{"guid": "4691e48a-001c-432d-a016-2a7a8af06e1b:bcb2c8f9-88f2-44f8-ac41-9bc323d9b12b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1011201165.1", "spisova_znacka": "5Sžp/22/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/22/2012 z 27. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2013, sp. zn. 5Sžp/22/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1011201165.1", "identifikacne_cislo": "1011201165", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2013-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-2", "nazov": "§ 250ja ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-244.odsek-1", "nazov": "§ 244 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-244.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-244"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-1", "nazov": "§ 247 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-247"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250i.odsek-3", "nazov": "§ 250i ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250i.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250i"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140", "nazov": "§ 140 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-140"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-46d.odsek-1", "nazov": "§ 46d ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-46d.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-46d"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "nazov": "§ 246c ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-246c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-1", "nazov": "§ 224 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-224"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250k", "nazov": "§ 250k OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250k", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250k"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-244", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-247", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250i", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-140", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-46d", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-246c", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-224", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250k", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bcb2c8f9-88f2-44f8-ac41-9bc323d9b12b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201165.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201165.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201165.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžp/22/2012\n1011201165\n27. 06. 2013\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2013:1011201165.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej\na členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobkyne G. Y.,\nbytom v O., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Šimon Meliš, s. r. o., so sídlom v Bratislave,\nPartizánska 3, proti žalovanému Obvodnému úradu v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Staromestská\n6, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 05. apríla 2011, č. A-2011/1161-MIK, o odvolaní\nžalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. mája 2012, č. k. 1S/118/2011-41, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S/118/2011-41 z 10.\nmája 2012 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného z 05. apríla 2011, č. A-2011/1161-MIK v zmysle §\n250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume 637,68\neura spolu s náhradou zaplatených súdnych poplatkov v sume 132,- eur na účet jej právneho zástupcu\nvedený v Tatra banke, a. s., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní.\nodôvodnenie:\nRozsudkom z 10. mája 2012, č. k. 1S/118/2011-41 Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“)\nzamietol podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu, ktorou sa\nžalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného z 05. apríla\n2011, č. A-2011/1161-MIK v spojení s rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Dúbravka z 23. novembra\n2010, č. SU-2010/9591-4924/Hr/2.\nNapadnutým rozhodnutím žalovaný postupom podľa § 59 ods. 2 v spojení s § 46 a § 47 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny\nporiadok“) zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka (ďalej\nlen „stavený úrad“) z 23. novembra 2010, č. SU-2010/9591-4924/HR/2 a rozhodnutie potvrdil.\nAko nespornú vyhodnotil skutočnosť vyplývajúcu z administratívneho spisu, že stavebný úrad výzvou\nz 08. novembra 2010, postupujúc podľa § 102 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a\nstavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“),\nvyzval stavebníčku - žalobkyňu na bezodkladné zastavenie stavebných prác na objekte „predajne PNS,\nSaratovská 20“. Túto výzvu stavebný úrad vydal na základe poznatkov získaných miestnym zisťovaním,\nktoré sa konalo 04. novembra 2010, pri ktorom bolo zistené, že na predmetnej stavbe sa uskutočňujú\npráce, ktoré neboli stavebným úradom povolené. Konkrétne išlo o zaujatie verejného priestranstva\nna pozemku parc. č. XXXX, kat. úz. P., ktorý je vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislavy, ďalej\nboli zrealizované výkopové práce a osadená nová rozvodová skriňa na tomto pozemku. Vzhľadom k\n\ntomu, že žalobkyňa nerešpektovala predmetnú výzvu stavebného úradu na zastavenie stavebných prác\na naďalej realizovala práce, na ktoré nemala povolenie, stavebný úrad vydal rozhodnutie, ktorým s\nokamžitou platnosťou zastavil všetky stavebné práce na predmetnej stavbe. Proti tomuto rozhodnutiu\npodala žalobkyňa odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím.\nKrajský súd v prvom rade považoval za potrebné vysporiadať sa s tvrdeniami žalobkyne o nesprávnosti\ndoručovania písomností stavebným úradom a žalovaným. Žalobkyňa už v odvolaní proti rozhodnutiu\nstavebného úradu namietala, že písomnosti neboli doručované v súlade so zákonom. Namietala\nskutočnosť, že v konaní bola zastúpená P., pričom stavebný úrad napriek riadne predloženému\nplnomocenstvu doručoval všetky písomnosti týkajúce sa predmetného konania priamo žalobkyni na\nadresu S., na ktorej sa žalobkyňa nezdržiava.\nZ administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že žalobkyňa predložila stavebnému úradu\nplnomocenstvo z 31. augusta 2010, ktorým žalobkyňa splnomocnila P., aby ju zastupoval pred Mestskou\nčasťou Bratislava - Dúbravka, vykonávajúcou pôsobnosť stavebného úradu, a to v konaní v súvislosti s\nohlásením stavebných úprav a udržiavacích prác, vedenom pod č. k. SU-2009/11846-5079/R-133/HR zo\n16. decembra 2009, a to vrátane preberania listov. Toto plnomocenstvo však krajský súd vyhodnotil ako\nplnomocenstvo súvisiace s iným konaním, a to s konaním o ohlásení stavebných úprav a udržiavacích\nprác s tým, že nie je možné ho vztiahnuť na iné konania vedené na stavebnom úrade.\nS poukazom na § 24 ods. 1 a 2 správneho poriadku krajský súd uzavrel, že výzva na zastavenie\nstavebných prác, ako aj predmetné rozhodnutie boli žalobkyni doručované na adresu, ktorú uvádzala na\nvšetkých písomnostiach. A keďže si žalobkyňa zásielku neprevzala ani v dodatočnej odbernej lehote,\npostupoval stavebný úrad správne podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku a vychádzal z fikcie doručenia.\nKrajský súd zdôraznil, že v preskúmavanej veci správny orgán nesporne preskúmal obsah sporného\nplnomocenstva a podľa názoru súdu správne vyhodnotil, že predmetné plnomocenstvo je určené\nvýlučne na zastupovanie v súvislosti s ohlásením stavebných úprav a udržiavacích prác č. k.\nSU-2009/11846-5079/R-135 Hr. V tomto prípade ide o samostatné konania a plnomocenstvo určené\npreň, nie je možné aplikovať na iné konania, v ktorých je žalobkyňa účastníčkou.\nVo vzťahu k námietke, že žalobkyňa sa na adrese, na ktorú jej boli písomnosti doručované, nezdržiava,\nkrajský sud uviedol, že je na adresátovi (v tomto prípade na žalobkyni), aby preukázala správnemu\norgánu, že sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava, resp., aby oznámila inú korešpondenčnú adresu.\nToto žalobkyňa nepreukázala, a tak správny orgán vychádzal z adresy uvádzanej samotnou žalobkyňou.\nKrajský súd dodal, že argumentácia žalobkyne o nesprávnom doručovaní zásielky preto neobstojí.\nV správnom konaní žalobkyňa nezaslala stavebnému úradu žiadne plnomocenstvo a ona sama vo\nvšetkých písomnostiach doručených stavebnému úradu uvádzala adresu O.. Zo žiadneho ustanovenia\nstavebného zákona, ani zo žiadneho ustanovenia správneho poriadku nevyplýva povinnosť správnemu\norgánu zisťovať iné sídlo, resp. miesto pobytu žalobkyne než to, ktoré sama žalobkyňa uviedla na\nvšetkých písomnostiach, ktoré stavebnému úradu doručovala.\nKrajský súd označil za zavádzajúcu námietku žalobkyne, že sa stavebný úrad nevyrovnal so statickým\nposudkom 26/A/2010. Stavebný úrad po tom, ako mu bolo doručené ohlásenie drobnej stavby prekládka istiacej skrine SP 5 č. 1105-005 vyzval žalobkyňu listom zo 06. októbra 2010 na doplnenie\npredmetného stavebného ohlásenia v termíne do 15. novembra 2010. V súvislosti so žiadosťou\npodľa § 135 stavebného zákona, ktorú žalobkyňa doručila stavebnému úradu 10. septembra 2010,\noznámil prvostupňový správny orgán listom zo 07. októbra 2010 nariadenie ústneho pojednávania\nspojeného s miestnym zisťovaním. V rámci miestneho zisťovania však bolo zistené, že na stavbe už\nboli uskutočnené práce bez povolenia stavebného úradu. V tomto prípade teda stavebný úrad už nemal\nreálnu možnosť posúdiť žalobkyňou uvádzaný stav, resp. konfrontovať ho s predloženým statickým\nposudkom, keďže práce na stavbe už boli začaté. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, že stavebný\núrad postupoval v rozpore s § 87 a § 94 stavebného zákona, krajský súd uvádza, že na takéto konanie\nstavebný úrad nemal dôvod, keďže nemal vedomosť o tom, že by predmetná stavba ohrozovala život a\nzdravie osôb, prípadne, že by ňou hrozili iné značné majetkové škody. Vzhľadom k tomu, že pôvodná\nstavba nepovolenou činnosťou žalobkyne zanikla, postup podľa týchto ustanovení by už nemal svoje\nopodstatnenie.\n\nKrajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobkyne o porušení jej procesných práv. Podľa jeho\nnázoru správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade s procesnoprávnymi predpismi, keďže zo\nskutkových zistení v danej veci vyplýva, že postupovali podľa § 102 stavebného zákona, ktoré je možné\npovažovať za konanie štátneho stavebného dohľadu, ktorému nepredchádzajú postupy podľa § 33 a\nnasl. správneho poriadku.\nNa záver krajský súd skonštatoval, že je možné v celom rozsahu sa stotožniť s právnymi závermi\nsprávneho orgánu a ustálil, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušenia zákona.\nZ uvedených dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nO trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnej žalobkyni náhradu\ntrov konania nepriznal.\nProti tomuto rozsudku krajského súd podala žalobkyňa odvolanie v lehote ustanovenej zákonom (§ 204\nods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Žiadala, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu\nzmenil tak, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie stavebného úradu zruší a vec vráti žalovanému\nna ďalšie konanie. Alternatívne žiadala, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. Súčasne si uplatnila náhradu trov konania.\nKrajský súd, podľa názoru žalobkyne pochybil, keď uzavrel, že sa správne orgány vysporiadali so\nvšetkými námietkami a odvolanie neobsahuje žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa už žalovaný\nnebol vysporiadal. Tento záver nezodpovedá skutočnosti a je záverom nesprávnym, nemajúcim\nzáklad v preukázanom skutkovom stave. Navyše, samo napadnuté rozhodnutie krajského súdu sa\nnevysporiadalo so všetkými námietkami.\nPredovšetkým žalobkyňa namietala, že sa krajský súd žiadnym spôsobom nevysporiadal s dôvodmi\nnezákonnosti napadnutého rozhodnutia obsiahnutými v žalobe, osobitne ide o pochybenia žalovaného\nspočívajúce v tom, že:\n1. žalobkyni neboli riadne doručované písomnosti žalovaného ani Stavebného úradu Dúbravka, keď\nžalobkyni neboli pri doručovaní ponechané výzvy - upovedomenia o nezastihnutí pri doručovaní,\n2. rozhodnutie žalovaného neobsahuje úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov ani ako sa\nvyrovnal s návrhmi a námietkami žalobkyne a s dôkazmi uvádzanými žalobkyňou,\n3. nebolo rozhodnuté o predpojatosti pracovníkov Stavebného úradu Dúbravka,\n4. výrok Stavebného úradu Dúbravka je nedostatočne určitý, zmätočný a nevykonateľný,\n5. je zrejmý rozpor výrokov rozhodnutí s ich odôvodneniami ohľadne toho či stavbe bola alebo nebola\nodstránená, keď sa na tejto odstránenej (stavbe) mali prestať vykonávať stavebné práce,\n6. výroky napadnutých rozhodnutí sú neurčité a nezrozumiteľné, neuvedenie zákonných predpisov,\npodľa ktorých bolo rozhodnuté,\n7. je nedostatočne zistený skutkový stav, keď nie je zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k záverom\nv rozhodnutí,\n8. zistenie skutkového stavuje je v rozpore s obsahom spisov pri:\na/ nesprávne právne posúdenie pri aplikácií § 102 stavebného zákona,\nb/ neadresnosti výzvy na zastavenie stavebných prác v stavebnom denníku, nedoručenie výzvy na\nzastavenie stavebných prác obsiahnutej v samostatnom liste.\nPoukázala na to, že rozsudok krajského súdu je v neodôvodnenej časti nepreskúmateľný, krajský\nsúd sa nevysporiadal s vyššie uvedenými námietkami žalobkyne, neuviedol, prečo tieto neakceptoval.\nTýmto svojím postupom krajský súd porušil právo žalobkyne na spravodlivý proces - právo na riadne\nodôvodnenie rozsudku. Upriamila pritom pozornosť najvyššieho súdu na otázku, prečo nebolo vykonané\nnavrhnuté dokazovanie, a to ani k doručovaniu ani k samotnej stavbe objektu „stánok PNS“ a ďalej na\n\nnevykonateľnosť a zmätočnosť výroku rozhodnutia Stavebného úradu Dúbravka, neuvedenie právnych\nnoriem, podľa ktorých bolo rozhodnuté a neuvedenie úvah, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov a\nnávrhov žalobkyne, a v plnom rozsahu žiadala jeho vykonanie.\nŽalobkyňa vyjadrila nesúhlas aj s odôvodnenou časťou rozsudku krajského súdu. Namietla, že krajský\nsúd sa nevysporiadal s jej tvrdením neadresnosti výzvy Stavebného úradu Dúbravka z 08. novembra\n2010, keď výzva bola zapísaná do stavebného denníku. Žalobkyňa s touto výzvou fakticky nebola\noboznámená, pričom oboznámenie s týmto zápisom nebolo preukázané (žalobkyňa neviedla stavebný\ndenník, tento viedol zhotoviteľ stavebných prác) a nie je nikde výslovne ustanovená povinnosť žalobkyne\nako objednávateľky priebežne sa oboznamovať so zápismi v stavebnom denníku.\nŽalobkyňa namietala chybné doručenie ďalších listín, kedy sa okrem iného stalo, že v oznámení o\nopakovanom doručení zásielky nebola upovedomená o dni a hodine, kedy sa tak stane, čím bol porušený\n§ 24 ods. 2 správneho poriadku, pričom ani touto jej námietkou sa krajský súd vôbec nezaoberal.\nNásledne v súvislosti s doručovaním písomností poukázala na skutočnosť, že si pre stavebné konanie\nzvolila zástupcu - fyzickú osobu, čo preukázala písomným plonomocenstvom, a to pre všetky práce\nsúvisiace s objektom stánku PNS. Stavebný úrad Dúbravka mal teda všetky písomnosti doručovať\nsplnomocnenému zástupcovi, preto žalovaná nepovažovala za potrebné oznamovať, že sa zdržiava na\ninej adrese než na adrese trvalého pobytu. Stavebný úrad na svojich tlačivách takýto údaj (bydlisko\nžiadateľa) ani nevyžadoval. Zdôraznila, že považovala za správne uviesť adresu trvalého pobytu a nie\nadresu jej aktuálneho bydliska, hoci sa v rokoch 2008 až 2010 štyrikrát sťahovala na dve rôzne miesta.\nO správnosti jej postupu ju utvrdila skutočnosť, že na jeseň 2010 bola splnomocnenému zástupcovi\ndoručená písomnosť v súvislosti s vykonávaním prác na objekte stánku PNS.\nPoukázala na § 3 ods. 1 správneho poriadku, v zmysle ktorého správne orgány postupujú v konaní v\nsúlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva\na záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Stavebný\núrad Dúbravka nepostupoval v súlade s týmto zákonným ustanovením, keď pri pochybnostiach ohľadom\nrozsahu udeleného plnomocenstva nevyzval ani žalobkyňu, ani splnomocnenca na odstránenie\nnejasností. Zdôraznila, že sama nemá právne vzdelanie, preto nemohla o vadách plnomocenstva vedieť.\nNavyše, Stavebný úrad Dúbravka mal na žalobkyňu telefonický kontakt, ktorý predtým využíval na\nkontaktovanie žalobkyne.\nV odvolaní žalobkyňa ďalej namietala nesprávnosť záveru krajského súdu, že stavebný úrad nemôže\nskúmať u každého účastníka konania, či sa v mieste trvalého bydliska zdržuje, keď táto vyslovená\npremisa jednak nemá normatívny základ, najmä však je postup správnych orgánov limitovaný § 3 ods.\n3 správneho poriadku.\nRovnako nemá, podľa žalobkyne, normatívny základ ani konštatovanie krajského súdu, že je na\nžalobkyni, aby preukázala, že sa na mieste trvalého bydliska nezdržuje, a aby oznámila korešpondenčnú\nadresu. Takáto jej povinnosť bez ďalšieho z ničoho nevyplýva, predovšetkým však upozornila na\nskutočnosť, že bola zastúpená splnomocnencom, s ktorým Stavebný úrad Dúbravka aj konal. Navyše\nfikcia doručenia ustanovená v § 24 správneho poriadku neobsahuje v hypotéze právnej normy uvedenie\nkorešpondenčnej adresy, resp. oznámenie trvalého bydliska a už vôbec nie nejakú povinnosť adresáta\nčokoľvek preukazovať.\nZdôraznila, že má za to, že stavebný úrad bol riadne informovaný o všetkých krokoch žalobkyne.\nSkutočnosť, že konal s prieťahmi a zmaril tým zistenie skutkového stavu, nemôže ísť na ťarchu\nžalobkyne takým spôsobom, že sa bude konštatovať nepreukázaný skutkový stav ako akási sankcia\nžalobkyne, čo nemá žiaden normatívny základ. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva\npovinnosť žalobkyne znášať nezistenie skutkového stavu stavebnými úradmi. Žalobkyňa musela\nkonať rýchlo vzhľadom na akútny stav na objekte „stánku PNS“, a to v snahe vyhnúť sa prípadnej\nzodpovednosti za škodu na majetku a zdraví tretích osôb v prípade náhodnej samovoľnej deštrukcie\nobjektu „stánku PNS“. Stavebný úrad Dúbravka sa rozhodol vykonať miestne zisťovanie až 22.\nnovembra 2010 napriek tomu, že bol informovaný listom doručeným mu 16. novembra 2011, je jeho\nzodpovednosťou a je v rozpore s právom žalobkyne na dobrú správu vecí verejných podľa čl. 41 Charty\nzákladných práv (207/C 303/02), ktorej aplikácie sa týmto domáhala, keď svojím nekonaním vystavoval\nžalobkyňu riziku zodpovednosti za škodu na majetku a zdraví. V tejto súvislosti upriamila pozornosť na\n\nskutočnosť, že je laik, preto akékoľvek podsúvanie jej účelovosti správania, resp. zavádzania vychádza\nz nesprávneho posúdenia skutkového stavu, ktorý navyše nebol ani riadne zistený. Stavebný úrad\nDúbravka ako aj žalovaný v prípade pochybností mali vypočuť stavebný dozor na stavbe, a to H.,\nmohol opätovne vypočuť konateľa zhotoviteľa H., keď tento bol vypočutý, pričom však jeho výpoveď\nz nepreskúmateľných dôvodov nebola zohľadnená v rozhodnutiach Stavebného úradu Dúbravka,\nžalovaného a ani v rozsudku krajského súdu.\nPokiaľ ide o konštatovanie krajského súdu, že stavebný úrad tiež nemal vedomosť o tom, že by\npredmetná stavba ohrozovala život a zdravie osôb, prípadne, že by ňou hrozili iné značné majetkové\nškody, žalobkyňa namietla, že stavebný úrad túto vedomosť mal, a to vzhľadom na to ustanovenie §\n98 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných\nzáujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú\nz uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a\nz terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona. Stavebný úrad Dúbravka absolútne neplní\nprevenčné povinnosti vo vzťahu k stavbám na území Dúbravky, o čom svedčí napríklad budova bývalej\npošty pri Okresnom súde Bratislava IV, ktorá je v absolútne dezolátnom stave, staticky narušená cesta v\nsvahu v oblasti Strmé sady a pod. (uvedené nie je predmetom konania, ide o ilustratívne príklady). Má tak\nza to, že možným motívom stavebného úradu Dúbravka v prejednávanej veci bola snaha zakryť chybný\npostup. Krajský súd sa tak dôsledne nevysporiadal ani s námietkou žalobkyne, že nebola vykonaná\nžiadna prevenčná vyhľadávacia činnosť podľa § 87 stavebného zákona.\nVo vzťahu k posúdeniu námietky predpojatosti žalobkyňa uviedla, že hoci túto vzniesla v inom konaní,\njej odôvodnenie sa však plne vzťahovalo aj na konanie a rozhodovanie o zastavení stavby „objektu\nstánku PNS“. Námietka predpojatosti smerovala aj proti starostovi Mestskej časti Bratislava Dúbravka,\no tejto však nebolo do dnešného dňa rozhodnuté, napriek tomu, že ide o prenesený výkon štátnej\nsprávy, teda účastníci konania majú právo na prejednanie ich veci týkajúcej sa nakladania s ich\nmajetkom a teda realizácie práva žalobkyne stanoveného v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Zaujatosť\npracovníkov Stavebného úradu Dúbravka sa podľa žalobkyne prejavovala tiež nie medializáciou stavby,\nale prejudikovaním ich rozhodnutia v printových médiách pred vydaním samotných rozhodnutí a pred\noboznámením sa so stanoviskom žalobkyne.\nPodaním zo 07. apríla 2013 žalobkyňa doplnila svoje odvolanie a namietala porušenie čl. 41 ods. 1\nCharty základných práv Európskej únie 2007/C 303/01 v súvislosti so spôsobom, akým bolo rozhodnuté\no námietke predpojatosti vznesenej v stavebnom konaní. Súčasne s aplikáciou citovaného ustanovenia\nCharty základných práv Európskej únie sa žalobkyňa v tomto podaní domáhala aplikácie jej čl. 41 ods.\n2 písm. c/ vo vzťahu k namietanému nedostatočnému odôvodneniu napadnutého rozhodnutia.\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení sa k odvolaniu žalobkyne uviedol, že k týmto skutočnostiam\nsa vyjadroval vo vyjadrení k žalobe z 02. augusta 2011, ktoré nasledovne doplnil.\nUviedol, že výzva na zastavenie stavebných prác, ako aj napadnuté rozhodnutie boli žalobkyni\ndoručované na adresu, ktorú uvádzala na všetkých písomnostiach, a podľa fikcie doručenia, nakoľko\nsi zásielku neprevzala v odbernej lehote, bol dňom doručenia rozhodnutia 06. december 2010, pričom\nodvolanie žalobkyne, doručené na stavebný úrad 20. decembra 2010 bolo podané v zákonnej lehote. Mal\nteda za zrejmé, že žalobkyňa sa s obsahom rozhodnutia oboznámila a boli zabezpečené jej procesné\npráva.\nPodľa jeho názoru rozsudok krajského súdu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci,\nako aj z jeho správneho právneho posúdenia. Zotrval na stanovisku, že napadnuté rozhodnutie bolo\nvydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Tvrdenia žalobkyne, respektíve dôvody žaloby a\npodaného odvolania, považuje za nesprávnu interpretáciu jednotlivých ustanovení právneho predpisu.\nS namietanými skutočnosťami sa žalovaný dostatočným a zákonným spôsobom vysporiadal, vyhodnotil\nich ako neodôvodnené, pričom zotrváva na svojom právnom názore, že ide o skutočnosti nemajúce za\nnásledok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, čo skonštatoval aj krajský súd.\nŽalovaný, považujúc podané odvolanie za neodôvodnené, navrhol, aby bol rozsudok krajského súdu\npotvrdený.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods.\n3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne\nje potrebné priznať úspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb ( 244 ods. 1 OSP).\nSúdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nSprávny súd pri prekúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej\nveci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú\npochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady\nsprávneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver,\nku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a\npostupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný\nprávny predpis.\nV prejednávanej veci boli rozhodnutím prvostupňového stavebného úradu, Mestskej časti Bratislava Dúbravka (ďalej len „stavebný úrad“), z 23. novembra 2010 č. SU-2010/9591-4924/Hr/2 v zmysle § 102\nods. 2 stavebného zákona s okamžitou platnosťou zastavené šetky stavebné práce na stavbe „predajňa\nPNS“ súp. číslo XXXX, na pozemku parc. č. XXXX, kat. úz. P., stavebníčke G. Y., S..\nDôvodom tohto postupu stavebného úradu bola tá skutočnosť, že na základe obhliadky dotknutej stavby\nv zmysle § 99 písm. b/ stavebného zákona, konanej 04. novembra 2010, zistil odstránenie časti strešnej\nkonštrukcie, výkopové práce na pozemku parc. č. XXXX, kat. úz. P., O., osadenie novej rozvodnej\nskrine na betónovom múre a oplotenie staveniska, s ktorým stavebnícka zabrala verejné priestranstvo\n\nna pozemku parc. č. XXXX, kat. úz. P., ktoré je vo vlastmctve hlavného mesta SR Bratislavy. Z obhliadky\nstavebný úrad vyhotovil fotodokumentáciu a úradný záznam.\nStavebný úrad vykonal 22. novembra 2010 opakovanú obhliadku tejto stavby, ktorej predchádzala\npísomná výzva stavebníčke z 08. novembra 2010, č. SU-2010/9591-4924/Hr/1, aby s okamžitou\nplatnosťou zastavila stavebné práce na dotknutej stavbe, pretože ich realizácia začala bez povolenia\nstavebného úradu a v rozpore s oznámením k ohláseniu č. SU-2009/11846-5079/R-135/Hr zo 16.\ndecembra 2009. Zistil, že stavba je odstránená v celom rozsahu, odhalené sú inžinierske siete situované\nv mieste odstránenej stavby (teplovod, voda, elektrina). Na stavbe pracovali zamestnanci zhotoviteľa\nBSF, spol. s r. o. Stavebný úrad so súhlasom zhotoviteľa vstúpil na stavenisko a vykonal záznam do\nstavebného denníka o okamžitom zastavení stavebných prác na nepovolenom odstraňovaní stavby.\nRozhodnutím z 23. novembra 2010, č. SU-2010/9591-4924/Hr/2 stavebný úrad, postupujúc podľa § 99\npísm. b/ a § 102 ods. 2 stavebného zákona a § 46 správneho poriadku, zastavil s okamžitou platnosťou\nstavebné práce na stavbe „predajňa PNS“ súp. č. XXXX, na pozemku parc. č. XXXX, kat. úz. P.,\nstavebníčke G. Y., bytom S..\nO podanom odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie\nzamietol a rozhodnutie prvostupňového stavebného úradu potvrdil, keďže po preskúmaní odvolaním\nnapadnutého rozuhodnutia dospel k záveru, že „nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého\nrozhodnutia, nakoľko skutkový stav bol zo strany prvostupňového správneho orgánu zistený dostatočne\na vec bola taktiež správne právne posúdená. Stavebný úrad takisto postupoval podľa príslušných\nprocesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovema dostatočným spôsobom zabezpečil procesné práva\núčastníkov konania.“\nKrajský súd vyhodnotil postup a rozhodnutie žalovaného, ako aj stavebného úradu ako vecne a\nprávne správne, pričom skonštatoval nespôsobilosť námietok žalobkyne privodiť zrušenie napadnutého\nrozhodnutia.\nNajvyšší súd preskúmal obsah predložených spisov vo veci, pričom spomedzi námietok vznesených\nžalobkyňou voči napadnutého rozhodnutiu a postupu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, ako námietok aj\nvoči rozsudku krajského súdu, zaoberal sa ako prvými námietkami týkajúcimi sa doručovania písomností\nv stavebnom konaní a súvisiacimi otázkami súvisiacimi so žalobkyňou udeleným plnomocenstvom\na povinnosťou žalobkyne oznamovať, resp. povinnosťou správneho orgánu zisťovať aktuálny pobyt\núčastníka správneho konania.\nPodľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto\nzákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPodľa § 17 ods. 1 správneho poriadku účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu\ndať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.\nPodľa § 17 ods. 3 správneho poriadku splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným\nplnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v\nnepochybných prípadoch od preukazu plnomocenstvom upustiť.\nPodľa § 24 ods. 1, 2 správneho poriadku dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do\nvlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.\nAk nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia\nzdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený\ndeň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte\na adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní\n\nod uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení\nnedozvedel.\nPodľa § 25 ods. 5 správneho poriadku ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé\nkonanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1\naž 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať,\ndoručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.\nV administratívnom spise sa ako príloha podania žalobkyne z 09. septembra 2010 - ohlásenia\ndrobnej stavby - prekládky istiacej skrine SP5 č. 1105-005 nachádza kópia plnomocenstva, ktoré\nžalobkyňa 31. augusta 2010 udelila P., bývajúcemu v O., aby ju „zastupoval pred Mestskou časťou\nBratislava - Dúbravka vykonávajúcej pôsobnosť stavebného úradu, a to výlučne v súvislosti s ohlásením\nstavebných úprav a udržiavacích prác č.: SU-2009/11846-5079/R-135/Hr zo dňa 16. decembra 2009, a\nto vrátane preberania listín, vyhotovovania odpisov a kópií zo spisu a podávania návrhov všetko rozsahu\nStavebného zákona.“. V spise sa nenachádza ani jeden originál plnomocenstva.\nNajvyšší súd dospel k záveru, že konštatovanie krajského súdu, že toto plnomocenstvo bolo udelené v\ninom konaní nemožno hodnotiť ako správne. Naopak, z textu plnomocenstva vyplýva, že bolo udelené\nv súvislosti s konaním č. SU-2009/11846-5079/R-135/Hr, čo je číslo konania začatého ohlásením zo\n16. decembra 2009, ktorého predmetom boli stavebné úpravy na stánku PNS. Nie je v tomto smere\nrelevantná skutočnosť, že bolo pripojené k ohláseniu drobnej stavby - prekládky istiacej skrine SP5 č.\n1105-005, a teda k novému, odlišnému konaniu, než bolo začaté pôvodným ohlásením zo 16. decembra\n2009. Je zrejmé totiž, že žalobkyňa postupovala v presvedčení, že prekládka istiacej skrine spadá\npod toto prvšie ohlásenie. Správne teda poukázala žalobkyňa, že správny orgán mal v tomto prípade\nodstrániť nejasnosti, ktoré v spojení s plnomocenstvom vyvstali. Najvyšší súd dodáva, že bolo namieste\nminimálne vyžiadať originál plnomocenstva. Stavebný úrad teda pochybil, keď plnomocenstvo opomínal,\nčo okrem iného viedlo aj k závežnejším pochybeniam v doručovaní písomností v konaní.\nZ predloženého administratívneho spisu totiž nie je zrejmé, ako sa stavebný úrad vysporiadal s\npredloženou kópiou plnomocenstva. Nijakým spôsobom v tomto smere nekontaktoval ani žalobkyňu, ani\nosobu, ktorej plnomocenstvo malo byť udelené, aby si ho preveril. Preto nemožno odmietnuť tvrdenie\nžalobkyne, že písomnosti v konaní mali byť doručované v prvom rade do rúk ňou zvoleného zástupcu.\nPokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukazuje na to, že uvedené plnomocenstvo bolo predložené\nv konaní o ohlásení prekládky istiacej skrine, toto konštatovanie nie je nijako podporené obsahom spisu,\nkedy prvostupňový stavebný úrad výzvu na doplnenie tohto ohlásenia zaslal na adresu trvalého pobytu\nžalobkyne a nie do rúk jej splnomocneného zástupcu.\nPlnomocenstvo (originál) doručený stavebnému úradu 29. apríla 2011, ktorým žalobkyňa splnomocnila\nP. na zastupovanie v konaní vo veci pre povolenie zmeny stavby pred jej dokončením „Prestavba a\ndostavba predajne PNS na Polyfunkčný objekt, Saratovská ul., Bratislava“, bolo doručené po tom, ako\ndošlo k vydaniu prvostupňového rozhodnutia. Rozhodnutie o zastavení konania o zmene stavby zo 04.\nmája 2011, č. SU-6447/1910/2011/Hr bolo doručené na adresu splnomocneného zástupcu žalobkyne.\nJedine o tomto plnomocenstve možno vysloviť, že bolo udelené v odlišnom konaní. Skutočnosť, že\nstavebný úrad toto plnomocenstvo reflektoval a rozhodnutie o zastavení konania o zmene stavby pred jej\ndokončením riadne doručil nezhojuje nedostatky v konaní, ktoré predchádzali vydaniu preskúmavaného\nrozhodnutia.\nNedá však najvyššiemu súdu nevysporiadať sa s tvrdeniami žalobkyne, že správny orgán bol povinný\ntiež aktívne zisťovať adresu jej pobytu za účelom doručovania. Žalobkyňa na všetkých jej písomnostiach\nadresovaných prvostupňovému stavebnému úradu, ako aj žalovanému uvádzala výlučne svoju adresu\ntrvalého pobytu.\n\nParagraf 3 ods. 2 správneho poriadku ukladá správnym orgánom povinnosť postupovať v konaní v úzkej\nsúčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a\ndať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu\nrozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,\nktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť\nprávnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.\nZákonnom predpokladaná súčinnosť správnych orgánov s účastníkmi konania a ďalšími uvedenými\nsubjektmi neznamená, ako vyvodila žalobkyňa, povinnosť správneho orgánu za každých okolností\naktívne zisťovať adresu účastníka konania pre doručovanie. V prejednávanej veci sa písomnosti\ndoručované na adresu trvalého pobytu žalobkyne vracali s vyznačením „zásielka v odbernej lehote\nneprevzatá“, preto správny orgán mohol usudzovať, že žalobkyňa sa na danej adrese zdržuje, ale\nzásielky z iného dôvodu nepreberá. Naopak, je v záujme účastníka riadne a včas informovať správne\norgány o adrese, ktorá umožní prevzatie zásielky a oboznámenie sa s jej obsahom tak, aby sa predišlo\nujme na právach účastníka konania a aby správny orgán mohol plynulo pokračovať v konaní a toto v\nprimeranej lehote ukončiť. V tomto smere neobstojí obrana žalobkyne poukazom na to, že sama nemá\nprávnické vzdelanie a ako laik predpokladala aktívnejšie správanie zo strany správneho orgánu.\nV prejednávanej veci však, ako bolo uvedené vyššie, pochybil správny orgán v tom smere, že opomenul\nexistenciu kópie plnomocenstva, čím sa otázka adresy pre doručovanie žalobkyne stala irelevantnou.\nAbsolútne irelevantné v prejednávanej veci je žalobkyňou namietané pochybenie doručovateľa pri\nvypĺňaní oznámenia o opakovanom doručení zásielky s doručenkou určenej do vlastných rúk podacie\nč. RU 257127171SK. Zásielka bola podaná na podacej pošte Bratislava 5 (Vlastenecké námestie 4,\nBratislava - Petržalka), pričom podacou poštou využívanou stavebným úradom je pošta Bratislava 42\n(Saratovská 9, Bratislava - Dúbravka), odkiaľ boli všetky jeho zásielky vypravované, o čom svedčia aj\nkópie oznámení o ich uložení na pošte. Navyše, zásielka s uvedeným podacím číslom, podaná okolo\n20. augusta 2010 sa v administratívnom spise nenachádza. Pravdepodobne ide o zásielku odoslanú\niným správnym orgánom alebo súdom so sídlom v okrese Bratislava V.\nŽalobkyňa ďalej namietala neadresnosť zápisu v stavebnom denníku z 08. novembra 2010, ako aj\nskutočnosť, že s týmto zápisom nebola oboznámená. Poukázala na to, že ona sama stavebný denník\nneviedla.\nPodľa § 46d ods. 1 stavebného zákona stavebný denník je dokument, ktorý je súčasťou dokumentácie\nuloženej na stavenisku; zaznamenávajú sa v ňom všetky podstatné udalosti, ktoré sa stali na stavenisku.\nDo stavebného denníka sa zapisujú všetky dôležité údaje o stavebných prácach, o vykonávaní štátneho\nstavebného dohľadu, štátneho dozoru, dozoru projektanta nad vykonávaním stavby a autorského dozoru\na o iných činnostiach ovplyvňujúcich stavebné práce a priebeh výstavby.\nAko vyplýva z povahy stavebného denníka v zmysle jeho zákonnej definície, predstavuje dokument,\nktorý je nevyhnutne predmetom osobitného záujmu stavebníka, a to aj v prípade, kedy ho nevedie on\nsám, ale stavbyvedúci (§ 46d ods. 2 stavebného zákona). Obsahuje totiž všetky podstatné udalosti,\nktoré sa stali na stavenisku. Skutočnosť, že stavebný denník vedie stavbyvedúci, neospravedlňuje\nnevedomosť stavebníka o jeho obsahu.\nNámietka žalobkyne, že so zápisom vykonaným v stavebnom denníku stavby, ktorej je stavebníčkou,\nnebola oboznámená a takáto povinnosť jej zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, je teda\nnedôvodná. Rovnako nemožno prisvedčiť ani tvrdeniu, že výzva, ktorá bola obsahom dotknutého zápisu\nje neadresná. Z povahy stavebného denníka prirodzene vyplýva, že zápis vykonaný osobou oprávnenou\nvykonávať štátny stavebný dohľad je určený osobe stavebníka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom\nstavbyvedúceho. Informovanie stavebníka stavbyvedúcim o zápisoch v stavebnom denníku vykonaných\noprávnenou osobou podľa § 46d ods. 3 stavebného zákona (logicky okrem osoby stavebníka) je\n\nvecou ich súkromnoprávneho vzťahu a nie je pochybením zo strany stavebného úradu, ak predpokladá\noboznámenosť stavebníka s obsahom stavebného denníka.\nPodľa § 9 ods. 1, 2 správneho poriadku zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a\nrozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom\nmožno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. Z prejednávania a rozhodovania pred správnymi\norgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu\niného stupňa.\nPodľa § 10 správneho poriadku účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce\nvylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.\nPodľa § 12 ods. 1, 2 správneho poriadku o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania\nvylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že\nzamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho\nuskutočnenia ďalšieho konania. Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania\nnemožno podať samostatné odvolanie.\nPodaním zo 16. februára 2011 oznámila žalobkyňa dôvody pre vylúčenie pracovníkov úradu Mestskej\nčasti Bratislava Dúbravka z prejednania veci vedenej uňho pod č. SU-2009/11846-5079/R-135/Hr.\nNamietala v nich zamestnancov úradu, konkrétne H., vedúcu stavebného úradu, H., zástupkyňu vedúcej\nstavebného úradu, I., informátorku, H., U., A. a H., X., starostu, a H., vedúceho oddelenia územného\nrozvoja, výstavby, dopravy a podnikateľských aktivít.\nNámietku žalobkyňa odôvodnila poukazom na to, že vyššie uvední zamestnanci úradu „opakovane\nznevažujúce a nepravdivo informovali denníky (Bratislavské noviny in „Povolenie mali na strechu, zbúrali\nvšetko“ a SME in „Novinový stánok v Dúbravke zbúrali bez povolenia“) a zavádzajúco informovali v\nDúbravskom spravodajcovi a na Dúbravskom fóre. V podstate celý článok uverejnený v SME je zložený\nz citátov, resp. tvrdení p. B. a p. J.. Svojimi vyjadreniami vopred a bez možnosti G. sa rozhodli ako vec\nposúdia a budú posudzovať. Ďalej tiež v diskusnom fóre k článku „Novinový stánok v Dúbravke zbúrali\nbez povolenia“ zverejnenom v SME bolo uvedené, že ide o čiernu stavbu a boli uvedené osobné údaje,\nktoré pozná výlučne osoba s prístupom do spisu vedeného príslušným stavebným úradom. Obdobne\nčlánok v Bratislavských novinách obsahoval citáty a informácie poskytované pracovníkmistavebného\núradu, dotyční pracovníci však v článku nie sú uvedení. Je teda celkom zjavné, že všetci pracovníci\nstavebného úradu a navyše aj p. J. vykonávajú činnosť nad rozsah svojich povinností vyplývajúcich\nzpracovného pomeru, majú teda z nejakého, mne neznámeho dôvodu, záujem na neúplnom informovaní\nverejnosti, resp. na sprístupňovaní osobných údajov, ktoré sú predmetom povinnosti mlčanlivosti pri\nprerokovávaní vecí verejnej správy.“.\nO námietkach, s výnimkou námietok voči H. a H., rozhodol stavebný úrad samostatnými rozhodnutiami,\nvšetkými z 15. marca 2011, konkrétne:\n- námietka predpojatosti voči H.: č. S-2964-1430/2011/1,\n- námietka predpojatosti voči H.: č. S-2964-1430/2011/5,\n- námietka predpojatosti voči I.: č. S-2964-1430/2011/7,\n- námietka predpojatosti voči H.: č. S-2964-1430/2011/3,\n- námietka predpojatosti voči U.: č. S-2964-1430/2011/4,\n- námietka predpojatosti voči A.: č. S-2964-1430/2011/2,\n- námietka predpojatosti voči H.: č. S-2964-1430/2011/6.\n\nK rozhodnutiam bol pripojený sprievodný list podpísaný starostom mestskej časti Bratislava - Dúbravka\nzo 16. marca 2011, č. S-4139-1430/2011. Okrem iného obsahoval údaje o postupe v konaní o námietke\nvznesenej žalobkyňou s tým, že zamestnanci H., H.á, I. okrem vyjadrenia sa k ich pomeru k účastníčke\nkonania a predmetu konania oznámili, že doposiaľ vo veci v súvislosti so stavbou súp. č. XXXX, na\npozemku parc. č. XXXX, kat. úz. P. nevykonávali žiadne úkony, nepodávali žiadne informácie a vec im\nnebola pridelená na vybavenie.\nV spise absentuje osobitné rozhodnutie o námietke predpojatosti vznesenej žalobkyňou voči H..\nNa základe obsahu listu zo 16. marca 2011, možno tento vyhodnotiť ako rozhodnutie o námietke\npredpojatosti, keďže obsahuje odôvodnený výrok o tom, že neboli zistené skutočnosti, ktoré by boli\ndôvodom na vylúčenie v ňom uvedených zamestnancov z prejednávania a rozhodovania veci žalobkyne.\nH. je v oznámení zahrnutý.\nZ fotokópií článkov, na ktoré poukazuje žalobkyňa, a ktoré pripojila k žalobe, najvyšší súd zistil, že tieto\nboli publikované 02. decembra 2010 („Povolenie mali na strechu, zbúrali všetko“) a 08. decembra 2010\n(„Novinový stánok v Dúbravke zbúrali bez povolenia“), teda v čase, kedy už bolo vydané prvostupňové\nrozhodnutie. V prvom z článkov sa nenachádzajú žiadne indície toho, kto konkrétne poskytol informácie,\npreto možno prisvedčiť tvrdeniu uvedenému v rozhodnutí o námietke voči H., že informácie boli\nposkytované prostredníctvom hovorcu na základe podkladov zo spisovej agendy a v jej súlade.\nVo vzťahu k druhému z článkov („Novinový stánok v Dúbravke zbúrali bez povolenia“) je namieste\npovedať, že tu je neutralita sprostredkovanej informácie narušená, keď výroky V. okrem základnej\ninformácie typu: „Po tomto zistení bol na stavbe uskutočnený štátny stavebný dohľad a ďalšie stavebné\npráce boli zápisom do stavebného denníka s okamžitou platnosťou zastavené až do doriešenia všetkých\npovolení,“ bol citovaný jeho výrok: „Ide o úplne čiernu stavbu s ignorovaním všetkých zákonov zo strany\nmajiteľky pani G..“ Tento je v konaní, ktoré ešte nebolo právoplatne skončené, vybočením z medzí\npožiadavky na informovanie verejnosti a smeruje k zbytočnej bulvarizácii problému. V článku je okrem\np. U. spomenutá aj p. I., avšak v kontexte, ktorý zodpovedá jej pracovným povinnostiam, ona sama sa\nk veci nevyjadrovala.\nDôvody pre vylúčenie zamestnanca správneho orgánu možno, ako to vyplýva z § 9 ods. 1 správneho\nporiadku, rozdeliť na dve skupiny:\n1/ pomer k veci alebo\n2/ pomer k účastníkom konania alebo ich zástupcom.\nPomerom zamestnanca správneho orgánu k veci sa rozumie najmä stav, kedy zamestnanec :\n- je sám účastníkom konania, svedkom, tlmočníkom alebo znalcom v konaní,\n- má priamy osobný alebo majetkový záujem, alebo takýto záujem má osoba jemu blízka.\nPomerom zamestnanca správneho orgánu k účastníkom konania alebo ich zástupcom sa rozumie najmä\nstav, kedy zamestnanec :\n- je vo vzťahu k účastníkom konania alebo ich zástupcom blízkou osobou v zmysle § 116 Občianskeho\nzákonníka,\n- je vo vzťahu k účastníkom konania alebo ich zástupcom priamo pracovne podriadený,\n- účastníka konania zastupuje,\n\n- má k účastníkom konania alebo ich zástupcom priateľský alebo aj nepriateľský vzťah, z ktorého vyplýva\nmožný záujem účastníkovi napomáhať, alebo naopak poškodiť.\nNajvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vylúčeným z týchto dôvodov môže byť jedine ten\nzamestnanec správneho orgánu, ktorý vykonáva procesné úkony v konaní, a má tak faktický a priamy\nvplyv na konanie. Námietka, aj dôvodná, nie je relevantná, pokiaľ smeruje proti tomu zamestnancovi\nsprávneho orgánu, ktorý v konaní nekoná ako správny orgán (teda je napríklad účastníkom konania).\nNajvyšší súd preskúmal zákonnosť jednotlivých rozhodnutí, ktorými boli zamietnuté námietky\npredpojatosti zamestnancov stavebného úradu, a to vrátane listu zo 16. marca 2011 (vo vzťahu k\nH.). Dospel k záveru, že o námietke bolo rozhodnuté v súlade s § 9 a nasl. správneho poriadku,\npretože námietka žalobkyne neobsahovala skutočnosti zakladajúce pochybnosť o nepredpojatosti\ntýchto zamestnancov. Pokiaľ aj vznikli u žalobkyne pochybnosti o vzťahu H. ku konaniu, najvyšší súd\npoznamenáva, že tento nevykonával vo veci žiadne úkony. Zamestnankyňou poverenou vybavením veci\nbola p. A., ako to vyplýva z písomností obsiahnutých v administratívnom spise.\nVo vzťahu k námietke predpojatosti vznesenej voči starostovi obce Dúbravka, najvyšší súd poukazuje\nna ustanovenie § 13 ods. 5 a § 27 ods. 1, 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len\n„zákon o obecnom zriadení“), z ktorých vyplýva, že starosta obce má pre účely správneho konania\npostavenie správneho orgánu, nie jeho zamestnanca alebo člena. Keďže správny poriadok umožňuje\nvylúčiť z konania len zamestnanca správneho orgánu, ktorým starosta obce nie je, nemôže dôjsť k jeho\nvylúčenu v zmysle § 9 a nasl. správneho poriadku. Návrh na vylúčenie starostu obce zo správneho\nkonania nie je podaním spôsobilým začať konanie o námietke predpojatosti.\nS ohľadom na uvedené je namieste skonštatovať nedôvodnosť námietky žalobkyne, že sa správne\norgány nevysporiadali so vznesenou námietkou predpojatosti a o tejto nerozhodli.\nK ostatným odvolacím námietkam žalobkyne, spočívajúcim v tvrdení, že krajský súd nevenoval\npozornosť jej výhradám, že:\n- rozhodnutie žalovaného neobsahuje úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov ani ako sa\nvyrovnal s návrhmi a námietkami žalobkyne a s dôkazmi uvádzanými žalobkyňou,\n- výrok Stavebného úradu Dúbravka je nedostatočne určitý, zmätočný a nevykonateľný,\n- je zrejmý rozpor výrokov rozhodnutí s ich odôvodneniami ohľadne toho, či stavba bola alebo nebola\nodstránená, keď sa na tejto odstránenej (stavbe) mali prestať vykonávať stavebné práce,\n- výroky napadnutých rozhodnutí sú neurčité a nezrozumiteľné, neuvedenie zákonných predpisov, podľa\nktorých bolo rozhodnuté,\n- je nedostatočne zistený skutkový stav, keď nie je zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k záverom\nv rozhodnutí,\n- zistenie skutkového stavuje je v rozpore s obsahom spisov pri a/ nesprávne právne posúdenie pri\naplikácií § 102 stavebného zákona,\nnepovažoval najvyšší súd za potrebné sa vyjadrovať. Vada v správnom konaní zistená najvyšším\nsúdom osebe spôsobila, že preskúmavané rozhodnutie nemožno pokladať za zákonné. Skúmanie týchto\nnámietok preto v konaní pred súdom nemá význam, keďže vec sa vracia do štádia správneho konania,\nv ktorom bude vydané nové rozhodnutie.\nKrajský súd teda nesprávne právne posúdil otázku zákonnosti napadnutého rozhodnutia v tom smere,\nže pokladal postup žalovaného predchádzajúci jeho vydaniu za súladný so zákonom. Tým, že žalovaný\nrovnako ako stavebný úrad opomenul svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 3 ods. 1, 2 správneho\n\nporiadku, keď sa nezaoberal fotokópiou plnomocenstva mu doručeného, nevyžiadal si jeho originál a\nneodstránil pochybnosť o tom, pre ktoré konanie bolo udelené, totiž došlo k odňatiu práva žalobkyne\nriadne sa zúčastniť na konaní. Preto v zmysle § 250ja ods. 3 veta prvá OSP najvyšší súd zmenil\nrozsudok krajského súdu tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie, pretože v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 3 písm. e/ OSP).\nVzhľadom k tomu, že zákonom č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (v znení do 30. septembra 2013), boli zrušené krajské stavebné\núrady a právomoc Krajského stavebného úradu v Bratislave prešla na Obvodný úrad Bratislava, Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky podľa § 107 ods. 4 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250 ods.\n4 OSP na strane žalovaného konal s právnym nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného v dôsledku\nčoho i v záhlaví rozhodnutia došlo k úprave označenia žalovaného.\nO trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa, § 246c ods. 1 veta prvá OSP. § 224 ods. 1 OSP a §\n250k OSP, § 142 ods. 1 OSP v spojení s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len\n„vyhláška“) tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania spolu v sume 769,68 eura, z čoho\n132,- eur predstavuje náhradu zaplatených súdnych poplatkov a 803,24 eura náhradu trov právneho\nzastúpenia.\nŽalobkyňa si uplatnila náhradu trov konania celkovo v sume 1235,13 eura, ktoré v podaní z 21. júna\n2013 špecifikovala nasledovne:\n- súdny poplatok spojený s podaním žaloby: 2 x 66,- eur,\n- prevzatie a príprava zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky): 123,50 eura,\n- žaloba z 30. júna 2011 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky): 123,50 eura,\n- porada s klientom po doručení rozsudku krajského súdu konaná 12. júna 2012 v trvaní 2 hodiny (§ 14\nods. 2 písm. a/ vyhlášky): 127,16 eura,\n- odvolanie z 26. júna 2012 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky): 127,16 eura,\n- meritórne vyjadrenie zo 07. apríla 2013 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky): 130,16 eura,\n- porada s klientom po doručení vyjadrenia žalovaného k odvolaniu konaná 21. júna 2013 v trvaní 1\nhodina (§ 14 ods. 2 písm. a/ vyhlášky): 104,13 eura,\n- meritórne vyjadrenie z 21. júna 2013 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky): 130,16 eura,\n- náhrada komunikačných výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (režijný\npaušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky) v sumách: 2 x 7,41 eura (2011), 2 x 7,63 eura (2012) a 3 x 7,81\neura (2013).\nPodľa § 18 ods. 3 vyhlášky odmenu a náhrady advokáta zvýšila o daň z pridanej hodnoty.\nŽalobkyňa podaniami zo 07. apríla 2013 (doručené 08. apríla 2013), 21. júna 2013 (doručené 24. júna\n2013) a z 26. júna 2013 (doručené 26. júna 2013; podanie chybne datované „26. júla 2013“) doplnila\nsvoje odvolanie. V podaniach rozpísala argumenty obsiahnuté v odvolaní a predložila rozhodnutia súdov\nSlovenskej republiky a Českej republiky svedčiace v prospech jej tvrdení.\nV tomto smere najvyšší súd poukazuje na § 205 ods. 3 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP),\nv zmysle ktorého rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len\ndo uplynutia lehoty na odvolanie. Najmä z tohto dôvodu tieto podania najvyšší súd nepovažoval podania\nzo 07. apríla 2013, z 21. júna 2013 a poradu s klientom po doručení vyjadrenia žalovaného k odvolaniu\n\nkonanú 21. júna 2013 v trvaní 1 hodina za úkony právnej služby potrebné na účelné uplatňovanie alebo\nbránenie práva. Preto za ne a za súvisiace režijné paušály žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.\nNajvyšší súd dodáva, že doplnenia odvolania nemajú nikdy povahu meritórneho podania podľa § 14\nods. 1 písm. b/ vyhlášky.\nZa ostatné úkony právnej služby najvyšší súd priznal žalobkyni náhradu trov konania v uplatnenom\nrozsahu, t. j. náhradu zaplatených súdnych poplatkov v sume spolu 132,- eur a náhradu trov právneho\nzastúpenia v sume spolu 637,68 eura vrátane dane z pridanej hodnoty. Náhradu trov súdneho konania\nje žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobkyne vedený v Tatra banke, a. s., č. účtu\nXXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok\n\nn i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}