{"guid": "402ad18a-ff92-477e-b540-174587d292a1:75e832f4-3582-424d-b671-be8291d7c139", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1011201130.2", "spisova_znacka": "6Sži/3/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sži/3/2013 z 24. 7. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júla 2013, sp. zn. 6Sži/3/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1011201130.2", "identifikacne_cislo": "1011201130", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2013-07-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-22.odsek-1", "nazov": "§ 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-22.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/75e832f4-3582-424d-b671-be8291d7c139", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201130.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201130.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201130.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sži/3/2013\n1011201130\n24. 07. 2013\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2013:1011201130.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske združenie, so sídlom\nTupého 25/A, Bratislava, zastúpené advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, Advokátska kancelária\nso sídlom Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a fiktívneho rozhodnutia\nžalovaného zo dňa 11. mája 2011, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 4S 113/2011-46 zo dňa 28. septembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 S 113/2011-46 zo dňa\n28. septembra 2012 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.\nŽalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zrušil fiktívne rozhodnutie žalovaného správneho\norgánu zo dňa 11. mája 2011 ako aj rozhodnutie vydané pod č. SLV-OLVS-84/2011 dňa 2. júna 2011\npodľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal k povinnosti\nzaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 306,34 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na\núčet jeho právneho zástupcu Mgr. Vladimíra Šárnika.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva že krajský súd z obsahu administratívneho spisu,\nzistil že žalovaný rozhodnutím zo dňa 18. apríla 2011 č. KM-419-001/SI - 2011 o žiadosti žalobcu na\nsprístupnenie informácií zo dňa 4. apríla 2011 rozhodol tak, že žiadosť žalobcu zamietol; predmetné\nrozhodnutie žalobca napadol rozkladom doručeným žalovanému dňa 27. apríla 2011, žalovaný dňa\n2. júna 2011 č. SLV-OLVS-84/2011 žiadosti žalobcu vyhovel a prvostupňové rozhodnutie Ministerstva\nvnútra SR, Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii (povinná osoba) zrušil a vec mu vrátil\nna nové prejednanie a rozhodnutie.\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia posúdil v intenciách ustanovenia § 19 ods. 1 až\n4 zákona číslo 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen zákon o slobode informácií alebo zákon č. 211/2000 Z. z.) v spojení s § 22 uvedeného zákona, v\nintenciách ustanovení § 47 ods.1 až 5 a v spojení s § 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v\nznení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok, ktoré ustanovenia právnych predpisov citoval.\nKrajský súd poukázal na to, že úlohou súdu v danom prípade bolo preskúmanie postupu správnych\norgánov a zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. mája 2011 spolu s rozhodnutím zo\ndňa 3. júna 2011 č. SLV-OLVS-84/2011 (správne 2. júna 2011).\nKrajský súd zastával názor, na rozdiel od žalovaného, že predložením rozkladu vedúcemu ústredného\norgánu (ministrovi) sa rozumie deň doručenia rozkladu do podateľne tohto ústredného orgánu\n\n(ministerstva), a preto vnútorné predpisy (Metodické usmernenie k zákonu o informáciách č. p.\nPPZ-230-2-KA- 2006 o predkladaní pošty z hľadiska zachovania lehoty na vydanie rozhodnutia o\nrozklade nie sú rozhodujúce. Konštatoval, že podľa citovaných ustanovení v lehote 15 dní odo dňa\ndoručenia odvolania druhostupňovému správnemu orgánu bol žalovaný povinný vydať rozhodnutie o\nodvolaní (rozklade). Žalovaný v zákonom určenej lehote rozhodnutie o rozklade nevydal a preto nastala\nfikcia vydania rozhodnutia, ktorým žalovaný rozklad zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu č. KM-419 - 001/SI - 2011 zo dňa 18. apríla 2011 potvrdil.\nPodľa názoru krajského súdu pokiaľ žalobca žalobu osobne podal na súd dňa 22. júna 2011, potom ju\npodal včas v súlade s citovaným ustanovením § 250b ods. 1 O.s.p., z ktorých dôvodov návrh žalovaného\nna zastavenie konania neakceptoval, s poukazom na to, že lehota na vydanie rozhodnutia uplynula\ndňom 11. mája 2011 a za deň doručenia tohto rozhodnutia žalobcovi sa považuje deň 13. mája 2011 a\ndoručením druhostupňového správneho rozhodnutia účastníkom konania sa považuje rozhodnutie za\nprávoplatné a vykonateľné (§§ 53 a nasl. správneho poriadku).\nKrajský súd ďalej zastával názor, že druhostupňový správny orgán v stanovenom čase sa citovanými\nustanoveniami neriadil. Uviedol, že v rozhodnom čase žalobcovi nebolo doručené žiadne rozhodnutie\no rozklade, a preto platí právna fikcia, že minister vnútra Slovenskej republiky ako odvolací orgán\nrozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie napadnuté rozkladom potvrdil. Považoval za nesporné, že\nfiktívne rozhodnutie ministra vnútra nemôže samo osobe spĺňať náležitosti § 47 správneho poriadku,\nčo však neznamená, že takéto rozhodnutie stojí mimo prieskumu v správnom súdnictve. Citujúc\nprávnu úpravu § 59 správneho poriadku krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nje nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto ho v súlade s § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.\nzrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V súvislosti s ďalším druhostupňovým rozhodnutím\nžalovaného zo dňa 2. júna 2011 č. SLV-OLVS- 84/2011 krajský súd poukázal na zmysel ustanovenia §\n30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku, v zmysle ktorého, ak sa v tej istej veci už právoplatne rozhodlo,\nopätovne konať o nej nemožno s výnimkou prípadu, ak sa podstatne zmenil skutkový stav. Uviedol,\nže analogicky teda platí, že ak opätovne nemožno konať o právoplatne rozhodnutej veci, nemožno\nvydať ani ďalšie rozhodnutie. Krajský súd mal za to, že v danej veci došlo po vydaní právoplatného\nfiktívneho rozhodnutia (13. mája 2011 - správne 11. mája 2011) napadnutého žalobou k ďalšiemu\nrozhodnutiu o tom istom predmete, z ktorých dôvodov predmetné rozhodnutie následne vydané vo\nveci žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií v rámci riadneho odvolacieho konania bolo vydané v\nrozpore so zákonnou úpravou, keďže rozhodol o veci duplicitne, čím porušil zásadu dvoj inštančnosti\nsprávneho konania a vydal rozhodnutie bez právneho dôvodu (bez návrhu žalobcu na obnovu konania,\nprípadne mimo odvolacom konaní). Poukázal na to, že uvedenému názoru svedčí aj skutočnosť, že\nzákon o slobodnom prístupe k informáciám neumožňuje ani neupravuje možnosť potom, ako bolo vo\nveci vydané druhostupňové fiktívne rozhodnutie, toto anulovať vydaním ďalších rozhodnutí, doplniac, že\nzmenu vydaného právoplatného správneho rozhodnutia možno docieliť len v súdnom konaní, prípadne\nmimo odvolacom konaní. Krajský súd z dôvodu odstránenia uvedenej zmätočnosti v postupe správneho\norgánu zrušil nulitné rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu.\nKrajský súd o náhrade trov konania rozhodoval podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi priznal náhradu\ntrov konania, ktoré mu vznikli právnym zastúpením, keďže bol v konaní úspešný.\nProti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolali žalobca aj žalovaný.\nŽalobca podal odvolanie proti tej časti rozsudku krajského súdu, ktorou súd prvého stupňa rozhodoval o\nnáhrade trov konania. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 28. septembra 2012\nvo výroku o trovách konania zmenil tak, že mu priznaná náhradu trov prvostupňového konania za obe\nnapadnuté rozhodnutia, ktorých výšku vyčíslil. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.\nŽalovaný sa odvolal proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu v celom rozsahu. Navrhoval, aby\nodvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že konanie o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia zo\ndňa 11. mája 2011 zastavil, alebo aby žalobný návrh žalobcu o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia zo\ndňa 11. mája 2011 zamietol.\n\nŽalovaný v dôvodoch odvolania, poukazom na skutkové okolnosti danej veci vyplývajúce z\nadministratívneho spisu, konštatoval, že nakoľko rozhodnutím príslušného odvolacieho orgánu došlo k\nzrušeniu prvostupňového rozhodnutia a jeho vrátenia na nové konanie, nedošlo k naplneniu podmienky\ndanej v § 247 ods. 2 O.s.p., a teda vec nemohla byť ani predmetom súdneho prieskumu, keďže nešlo\no preskúmanie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu vo veci. Ďalej uviedol, že vzhľadom ku\nskutočnosti, že rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej republiky č. p.: SLV-OLVS-84/2011 z 2. júna 2011\nbolo rozhodnutie Úradu boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky č. KM-419-001/SI-2011 z 18. apríla 2011 zrušené a vec vrátená prvostupňovému správnemu\norgánu na nové prejednanie a rozhodnutie, v tomto prípade nie je daná právomoc súdu na konanie v tejto\nveci z dôvodu, že vec bola rozhodnutím druhostupňového orgánu vrátená prvostupňovému správnemu\norgánu na nové prejednanie a rozhodnutie, čím nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu\nvo veci, čo je základnou podmienkou pre postup podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho\nporiadku. Zastával názor, že žalobný návrh bol preto podaný predčasne a preto navrhoval,\naby súd\nkonanie zastavil (alebo zamietol), poukazom na § 8 O.s.p. v spojení s § 103 a 104 ods. 1 O.s.p..\nTvrdenia žalobcu o údajnej existencii fiktívneho rozhodnutia žalovaný považoval za neopodstatnené,\nv ktorej súvislosti na podporu správnosti svojho právneho názoru poukázal na rozhodnutia súdov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2SžoOKS 259/2004 zo dňa 28. mája 2005 a rozhodnutie\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 1S 192/2005 - 28 zo dňa 16. novembra 2006. Žalovaný poukazom\nna právnu úpravu ustanovenú v § 57 ods. 2 v spojení s § 61 ods. 3 správneho poriadku a v spojení\ns § 19 ods. 3 v spojení s § 22 ods.1 zákona o slobode informácií, ktoré ustanovenia zákona citoval,\ndôvodil, že z logického výkladu citovaných ustanovení vyplýva, že odvolací orgán je povinný rozhodnúť\ndo 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou, pričom nehovorí o tom, že odvolací orgán je povinný\nrozhodnúť do 15 dní odo dňa doručenia odvolania žiadateľom (§ 4 ods. 1 zákona o informáciách) s\npoukazom na to, že povinnou osobou v tomto prípade bol Úrad boja proti korupcii Prezídia Policajného\nzboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorému bol rozklad žalobcu doručený dňa 27. apríla\n2011, ktorý v súlade s § 57 správneho poriadku rozklad spolu so spisovým materiálom postúpil svojmu\nnadriadenému orgánu, ktorou bola osobitná komisia ministra vnútra Slovenskej republiky na prípravu\nnávrhov rozhodnutí ministra rozkladov, v lehote 30 dní, keď osobitnej komisii ministra vnútra Slovenskej\nrepubliky ako nadriadenému orgánu bol rozklad žalobcu doručený povinnou osobou dňa 19. mája 2011\na následne na to minister vnútra Slovenskej republiky dňa 2. júna 2011 vydal rozhodnutie č. p.: SLV\nOLVS- 84/2011, teda rozhodnutie bolo vydané v 14. deň odo dňa doručenia rozkladu povinnou osobou\nna osobitnú komisiu ministra vnútra Slovenskej republiky. Žalovaný zastával názor, že rozhodnutie bolo\nvydané v súlade s lehotou ustanovenou v § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií, keď z obsahu\nadministratívneho spisu je preukázané, že rozklad žalobcu bol povinnej osobe doručený dňa 27. apríla\n2011, ktorá spolu so súvisiacim spisovým materiálom ho doručila odvolaciemu orgánu dňa 19. mája 2011\n(v lehote podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku) a minister rozhodol o rozklade dňa 2. júna 2011. V danej\nsúvislosti opätovne poukázal na rozhodnutia, vyššie uvedené, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\na Krajského súdu v Bratislave, z ktorých právny záver súdu citoval. Žalovaný súčasne poukázal na\nuznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 166/09 z 20. októbra 2010, potvrdené Najvyšším súdom\nSlovenskej republiky sp. zn. 2Sži/7/2011 z 21. marca 2012 a na uznesenie Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 2S 361/10 z 8. júna 2011 potvrdené Najvyšším súdom Slovenskej republiky sp. zn. 6Sži 5/2011 z\n25. apríla 2012, z ktorých právny názor súdu tiež citoval.\nŽalovaný nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že predložením rozkladu vedúcemu ústredného\norgánu (ministrovi) sa rozumie deň doručenia rozkladu do podateľne tohto ústredného orgánu a\npreto vnútorný predpis (metodické usmernenie o predkladaní pošty) z hľadiska zachovania lehoty na\nvydanie rozhodnutia o rozklade nie sú rozhodujúce. Konštatoval, že neargumentoval akýmisi vnútornými\npredpismi o predkladaní pošty, ale argumentoval odkazom na správny poriadok, teda na prepojenosť\nzákona o slobode informácií so zákonom číslo 71/1967 Zb. (§ 22 ods. 1 zákona o informáciách).\nPoukazom na článok 46 Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd namietal, že konanie súdu prvého stupňa je zaťažené vadou spočívajúcou\nv nedostatku riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď súd prvého stupňa napadnuté\nrozhodnutie náležite neodôvodnil v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p., keďže odôvodnenie prvostupňového\nsúdu trpí vadou nedostatku dôvodov a vadou extrémneho nesúhlasu medzi právnymi závermi súdu a\njeho skutkovými zisteniami. Súčasne namietal, že uvedené pochybenie súdu prvého stupňa má za\nnásledok porušenie práva na spravodlivé súdne konanie, v ktorej súvislosti dal do pozornosti rozsudok\n\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/171/2005 z 27. apríla 2006, ako aj rozhodnutie\nÚstavného súdu sp. zn. III ÚS 119/03 z 16. septembra 2003.\nZáverom žalovaný vyslovil názor, že rozhodnutie prvostupňového súdu trpí vadami, nakoľko v časti\ntýkajúcej sa údajnej existencie fiktívneho rozhodnutia vec nesprávne právne posúdil. Súčasne uviedol,\nže v ostatnom sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 16. augusta 2011\nč. p.: SLV-PS-S-361-4/2011.\nŽalobca sa na odvolanie žalovaného nevyjadril. Odvolací návrh nepodal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení § 246c ods. 1 veta\nprvá) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a\nv medziach podaných odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení § 246c ods. 1 veta prvá) bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a dospel k záveru,\nže odvolanie žalovaného je dôvodné a vzhľadom k tomu považoval odvolanie žalobcu proti trovám\nprvostupňového rozhodnutia za nedôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zrušil fiktívne rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zo dňa 11. mája 2011 ako aj rozhodnutie\nvydané pod č.SLV-OLVS-84/2011 dňa 2. júna 2011 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. Žalovaný rozhodol o rozklade žalobcu zo dňa 26. apríla 2011 proti prvostupňovému\nrozhodnutiu č. p.: KM-419-001/SI-2011 rozhodnutím č. p: SLV-OLVS-84/2011 dňa 2. júna 2011. Odvolací\nsúd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci\nodvolacieho konania skúmal postup žalovaného správneho orgánu najmä z toho pohľadu, či sa súd\nprvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu,\nči správne posúdil zákonnosť a správnosť postupu žalovaného správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je postup a rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu, ktorým vybavoval žiadosť žalobcu o poskytnutie informácie zo dňa 8. apríla 2011 v zmysle\nzákona č. 211/2000 Z. z..\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ndruhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.) je posudzovať, či správny orgán vecne\npríslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo\nveci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade\nso zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či\nrozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi\npredpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd\nteda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné\npochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať\nvplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§250i ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny\norgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či\ntaké rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a\nvhodnosť správneho rozhodnutia.(§ 245 ods. 2 O.s.p.).Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre\nsúd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( § 250i ods. 1,\nveta prvá, O.s.p.).\nPodmienkou súdneho prieskumu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, že ide o také\nrozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť ich práva a právom chránené záujmy alebo\npovinnosti priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 O.s.p.).\n\nĎalšími podmienkami súdneho preskúmania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sú, že\nosoba, ktorá sa žalobou domáha súdnej ochrany, musí byť rozhodnutím správneho orgánu na svojich\nprávach ukrátená (§ 247 ods. 1 O.s.p.), musí ísť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu po\nvyčerpanie riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú ibaže takých niet (§ 247 ods. 2\na 3 O.s.p.), a napadnuté rozhodnutie nesmie spadať pod niektorý z prípadov, ktorých preskúmanie je\nzákonom vylúčené (§ 248 O.s.p.).\nSúd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (§\n103 O.s.p.). Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť súd konanie zastaví\n(§ 104 ods. 1 veta prvá O.s.p.).\nOdvolací súd z predloženého spisu krajského súdu zistil, že žalobca žiadal o poskytnutie informácií\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky žiadosťou o sprístupnenie informácie zo dňa 8. apríla 2011.\nMinisterstvo vnútra postúpilo žiadosť o sprístupnenie informácie na vybavenie povinnej osobe Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Prezídium Policajného zboru úrad boja proti korupcii, ktoré jeho\nžiadosti nevyhovelo rozhodnutím zo dňa 18. apríla 2011 č. p.: KM-419-001/SI/2011.\nŽalobca proti uvedenému rozhodnutiu podal rozklad zo dňa 26. apríla 2011, doručené Ministerstvu\nvnútra Slovenskej republiky dňa 27. apríla 2011.\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky Prezídium Policajného zboru úrad boja proti korupcii rozklad\nžalobcu spolu so spisovým materiálom postúpil Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Osobitná\nkomisia ministra vnútra Slovenskej republiky pre prípravu návrhov a rozhodnutí o rozkladoch nadriadenému orgánu, listom zo dňa 18. mája 2011, z ktorého vyplýva, že rozkladu žalobcu nemieni\nvyhovieť a navrhuje napadnuté rozhodnutie potvrdiť a rozklad zamietnuť, doručený Osobitnej komisii\nministra vnútra Slovenskej republiky dňa 19. mája 2011. Minister vnútra Slovenskej republiky dňa 2.\njúna 2011 vydal rozhodnutie č. p.: SLV OLVS- 84/2011, ktorým napadnuté prvostupňové rozhodnutie\nzrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.\nŽalobca žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave žiadal, aby súd zrušil fiktívne rozhodnutie\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 11. mája 2011 z dôvodu, že uvedeným dňom márne\nuplynula lehota na rozhodnutie o rozklade, čím v tento deň nastala fikcia vydania rozhodnutia o\nzamietnutí rozkladu podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií. Súčasne žiadal zrušiť aj rozhodnutie\nžalovaného zo dňa 2. júna 2011 SLV OLVS- 84/2011 z dôvodu, že uvedené rozhodnutie je nadbytočné\na nezákonné, nakoľko bolo vydané po právoplatnom skončení konania, ku ktorému došlo v dôsledku\nfiktívneho rozhodnutia.\nK žalobe podal písomné vyjadrenie žalovaný - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Navrhoval, aby\nsúd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Nesúhlasil s dôvodmi žalobcu uvedenými v jeho\nžalobnom návrhu.\nV dôvodoch vyjadrenia uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, vysloviac názor, že v celom žalobcom\nnapadnutom konaní a rozhodovaní bolo zo strany žalovaného postupované na základe zákona a v jeho\nmedziach. Poukázal na skutkové okolnosti danej veci vyplývajúce z administratívneho spisu, z ktorých\nje zrejmé, že rozhodnutím zo dňa 2. júna 2011rozhodol v zákonnej lehote potom, ako mu vec bola\npredložená povinnou osobou, a preto neboli splnené podmienky pre fikciu rozhodnutia o zamietnutí\nrozkladu.\nPodľa § 1 zákona č. 211/2000 Z .z. účinného v čase podanej žiadosti žalobcu (ďalej len zákon č. 211/2000\nZ. z.) tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.\nPodľa § 2 ods. 1, 2, 3 zákona č. 211/2000 Z. z. osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať\ninformácie (ďalej len \"povinné osoby\") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické\nosoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.\n\nPovinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym\norgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona.\nPovinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné\nosoby k dispozícii.\nPodľa § 4 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá\npožiada o sprístupnenie informácie.\nPodľa § 19 ods. 1 až 4 zákona č. 211/2000 Z. z. proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí\npožadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo\nmárneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,\nktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.\nO odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla\nalebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce\n(primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje\nvedúci ústredného orgánu štátnej správy.\nOdvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací\norgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a\nnapadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí\nlehoty na vydanie rozhodnutia.\nRozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona.\nPodľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na\nkonanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní v znení neskorších predpisov- správny poriadok)\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti\nPodľa § 53 správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať\nodvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo\nústne do zápisnice nevzdal.\nPodľa § 54 ods. 1 správneho poriadku odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté\nrozhodnutie vydal.\nPodľa § 57 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže\no odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného\núčastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia.\nAk nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s\nvýsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní\nodo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.\nOdvolací súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci dospel k záveru, že žalovaný správny orgán\nv predmetnej veci postupoval náležite v súlade s citovanými právnymi normami, vo veci si zadovážil\ndostatok skutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutia zo dňa 2. júna 2011 a v konaní sa\n\nnedopustil ani takej vady, ktorá by mala za následok fikciu vydania rozhodnutia o zamietnutí rozkladu\nžalobcu, z ktorých dôvodov neboli splnené zákonné podmienky pre rozhodovanie súdu o zrušení\nfiktívneho rozhodnutia a ani rozhodnutia o rozklade.\nZákonodarca v zákon o slobode informácií podrobne upravuje právo na prístup k informáciám, ktoré\nmajú k dispozícii orgány verejnej moci a iné verejné inštitúcie a je vykonaním základného práva\nna informácie. Zmyslom informovanosti občanov o verejnej moci je pre túto moc samu esenciálnou\nspätnou väzbou, kvalitatívnym faktorom a zároveň aj poistkou proti jej zneužitiu. Ďalším nepopierateľným\nvýznamom subjektívneho, a tým aj vynútiteľného práva na informácie je jeho funkcia kontrolná vo vzťahu\nk fungovaniu verejnej moci. Dostatočne rozsiahly, jednoduchý a rýchly prístup k informáciám má tiež\npriaznivý vplyv na dôveru občanov v demokratické inštitúcie a na ich ochotu podielať sa na verejnom\nživote. Situácie, kedy samotné získavanie podkladových informácií robí občanom problémy, sú pre\nnich demotivujúce, pretože tým nadobúdajú pocit nemožnosti účinne ovplyvniť správu vecí verejných.\nPrávo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými\nÚstavou Slovenskej republiky (čl. 26) , Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. Výkladom ústavného práva na prístup k informáciám sa zaoberá\naj judikatúra ústavného súdu napr. nález sp. zn. I. ÚS 236/06, sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 28. júna\n2007 a pod.. , ako aj judikatúra najvyššieho súdu napr. sp. zn. 6Sž 9/2001 z 1. júla 2002, 5Sž 51/2002\nz 1. januára 2003, 3Sži 6/09 z 17. septembra 2008, 2SžoKS 259/2004 z 28. septembra 2005 a pod., z\nnajnovších napr. 8Sži 4/2012 z 30. januára 2013.\nZákonodarca v zákone o slobode informácií orgánu verejnej moci ako povinnej osobe stanoví\npovinnosť vydať rozhodnutie, pokiaľ nemieni žiadosti o sprístupnenie informácie vyhovieť, proti\nktorému rozhodnutiu je prípustné odvolanie. V právnej norme § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií\nzákonodarca ustanovuje, že o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje „nadriadený povinnej\nosoby“, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy\nmožno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy, teda minister.\nZákonodarca v zákone o slobode informácií v právnej norme § 22 ods. 1 ustanovuje, že ak nie je v tomto\nzákone uvedené inak, použijú sa na konanie všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým je zákon\nč. 71/1967 zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správny poriadok. Vzhľadom k tomu,\nže zákonodarca v zákone o slobode informácií neustanovuje postup rozhodovania o odvolaní žiadateľa\ninformácie proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, ktorým jeho žiadosti na sprístupnenie informácie\nnebolo vyhovené alebo bolo vyhovené len sčasti, je potrebné subsidiárne použiť ustanovenia správneho\nporiadku upravujúce odvolacie konanie a to §§ 53 - 61 (v zmysle § 22 ods.1). Podľa § 54 správneho\nporiadku odvolanie sa podáva na správnom orgáne - v konaní o sprístupnenie informácií ide o povinnú\nosobu, ktorá rozhodnutie vydala, alebo mala vydať. V zmysle § 57 ods.1 správneho poriadku správny\norgán prvého stupňa - povinná osoba, môže o odvolaní sama rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu\nvyhovie, môže svoje rozhodnutie sama zrušiť a začať nové konanie o žiadosti alebo rozhodnutie zmeniť a\npožadované informácie sprístupniť. Ide o tzv. autoremedúru. Autoremedúrou možno zrušiť alebo zmeniť\naj fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie. Pokiaľ povinná osoba odvolaniu nemieni v plnom\nrozsahu vyhovieť v zmysle § 57 ods.2 správneho poriadku je povinná predložiť odvolanie (rozklad) so\nspisovým materiálom na rozhodnutie odvolaciemu orgánu do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo.\nPodľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ zákonodarca v právnej norme § 19 ods. 2, 3 zákona o slobode\ninformácií ustanovuje, že o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala\nrozhodnúť, rozhoduje nadriadený orgán a to v lehote 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou,\n15 dňová lehota nadriadenému orgánu ako odvolaciemu začne plynúť až potom, ako mu odvolanie bolo\npredložené povinnou osobou, ktorej povinnosť predložiť odvolanie (rozklad) nadriadenému orgánu ako\nodvolaciemu zákonodarca stanoví v § 57 ods. 2 správneho poriadku a aj z tohto pohľadu posudzovať\nzákonný postup odvolacieho konania.\nVychádzajúc zo skutkových zistení danej veci odvolací súd mal preukázané, že rozklad žalobcu bol\ndoručený povinnej osobe - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky Prezídium Policajného zboru Úrad\nboja proti korupcii 27. apríla 2011, ktorý o žiadosti žalobcu na sprístupnenie informácií rozhodoval\nv prvom stupni a ktorý rozklad žalobcu spolu so spisovým materiálom predložil Osobitnej komisii\n\nministra vnútra Slovenskej republiky na prípravu návrhov rozhodnutí ministra o rozkladoch ako svojmu\nnadriadenému orgánu dňa 19. mája 2011 a následne na to minister vnútra Slovenskej republiky dňa 2.\njúna 2011 vydal rozhodnutie č. p.: SLV OLVS- 84/2011, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec\nvrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky bolo vydané\nv 14. deň odo dňa predloženia rozkladu povinnou osobou osobitnej komisii ministra vnútra Slovenskej\nrepubliky.\nPodľa názoru odvolacieho súdu minister vnútra Slovenskej republiky ako vedúci ústredného orgánu\nštátnej správy vydaním rozhodnutia dňa 2. júna 2011 postupoval a rozhodol v súlade s § 19 ods. 2 a 3\nzákona o slobode informácií, keďže o rozklade žalobcu rozhodol v 14. deň odo dňa doručenia rozkladu\npovinnou osobou.\nZ uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že predložením\nrozkladu vedúcemu ústredného orgánu (ministrovi) sa rozumie deň doručenia rozkladu do podateľne\ntohto ústredného orgánu ( ministerstva), a preto podľa ustanovení zákona o slobode informácií,\nktoré citoval, v lehote 15 dní odo dňa doručenia odvolania druhostupňovému správnemu orgánu bol\nžalovaný povinný vydať rozhodnutie o odvolaní (rozklade) a tým, že žalovaný v zákonom určenej lehote\nrozhodnutie o rozklade nevydal, nastala fikcia vydania rozhodnutia, ktorým žalovaný rozklad zamietol a\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. KM-419 - 001/SI - 2011 zo dňa 18. apríla 2011 potvrdil.\nVzhľadom k tomu, že žalovaný vydaním rozhodnutia dňa 2. júna 2011 postupoval a rozhodol v súlade\ns § 19 ods. 2 a 3 zákona o slobode informácií, nemohla nastať fikcia vydania rozhodnutia dňa 11. mája\n2011, ktorým žalovaný rozklad zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. KM-419 001/SI - 2011 zo dňa 18. apríla 2011 potvrdil.\nPokiaľ žalovaný rozhodnutím zo dňa 2. júna 2011 vyhovel rozkladu žalobcu a rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu ako povinnej osoby zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie\na rozhodnutie, ide o procesné rozhodnutie správneho orgánu, ktorým rozhodnutím sa vec vracia\nprvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, a teda sa v predmetnej veci nerozhodlo\nprávoplatne. Procesné rozhodnutie orgánu štátnej správy nepodlieha súdnemu prieskumu podľa § 248\npísm. a/ O.s.p.\nNajvyšší súd z uvedených dôvodov preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu\ndôvodov namietaných žalovaným v odvolaní, dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa žalobe\nvyhovel, rozhodol vo veci v rozpore so zákonom a preto napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a\nkonanie zastavil, keďže žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a to fiktívne rozhodnutie zo dňa 11.\nmája 2011 ako aj rozhodnutie zo dňa 2. júna 2011 nie sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu,\nv zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1, písm. h/, ods. 2 O.s.p. a v spojení s 104 ods.\n1 O.s.p. a s § 248 písm. a/ O.s.p..\nOdvolací súd vzhľadom k uvedenému nepovažoval odvolanie žalobcu proti rozsudku krajského súdu v\nnapadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania za dôvodné, keďže žalobca v konečnom dôsledku v\nkonaní o preskúmanie žalobou napadnutých rozhodnutí žalovaného bol neúspešný.\nOdvolací súd o náhrade trov konania rozhodoval v zmysle § 246c O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v\nspojení s § 250k ods. 1, pretože žalobca v konaní bol neúspešný.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/113/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}