{"guid": "d8a7a28b-a942-4a7a-95ec-e55ce584b32f:46b4516c-c8a7-4a71-8e92-dad51af9d545", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1011201029.1", "spisova_znacka": "1Sžd/5/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/5/2013 z 10. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. septembra 2013, sp. zn. 1Sžd/5/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1011201029.1", "identifikacne_cislo": "1011201029", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2013-09-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-16.odsek-2", "nazov": "§ 16 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-16.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-3.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-3.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8", "nazov": "zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/8#paragraf-4", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-16", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/46b4516c-c8a7-4a71-8e92-dad51af9d545", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201029.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201029.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201029.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžd/5/2013\n1011201029\n10. 09. 2013\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2013:1011201029.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov senátu\nJUDr. Eleny Berthotyovej PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu: H., E., zastúpeného: JUDr.\nEvou Krchňavou, advokátkou, Rudlovská cesta 47, Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, (pôvodne Krajské riaditeľstvo Policajného zboru\nv Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, Bratislava) o preskúmanie rozhodnutia\nžalovaného č. KRP-P-DI-BCP-44/2011 zo dňa 29. marca 2011, na odvolanie žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 18. septembra 2012, č. k. 3S/99/2011-34, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. septembra 2012,\nč. k. 3S/99/2011-34 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\nzrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRP-P-DI-BCP-44/2011 zo dňa 29.03.2011 ako aj prvostupňového\nsprávneho orgánu č. ORP-P-1080/IV-DI-BCP-2010 zo dňa 19.01.2011, ktorým bol uznaný vinným zo\nspáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/, j/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a bola mu\nuložená pokuta podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vo výške 500,- eur a\nzákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 8 mesiacov.\nKrajský súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v\nrozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v\nmedziach žaloby sú v súlade so zákonom a preto žalobu zamietol.\nKrajský súd uviedol, že z obsahu pripojeného administratívneho spisu správneho orgánu zistil, že\nrozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 19.01.2011 č. p. ORP-P-1080/IV-DI-BCP-2010\nbol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/, j/, k/ zákona č. 372/1990\nZb. a podľa § 22 ods. 2 písm. c/ uvedeného zákona mu bola uložená sankcia, a to pokuta vo výške\n500,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 8 mesiacov, pričom\nzákaz činnosti plynie odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca ako účastník cestnej\n\npremávky porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b/ s poukazom na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. o/, § 16\nods. 2 a § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z., pretože dňa 08.10.2010 v čase o 18:41 hod. viedol po\nštátnej ceste 1/65 v smere od Zlatých Moraviec smerom na Nitru motorové vozidlo továrenskej značky\nMercedes Benz S 320 EČ: T., pričom prekročil ustanovenú rýchlosť 90 km/h o 51,6 km/h. Žalobcovi\nbola na predmetnom úseku cesty za pomoci meradla rýchlosti nameraná rýchlosť 141,6 km/h. Taktiež\nbolo zaznamenané, že nerešpektoval dopravné značenie a prechádzal na mieste, kde je to za pomoci\nvodorovného dopravného značenia V Ib „dvojitá pozdĺžna súvislá čiara“ zakázané. Pri kontrole hliadkou\nPZ bolo zistené, že menovaný nemal pri sebe doklad predpísaný na premávku a vedenie motorového\nvozidla, a to vodičský preukaz.\nZ obsahu prvostupňového správneho spisu krajský súd zistil, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru\nv Nitre dňa 08.10.2010 spísalo Správu o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky. Z uvedenej správy vyplýva, že žalobca odmietol správu podpísať a nevyjadril sa k nej.\nZ evidenčnej karty vodiča - žalobcu vyplýva, že sa dopustil obdobných priestupkov aj v predchádzajúcich\nobdobiach, a to: 30.08.2003, 04.09.2005, 03.10.2009, 27.10.2009, 14.09.2009, 13.12.2009, 21.04.2010,\n26.05.2010, 13.05.2011 a 13.11.2009. V spise sa nachádza aj priložený certifikát o overení meradla\npriemernej rýchlosti vozidiel typ POLCAM PC 2006, ktorého overenie platí zo dňa 26.05.2011. Dňa\n16.12.2010 bolo vyhotovené predvolanie žalobcu na prerokovanie do budovy Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru Bratislava IV na deň 19.01.2011 v čase o 09:00 hod.. Predvolanie na pojednávanie\nbolo doručené žalobcovi dňa 20.12.2010. Zo zápisnice z ústneho prejednania priestupku v neprítomnosti\nzo dňa 19.01.2011 vyplýva, že žalobca sa ústneho prejednania priestupku nezúčastnil a neprítomnosť\nna pojednávanie náležité neospravedlnil a neudal dôležitý dôvod pre ktorý sa dostaviť nemohol.\nZ uvedeného dôvodu bol priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky prejednaný v\nneprítomnosti obvineného v súlade s ust. § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. následne bolo vydané\nprvostupňové rozhodnutie. Dňa 17.02.2011 podal žalobca na príslušnom prvostupňovom správnom\norgáne odvolanie ktorého dôvody sú totožné z dôvodmi podanej žaloby.\nZ obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že podaním zo dňa 22.02.2011 prvostupňový\nsprávny orgán vyzval žalobcu na predloženie listiny ako dôkazu o tom, že predmetný úraz utrpel a\ntento bol takého charakteru, že sa dňa 19.01.2011 nemohol dostaviť na ústne pojednávanie priestupku,\nrespektíve, že sa nemohol náležité ospravedlniť, resp. udať dôležitý dôvod, pre ktorý sa na pojednávanie\nnemohol dostaviť.\nDňa 08.03.2011 bol spísaný úradný záznam, z ktorého vyplýva, že sa v tento deň dostavil žalobca\nna príslušný prvostupňový správny orgán, pričom osobne priniesol potvrdenie, že dňa 18.01.2011 bol\nna Národnom onkologickom ústave Bratislava na kontrolnom vyšetrení. Na otázku, ako sa mohol\ndostaviť dňa 18.01.2011 na Národný onkologický ústav Bratislava, keď predtým uviedol, že sa na\nSlovenskú republiku vrátil až dňa 19.01.2011 (toto uviedol aj v odvolaní), uviedol iba to, že priniesol\ndoklad, ktorý prvostupňový správny orgán požadoval. Na otázku, či má aj nejaký iný doklad, ktorý\nby dokazoval čas zranenia a vážnosť zranenia povedal, že tieto doklady pre krátkosť času nevie\nzohnať ale že existujú. Žalobcovi bol daný termín do 14.03.2011, aby tieto doklady doručil príslušnému\nprvostupňovému správnemu orgánu. Tiež uviedol, že sa nemohol včas dostaviť na Slovensko, a teda\nna ústne pojednávanie o priestupku, nakoľko boli na dvoch autách a jedno šoféroval on, bol sám, a teda\nnemal kto toto vozidlo viesť späť do Slovenskej republiky. Následne mu bola položená otázka, ako sa\npotom dostal na Slovensko, odpovedal, že vozidlo viedol jeho syn. Keď mu bola položená otázka, že\npred chvíľou povedal, že bol sám a potom uviedol, že bol teda so synom a vozidlo viedol syn, žalobca\nsa k tomu vyjadril, že chcel iba povedať pravdu.\nPodaním zo dňa 11.03.2011 právny zástupca žalobcu odpovedal na výzvu na predloženie listiny, že úraz\ndôsledkom, ktorého si zlomil palce na nohách sa mu stal v zahraničí - Taliansku a správu tunajšieho\nošetrujúceho lekára nemá k dispozícii. Na základe jeho doručenia po akútnom ošetrení sa dal po\npríchode na Slovensko ošetriť u svojho lekára, čo bolo následne po 19.01.2011. Skutočnosť, že sa\nmu úraz v zahraničí stal, vie preukázať svedeckou výpoveďou svedka U., ktorá bola v čase úrazu\nprítomná s ním v Taliansku a vie sa k uvedeným skutočnostiam ako aj k časovým súvislostiam vyjadriť.\nOkrem uvedeného nemožnosť zúčastniť sa ústneho pojednávania a z toho dôvodu ospravedlnenie\n\nneprítomnosti žalobcu na ňom zabezpečovala p. L., ktorá uvedenú skutočnosť telefonicky oznámila.\nŽalovaný vydal napadnuté rozhodnutie 29.03.2011, z ktorého vyplýva, že odvolanie žalobcu sa zamieta\na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdzuje.\nZ obsahu administratívneho spisu podľa krajského súdu vyplynulo, že podľa § 74 ods. 1 zákona č.\n372/1992 vykonal správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. Poukázal na to, že v neprítomnosti\nobvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie,\nhoci bol riadne predvolaný alebo sa nedostavil bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého\ndôvodu.\nPodľa krajského súdu ako vyplýva z predvolania zo dňa 16.12.2010, žalobca bol náležitým spôsobom\npoučený o právach a povinnostiach účastníka konania, akým spôsobom sa z termínu pojednávania\nmôže ospravedlniť taktiež bol poučený v zmysle § 19 ods. 1, § 42 ods. 1, 2 a§ 45 ods. 1 Správneho\nporiadku. Zo spisu podľa krajského súdu nevyplýva, že by sa žalobca uvedeným poučením v predvolaní\nriadil. Z pojednávania sa včas neospravedlnil. Správny orgán skúmal otázku, či sú splnené podmienky\nna prejednanie priestupku v neprítomnosti obvineného z priestupku.\nPodľa názoru krajského súdu nedošlo k porušeniu alebo opomenutiu práva žalobcu na obhajobu, tak ako\nto namieta v odvolaní a v žalobe, pretože mu preukázateľne bola poskytnutá reálna možnosť zúčastniť sa\nna ústnom pojednávaní pred správnym orgánom prvého stupňa, ktorú nevyužil. Správnemu orgánu sa v\nzmysle poučenia neospravedlnil. V odvolacom konaní mu bola daná možnosť, aby preukázal skutočnosti\nuvádzané v žalobe, a to, že v čase kedy bolo pojednávanie utrpel úraz pre ktorý sa nemohol zúčastniť\npojednávania (list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 11.03.2011).\nKrajský súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž-o-KS 92/2006 zo dňa 20.06.2006,\nsp. zn. 83/2007 zo dňa 25.06.2008, v ktorom najvyšší súd uviedol, že správny súd pri preskúmavaní\nzákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí\nna otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal nie sú pochybné, najmä kvôli\nprameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a\nďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny\norgán dospel. Správny súd pri skúmaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu\nposudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.\nKrajský súd s odkazom na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. poukázal na to, že skutková\npodstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna stránka, objekt,\nobjektívna stránka.\nNa objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť podľa krajského súdu obligatórne naplnené a\nzistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna\nstránka (kumulatívne). V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno\npotom hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii\na nebola preukázaná nado všetku pochybnosť uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach\nv prospech obvineného). V predmetnej právnej veci bol podľa názoru krajského súdu, presne a nado\nvšetky pochybnosti zistený skutkový stav, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty:\npriestupku sa dopustil žalobca (subjekt), žalobca dňa 08.10.2010 v čase 08:41 hod. viedol po štátnej\nceste 1/65 v smere od Zlatých Moraviec smerom na Nitru motorové vozidlo továrenskej značky Mercedes\nBenz S 320 EČ: T., pričom prekročil povolenú rýchlosť o 51 km/h (90 km/h - 141 km/h), nerešpektoval\ndopravné značenie a prechádzal na mieste, kde je to za pomoci vodorovného dopravného značenia V\nlb „dvojitá pozdĺžna súvislá čiara“, zakázané,\n- predmetnom ochrany bola povinnosť pri bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a porušenie\nrýchlosti jazdy,\n- žalobcovým konaním bola narušená bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a rýchlosť jazdy.\n\nPodľa názoru krajského súdu správne orgány oboch stupňov riadne zistili skutkový stav, a to v súlade s\n§ 3 ods. 4 a § 32 Správneho orgánu. Prvostupňový správny orgán podľa ustanovenia § 74 ods. 1 zákona\nč. 372/1990 Zb. nariadil ústne pojednávanie vo veci priestupku na deň 19.01.2011 vo veci priestupku\nzo dňa 08.10.2010, na ktoré bol predvolaný žalobca. Nakoľko žalobca nepreukázal riadnym spôsobom,\nv zmysle poučenia uvedeného v predvolaní na prejednanie priestupku, že sa termínu pojednávania\nnemohol zúčastniť a prvostupňový správny orgán riadne zdokumentoval priestupok a o priestupku bola\nspísaná správa o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,\nktorú žalobca odmietol podpísať. Správnymi orgánmi oboch stupňov bolo zistené, že zo strany žalobcu\ndošlo k porušeniu uvedených právnych predpisov.\nSprávne orgány oboch stupňov podľa krajského súdu teda správne vyhodnotili skutkový a právny stav\na na vec aplikovali správne právne predpisy (zákona č. 372/1990 Zb., zákona č. 8/2009 Z. z., Správny\nporiadok). Vzhľadom na uvedené, (že zo strany žalovaného došlo k riadne preukázanému žalobcovho\nkonania, a to, že viedol motorové vozidlo, ktorým prekročil maximálne povolenú rýchlosť a nerešpektoval\nzákaz predchádzania ako aj nemal u seba predpísané doklady na vedenie vozidla), krajský súd dospel\nk záveru, že žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť.\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalobcu\nProti uvedenému rozsudku podal žalobca včas odvolanie v ktorom uviedol, že s rozhodnutím krajského\nsúdu sa nestotožňuj, a to z nasledovných dôvodov :\nKrajskému súdu vyčítal, že sa obmedzil iba na posudzovanie otázky, či bolo žalobcovi odňaté právo na\nobhajobu tým, že priestupok bol prejednaný v jeho neprítomnosti, pričom konštatoval, že k takémuto\nporušeniu nedošlo, lebo žalobca náležitým a zákonom predpísaným spôsobom nepreukázal, že sa na\nústnom pojednávaní dňa 19.01.2011 nemohol zúčastniť z dôvodu úrazu.\nŽalobca pritom preukazoval svoje ospravedlnenie telefonickým rozhovorom jeho asistentky s policajtom\ndňa 19.01.2011, následným predložením dokladov, z ktorých vyplývali nepochybne ním tvrdené\nskutočnosti (lekárska správa zo dňa 20.01.2011) a osobnou návštevou na prvostupňovom správnom\norgáne dňa 08.03.2011, kde mal zo sebou k dispozícii aj röntgenové snímky. Krajský súd teda podľa\nžalobcu žiadnym spôsobom nevyhodnotil jeho obhajobu a ním predložené dôkazy a z odôvodnenia\nrozhodnutia súdu nie je zrejmé, prečo žalobcom predložené dôkazy na preukázanie náležitého\nospravedlnenia nie sú dostačujúce. Žalobca je toho názoru, že snahou správneho orgánu malo byť\nperfektné zistenie skutkového stavu a stanoviska žalobcu k prejednávanému priestupku. Miesto toho\nvenoval čas, za ktorý mohol tieto skutočnosti zistiť, len preukazovaniu, či sa žalobca ospravedlnil náležité\nalebo nie. Takéto uplatňovanie zákona je podľa žalobcu v rozpore so spravodlivým prejednaním veci\na je aj v rozpore s jeho duchom.\nKonaním správneho orgánu došlo podľa žalobcu k porušeniu ustanovenia § 21 ods. 2 Správneho\nporiadku, keďže žalobca nemohol na ústnom pojednávaní uplatniť svoje pripomienky a námety k danej\nveci a k porušeniu § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku, nakoľko žalobca ako účastník konania mal\nzáujem, aby jeho vyjadrenie bolo podkladom pre rozhodnutie, pričom postupom správneho orgánu mu\nbola takáto možnosť odňatá, a teda správny orgán nezistil presne a úplne skutočný stav veci, tak ako\nmu to ukladá zákon. Rovnako došlo aj k porušeniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko žalobca\nako účastník konania nemal možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, i k jeho spôsobu zistenia, resp.\nmožnosť navrhnúť jeho doplnenie, pričom správny orgán mu bol povinný dať takúto možnosť. Týmto\nkonaním správneho orgánu bolo teda porušené nielen právo obhajovať svoje práva a právom chránené\nzáujmy, ale aj právo vyjadriť sa ku skutočnostiam tvoriacich podklad rozhodnutia a uplatniť návrhy na\ndoplnenie konania.\n\nŽalobca poukázal na ustanovenie § 3 ods. 4 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva,\nže rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom správny\norgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady\npre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Je teda v záujme správneho\norgánu vypočuť obvineného z priestupku a nie sa snažiť, aby sa nemohol k veci vyjadriť. Správny orgán\ntýmto spôsobom nepostupoval, čím podľa žalobcu porušil vyššie uvedené ustanovenia zákona ako i čl.\n47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko nebola zaručená rovnosť strán v konaní, ako aj § 4 ods. 2\nSprávneho poriadku, nakoľko všetci účastníci majú mať v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti.\nKrajský súd uvedenú argumentáciu žalobcu neprijal, pričom žalobca rozhodnutiu krajského súdu vyčíta,\nže z jeho odôvodnenia sa nedozvedel, prečo tak súd rozhodol.\nKrajskému súdu ďalej vyčítal, že ani jednou vetou nevyhodnotil tvrdené námietky žalobcu týkajúce sa\nspáchaného priestupku (stotožnenie osoby, priebeh priestupku) a z odôvodnenia rozhodnutia nie je\nzrejmé, prečo týmto neuveril.\nNevysporiadaním sa s právnou argumentáciou žalobcu a ním predloženými dôkazmi došlo podľa\nžalobcu k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a súdnu ochranu. Súčasťou obsahu základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany (III. ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03).\nŽalobca poukázal na ust. § 157 ods. 2 OSP a v tejto súvislosti uviedol, že právo na riadne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne\nvyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP.\nOdôvodnenie súdneho rozhodnutia má byť také, aby jasne a zrozumiteľne dávalo odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03).\nŽalobca namietal, že v podanej žalobe uviedol konkrétne ustanovenia zákonov, ktoré podľa jeho názoru\nboli nezákonným postupom žalovaného porušené, pričom krajský súd tieto jeho námietky nevyhodnotil\na neuviedol, prečo k uvedenému porušeniu podľa jeho názoru nedošlo a prečo toto porušenie nemohlo\nmať vplyv na nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Súd sa podľa názoru žalobcu v konaní nezaoberal\nani procesnými (s výnimkou porušenia práva na obhajobu) ani hmotnoprávnymi argumentmi žalobcu, a\npreto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nNa základe uvedeného navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie vo veci. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho\nkonania vo výške 190,36 €.\nIII.\nStručné zhrnutie argumentácie žalovaného k odvolaniu žalobcu\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že napadnutý rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť.\nKrajský súd po preskúmam napadnutého rozhodnutia ako aj postupu, ktoré jeho vydaniu predchádzal,\ndospel k záveru totožnému so záverom správnych orgánov keď konštatoval, že preskúmavaným\nrozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Podľa názoru krajského súdu,\nna základe predložených písomných dôkazov, ktoré tvoria obsah administratívneho spisu neexistuje\npochybnosť o tom, že žalobca skutok spáchal tak, ako sa mu kladie za vinu. Zo spisového materiálu\nmal krajský súd jednoznačne za preukázané, že žalobca viedol motorové vozidlo, ktorým prekročil\nmaximálne povolenú rýchlosť a nerešpektoval zákaz predchádzania ako aj nemal u seba predpísané\n\ndoklady na vedenie vozidla. Ďalej krajský súd skonštatoval, že nedošlo k porušeniu alebo opomenutiu\npráva žalobcu na obhajobu, tak ako to namieta v odvolaní a v žalobe, pretože mu preukázateľne\nbola poskytnutá reálna možnosť zúčastniť sa na ústnom pojednávaní pred správnym orgánom prvého\nstupňa, ktorú nevyužil. Správnemu orgánu sa v zmysle poučenia neospravedlnil. V odvolacom konaní\nmu bola daná možnosť, aby preukázal skutočnosti uvádzané v žalobe, a to, že v čase kedy bolo\npojednávanie utrpel úraz pre ktorý sa nemohol zúčastniť pojednávania (list právneho zástupcu žalobcu\nzo dňa 11.03.2011).\nŽalovaný uviedol, že žalobca bol riadne a zákonným spôsobom prvostupňovým správnym orgánom\npredvolaný na ústne prejednanie priestupku na deň 19.01.2011 o 09:00 hod. doručenkou do vlastných\nrúk.\nPredvolanie si žalobca osobne prevzal dňa 20.12.2010, o čom svedčí podpis na doručenke. Keďže\nsa žalobca na stanovený termín bez náležitého ospravedlnenia nedostavil, správny orgán I. stupňa\nviedol pojednávanie v zmysle § 74 ods. 1 zákona SNR č. 372/90 Zb. o priestupkoch v neprítomnosti\nobvineného.\nNámietku žalobcu, že sa v deň prejednania priestupku nemohol dostaviť na správny orgán I. stupňa z\ndôvodu úrazu v zahraničí, a že žalobcu v daný deň ospravedlnila jeho asistentka telefonicky, žalovaný\nv odvolacom konaní neakceptoval, nakoľko správny orgán I. stupňa nedisponoval danou informáciou.\nŽalovaný je toho názoru, že ak by aj asistentka žalobcu telefonicky chcela ospravedlniť žalobcu, bola\nby zo strany správneho orgánu I. stupňa upozornená na skutočnosť, že ospravedlnenie (podanie) môže\npodať len účastník konania alebo ním poverený zástupca v zmysle § 19 ods. 1 Správneho poriadku,\no čom bol aj obvinený v písomnom predvolaní upovedomený. K odvolacej námietke žalobcu, že mal\nzáujem sa dostaviť na ústne pojednávame, no nepredpokladal, že deň pred ústnym pojednávaním\n18.01.2011 si zlomí oba palce na dovolenke v Taliansku, čo mu znemožnilo prísť včas, uviedol, že\nnásledne bol listom správneho orgánu I. stupňa zo dňa 22.02.2011 vyzvaný, aby v lehote do 5 dní odo\ndňa obdržania výzvy predložil listiny o tom, že sa predmetný úraz stal a tento bol takého charakteru,\nže sa nemohol dňa 19.01.2011 dostaviť na ústne pojednávanie o priestupku. V prípade, ak by došlo\nzo strany žalobcu k telefonickému ospravedlneniu jeho neúčasti na ústnom prejednaní pred správnym\norgánom I. stupňa, žalobca mal doplniť svoje telefonické ospravedlnenie písomne v lehote do troch dní\nspolu s dôkazom, ktorý preukazuje, že sa nemohol dostaviť v určený termín na prejednanie priestupku\nv zmysle § 19 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, čo však žalobca neurobil, a preto nemohol\nžalovaný ako odvolací orgán jeho ospravedlnenie uvedené v odvolaní akceptovať.\nVýzvu žalobca obdržal do vlastných rúk dňa 04.03.2011 o čom svedčí jeho podpis na doručenke.\nDňa 08.03.2011 sa žalobca osobne dostavil na správny orgán I. stupňa, pričom doniesol potvrdenie,\nže bol na kontrolnom vyšetrení v Národnom onkologickom ústave Bratislava dňa 18.01.2011 (v čase,\nkde v odvolení uvádza, že bol v Taliansku) s diagnózou „S62“ („zlomenina na úrovni zápästia a ruky“\npodľa zoznamu kódov diagnóz). Z úradného záznamu vyhotoveného E. zo dňa 08.03.2011 vyplýva, že\nobvinený nemal palce na rukách v obväze a ani inak fixované, na pohľad boli trocha opuchnuté a na\njednom palci bola viditeľná modrina. Žalobca pri tejto návšteve uviedol, že ďalšie doklady pre krátkosť\nčasu nestihol zohnať. Žalobcovi bolo zo strany správneho orgánu I. stupňa pri tejto návšteve predĺžený\ntermín do 14.03.2011. Žalovaný uviedol, že je síce pravdou, že z videozáznamu nie je dostatočne\nzreteľné evidenčné číslo motorového vozidla. I napriek tomu, žalovaný námietku žalobcu neakceptuje\nz dôvodu, že osobné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz S 320, EČ: T. bolo po zadokumentovaní\npriestupku bezprostredne zastavené hliadkou PZ, t. j. osoba aj vozidlo boli stotožnené, na mieste\nbola spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku, do ktorej sa žalobca odmietol vyjadriť a po\nzákonnom poučení ju odmietol podpísať. Taktiež bol vyhotovený videozáznam o spáchaní priestupku\nmeradlom PolCam PC 2006. Meradlo priemernej rýchlosti vozidiel PolCam PC 2006, je overené\nSlovenským metrologickým ústavom a meradlo podľa certifikátu o overení č. 224/210/16/10 zodpovedá\nschválenému typu a spĺňa metrologické požiadavky na daný druh meradla ustanovené prepisom (príloha\nč. 31 k vyhláške č. 570/2006 Z. z. ÚNMS SR). Predmetný certifikát daného merania bol vydaný dňa\n28.05.2010 a platný do 26.05.2011 svedčí tomu, že vykazované hodnoty meraní vykázané prístrojom sú\nrelevantné a nespochybniteľné a akékoľvek zmanipulovanie nie je možné. Videozáznam ako aj certifikát\n\npovažuje žalovaný za relevantný dôkaz v zmysle § 34 ods. 2 Správneho poriadku, ktorým je dostatočne\npreukázané protiprávne konanie žalobcu.\nS poukazom na uvedené, žalovaný navrhol odvolanie žalobcu zamietnuť a rozsudok krajského súdu\nako vecne správny potvrdiť.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu\nPrvostupňový správny orgán uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/,\nj/, k/ zákona o priestupkoch, pretože svojím konaním porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b/ s poukazom\nna § 137 ods. 2 písm. o/, § 16 ods. 2 a § 4 ods. 1 písm. b/ zákona o cestnej premávke tým, že dňa\n08.10.2010 v čase o 18:41 hod. viedol po štátnej ceste 1/65 v smere od Zlatých Moraviec na Nitru\nmotorové vozidlo továrenskej značky Mercedes Benz S 320 EČ: T., pričom prekročil ustanovenú rýchlosť\n90 km/h o 51,6 km/h, nerešpektoval dopravné značenie a predchádzal na mieste, kde je to za pomoci\nvodorovného dopravného značenia V 1b „dvojitá pozdĺžna súvislá čiara“ zakázané. Pri kontrole hliadkou\nPZ bolo zistené, že menovaný nemal pri sebe doklad predpísaný na premávku a vedenie vozidla, a to\nvodičský preukaz. Podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch uložil žalobcovi pokutu vo výške\n500,- eur a uložil mu zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 8 mesiacov.\nPrvostupňový správny orgán v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca (obvinený) bol predvolaný\nna ústne prejednanie priestupku na správny orgán doručenkou adresovanou do vlastných rúk na deň\n19.01.2011. Z predmetnej doručenky vyplynulo, že predvolanie prevzal dňa 20.12.2010. Nakoľko sa\nžalobca (obvinený) v stanovenom termíne nedostavil, pričom svoju neprítomnosť náležite neospravedlnil\nani neudal dôležitý dôvod pre ktorý sa dostaviť nemohol, prvostupňový správny orgán priestupok proti\nbezpečnosti a plynulosti premávky prejednal v neprítomnosti žalobcu (obvineného), a to podľa § 74 ods.\n1 zákona č. 372/1990 Zb..\nV dôvodoch rozhodnutia uviedol, že k záveru o tom, že žalobca sa dopustil uvedeného priestupku\nmal preukázané dôkaznými prostriedkami za ktoré označil správu o výsledku objasňovania priestupku,\nzáznam na CD nosiči, na ktorom je zaznamenaný spôsob a rýchlosť jazdy žalobcu na predmetnom\núseku, ktoré jednoznačne preukazuje spôsob jazdy žalobcu, ktorý nerešpektoval dopravné značenie a\npredchádzal na mieste, kde je to za pomoci vodorovného dopravného značenia V 1b „dvojitá pozdĺžna\nsúvislá čiara“ zakázané. Na zázname nahratom na CD nosiči je zaznamenaná rýchlosť žalobcu na\npredmetnom úseku cesty, pričom mu bola nameraná za pomoci rýchlomeru rýchlosť 141,6 km/h, a to\nna úseku cesty mimo obce. Správou o výsledku objasňovania priestupku bolo preukázané, že žalobca\npri následnej kontrole nepredložil vodičský preukaz, nakoľko ho u seba nemal.\nPrvostupňový správny orgán v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa ku skutku nevyjadril ani\nnevzniesol žiadnu námietku voči predmetnému skutku.\nV.\nArgumentácia rozhodnutia žalovaného\nŽalovaný odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V\ndôvodoch rozhodnutia uviedol, že odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. Žalobca\nnamietal, že správny orgán I. stupňa hrubo porušil zákon, nakoľko na jednej strane ho predvolal\nako účastníka konania na ústne pojednávanie, avšak na druhej strane nebol ochotný akceptovať\nospravedlnenie jeho neúčasti na ústnom pojednávaní zo zdravotných dôvodov, a aj napriek tejto\nskutočnosti vo veci rozhodol.\n\nPodľa názoru žalobcu týmto konaním správny orgán I. stupňa porušil § 21 ods. 2 Správneho poriadku,\nkeďže nemohol na ústnom pojednávaní uplatniť svoje pripomienky a námety, ale aj § 32 ods. 1, 2\nSprávneho poriadku, nakoľko ako účastník konania mal záujem, aby jeho vyjadrenie bolo podkladom pre\nrozhodnutie. Rovnako aj podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko ako účastník konania nemal\nmožnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, pričom správny orgán bol povinný dať možnosť sa vyjadriť k\npodkladu rozhodnutia i k jeho spôsobu zistenia. Teda tvrdenie správneho orgánu I. stupňa, že vychádzal\nzo zisteného a preukázaného stavu veci obvinený nepovažuje za pravdivé a v súlade so zákonom.\nV ďalšej časti odvolania žalobca poukazuje na porušenie viacerých - zásad správneho konania zo\nstrany prvostupňového správneho orgánu. K samotnej otázke naplnenia skutkovej podstaty vytýkaných\npriestupkov žalobca namieta prekročenie l ustanovenú rýchlosti 90 km/h až o 51 km/h. Tieto tvrdenia\noznačil za nepravdivé, nakoľko podľa žalobcu nie je fyzikálne a technicky možné, aby zrýchlil za tak\nkrátky čas, na tak vysokú rýchlosť. Ak policajné meradlo rýchlosti vykázalo takto vysokú rýchlosť, má za\nto, že došlo k chybe v meraní a žiada aby bolo preukázané, že meradlo je technicky správne.\nPodľa žalovaného zo spisového materiálu a videozáznamu vyplýva, že žalobca (obvinený) dňa\n08.10.2010 o 18:41 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz S 320, EČ T. na ceste č.\n1/65 v smere od Zlatých Moraviec na Nitru, pričom prekročil ustanovenú rýchlosť 90 km/h o 51,6 km/h.\nObvinenému bola na predmetnom úseku cesty za pomoci meradla rýchlosti nameraná rýchlosť 141,6\nkm/h. Taktiež bolo zaznamenané, že nerešpektoval dopravné značenie a predchádzal na mieste, kde\nje to za pomoci vodorovného dopravného značenia „V lb“ (dvojitá pozdĺžna súvislá čiara) zakázané. Pri\nkontrole hliadkou PZ bolo zistené, že žalobca (obvinený) nemal pri sebe doklad predpísaný na premávku\na vedenie vozidla, a to vodičský preukaz. Obvinený ako účastník cestnej premávky porušil § 3 ods. 2\npísm. b/ s poukazom na § 137 ods. 2 písm. o/, § 16 ods. 2 a § 4 ods. 1 písm. b/ zákona o cestnej\npremávke.\nŽalovaný uviedol, že žalobca (obvinený) bol riadne a zákonným spôsobom prvostupňovým správnym\norgánom predvolaný na ústne prejednanie priestupku na deň 19.01.2011 o 09:00 hod. doručenkou do\nvlastných rúk. Predvolanie si osobne prevzal dňa 20.12.2010, o čom svedčí podpis na doručenke. Keďže\nsa obvinený na stanovený termín bez náležitého ospravedlnenia nedostavil, správny orgán I. stupňa\nviedol pojednávanie v zmysle § 74 ods. 1 zákona SNR č. 372/90 Zb. o priestupkoch v neprítomnosti\nobvineného.\nNámietku žalobcu (obvineného), že sa v deň prejednania priestupku nemohol dostaviť na správny\norgán I. stupňa z dôvodu úrazu v zahraničí a že obvineného v daný deň ospravedlnila jeho asistentka\ntelefonicky, žalovaný neakceptoval, nakoľko správny orgán I. stupňa nedisponuje danou informáciou.\nAk by asistentka obvineného telefonicky chcela ospravedlniť obvineného, bola by zo strany správneho\norgánu I. stupňa upozornená na skutočnosť, že ospravedlnenie (podanie) môže podať len účastník\nkonania alebo ním poverený zástupca v zmysle § 19 ods. 1 správneho poriadku, o čom bol aj obvinený v\npísomnom predvolaní upovedomený. Žalobca (obvinený) v odvolaní uvádza, že mal záujem sa dostaviť\nna ústne pojednávanie, no nepredpokladal, že deň pred ústnym pojednávaním 18.01.2011 si zlomí\noba palce na dovolenke v Taliansku, čo mu znemožnilo prísť včas. Následne bol listom Okresného\ndopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV zo dňa 22.02.2011 vyzvaný, aby v\nlehote do 5 dní odo dňa obdržania výzvy predložil listiny o tom, že sa predmetný úraz stal a tento bol\ntakého charakteru, že sa nemohol dňa 19.01.2011 dostaviť na ústne pojednávanie o priestupku.\nVýzvu žalobca (obvinený) obdržal do vlastných rúk dňa 04.03.2011 o čom svedčí jeho podpis na\ndoručenke. Dňa 08.03.2011 sa obvinený osobne dostavil na správny orgán I. stupňa, pričom doniesol\npotvrdenie, že bol na kontrolnom vyšetrení v Národnom onkologickom ústave Bratislava dňa 18.01.2011\n(v čase, kde v odvolení uvádza, že, bol v Taliansku) s diagnózou „S62“ („zlomenina na úrovni zápästia a\nruky“ podľa zoznamu kódov diagnóz). Z úradného záznamu vyhotoveného E. zo dňa 08.03.2011 vyplýva,\nže obvinený nemal palce na rukách v obväze a ani inak fixované, na pohľad boli trocha opuchnuté\na na jednom palci bola viditeľná modrina. Obvinený pri tejto návšteve uviedol, že ďalšie doklady pre\nkrátkosť času nestihol zohnať. Obvinenému bolo zo strany, správneho orgánu I. stupňa pri tejto návšteve\npredĺžený termín do 14.03.2011.\n\nDňa 11.03.2011 právna zástupkyňa obvineného JUDr. Eva Krchňavá zaslala list správnemu orgánu ako\nodpoveď na výzvu zo dňa 22.02.2011, v ktorom uvádza, že jej klient utrpel úraz, dôsledkom ktorého si\nzlomil palce na nohách v Taliansku a správu tunajšieho ošetrujúceho lekára nemá k dispozícií. Ďalej\nuvádza, že obvinený sa dal po príchode na Slovensko ošetriť u svojho lekára, čo bolo následne po\n19.01.2011. Skutočnosť, že sa mu úraz v zahraničí stal, vie preukázať svedeckou výpoveďou svedka\nU., ktorá bola v čase úrazu s ním v Taliansku. Tieto tvrdenia sú v úplnom rozpore s predchádzajúcimi\ntvrdeniami obvineného, ako aj s potvrdením od lekára pri kontrolnom vyšetrení, ktoré sa uskutočnilo\n18.01.2011 s vyznačenou diagnózou „S62“.\nTvrdenie, že pri meraní rýchlosti muselo prísť k chybe merania, žalovaný neakceptoval, nakoľko sa jedná\no „Meradlo priemernej rýchlosti vozidiel PolCam PC 2006“, ktoré je overené Slovenským metrologickým\nústavom a meradlo podľa certifikátu o overení č. 224/210/16/10 zodpovedá schválenému typu a spĺňa\nmetrplogické požiadavky na daný druh meradla ustanovené prepisom (príloha č. 31 k vyhláške č.\n570/2006 Z. z. ÚNMS SR). Certifikát o overení bol vydaný dňa 28.05.2010 a overenie je platné do\n26.05.2011.\nPri určení druhu a výmery sankcie podľa žalovaného správny orgán I. stupňa postupoval v súlade s\nustanovením § 12 ods. 1, 2 zákona o priestupkoch, v zmysle ktorého považuje sankcie uložené správnym\norgánom prvého stupňa za odôvodnené. Vzhľadom na uvedené žalovaný považoval uloženú sankciu za\ndostatočne preventívne pôsobiacu na obvineného, aby sa v budúcnosti obdobných skutkov nedopustil.\nPretože preskúmaním napadnutého rozhodnutia v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku neboli zistené\nskutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho zmenu, zrušenie v časti alebo celku, žalovaný odvolanie žalobcu\nzamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.\nVI.\nPrávny názor NS SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 OSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 OSP v rozsahu\nodvolacích dôvodov postupom podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte\nrozsudku tiež „OSP“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204\nods. 1 OSP) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 202 v spoj. s § 250s OSP podanie\nodvolania prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (§ 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 OSP) a po\nneverejnej porade senátu jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru,\nže odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť. Rozsudok\nverejne vyhlásil dňa 10.09.2013 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli\nsúdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní\nvopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím č. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 v zmysle\n§ 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012 okrem iných aj rozpočtovú\norganizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave, pričom práva a povinnosti zrušenej\norganizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.\nNakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom konania na\nstrane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho nástupníctva. Pod\nvšeobecným označením žalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho\nprávneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nPredmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby žalobcu o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania\n\npriestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/, j/, k/ zákona o priestupkoch, za čo mu bola podľa § 22 ods. 2 písm.\nc/ zákona o priestupkoch uložená pokutu vo výške 500,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá\nna dobu 8 mesiacov.\nPreto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu,\nako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa\nvysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne\nposúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nŽalovaný v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal, že v podanej žalobe poukazoval\npredovšetkým na porušenie základných procesných zásad správneho konania a zároveň na porušenie\naj jeho ústavných práv, pričom krajský súd sa obmedzil na posudzovanie otázky, či bolo žalobcovi odňaté\nprávo na obhajobu tým, že priestupok bol prejednaný v jeho neprítomnosti.\nKrajskému súdu vyčítal, že žiadnym spôsobom nevyhodnotil obhajobu žalobcu a ním predložené dôkazy,\nkeď žalobcom predložené dôkazy na preukázanie náležitého ospravedlnenia nevyhodnotil. Krajskému\nsúdu ďalej vyčítal, že nevyhodnotil tvrdené námietky žalobcu týkajúce sa spáchaného priestupku\n(stotožnenie osoby, priebeh priestupku) a z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, prečo týmto neuveril.\nNevysporiadaním sa s právnou argumentáciou žalobcu a ním predloženými dôkazmi došlo podľa\nžalobcu k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a súdnu ochranu.\nUvedené odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nedôvodné.\nPodľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými\nnámietkami žalobcu uplatnenými v žalobe, s ich vyhodnotením sa odvolací súd stotožňuje a zastáva\nrovnaký názor ako krajský súd, že tieto neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného.\nNámietkami žalobcu sa žalovaný dôsledne zaoberal a svoje stanovisko k nim vyčerpávajúcim spôsobom\nuviedol vo svojom rozhodnutí.\nZ obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca bol riadne a zákonným spôsobom prvostupňovým\nsprávnym orgánom predvolaný na ústne prejednanie priestupku na deň 19.01.2011 o 09:00 hod.\ndoručenkou do vlastných rúk.\nPredvolanie si žalobca osobne prevzal dňa 20.12.2010, o čom svedčí podpis na doručenke. Keďže\nsa žalobca na stanovený termín bez náležitého ospravedlnenia nedostavil, správny orgán I. stupňa\nviedol pojednávanie v zmysle § 74 ods. 1 zákona SNR č. 372/90 Zb. o priestupkoch v neprítomnosti\nobvineného.\nNámietku žalobcu, že sa v deň prejednania priestupku nemohol dostaviť na správny orgán I. stupňa z\ndôvodu úrazu v zahraničí a že žalobcu v daný deň ospravedlnila jeho asistentka telefonicky, žalovaný v\nodvolacom konaní správne neakceptoval. Je potrebné zdôrazniť, že prvostupňový správny orgán prijatie\ntakejto informácie zo strany asistentky žalobcu nepotvrdil a aj v prípade, ak by došlo zo strany asistentky\nžalobcu k telefonickému ospravedlneniu jeho neúčasti na ústnom prejednaní pred správnym orgánom\nI. stupňa, nešlo o účastníčku administratívneho konania ani jeho zvoleného zástupcu, a preto žalobca\nmal doplniť svoje telefonické ospravedlnenie písomne v lehote do troch dní spolu s dôkazom, ktorý\npreukazuje, že sa nemohol dostaviť v určený termín na prejednanie priestupku v zmysle § 19 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní, čo však žalobca neučinil. Preto žalovaný ako odvolací orgán jeho\núdajné ospravedlnenie prostredníctvom asistentky žalobcu správne neakceptoval.\n\nPodľa 19 ods. 1 Správneho poriadku podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo\nelektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.\nMožno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne\nalebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní.\nNapokon žalobca bol po podaní odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu listom správneho orgánu\nI. stupňa zo dňa 22.02.2011 vyzvaný, aby v lehote do 5 dní odo dňa obdržania výzvy predložil listiny o\ntom, že sa predmetný úraz stal a tento bol takého charakteru, že sa nemohol dňa 19.01.2011 dostaviť\nna ústne pojednávanie o priestupku.\nZ obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že výzvu žalobca obdržal do vlastných rúk dňa 04.03.2011\no čom svedčí jeho podpis na doručenke. Z úradného záznamu zo dňa 08.03.2011 vyplýva, že sa žalobca\nosobne dostavil na správny orgán I. stupňa, pričom predložil potvrdenie, že bol na kontrolnom vyšetrení v\nNárodnom onkologickom ústave Bratislava dňa 18.01.2011 (v čase, kedy sa mal podľa tvrdení v odvolaní\nnachádzať v Taliansku) s diagnózou „S62“ („zlomenina na úrovni zápästia a ruky“ podľa zoznamu kódov\ndiagnóz).\nZ úradného záznamu vyhotoveného E. zo dňa 08.03.2011 vyplýva, že obvinený nemal palce na rukách\nv obväze a ani inak fixované, na pohľad boli trocha opuchnuté a na jednom palci bola viditeľná modrina.\nZ úradného záznamu ďalej vyplynulo, že podľa tvrdení žalobcu, ďalšie doklady pre krátkosť času nestihol\nzabezpečiť. Žalobcovi bol predĺžený termín do 14.03.2011, dokedy mal doklady správnemu orgánu I.\nstupňa doručiť.\nListom zo dňa 11.03.2011 právna zástupkyňa žalobcu oznámila správnemu orgánu I. stupňa, že\ndňa 19.01.2011 sa žalobca nemohol zúčastniť ústneho pojednávania o priestupku z dôvodu úrazu v\nTaliansku, dôsledkom ktorého si zlomil palce na nohách. Dal sa ošetriť u svojho lekára (dňa 19.01.2011),\nsprávu tunajšieho ošetrujúceho lekára nemá k dispozícii, ale úraz v zahraničí vie preukázať svedeckou\nvýpoveďou svedkyne U..\nPo doručení uvedenej odpovede právnej zástupkyne žalobcu, správny orgán I. stupňa dňa 16.03.2011\npredložil odvolanie žalobcu spolu so spisovým materiálom žalovanému na rozhodnutie o odvolaní.\nŽalovaný rozhodol dňa 29.03.2011 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie\npotvrdil.\nŽalobca v administratívnom ako aj v súdnom konaní namietal, že v priebehu správneho konania bol\nukrátený na svojich právach tým, že prvostupňový orgán v rozpore s ustanovením § 74 ods. 1 zákona\nSNR č. 372/1990 Zb. prejednal priestupok v jeho neprítomnosti, čím mu odňal možnosť k veci sa vyjadriť\na využiť svoje práva na obhajobu. Preto žiadal, aby súd zrušil obidve rozhodnutia a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie. Krajskému súdu, ktorý žalobu ako nedôvodnú zamietol, vyčítal, že sa jeho dôkazom\n(lekárskou správou zo dňa 20.01.2011) ktorú predložil v súdnom konaní nezaoberal.\nÚlohou odvolacieho súdu bolo teda posúdiť, či správne orgány v administratívnom konaní porušili\nprocesné práva žalobcu, keď prvostupňový správny orgán priestupok prejednal v neprítomnosti\nobvineného z priestupku (žalobcu) a či krajský súd mal prihliadnuť na dôkaz, ktorý nebol predložený v\nadministratívnom konaní, ale až v súdnom konaní.\nV ustanovení § 74 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch je zakotvené, že o priestupku koná\nsprávny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec\nprejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo\nsa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.\n\nPodľa odvolacieho súdu obvinený z priestupku má popri rozsiahlych procesných právach v\npriestupkovom konaní aj procesné povinnosti. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca\nbol na ústne pojednávanie o priestupku riadne predvolaný, pričom žalobca svojím podpisom potvrdil\nprevzatie doporučenej zásielky doručovanej do vlastných rúk. Po podaní odvolania bola žalobcovi\nposkytnutá dodatočná lehota na preukázanie dôvodov, ktoré žalobcovi bránili zúčastniť sa ústneho\npojednávania priestupku. Ani v dodatočnej lehote žalobca, resp. jeho právna zástupkyňa lekársku\nsprávu preukazujúcu nemožnosť zúčastniť sa ústneho pojednávania priestupku (dňa 19.01.2011)\nnepredložila. Preto žalovaný v súlade so zákonom zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu, keďže vychádzal z preukázateľných skutočností, že žalobca sa na\nústne pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil a ani dodatočne nepreukázal dôvody,\nktoré mu bránili zúčastniť sa ústneho pojednávania vo veci priestupku.\nPreskúmaním písomných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, súd nemal pochybnosti o tom, že sám\nžalobca nevyužil zákonom stanovené právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní. Keďže prvostupňový\nsprávny orgán postupoval v súlade s ustanovením vety druhej odseku jedna § 74 cit. zákona, rozhodol\ndôvodne v neprítomnosti obvineného z priestupku o jeho vine a o sankcii za priestupok.\nPrejednanie priestupku v neprítomnosti obvineného, hoci bol riadne na ústne pojednávanie predvolaný,\nnemožno považovať za porušenie práva obvineného na obhajobu v zmysle § 73 ods. 2 zákona SNR\nč. 372/1990 Zb. o priestupkoch a nie je samo osebe dôvodom pre zrušenie rozhodnutia o priestupku\nsúdom.\nNa základe uvedeného krajský súd správne konštatoval, že správny orgán neporušil v konaní právo\nobvineného z priestupku na obhajobu a že žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom.\nKrajský súd správne neprihliadol na dodatočne predloženú lekársku správu zo dňa 20.01.2011, pretože\ntáto nebola k dispozícii správnym orgánom v čase ich rozhodovania, a preto im nebolo možné vyčítať,\nže na jej obsah neprihliadli.\nZákon o priestupkoch v ustanovení § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva a povinnosti\nobvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym konaním, ktoré je upravené v\nzákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, poskytuje obvinenému z priestupku širšie procesné práva.\nPredovšetkým zakotvuje zásadu prezumpcie neviny. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku\nvšetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich uplatňovať skutočnosti a dôkazy\nna svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi, ani k priznaniu nemôže byť\ndonucovaný. Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu\nobvineného z priestupku a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech vinníka (in dubio pro reo).\nZákon o priestupkoch ustanovuje aj obligatórnosť ústneho pojednávania v prvoinštančnom konaní. V\nustanovení § 74 ods. 1 sú taxatívne vymedzené prípady, keď správny orgán môže konať a rozhodnúť\no priestupku obvineného z priestupku (o vine a o sankcii za priestupok) v jeho neprítomnosti. V\nneprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na súdne\npojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia, alebo bez\ndôležitého dôvodu.\nKeďže obvinený z priestupku v danej veci nevyužil svoje procesné právo zúčastniť sa na ústnom\npojednávaní a nesplnil si ani svoje procesné povinnosti, správny orgán v súlade so zákonom o\npriestupkoch rozhodol v jeho neprítomnosti.\nOdvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že pri administratívnom postihu žalobcu boli\ndodržané jeho procesné práva, ktoré vyplývajú z medzinárodných dokumentov o ľudských právach,\nÚstavy Slovenskej republiky a zo Zákona o priestupkoch. Iba vtedy, ak by mal súd preukázané, že v\n\npriestupkovom konaní nebolo dodržané ustanovenie o ústnom pojednávaní, bolo by to dôvodom pre\nzrušenie rozhodnutia o postihu za priestupok.\nPre úplnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že nemal pochybnosti o tom, že zo strany\nžalovaného došlo k riadne preukázanému žalobcovho konania (viedol motorové vozidlo, ktorým prekročil\nmaximálne povolenú rýchlosť a nerešpektoval zákaz predchádzania ako aj nemal u seba predpísané\ndoklady na vedenie vozidla). Žalobca v odvolacom správnom konaní, v žalobe ani v odvolaní proti\nrozsudku krajského súdu nepredložil žiadne dôkazy, ktorými mi správnosť skutkových zistení správnymi\norgánmi spochybnil, neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti\nrozhodnutí a postupu dotknutých správnych orgánov vyvrátili, jeho odvolacie námietky neboli spôsobilé\nspochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd\nSlovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil ako vecne správny.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c a\n§ 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal. Žalovanému priznanie trov konania zákon neumožňuje.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3S/99/2011", "guid": "9a6f26dd-00cd-4ebb-b55f-fb7bf0c6ac04:51bffa6c-6cac-492f-b436-4291901a1034", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}