{"guid": "1dc54980-2678-4e2a-8f16-e821e864ddf5:0b34e759-0373-4bfb-b477-99e35950a5e8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1011201095.1", "spisova_znacka": "6Sžo/48/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/48/2012 z 25. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2013, sp. zn. 6Sžo/48/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1011201095.1", "identifikacne_cislo": "1011201095", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "datum_vydania": "2013-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-193.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 193 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-193.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-193"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-193"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b34e759-0373-4bfb-b477-99e35950a5e8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201095.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201095.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201095.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/48/2012\n1011201095\n25. 09. 2013\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2013:1011201095.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a\nčleniek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu: L., bytom\nF. 17, Bratislava, zastúpeného Mgr. Ing. Jaroslavom Pencom, advokátom, Nejedlého 47, Bratislava,\nproti žalovanému : Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. p. SLV-PS-PK-31/2011 zo dňa 8. apríla 2011, o odvolaní\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. mája 2012, č. k. 2S 86/11-129, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 86/11-129 z 30. mája\n2012, p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave (ďalej v texte rozsudku „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“) rozsudkom zo\ndňa 30. mája 2012, č. k. 2S 86/11-129 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. p. SLV-PS-PK-31/2011 zo dňa 8. apríla 2011, ktorým\nzamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného\nzboru (ďalej aj „PZ“) v Bratislave č. 1608 zo dňa 21. decembra 2010, ktorým bol žalobca prepustený\npodľa ust. § 192 ods. 1 písm. c/ zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,\nSlovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej\npolície v znení neskorších predpisov (ďalej „zák. č. 73/1998 Z. z.“) zo služobného pomeru príslušníka\nPZ, nakoľko podľa odborného posudku služobného klinického psychológa Nemocnice svätého Michala,\na.s., Bratislava zo dňa 6. decembra 2010 žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu je zrejmé, že nemal pochýb o tom, že z dikcie ust. § 192 ods.\n1 písm. c/ citovaného zákona vyplýva povinnosť orgánu s personálnou pôsobnosťou voči príslušníkovi\nPZ konať a rozhodnúť o jeho prepustení v prípade, že podľa posudku služobného klinického psychológa\nnie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. Záver o duševnej nespôsobilosti policajta na výkon\nštátnej služby je závažným zásahom do minimálne jeho ďalšieho pracovného uplatnenia, a preto\npovažoval za nevyhnutné, aby bol takýto záver spoľahlivo zistený a dostatočne podložený. Zdôraznil, že\nv predmetnej veci nepredchádzal posudku služobného klinického psychológa žiaden signál naznačujúci\ndôvodné pochybnosti o žalobcovej duševnej spôsobilosti vykonávať štátnu službu v policajnom zbore. Z\nadministratívneho spisu nevyplýva, že by v nejakom prípade žalobca nezvládol riadne služobný zákrok,\npríp. inú záťažovú situáciu, resp. vykonal nesprávne, nezákonne alebo s použitím neprimeraných\nprostriedkov. Podľa názoru krajského súdu žalovaný dostatočne nevysvetlil, prečo považoval predmetný\nposudok služobného klinického psychológa zo dňa 6. decembra 2010 pre rozhodnutie vo veci za\n\ndostatočný, napriek jeho spochybneniu zo strany žalobcu a prečo nevyhovel žalobcovej žiadosti,\naby boli výsledky jeho psychologického vyšetrenia posúdené nestranným psychológom, alebo boli\nvykonané komplexnejšie psychologické vyšetrenia. Krajský súd sa nestotožnil so záverom žalovaného,\nže na preskúmanie obsahu odborného posudku vydaného klinickým psychológom nie sú oprávnení\niní psychológovia. Mal za to, že odborný psychologický posudok nie je nespochybniteľný, nemenný\na bezvýhradne záväzný, ale je dôkazom, ktorý podlieha hodnoteniu zo strany služobného orgánu z\nhľadiska jeho presvedčivosti a pravdivosti. Preskúmanie psychologického posudku iným rezortným\npsychológom nie je za určitých okolností podľa názoru súdu vylúčené. Žalovaný bol povinný striktne\npostupovať v záujme presného a úplného zistenia skutočného stavu veci, pričom bol povinný na tento\núčel si obstarať pre rozhodnutie potrebné podklady. Za daných okolností mal žalovaný, podľa názoru\nkrajského súdu, nariadiť nové kontrolné psychologické vyšetrenie žalobcu, v ktorom sa psychológ\nmohol zaoberať i správnosťou postupu a záverov pôvodného psychologického vyšetrenia, ktoré viedli\nk prepusteniu žalobcu zo služobného pomeru. Posudok psychológa na základe ktorého žalovaný\nrozhodol, nemožno podľa krajského súdu považovať z hľadiska skutkového za dostatočný podklad\npre rozhodnutie. Ostatné námietky žalobcu vyhodnotil krajský súd ako nie natoľko významné, aby sa\nk nim bolo potrebné vyjadrovať z hľadiska zákonnosti rozhodnutia. Výhrada žalobcu, že žalovaný\nnezvažoval iný alternatívny trest napr. preradenie na iné pracovisko, bola podľa názoru krajského súdu\nneopodstatnená. S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd považoval žalobu za dôvodnú, a\npreto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný\nprávnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol prvostupňový\nsúd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v\nsume 406,83 €.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, podľa názoru ktorého,\nsúd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.). Žalovaný sa v plnom rozsahu pridržiaval\nobsahu svojho písomného vyjadrenia k podanej žalobe. Zdôraznil, že žalobca bol zo služobného pomeru\npríslušníka PZ prepustený z dôvodu uvedeného v ust. § 192 ods. 1 písm. c/ zák. č. 73/1998 Z. z.,\npričom výlučným podkladom pre vydanie personálneho rozkazu, ktorým bolo rozhodnuté o prepustení\nžalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, bol záver služobného klinického psychológa o duševnej\nnespôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby. Podľa jeho názoru záver klinického psychológa o\nduševnej nespôsobilosti nie je možné v rámci tohto konania preskúmať, pretože - pre nadriadeného\noprávneného rozhodnúť o prepustení policajta z tohto dôvodu - je záväzný. V tejto súvislosti poukázal\nžalovaný na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 28/2011 z ktorého vyplýva právne záväzný\nnázor, že „ pri prepustení príslušníka policajného zboru zo služobného pomeru podľa ust. § 192 ods.\n1 písm. c/ zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, je podkladom pre takéto rozhodnutie posudok\nslužobného klinického psychológa so záverom, že policajt nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej\nslužby. Správny orgán nie je oprávnený preskúmavať pravdivosť takéhoto znaleckého posudku a po\njeho vyhotovení nemá inú možnosť ako postupovať podľa ust. § 192 ods. 1 písm. c/ zákona o štátnej\nslužbe príslušníkov PZ.“ Žalovaný mal za to, že Najvyšší súd SR vo vyššie uvedenom rozhodnutí\nstanovil rozhodujúcu interpretáciu dôvodu prepustenia v ust. § 192 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona.\nOkrem uvedeného žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo 195/2010,\npodľa ktorého „Podľa rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci Beian v.\nRumunsko č. 1 zo dňa 6. decembra 2007) vzájomne si odporujúca judikatúra vnútroštátneho najvyššieho\nsúdu predstavuje porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a v danom prípade bolo porušené právo\nsťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ako aj právo podľa čl. 14 Dohovoru v spojení s čl. 1 Protokolu\nč. 1.\nEurópsky súd pre ľudské práva ďalej uvádza, že rozdiely v súdnych rozhodnutiach sú prirodzene\nobsiahnuté v každom súdnom systéme, ktorý je založený na existencii viacerých nižších súdov\ns územnou pôsobnosťou obmedzenou pre svoj región, a preto úlohou najvyššieho súdu je práve\nusmerňovať (regulovať) tieto protirečivé rozsudky. Najvyšší súd, ako najvyššia súdna autorita v krajine,\nprihliadajúc na konzistenciu svojej judikatúry nemôže pripustiť, aby vydal v dvoch obdobných veciach\ndiametrálne odlišné rozsudky. Takéto rozhodnutie by bolo potom podľa najvyššieho súdu v rozpore s\nprincípom právnej istoty, ktorý je zahrnutý v niekoľkých článkoch Dohovoru a tvorí jeden zo základných\nelementov právneho štátu a stalo by sa zdrojom právnej neistoty. Najvyšší súd, pri tejto príležitosti dáva\n\ndo pozornosti aj judikatúru Ústavného súdu SR týkajúcu sa predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a\nprincípu, že v rovnakých podmienkach sa musí dať rovnaká odpoveď.\nÚstavný súd nálezom III. ÚS 192/06 z 3. novembra 2006, konštatoval: „Podľa názoru ústavného súdu,\nak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená podstatne\nodlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami,\nnekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy a môže tým porušiť aj právo\núčastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.“\nŽalovaný uviedol, že v rámci odborného posudku evidovaného pod č. p. KRP-PP-PMJ-218/2010 zo\ndňa 6. decembra 2010 vypracovaným klinickým psychológom bol stanovený záver, že žalobca nie je\nduševne spôsobilý na výkon štátnej služby a v tejto súvislosti konštatoval, že vyšetrenie vykonáva\nvýhradne klinický psychológ, pričom nadriadený žalobcu nemal a ani nemá možnosť do tohto procesu\nvstupovať a teda ho ani ovplyvniť. Záver o duševnej nespôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby je\npodložený citovaným odborným posudkom. K žalobcom spochybňovanému záveru vyplývajúcemu z\nposudku spracovaného klinickým psychológom žalovaného uviedol, že znalecký posudok vypracovaný\nna základe požiadavky žalobcu znalcom U.. U. V. zo dňa 26. mája 2011, sa nezaoberal zisťovaním\nduševnej spôsobilosti žalobcu na jeho ďalší výkon štátnej služby v podmienkach Policajného zboru, ale\npredmetom psychologického vyšetrenia bolo vyšetrenie žalobcovej osobnosti a emotivity s posúdením\npotencionálneho rizika agresívneho správania na pracovisku.\nPodľa názoru žalovaného samotný záver klinického psychológa o duševnej nespôsobilosti príslušníka\nPZ na ďalší výkon štátnej služby v podmienkach PZ neznamená, že tento je duševne nespôsobilý aj\nna výkon iných povolaní. Tvrdenie žalobcu, že k vyslovenému záveru dospela klinická psychologička v\npriebehu 10 minút, považoval žalovaný iba za jeho subjektívny názor, ktorý nie je podložený žiadnymi\ndôkazmi. Žalovaný konštatoval, že ustanovenia zákona mu neumožňujú závery klinického psychológa\nvyslovené v posudku preskúmať, ako to požaduje krajský súd, a v tomto konaní ani nemá zákonnú\nmožnosť prípadne nariadiť vykonanie nového kontrolného psychologického vyšetrenia. Zdôraznil, že\nkontrolné psychologické vyšetrenie u žalobcu vykonala P.. W. B., P.., ktorá je klinickým psychológom\nNemocnice sv. Michala, a.s. a závery vyplývajúce z posudku spracovaného klinickým psychológom nie\nje oprávnený preskúmať iný psychológ žalovaného, pretože nemá postavenie klinického psychológa,\npričom tieto závery nemôže, podľa názoru žalovaného, preskúmať ani iný klinický psychológ práve\ns poukázaním na špecifické postavenie policajného zboru ako ozbrojenej zložky. Odborný posudok z\nvyšetrenia vykonaného klinickým psychológom je administratívno správnym aktom, ktorý nepodlieha\nz dôvodu jeho odbornosti obsahovému preskúmaniu iným orgánom. Vzhľadom na všetky uvedené\nskutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil\ntak, že žaloba sa zamieta.\nŽalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave ako vecne správne potvrdil. V plnom rozsahu zotrval na dôvodoch, dôkazoch a argumentácii\ntak, ako boli prezentované v podanom žalobnom návrhu. Mal za to, že vo veci nebol riadne a úplne\nzistený zo strany správnych orgánov skutkový stav a závery konania vzbudzujú dôvodné pochybnosti\no ich správnosti dôkazov (zistenia služobného lekára). Zdôraznil, že posudok psychológa na základe\nktorého služobný orgán rozhodol, nemožno považovať za dostatočný podklad pre rozhodnutie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1\nO.s.p. v spojení § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods.\n2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného nie je dôvodné.\nZ podkladov administratívneho spisu vyplýva, že v zmysle čl. 9 ods. 3 nariadenia MV SR č.\n103/2005 v platnom znení, listom zo dňa 3. septembra 2010 veliteľ Pohotovostnej motorizovanej\njednotky PZ Bratislava, odbor poriadkovej polície Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, P.. U.. R.\n\nM. za súhlasu riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave P.. L.. N. I., požiadal Nemocnicu sv.\nMichala, psychologickú ambulanciu o kontrolné psychologické vyšetrenie žalobcu z dôvodov v žiadosti\nuvedených. Z uvedenej žiadosti vyplýva, že správanie žalobcu bolo konzultované s P.. B. P.., primárkou\npsychologického oddelenia. Žalobca absolvoval psychologické vyšetrenie dňa 19. októbra 2010 a\ndoplňujúce psychologické vyšetrenie dňa 6. decembra 2010 na psychologickom oddelení Nemocnice\nSv. Michala, a.s., ktoré bolo vedené primárkou Psychologického oddelenia P.. W. B., P.. so záverom o\njeho duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby.\nDňa 17. decembra 2010 bol žalobca oboznámený s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru\npríslušníka PZ podľa ust. § 192 ods. 1 písm. c/ zák. č. 73/1998 Z. z., ako aj s dôkazným spisovým\nmateriálom a v súlade s ust. § 237 ods. 2 s poukázaním na § 238 ods. 3 citovaného zákona, bol poučený\no práve nazrieť do predloženého spisového materiálu a urobiť si z neho výpisy, vyjadriť sa k návrhu na\nprepustenie, ako aj k predloženému spisovému materiálu ako aj navrhovať na podporu svojich tvrdení\ndôkazy. Bol poučený o možnosti predložiť svoje písomné pripomienky, námietky, návrhy a dôkazy v\nlehote do 20. decembra 2010 do 10:00 hod. navrhovateľovi.\nŽalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20. decembra 2010 označenom ako úradný záznam,\npoukázal na zaujatosť zo strany nadriadeného kpt. E. M. ako i P.. W. B., P.. a požiadal o posúdenie\nvýsledkov psychologického vyšetrenia iným nestranným psychológom alebo o nové psychologické\nvyšetrenie. K osobe P.. W. B., P.. sa vyjadril tak, že túto osobne nepozná a pred tým ju nikdy nevidel,\navšak spochybnil jej záver, keď mu na základe desaťminútového rozhovoru určila diagnózu rovnajúcu\nsa schizofrénii.\nZ písomného stanoviska k pripomienkam žalobcu, vypracovaného 20. decembra 2010 U.. C.. E.C.\nvyplýva, že žalobca uviedol svoje subjektívne pocity, bez uvedenia mena policajta, ktorý by potvrdil\njeho tvrdenia, ktoré nemal ničím podložené, a preto jeho námietky nebolo možné posúdiť. Na margo\nvykonaného psychologického vyšetrenia skonštatoval, že bolo vykonané v súlade s nariadením MV SR\nč. 103/2005, pričom správnosť výsledkov, postup a závery nie je kompetentný posúdiť.\nNa základe personálneho rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave zo dňa 21. decembra\n2010 číslo: 1608 bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zák. č. 73/1998 Z. z. prepustený zo služobného\npomeru príslušníka PZ. Z odôvodnenia personálneho rozkazu vyplýva, že žalobca podľa odborného\nposudku služobného klinického psychológa Nemocnice Sv. Michala, a.s. Bratislava zo dňa 6. decembra\n2010, nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby.\nProti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného zo dňa 8.\napríla 2011 č. p.: SLV-PS-PK-31/2011 zamietnuté a horeoznačené prvostupňové rozhodnutie riaditeľa\nKrajského riaditeľstva PZ v Bratislave bolo potvrdené. Preskúmanie zákonnosti vyššie uvedených\nrozhodnutí a postupov bolo predmetom konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia /§ 250i ods. 1 O.s.p./.\nPodľa ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto\nčasti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je\nprípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti.\nPodľa ust. § 14 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z. platnom v rozhodnom čase, policajtom môže byť štátny\nobčan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a\na) je bezúhonný,\n\nb) je spoľahlivý,\nc) spĺňa stupeň vzdelania určený na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný,\nd) je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby,\ne) ovláda štátny jazyk,\nf) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,\ng) ku dňu prijatia do štátnej služby nie je členom politickej strany alebo politického hnutia,\nh) je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu,\ni) ku dňu prijatia do štátnej služby skončí činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané podľa § 48 ods. 6 a 7.\nPodľa ust. § 14 ods. 5 citovaného zákona, podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a\npodmienky uvedené v odseku 1 musí policajt spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru, ak ďalej\nnie je ustanovené inak.\nPodľa ust. § 14a ods. 4 citovaného zákona, duševná spôsobilosť v prijímacom konaní sa posudzuje\npsychologickým vyšetrením občana, ktoré vykonáva služobný psychológ.\nPodľa ust. § 48 ods. 3 písm. s/ citovaného zákona, policajt je povinný podrobiť sa lekárskej\nprehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej\nspôsobilosti na výkon štátnej služby.\nNa zabezpečenie jednotného postupu pri psychodiagnostickom vyšetrení občanov, ktorí podali písomnú\nžiadosť o prijatie do služobného pomeru, pri psychologickom vyšetrení vodičov služobných cestných\nvozidiel v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR a príslušníkov PZ bolo vydané nariadenie Ministra vnútra\nSR č. 103/2005 ktoré v čl. 9 a nasl. upravuje postup pri kontrolnom psychologickom vyšetrení policajtov.\nPodľa čl. 9 ods. 1, 2, 3, 4 citovaného nariadenia kontrolným psychologickým vyšetrením policajta sa\nrozumie psychologické vyšetrenie, ktorým sa posudzuje jeho duševná spôsobilosť na výkon štátnej\nslužby podľa osobitného predpisu (zákona č. 73/1998 Z.z.).\nKontrolné psychologické vyšetrenie policajta vykonáva klinický psychológ nemocnice s poliklinikou\nministerstva.\nKontrolné psychologické vyšetrenie policajta sa vykonáva na základe odôvodnenej požiadavky\nnadriadeného s ustanovujúcou právomocou, najmä pri opakovaných sťažnostiach na nevhodné\nsprávanie sa policajta, pri neoprávnenom použití donucovacích prostriedkov a zbrane, pri prejavoch\nnáchylnosti k patologickému hráčstvu, pri neopodstatnených alebo neadekvátnych fyzických útokoch\npri služobných zákrokoch, pri prejavoch sebapoškodzovania alebo pri dôvodnom podozrení z požívania\nnávykových látok.\nNevyhnutnou podmienkou vykonania kontrolného psychologického vyšetrenia policajta je konzultácia\nnadriadeného s ustanovujúcou právomocou s klinickým psychológom za účelom posúdenia jeho\nopodstatnenosti. Klinický psychológ je pred vykonaním kontrolného psychologického vyšetrenia\noprávnený získavať informácie o služobnej činnosti, správaní a disciplíne vyšetrovaného policajta od\nnadriadených, spolupracovníkov, štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom\nzáujme v útvare služobného zaradenia vyšetrovaného.\nPodľa čl. 10 veta prvá citovaného nariadenia, metódy kontrolného psychologického vyšetrenia volí\nklinický psychológ individuálne na základe signalizovaných negatívnych prejavov v správaní sa policajta.\n\nPodľa čl. 11 ods. 2 citovaného nariadenia posudok z kontrolného psychologického vyšetrenia policajta\nobsahuje záver či policajt, a) je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby, b) nie je duševné spôsobilý\nna výkon štátnej služby.\nPodľa čl. 17 psychodiagnostické a psychologické vyšetrenia vykonávajú iba subjekty uvedené v prílohe\nč. 4 tohto nariadenia.\nPodľa bodu III. prílohy č. 4 citovaného nariadenia kontrolné psychologické vyšetrenia policajtov je\noprávnená vykonávať psychologická ambulancia nemocnice s poliklinikou ministerstva.\nPodľa ust. § 192 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona, policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak podľa\nposudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby.\nPodľa ust. § 194 ods. 1, 3 citovaného zákona, rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a\nmusí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné;\npri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b/ a c/ sa v odôvodnení rozhodnutia o\nprepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického\npsychológa.\nAk bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. c/ až g/, možno skončiť služobný\npomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.\nPodľa ust. § 233 ods. 1, 2 citovaného zákona, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia\ntak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie\npotrebné podklady.\nOprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia\nv prospech, alebo v neprospech účastníka konania.\nPodľa ust. § 235 ods. 1 citovaného zákona, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo\nslužobného úradu.\nPodľa ust. § 238 ods. 1 až 4 citovaného zákona, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\nDôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké\nposudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.\nÚčastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.\nOprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v\nich vzájomnej súvislosti.\nPodľa ust. § 241 ods. 1 citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,\nmusí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V\npísomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a\noznačenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie\ntoho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania\nvyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto\nrozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa\nv rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.\n\nPodľa ust. § 247a citovaného zákona, na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\npo tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, pričom nezistil dôvod na to,\naby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch\nnapadnutého rozsudku.\nPre zdôraznenie správnosti uvádza, že konanie vo veciach služobného pomeru je upravené v dvanástej\nčasti zák. č. 73/1998 Z. z. ( ust. § 231 a nasl.). Z citovaných ustanovení zákona vyplýva povinnosť\npred vydaním rozhodnutia presne a úplne zistiť skutočný stav veci, a to najmä v prípade, keď dochádza\nk takému závažnému zásahu do subjektívnych práv žalobcu, ako je to pri prepustení policajta\nzo služobného pomeru. Je nespornou skutočnosťou, že posudok služobného klinického psychológa\npredstavuje podklad pre rozhodnutie o prepustení policajta zo služobného pomeru v zmysle ust. § 192\nods. 1 písm. c/ cit. zákona. Odvolací súd dospel k zhodnému záveru s názorom krajského súdu v\ntom, že aj odborný posudok predstavuje dôkaz podliehajúci hodnotiacemu procesu zo strany správneho\norgánu. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalovaného, že odborný posudok služobného klinického\npsychológa je za každých okolností správny a objektívny, najmä s prihliadnutím na fakt, že sa jedná o\nslužobného psychológa psychologickej ambulancie nemocnice s poliklinikou ministerstva, a teda pokiaľ\nje spochybňovaný zo strany žalobcu, nejaví sa byť ako dostatočné vyhodnotiť jeho námietky ako len\njeho subjektívny pocit, ale v takom prípade pre objektívne zistenie nič nebráni správnemu orgánu doplniť\ndokazovanie o výsluch klinického psychológa za účasti účastníka konania a jeho právneho zástupcu.\nVo veci sa javí potrebné, aby sa klinický psychológ vyjadril k jeho prípadnej zaujatosti, ktorú žalobca\nnamietal, k zvolených metódam vyšetrenia a jeho samotnému priebehu, k zisteniam a a záverom, ktoré\nz toho vyplynuli, a to aj vo svetle žalobcových námietok o zlom vzťahu s jeho priamym nadriadeným a o\njeho zaujatosti, a teda či klinický psychológ aj napriek uvedenému zotrváva na výsledku psychologického\nvyšetrenia žalobcu o jeho duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby.\nTakto doplnené dokazovanie bude dostatočným základom aj pre prijatie záveru správnym orgánom o\npotrebe, či nadbytočnosti vykonania kontroly správnosti záverov pôvodného psychologického vyšetrenia\niným klinickým psychológom. Podľa názoru odvolacieho súdu, vykonanie nového psychologického\nvyšetrenia nie je vylúčené.\nPokiaľ žalovaný na podporu svojho názoru o záväznosti záveru klinického psychológa poukázal na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/28/2011 z 19. októbra 2011 a mal za to, že z neho\nvyplýva právne záväzný názor, ktorý je v rozpore s prijatým záverom krajského súdu, odvolací súd\nkonštatuje nasledovné. V prvom rade považuje za potrebné uviesť, že záver na ktorý poukazuje žalovaný\na ku ktorému dospel najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí, vôbec nespochybňuje. Považuje však\nza potrebné zdôrazniť, že tento záver netreba vnímať izolovane, ale v kontexte ďalších rozhodných\nskutočností, ktoré boli v prejednávanom prípade iné ako v predmetnej veci. Z citovaného rozhodnutia\ndostatočne jasne vyplýva, že v rámci náležitého zistenia skutočného stavu bolo doplnené dokazovanie\ntak, že klinický psychológ bol vypočutý a oboznámený s námietkami žalobcu. V porovnaní s predmetnou\nvecou bol preto záver súdu iný, nakoľko skutočný stav nebol dostatočne zistený tak, ako to bolo vo vyššie\nuvedenej veci. Okrem iného upriamuje odvolací súd pozornosť žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 5Sž-o-KS 170/2005 z 28. septembra 2006, z ktorého záverov v zásade správne orgány\nvo vyššie uvádzanej právnej veci vychádzali a v súlade s ktorými postupovali (str. 3 rozhodnutia NS\nSR sp. zn. 2Sžo/28/2011) a v ktorom došlo k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu o prepustení\npolicajta z dôvodu nedostatočne zisteného skutočného stavu. V intenciách rozhodnutia sp. zn. 5Sž-\n\no-KS 170/2005 rozhodol aj krajský súd v preskúmavanej veci. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s\nnázorom žalovaného, že ustanovenia zákona mu neumožňujú závery psychológa vyslovené v posudku\npreskúmavať ani prípadne nariadiť vykonanie nového kontrolného psychologického vyšetrenia. V rámci\ndokazovania pokiaľ sú závery klinického psychológa zo strany žalobcu spochybňované, je povinnosťou\nsprávneho orgánu, aby tieto pochybnosti vyvrátil zákonnými prostriedkami, t. j. dôkazmi, ku ktorým\nokrem iného patrí aj znalecké dokazovanie na základe ktorých dostatočne objasní skutočný stav. Pokiaľ\nje žalobcom spochybnený záver klinického psychológa na základe vypracovaného psychologického\nposudku, ktorý predložil, je namieste, aby boli tieto rozpory odstránené kontrolou zvolených metód\nvyšetrenia, zistení a samotných záverov.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti aj podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd tým, že zrušil\nrozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie vec správne skutkovo ako aj právne posúdil.\nZa tohto stavu vo veci odvolaciemu súdu neostávalo iné ako rozsudok krajského súdu s poukazom na\nust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení\ns ust. § 246c veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v\nkonaní úspešnému žalobcovi ich náhradu z dôvodu ich neuplatnenia nepriznal.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}