchodu - dodania služby od dodávateľa\nALMAZ INVEST, s. r. o., Brekov a zaslal daňovému subjektu výzvu č. 601/321/151075/2010/Kosk zo 06.\ndecembra 2010 na predloženie všetkých relevantných dôkazov týkajúcich sa fakturovaného prieskumu\ntrhu v Dominikánskej republike, ako aj preloženie Exkluzívnej zmluvy týkajúcej sa predaja nehnuteľnosti\nv Dominikánskej republike „CONTRATO DEREPRESENTACIÓN DE VENTA CAMPCANA, República\nDominicana“ do slovenského jazyka. V rámci šetrenia správca dane zistil, že táto služba mala byť\nposkytnutá spoločnosťou M. K. STAV, s. r. o., Vranov nad Topľou pre spoločnosť ALMAZ INVEST, s. r.\no. na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej dňa 15. februára 2007. Miestne príslušný správca dane\nspoločnosti ALMAZ INVEST, s. r. o., Brekov však nepriznal nárok na odpočet DPH z prijatej služby\nz dôvodu, že dodávateľ služby M. K. STAV, s. r. o,. Vranov nad Topľou nepreukázal uskutočnenie\nzdaniteľného obchodu - vznik daňovej povinnosti podľa predmetu mandátnej zmluvy z 15. februára 2007.\nKontrolovaný daňový subjekt - žalobkyňa na výzvu správcu dane nereagovala, požadované doklady\n\nnepredložila, čo viedlo k tomu, že správcovi dane nevedela vierohodným spôsobom preukázať svoje\ntvrdenia, že miesto dodania služby - prieskum trhu v Dominikánskej republike je v tuzemsku.\nSprávca dane na základe predložených dokladov túto službu vyhodnotil ako službu vzťahujúcu sa na\nnehnuteľnosť podľa § 15 ods. 2 zákona o DPH (v znení účinnom v roku 2008). Žalovaný poukazoval\nna to, že v predmete Kúpnej zmluve z 27. júla 2008 je vymedzené územie a služba bola dodávaná za\núčelom sprostredkovania predaja pozemkov, čiže sa jednalo o službu, ktorá sa vzťahuje a úzko súvisí\ns nehnuteľnosťou.\nPodľa názoru žalovaného, všetky informácie obsiahnuté v predloženej štúdii sa týkajú hospodárstva,\npodnebnej klímy, bankovníctva a finančných služieb, legislatívy, prístavov, dostatku vody a turizmu v\nDominikánskej republike a viedli k jedinému cieľu - zmapovaniu regiónu ohľadne umiestnenia a výstavby\nrekreačného strediska. Žalovaný preto zastáva názor, že miesto dodania služby - prieskum trhu nie je\ntuzemsko ale miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. K tomuto konštatovaniu správcu dane dospel na\nzáklade predložených dokladov, kde kúpna zmluva, jej dodatky ani faktúra neobsahujú žiaden rozpis\nslužieb, ktoré by špecifikovali prieskum trhu, a preto správca dane považoval prieskum trhu za výsledok\nrôznych činností ako službu. Správca dane opieral svoje stanovisko o skutočnosť, že služba - prieskum\ntrhu bola dodaná za účelom kúpy a predaja nehnuteľností v Dominikánskej republike.\nŽalovaný ďalej vo svojom vyjadrení poukazuje na skutočnosti, že v predloženom prieskume trhu je\nuvedený nielen majiteľ nehnuteľnosti - pozemkov, ale aj ich rozloha, popis nehnuteľnosti, informácie\no dostatku vody na predpokladanú výstavbu, dostupnosti k parcele, fotografie nehnuteľnosti, čo len\npotvrdzuje skutočnosť, že existuje priama súvislosť medzi službou prieskum trhu poskytnutou daňovým\nsubjektom a zmluvne vymedzeným územím, na ktorý sa služba vzťahuje. Tieto skutočnosti potvrdila aj\nžalobkyňa, keď jej konateľ v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 648/320/54900/2008/Rig vyhlásil, „že\nvyššie citovanú kúpnu zmluvu uzavrel za účelom kúpy a následného predaja služby s cieľom dosiahnutia\nzisku z predaja pozemkov, ktoré sú uvedené v tejto službe. Kupujúceho na tieto pozemky zabezpečila\nfirma MMJ SERVIS, s. r. o. na základe kúpenej služby od ALMAZ INVEST, s. r. o.. Kúpno-predajné\nzmluvy na služby a pozemky sú rozpracované, podpísané a zrealizované budú po posúdení právnikom\nkoncom roku 2008 alebo v priebehu mesiaca január 2009“.\nNa základe uvedených skutočností správca dane považuje dodanie služby - prieskum trhu za službu\ns miestom dodania, kde sa nehnuteľnosť nachádza, t.j. mimo územia tuzemska, teda nie je naplnená\npodmienka § 49 ods. 1 zákona o DPH, a preto nepriznal daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie\nseptember 2008 nárok na odpočítanie DPH v sume 2.758.800,- Sk (91.575,38 eura) z faktúry č. 2008/009\nz 23. septembra 2008.\nOhľadom nerešpektovania stanoviska Ministerstva financií Slovenskej republiky č. j.\nMF/023606/2009-73 žalovaný poznamenal, že stanovisko nie je možné aplikovať z dôvodu, že sa jedná\no stanovisko pre iný daňový subjekt a je ponímané vo všeobecnej rovine.\nV ostatných častiach sa žalovaný stotožnil s názorom krajského súdu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta\nOSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a v medziach\npodaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP), odvolanie prejednal bez\nnariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech.\nPredmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý ako\nodvolací orgán rozhodnutím č. I/222/8396-49639/2011/991031-r z 01. júna 2011 potvrdil v zmysle § 48\nods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov\nv znení neskorších predpisov, účinného do 31. decembra 2011 (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“\nalebo „zákon o správe daní“) rozhodnutie Daňového úradu Bratislava II. č. 601/230/12209/11/Zac z 02.\nfebruára 2011, ktorým v zmysle § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších\npredpisov bola žalobkyni vyrubená daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008 vo\n\nvýške 2.104,99 eura. Rozhodujúcim v danej veci je posúdenie, či predmetný prieskum trhu je službou,\nktorá sa riadi miestom dodania podľa 15 ods. 1 zákona o DPH dani v znení účinnom v rozhodnom\nčase, podľa ktorého miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby svoje sídlo alebo\nmiesto podnikania alebo podľa odseku 2, podľa ktorého je miestom dodania služby vzťahujúcej sa\nna nehnuteľnosť miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Ide teda najmä o posúdenie otázky, či sú\nsplnené dve podmienky pre aplikáciu odseku 2 § 15 zákona o DPH, a to existencia nehnuteľnosti a jej\nvymedzenie, a súčasne priamy vzťah služby k predmetnej nehnuteľnosti.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nJednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. zásada zákonnosti,\nktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2\nods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými\nsubjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada\nvoľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej správca dane hodnotí\ndôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom\nprihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992\nZb.), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej\npodstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky).\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov\npreto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje\npovinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon\no správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\nPodľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové\nkonanie.\nPodľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie\ndaňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nPodľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané\nv rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov\n(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,\nverejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné\nzáznamy vedené daňovými subjektami a doklady k nim.\nPodľa § 29 ods. 8 zákona o správe dani, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na\nsprávne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v čase rozhodnom pre posúdenie danej veci, miestom\ndodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby svoje sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň,\nz ktorej sa služba dodáva; ak dodávateľ nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, je miestom\ndodania služby miesto, kde má bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava, ak sa v odsekoch 2 až 10 a v\n§ 16 neustanovuje inak.\n\nPodľa § 15 ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom v čase rozhodnom pre posúdenie danej veci, miestom\ndodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane služieb realitných kancelárií, znalcov, architektov\na stavebného dozoru je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v čase rozhodnom pre posúdenie danej veci, právo\nodpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla\ndaňová povinnosť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd) mal z obsahu administratívneho ako aj\nsúdneho spisu za preukázané, že žalobkyňa uzatvorila dňa 27. júla 2008 kúpnu zmluvu so spoločnosťou\nALMAZ INVEST, s. r. o., so sídlom Brekov 336, IČO: 36 502 359 (ďalej len „predávajúci“), ktorej\npredmetom bol záväzok predávajúceho za odplatu dodať žalobkyni výsledok činnosti - prieskum\ntrhu v Dominikánskej republike. Žalobkyňa si následne uplatnila nárok na odpočítanie DPH za\nzdaňovacie obdobie september 2008 v sume 2.758.800,- Sk (91.575,38 eura) z faktúry č. 2008/009 od\npredávajúceho - obchodnej spoločnosti ALMAZ INVEST, s. r. o.. Dodávateľom služby pre predávajúceho\nbola spoločnosť M. K. STAV, s. r. o., so sídlom Kechnec 130, IČO: 36 513 296, a to na základe Mandátnej\nzmluvy z 15. februára 2007. V priebehu kontroly ani vo vyjadrení k protokolu o vykonanej kontrole\nžalobkyňa však nepredložila vierohodné doklady, ktoré by preukazovali, že miestom dodania služby prieskum trhu v Dominikánskej republike je tuzemsko podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom\nv čase rozhodnom pre posúdenie danej veci, a že pri dodaní tejto služby vznikla daňová povinnosť u\ndodávateľa ALMAZ INVEST, s. r. o. v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH, a zároveň právo na odpočítanie\ndane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH v znení neskorších predpisov. Nepriznanie práva žalobkyni za\nzdaňovacie obdobie september 2008 na odpočítanie dane v sume 2.758.800,- Sk z faktúry č. 2008/009\nzo dňa 23. septembra 2008, a súčasne vyrubenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\nseptember 2008 vo výške 2.104,99 eura rozhodnutím č. 601/230/12209/11/Zac zo dňa 02. februára 2011\npovažuje preto najvyšší súd za zákonné.\nPodmienky uvedené v § 49 ods. 1 a v § 51 ods. 1 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich\nbezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže\nto zákon neustanovuje, ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje, pre ľahkú\nzneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre\nnárok na odpočet stanovil.\nNajvyšší súd sa stotožnil s názorom krajského súdu a žalovaného, že správca dane správne vyhodnotil\nna základe predložených dokladov predmetnú realizáciu služby - prieskum trhu v Dominikánskej\nrepublike, ako službu vzťahujúcu sa na nehnuteľnosť podľa § 15 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani\nz pridanej hodnoty v znení účinnom v čase rozhodnom pre posúdenie veci, ktorého sa miesto dodania\nslužby určuje podľa miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza.\nZ uvedeného dôvodu sa preto nemohlo jednať o dodanie služby s miestom plnenia v tuzemsku. Keďže\nsa nejednalo o dodanie služby s miestom plnenia v tuzemsku, predávajúcemu ALMAZ INVEST, s. r. o.\nnevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty a v nadväznosti na túto\nskutočnosť žalobkyni nemohol vzniknúť nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona o DPH.\nV ustanovení § 15 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení účinnom v čase rozhodnom pre\nposúdenie veci sú vyjadrené dve podmienky pre aplikáciu osobitného pravidla pri určovaní miesta\ndodania služby, a to: existencia nehnuteľností a priamy vzťah služby k predmetnej nehnuteľnosti.\nČo sa týka existencie nehnuteľností, najvyšší súd sa v spojení s obsahom administratívneho spisu\nstotožnil s názorom krajského súdu, ako aj žalovaného, že prieskum trhu sa týkal zmluvne vymedzených\npozemkov (t. j. nehnuteľnosti), ktoré sa nachádzajú na území Dominikánskej republiky, pričom je\nnesporné, že v predloženom prieskume trhu je uvedený nielen majiteľ nehnuteľnosti pozemkov, ale\naj ich rozloha, popis, informácie o dostatku vody na predpokladanú výstavbu, dostupnosti k parcele,\nfotografie nehnuteľnosti atď.. Nemožno preto súhlasiť s názorom žalobkyne, že prieskum trhu sa týkal\nštátu Dominikánska republika, pričom štátne územie ako také nemožno považovať v zmysle judikatúry\n\nESD za nehnuteľnosť, ktorá by mohla byť predmetom vlastníckych vzťahov. Z tohto dôvodu je aj\nargumentácia žalobkyne judikatúrou ESD, resp. eurokomformným výkladom vnútroštátnych právnych\npredpisov irelevantná. K priamemu vzťahu služby k predmetnej nehnuteľnosti sa najvyšší súd stotožnil\ns názorom krajského súdu, že v predmetnej kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 27. júla 2008 je vymedzené\núzemie a služba bola dodávaná za účelom sprostredkovania predaja pozemkov, čiže sa jednalo o službu,\nktorá úzko súvisí s nehnuteľnosťou, resp. pozemkami nachádzajúcimi sa na území Dominikánskej\nrepubliky. Na základe predložených dokladov, kúpnej zmluvy a jej dodatkov, ani faktúra neobsahovala\nžiaden rozpis služieb, ktoré by špecifikovali prieskum trhu, a preto správca dane správne považoval\nprieskum trhu za výsledok rôznych činností ako službu. Aj samotná „exkluzívna zmluva“ týkajúca sa\npredaja nehnuteľnosti v Dominikánskej republike „CONTRATO DEREPRESENTACIÓN DE VENETZA\nCAMPCANA, República Dominicana“ dokladuje, že služba - prieskum trhu bola dodaná za účelom kúpy\na predaja nehnuteľností. Tieto skutočnosti potvrdila aj žalobkyňa, keď jej konateľ v zápisnici o ústnom\npojednávaní č. 648/320/54900/2008/Rig prehlásil: „že, vyššie citovanú kúpnu zmluvu uzavrel za účelom\nkúpy a následného predaja služby s cieľom dosiahnutia zisku z predaja pozemkov, ktoré sú uvedené v\ntejto službe. Kupujúceho na tieto pozemky zabezpečila firma MMJ SERVIS, s. r. o. na základe kúpenej\nslužby od ALMAZ INVEST, s. r. o. Kúpno-predajné zmluvy na služby a pozemky sú rozpracované,\npodpísané a zrealizované budú po posúdení právnikom koncom roka 2008 alebo v priebehu mesiaca\njanuár 2009“.\nK námietke žalobkyne týkajúcej sa rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 16. marca\n2005, č. 30CA 66/2003-25, podľa ktorého má miesto dodania služby vykazovať určitý skutočne existujúci\nvzťah k tomu, kto službu poskytuje, teda de facto k miestu, odkiaľ poskytovateľ službu poskytuje,\nnajvyšší súd poznamenáva, že v spojení s vyššie uvedenými dôvodmi, napriek označeniu zmluvy z\n27. júla 2008 ako „kúpna zmluva“, vychádzajúc z predmetu tejto zmluvy, ktorým bol bez ohľadu na jej\noznačenie, nepochybne dodanie služby „prieskum trhu“ za účelom sprostredkovania kúpy nehnuteľností\nmimo územia Slovenskej republiky (Dominikánska republika), preto aplikácia osobitného pravidla má\nprednosť pred aplikáciou všeobecnej klauzuly. Preto z hľadiska uplatnenia odpočtu DPH treba vychádzať\npri určení miesta dodania služby z ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o DPH a teda v danom prípade je\nmiestom dodania služby miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza.\nK námietke žalobkyne týkajúcej sa nerešpektovania stanoviska Ministerstva financií SR, č. j.\nMF/023606/2009-73 zo 07. septembra 2009, sa najvyšší súd taktiež stotožnil s názorom žalovaného,\nže stanovisko nie je možné aplikovať z dôvodu, že sa jedná o stanovisko pre iný daňový subjekt a je\nponímané vo všeobecnej rovine.\nZ uvedeného aj podľa názoru najvyššieho súdu zhodne s názorom žalovaného ako aj krajského súdu\nvyplýva, že žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala existenciu splnenej podmienky\nnároku na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, ktorá spočívala vo vzniku daňovej\npovinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, keďže žalobkyňa nepredložila vierohodné doklady, ktoré\nby preukazovali, že miestom dodania služby je tuzemsko.\nNajvyšší súd v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá mohla mať vplyv\nna zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 OSP), v dôsledku čoho nemožno\nkonštatovať, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom.\nNepochybil preto krajský súd, ak žalobu zamietol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobkyne\nuvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie\ndanej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny podľa § 250ja\nods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia\n(§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), nakoľko pri nedostatku žalobných dôvodov\npre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej\npovinnosti.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko žalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala a\nžalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\núčinnom od 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/148/2011", "guid": "ffff35fe-3ad3-4472-b6dc-233b5e0e63af:e2e9820c-0b3c-4845-942a-b352db46855b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}