{"guid": "48f15ef8-6f34-4d78-ac6a-474b1c3304cc:1810227e-53b4-4faf-aeab-f1dd7f2cb785", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1011201142.1", "spisova_znacka": "4Sžf/85/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/85/2012 z 28. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2013, sp. zn. 4Sžf/85/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1011201142.1", "identifikacne_cislo": "1011201142", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "sudca_id": 209, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-bozena-brincikova-209", "datum_vydania": "2013-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-149.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 149 ods. 1 písm. g) zákona č. 25/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-149.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006/paragraf-149"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-45", "nazov": "§ 45 zákona č. 25/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-45", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006/paragraf-45"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/25#paragraf-149", "/SK/ZZ/2006/25#paragraf-45"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1810227e-53b4-4faf-aeab-f1dd7f2cb785", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201142.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201142.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201142.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžf/85/2012\n1011201142\n28. 05. 2013\nJUDr. Ida Hanzelová\nECLI:SK:NSSR:2013:1011201142.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej\na členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu:\nMesto Rožňava, Šafárikova 29, 048 12 Rožňava, zast. JUDr. Jánom Čarnogurským, advokátom,\nDostojevského rad 1, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská ul. č. 68,\n820 04 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 112-P/04 - 2011 zo\ndňa 19.4.2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/115/2011 - 77\nzo dňa 19.10.2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/115/2011 - 77 zo dňa\n19. októbra 2012 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 112-P/04 - 2011 zo dňa 19. apríla 2011\npodľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne\nsa zrušuje aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. 4 - 3000/SK/4/2011 zo dňa 18. februára 2011.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 132 Eur (súdny poplatok) a trovy\nprávneho zastúpenia v sume 799,43 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Jána Čarnogurského do 30\ndní odo dňa doručenia tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nRozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného (ako celku pozostávajúceho z prvostupňového\nrozhodnutia a z rozhodnutia o rozklade), ktorým mu bola uložená pokuta vo výške 266 829, 73 EUR\npodľa § 149 ods. 1 písm. g) zák. č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení účinnom do 31.12.2009 za to (ďalej len „zákona“), že pri uzavretí zmluvy na predmet\nzákazky „Nájomné byty 3 x 30 b. j. Rožňava, Družba V-VII vrátane technickej vybavenosti“ nedodržal\npodmienku ustanovenú v § 45 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní . Žalobcovi bola uložená povinnosť\npokutu zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.\nKrajský súd dôvodil tým, že v zmysle ustálenej súdnej praxe môže preskúmať napadnuté rozhodnutie\nlen v rozsahu námietok uvedených v žalobe a súčasne aj v opravnom prostriedku v rámci správneho\nkonania, s ktorým sa mal možnosť vysporiadať správny orgán druhého stupňa. Na námietky, ktoré neboli\nvznesené aj v rámci správneho konania preto súd nemôže prihliadať. Krajský súd konštatoval zistený\nskutkový stav tak ako vyplýva z predloženého spisového materiálu žalovaným. Následne poukázal na\nto, žalobca v rozklade uviedol, že po vyhlásení verejného obstarávania predložil ponuku len jeden\núčastník, ktorý splnil podmienky účasti a všetky požiadavky žalobcu. Tým, že uzavrel zmluvu o dielo s\núspešným uchádzačom pred uplynutím 14 dňovej lehoty a konal tak v rozpore s ustanovením § 45 ods.\n2 zákona, nedošlo k poškodeniu žiadneho účastníka súťaže a zmluvu podpisovali obe zmluvné strany\na v dobrej viere. Uchádzač pred uzatvorením zmluvy prehlásil, že nepoužije žiaden revízny postup, čím\n\nprejavil súhlasné stanovisko k celému procesu verejného obstarávania. V rozklade žalobca poukázal na\nokolnosť, že ustanovenie zákona umožňujúce obstarávateľovi uzavrieť zmluvu až po odoslaní výsledku\nobstarávania všetkým uchádzačom, má za cieľ zachovať možnosť uplatniť proti výsledku verejného\nobstarávania revízne postupy všetkým uchádzačom. Uzavretie zmluvy o dielo nemalo vplyv na výsledok\nverejného obstarávania, keďže výsledok bol oznámený len jednému uchádzačovi. Čo sa týka výšky\nuloženej pokuty, žalobca uviedol, že jej zaplatením by došlo k navýšeniu výdavkovej časti rozpočtu\na záväzkov mesta do takej miery, že by to viedlo k zavedeniu nútenej správy, čím by bolo ohrozené\nfungovanie mesta. Iné námietky podľa rozsudku krajského súdu, ktorými by sa mal správny orgán\nmožnosť vysporiadať v rámci správneho konania, žalobca nevzniesol. Podľa krajského súdu sa žalovaný\ns námietkami uvedenými v rozklade vysporiadal.\nKrajský súd ďalej uviedol, že podľa ustanovenia § 155d ods. 4 zákona, v konaní a pri výkone\nkontroly, ktoré začne úrad po 31. decembri 2009 a vzťahuje sa na verejné obstarávanie vyhlásené\nalebo preukázateľne začaté do 31. decembra 2009, sa postupuje podľa predpisov účinných do 31.\ndecembra 2009. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné verejné obstarávanie bolo vyhlásené dňom\nzverejnenia vo Vestníku č. 250 zo dňa 30.12.2008. Súd konštatoval, že správny orgán konal v súlade\nso zákonom v znení účinnom do 31.12.2009. V nadväznosti na citáciu ustanovenia § 45 ods. 2\nzákona krajský súd konštatoval, že v danom prípade bola predložená len jedna ponuka, ktorá bola\nvyhodnotená ako úspešná. Dňa 26.1.2009 bolo verejným obstarávateľom vypracované podanie, ktorým\nvíťaznému uchádzačovi oznámil výsledok verejného obstarávania. Dátum odoslania, resp. doručenia\npredmetného oznámenia na tomto dokumente nie je vyznačený. Doklad o doručení oznámenia je\npotvrdený uchádzačom bez uvedenia dátumu jeho prevzatia. Zo zmluvy o dielo predloženej žalovanému\nMinisterstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja založenej v spise je zrejmé, že predmetná\nzmluva č. 01/01/2009 bola zmluvnými stranami uzatvorená 27.1.2009. Z uvedeného krajský súd vyvodil,\nže zmluva o dielo s víťazným uchádzačom bola uzatvorená skôr ako v 14. deň odo dňa odoslania\noznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk uchádzačovi.\nKrajský súd s poukazom na § 153 zákona konštatoval, že na daný prípad sa vzťahujú všeobecné\npredpisy o správnom konaní a s poukazom na citáciu ustanovení §§ 32 a 33 Správneho poriadku\nkonštatoval, že v danom prípade súd z obsahu spisu zistil, že žalovaný si zaobstaral potrebné podklady\npre rozhodnutie, žalobca mal možnosť sa oboznámiť s priebehom konania, bolo mu umožnené vyjadriť\nsa k veci a navrhnúť doplnenie dokladov. Túto možnosť žalobca využil, oboznámil sa s podkladmi pre\nrozhodnutie, porušenie zákona nenamietal, poukazoval len na okolnosti, ktoré viedli k nerešpektovaniu\nzákonného ustanovenia. Jeho procesné práva neboli porušené.\nKrajský súd s poukazom na § 149 ods. 4 zákona konštatoval, že protokol o výkone kontroly bol\nso žalobcom prerokovaný 18.2.2010. Dňa 25.1.2011 bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí\nsprávneho konania vo veci uloženia pokuty podľa § 149 ods. 1 písm. g) zákona. Jednoročná lehota podľa\n§ 149 ods. 4 na začatie konania o uložení pokuty, počítaná odo dňa prerokovania protokolu o kontrole\nbola dodržaná. Preto krajský súd nepovažoval námietku žalobcu ohľadom preklúzie za dôvodnú.\nNásledne sa krajský súd vyjadril k samotnému dôvodu uloženia sankcie a k jej výške. Vzhľadom na\nokolnosť, že pri porušení povinnosti podľa § 45 ods. 2 zákon presne určuje výšku sankcie za jej porušenie\n(§ 149 ods. 1 písm. g), nie je možnosť moderácie zákonom určenej sadzby pokuty správnym orgánom,\nnie je možné ani upravovať výšku uloženej sankcie s ohľadom na povahu, závažnosť, spôsob a následky\nporušenia povinnosti. V danom prípade žalobca uzatvoril zmluvu o dielo s úspešným uchádzačom v\nhodnote 5 336 594,69 Eur s DPH, pričom 5 % z predmetnej sumy je 266 829,73 Eur. Zákon o verejnom\nobstarávaní neumožňuje správnemu orgánu akúkoľvek odchýlku od určenej sadzby, ani prihliadať pri jej\nurčení na okolnosti prípadu. Môže tak učiniť len v prípadoch, kde zákon pevne ohraničil len najnižšiu a\nnajvyššiu hranicu sadzby. Správny orgán preto podľa krajského súdu postupoval v súlade so zákonom,\nkeď pokutu uložil vo výške pevne určenej zákonom.\nRozklad žalobcu bol prerokovaný osobitnou komisiou zriadenou na tento účel, čo vyplýva z obsahu\nspisu. Nepopísanie tohto postupu vo vydanom rozhodnutí nepovažuje súd za vadu, ktorá by spôsobila\njeho nezákonnosť s poukazom na § 250i ods. 3 O.s.p.\nRozhodnutia správneho orgánu v danej veci boli, podľa názoru krajského súdu, vydané na základe\ndostatočne zisteného stavu, rozhodnutia obsahovali zákonné náležitosti a žalovaný sa vysporiadal s\nnámietkami žalobcu podanými v rámci správneho konania.\n\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.,\nt. j. z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t. j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca žiadal prvostupňový rozsudok zmeniť a vyhovieť žalobe\nzrušením rozhodnutia žalovaného a uplatnil náhradu trov konania.\nŽalobca v časti I odvolania vyjadril nesúhlas s názorom súdu, že v rozhodnutí správneho orgánu ani\nv jeho postupe, ktorý predchádzal napadnutému rozhodnutiu nezistil takú vadu, ktorá mohla mať vplyv\nna zákonnosť rozhodnutia. Žalobca trval na tom, že boli dôvody na zrušenie rozhodnutia zo všetkých\ndôvodov uvedených v § 250j ods. 2 O.s.p.\nV časti II odvolania žalobca dôvodil nedostatočným zistením skutkového stavu a z toho vyplývajúcej\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktoré spočíva najmä v tom, že žalovaný neuvádza, na základe čoho\nurčil dátum uzatvorenia zmluvy s úspešným uchádzačom (dňa 27.1.2009), ktorý je v rozpore s dátumom\nuvedeným vo Vestníku verejného obstarávania.\nV časti III odvolania žalobca uviedol, že krajský súd sa nevysporiadal so žalobným dôvodom, podľa\nktorého z enunciátu rozhodnutia ani z textu jeho odôvodnenia nevyplýva, na základe akej právnej\nskutočnosti správny orgán postupoval resp. rozhodol práve podľa zákona o verejnom obstarávaní v\nznení účinnom do 31.12.2009, zvlášť keď rozhodnutie vydal 18.2.2011. Podľa žalobcu v rozhodnutí\nabsentuje nielenže zákonná slovná citácia príslušného ustanovenia v celom rozhodnutí, ale aj odkaz na\npríslušný paragraf vo výroku.\nV časti IV odvolania poukázal žalobca na to, že ak by sa aj pripustilo, že skutok sa stal, napriek\nvýslovnému určeniu obligatórnej výšky pokuty (5 % zo zmluvnej ceny) v nadväznosti na ods. 3 § 149\nzákona o verejnom obstarávaní mal sa žalovaný zaoberať tam uvedenými hľadiskami pre uloženie\npokuty, zvlášť ak to žalobca v podanom rozklade žiadal. Žalobca poukázal na čl. 152 ods. 4 Ústavy SR ,\na čl. 1 ods. 1 a čl. 50 ods. 6 Ústavy SR a judikatúru NS SR, ktorá smeruje k posudzovaniu výšky sankcie\nz hľadiska jej proporcionality k dôsledkom skutku, za ktorý bola uložená (rozsudok NS SR 3Sžf/32/2007\nz 24.4.2008, 3Sžo/17/2010).\nV časti V odvolania žalobca poukázal na zmätočnosť výroku napadnutého rozhodnutia znásobeného\nrozhodnutím o rozklade, v ktorom bolo spochybnené rozhodujúce znenie zákona, podľa ktorého bola\nsankcia uložená.\nV časti VI žalobca namietol nesprávne použitie intertemporálnych ustanovení zákona a poukázal na to,\nže právna úprava zákona č. 25/2006 Z.z. v znení účinnom do 14.11.2008 neobsahovala ustanovenie\nsprávneho deliktu v § 149 ods. 1 písm. g) , tým pádom je sankcia nezákonná resp. nulitná. S poukazom\nna § 155b ods. 3 zákona a na to, že verejné obstarávanie začalo skôr, pred dátumom 15.11.2008 (in\nconcreto 12.11.2008), správny orgán mal postupovať podľa § 155b ods. 3 zákona.\nV časti VII žalobca opätovne namieta preklúziu správneho deliktu, s poukazom na § 149 ods. 5 zákona\nv znení účinnom od 1.1.2010, v čase začatia správneho konania.\nV časti VIII žalobca namieta, že v rozhodnutí o rozklade absentuje stanovisko rozkladovej komisie.\nV časti IX žalobca namietal, že pri začatí správneho konania nebol žalobca náležite procesne poučený,\nže si v konaní o uloženie pokuty môže zvoliť právneho zástupcu a táto vada mohla mať vplyv na\nzákonnosť rozhodnutia.\nV časti X odvolania žalobca poukázal na to, že kontrolou zameranou na dodržiavanie zákona o verejnom\nobstarávaní neboli zo strany správneho orgánu vytknuté žiadne nedostatky týkajúce sa postupu pri\nvýbere uchádzača, rovnako ako finančná kontrola nevytkla žiadne nedostatky pri čerpaní dotácií a úveru\nna predmetnú výstavbu. Z týchto dôvodov je uložená sankcia neprimerane prísna .\nŽalovaný žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „odvolací súd“ alebo „najvyšší súd“), ako súd odvolací\n(§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozsudok krajského súdu na základe odvolania, ktoré bolo podané\n\nsubjektom na to oprávneným (§ 201 O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), ktoré spĺňa\nnáležitosti vyžadované zákonom (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je takýto\nopravný prostriedok prípustný (§ 250ja ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta druhá O.s.p.). Najvyšší súd\nna prejednanie odvolania nenariadil pojednávanie, pretože v tom nevidel rozpor s verejným záujmom,\nnepovažoval to za potrebné a dokazovanie nevykonával (§ 250ja ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd, ako súd odvolací po preskúmaní napadnutého rozsudku (§ 212 ods. 1 O.s.p.)\njednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Najvyšší súd preto rozsudok krajského\nsúdu podľa § 220 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 vetou druhou O.s.p.) rozsudkom zmenil a z\ndôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil rozhodnutie\nžalovaného ako celok, pričom rozsudok verejne vyhlásil na mieste a v čase oznámenom na úradnej\ntabuli najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156\nods. 3 O.s.p.).\nNajvyšší súd, ako súd odvolací, dospel k záveru, že skutkový stav bol v prejednávanej veci dostatočne\nzistený. Odvolací súd považuje za nepochybné, že k uzavretiu zmluvy došlo skôr, ako 14. deň\nod oznámenia výsledku verejného obstarávania jedinému uchádzačovi, a súčasne aj úspešnému\nuchádzačovi.\nV danom prípade odvolací súd považuje za rozhodujúcu právnu otázku, či zo znenia § 149 ods. 1 písm.\ng) zákona v znení platnom a účinnom k 31.12.2009 vyplýva, že sa vzťahuje aj na prejednávaný prípad.\nPodľa § 149 zákona, ktorý má názor „ Správne delikty“\n(1) Úrad uloží verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi pokutu vo výške\na) 5% zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa tohto zákona, alebo ak uzavrel\nzmluvu rokovacím konaním so zverejnením, alebo rokovacím konaním bez zverejnenia bez splnenia\npodmienok na ich použitie,\nb) 5% zmluvnej ceny, ak nedodržal zverejnené kritériá na vyhodnotenie ponúk,\nc) 5% súčtu zmluvných cien, ak rozdelil predmet zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri\nzadávaní nadlimitnej zákazky a pri zadávaní podlimitnej zákazky,\nd) 15 000 EUR, ak nezverejnil oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenie použité\nako výzva na súťaž pri zadávaní nadlimitnej zákazky,\ne) 15 000 EUR, ak uzavrel rámcovú dohodu rokovacím konaním bez zverejnenia,\nf) do 15 000 EUR, ak nesplnil povinnosť uloženú rozhodnutím úradu,\ng) 5% zmluvnej ceny, ak pri uzavretí zmluvy alebo rámcovej dohody nedodržal podmienky ustanovené\nv § 45 ods. 2 až 7.\nPodľa § 45 zákona č. 25/2006 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2009, verejný obstarávateľ a obstarávateľ\nuzavrie zmluvu alebo rámcovú dohodu v lehote viazanosti ponúk (ods. 1 veta prvá). Verejný\nobstarávateľ a obstarávateľ môže uzavrieť zmluvu alebo rámcovú dohodu s úspešným uchádzačom\nalebo uchádzačmi najskôr štrnásty deň odo dňa odoslania oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk\nvšetkým uchádzačom, ktorých ponuky boli vyhodnocované, ak nebola doručená žiadosť o nápravu alebo\nak žiadosť o nápravu bola doručená po uplynutí lehoty podľa § 136 ods. 3.\nPodľa názoru odvolacieho súdu, ak je pre uloženie sankcie podľa § 149 ods. 1 písm. g) skutkovou\npodmienkou porušenie povinností podľa § 45 ods. 2 zákona, je potrebné skúmať, či boli naplnené všetky\nskutkové znaky nesplnenia povinnosti podľa uvedeného ustanovenia zákona.\nOdvolací súd nepovažuje za sporné, že jediný súťažiteľ zaujal postoj, že revízne postupy nebude\nuplatňovať (v konečnom dôsledku sa taký postup ani reálne nedá očakávať). Iní účastníci verejnej súťaže\nv predmetnej veci neboli.\n\nZmyslom odkladnej lehoty 14 dní v § 45 ods. 2 je, aby všetky taxatívne vymedzené subjekty mohli\nreálne uplatniť návrh na revízne postupy stanovené zákonom potom, ako im je oznámený výsledok\nvyhodnotenia ponúk, ktorý im musí byť oznámený. Predmetné ustanovenie chráni iné (neúspešné)\nsubjekty, ktorých ponuky boli vyhodnocované. Z rozhodnutia žalovaného nevyplýva žiadna skutočnosť ,\nktorá by bola dôvodom pre záver, že okrem úspešného a jediného uchádzača bol dôvod oznamovať\nvýsledok vyhodnotenia ponúk aj iným t.j. viacerým, v zmysle zákona „všetkým“ uchádzačom. Skutková\npodstata porušenia zákona podľa § 149ods. 1 písm. g) v danom prípade jednoznačne stanovuje, že\nporušenia podmienok § 45 ods. 2 zákona sa obstarávateľ môže dopustiť len vtedy, ak uzavrie zmluvu\nskôr ako uplynie zákonom stanovená lehota od doručenia oznámenia všetkým uchádzačom.\nOdvolací súd vyjadruje právny názor, že taký výklad zákona, ktorým by sa odkladná lehota na uzavretie\nzmluvy podľa § 45 ods. 2 zákona vzťahovala aj na prípad uzavretia zmluvy s jediným a zároveň\núspešným uchádzačom, je v rozpore s jeho zmyslom a účelom. Odvolací súd pritom poukazuje na\nustanovenie § 45 ods. 1zákona, veta prvá, ktorá všeobecne kladie obstarávateľovi len podmienku\nuzavretia zmluvy v lehote viazanosti ponúk. V § 45 ods. 2 zákona je potom špeciálne stanovená\nodkladná lehota na uzavretie zmluvy pre prípad účasti viacerých uchádzačov, ktorých ponuky boli\nvyhodnocované. Pri účasti jediného a úspešne vyhodnoteného uchádzača je aplikácia odkladnej lehoty\npodľa ustanovenia § 45 ods. 2 zákona z povahy veci vylúčená, preto sa obstarávateľ ani nemôže dopustiť\nsprávneho deliktu podľa § 149 ods.1 písm. g) zákona z tohto dôvodu.\nOdvolací súd je toho názoru, že pokiaľ by zákonodarca mal úmysel uplatniť odkladnú lehotu aj na\nuzavretie zmluvy s jediným a úspešným uchádzačom a nedodržanie tejto podmienky aj sankcionovať,\nformulácia ustanovenia § 45 ods. 2 by to mala výslovne a jednoznačne vyjadriť, a následne v § 149 ods.\n1 písm. g) uvedená sankcia by mala reflektovať rozdielnu mieru závažnosti sankcionovaného konania.\nOdvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. vety prvej\nzmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu ako celok, t.j. zrušil rozhodnutie o\nrozklade aj prvostupňové rozhodnutie ( § 250j ods.3 O.s.p.). V ďalšom konaní je správny orgán viazaný\nprávnym názorom súdu podľa § 250ja ods. 4 O.s.p.\nPre úplnosť preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s\nnázorom krajského súdu, ktorý obmedzil medze prieskumu zákonnosti rozhodnutia len na dôvody, ktoré\nžalobca uviedol v žalobe v nadväznosti na obsah a dôvody rozkladu v správnom konaní. V správnom\nkonaní o odvolaní a rozklade podľa § 59 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté\nrozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady\nodstráni. Podľa § 61ods. 3 Správneho poriadku sa ustanovenia o odvolacom konaní primerane vzťahujú\naj na konanie o rozklade. Orgán rozhodujúci o rozklade sa preto nemal obmedziť len na dôvody\nrozkladu, ale zaoberať sa vecou zo všetkých hľadísk, vrátane naplnenia skutkových znakov a právnej\nkvalifikácie prejednávaného správneho deliktu. Povinnosťou krajského súdu potom bolo zaoberať sa\nvšetkým dôvodmi žaloby za hľadiska, či orgán rozhodujúci o rozklade náležite vec preskúmal v súlade\ns § 59 ods. 1 Správneho poriadku.\nOdvolací súd považuje dôvody odvolania proti rozsudku krajského súdu za dôvodné, pokiaľ žalobca\npoukázal na nedostatočné zdôvodnenie výšky uloženej sankcie s poukazom aj na citovanú judikatúru\nNS SR, a tiež na nedostatočné zdôvodnenie aplikácie prechodných ustanovení zákona vo vzťahu ku\nkvalifikácii správneho deliktu, za ktorý bola sankcia uložená až po ukončení verejného obstarávania, v\nsamostatnom konaní začatom 25.1.2011, po vykonanej kontrole.\nOsobitne odvolací súd poukazuje na to, že ani zákonná dikcia § 149 ods. 1 písm. g), ktorá ustanovila\nsankciu v rigoróznej výške 5 % zo zmluvnej ceny , nedáva podklad pre záver, že správny orgán a\nnajmä súd nemôže posudzovať výšku sankcie vo vzájomnej súvislosti aj s § 149 ods. 3 zákona a\nprihliadať na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Ide pritom o požiadavku\nprísnej individualizácie sankcie. Právna istota a spravodlivosť, ako princípy materiálneho právneho\nštátu nepripúšťajú v individuálnych prípadoch aplikovanie sankcií, ktoré sú zjavne neproporcionálne\na neprimerané povahe skutku a jeho dôsledkom, a to ani v prípade, ak zákonodarca sankciu vyjadril\ntakou výlučnou úpravou. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie zákonov musí byť v\nsúlade s ústavou, v danom prípade s jej čl. 1 ods. 1 (Pozri uznesenie III.ÚS 247/07, rozsudok NS SR\n4Sžo/72/2010, 3Sžf/32/2007). Odvolací súd nemohol nechať uvedené závažné dôvody odvolania bez\nreakcie a to bez ohľadu na skutočnosť, že odvolací súd zrušil rozhodnutia žalovaného z iného právneho\n\ndôvodu, t.j. z dôvodu, že žalobca sa podľa právneho názoru odvolacieho súdu nedopustil konania, ktoré\nnapĺňa znaky správneho deliktu.\nVzhľadom však na to, že ďalšie odvolacie dôvody smerovali predovšetkým k tomu, aby sa vecou odvolací\nsúd vôbec zaoberal, ale na právne posúdenie veci odvolacím súdom vzhľadom na už vyššie uvedené\nnemali podstatný význam, z dôvodu procesnej ekonomiky sa nimi už odvolací súd jednotlivo nepovažuje\nza potrebné zaoberať.\nPodľa § 250k ods. 1 O.s.p. žalobcovi patrí náhrada trov konania, ktorá pozostáva:\n- zo zaplatených súdnych poplatkov 2 x 66 Eur, spolu 132 Eur,\n- z náhrady trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z.- 123,50 Eur za úkon v\nroku 2011 a 127,16 Eur za úkon v roku 2012,\n- počet úkonov v roku 2011 - 2 x 123,50 Eur\n- počet úkonov v roku 2012 - 3 x 127,16 Eur\n- spolu trovy právneho zastúpenia 628,48 Eur (za 5 úkonov) + režijný paušál 37,71 Eur + 20 % DPH 133,24 Eur zo základu 666,19 Eur,\n- celkom za právne zastúpenie 799,43 Eur.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/115/2011", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}