{"guid": "dd00dc9c-fc19-4f0c-8585-b94d614f02f3:f2835ab5-a1fa-4294-88dc-597a645ac0f6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1011200768.1", "spisova_znacka": "6Sži/22/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sži/22/2012 z 27. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2013, sp. zn. 6Sži/22/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1011200768.1", "identifikacne_cislo": "1011200768", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2013-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f2835ab5-a1fa-4294-88dc-597a645ac0f6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1011200768.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011200768.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011200768.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sži/22/2012\n1011200768\n27. 11. 2013\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2013:1011200768.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša\na členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu:\nEUREA, občianske združenie, so sídlom Tupého 25/A, Bratislava, IČO: 30 794 242, zastúpeného\nMgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom, Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, proti žalovanému:\nMinisterstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 18-1-2011-PKV-PRO z 25. februára\n2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 61/2011-65 z 3. októbra\n2012, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 61/2011-65 z 3.\noktóbra 2012 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 18-1-2011-PKV-PRO z 25. februára 2011\nv spojení s fiktívnym rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu Agentúry Ministerstva školstva,\nvedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho\nporiadku z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 541,91 Eur k rukám právneho zástupcu\nžalobcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave (ďalej v texte rozsudku aj „prvostupňový súd\" alebo „krajský súd\") rozsudkom zo\ndňa 3. októbra 2012, č. k. 2S 61/2011-65 postupom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.\") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 18-1-2011-PKV-PRO zo dňa 25. februára 2011, ktorým žalovaný rozhodol o odvolaní\nžalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu prvostupňového orgánu - Agentúry Ministerstva školstva, vedy,\nvýskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ (ďalej aj „ASFEU\") tak, že odvolanie zamietol a\nprvostupňové rozhodnutie o sprístupnení informácie č. I 9/2011-01 číslo záznamu A 2389/2011-01 zo\ndňa 13. januára 2011, kde prvostupňový orgán požadované informácie sprístupnil, potvrdil. O trovách\nkonania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo\nna ich náhradu nepriznal.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku dospel k záveru o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, tak po\nformálnej ako aj obsahovej stránke. Konštatoval, že rozhodnutie bolo vydané orgánom na to príslušným v\nmedziach zákonom stanoveného postupu a žalobné námietky vyhodnotil ako neodôvodňujúce zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že žalobca žiadal sprístupniť hodnotiace hárky všetkých\nprojektov, ktoré boli podané vo výzve na podávanie projektov OPVaV- 2008/4.1/01-SORO, pričom sám\nrozsah týchto informácii obmedzil na „vyplnené hodnotiace hárky, ktoré tvorili prílohu č. 10 výzvy\". Podľa\n\nnázoru krajského súdu ASFEU z hodnotiacich hárkov nevylúčila časť údajov v rozsahu - kód žiadosti,\nnázov žiadateľa a poznámky hodnotiteľa, vychádzajúc zo skutočnosti, že samotný žalobca v žiadosti\no sprístupnenie informácie obmedzil rozsah požadovaných informácii na názov projektu, požadovaný\ncelkový nenávratný príspevok a vyplnené hodnotiace hárky tvoriace prílohu č. 10 výzvy. V súlade s takto\nobmedzenou žiadosťou je v hodnotiacom hárku uvedený názov projektu a body hodnotiteľa prideľované\npodľa hodnotiacich kritérií uvedených v prílohe č. 10 výzvy. Skonštatoval, že hodnotiaci hárok celkový\nnenávratný finančný príspevok neobsahuje, pričom však výška tohto príspevku bola žalobcovi ASFEU\noznámená listom zo dňa 15. mája 2009. Krajský súd zdôraznil, že povinná osoba sprístupňuje iba\npožadované informácie, pričom ust. § 18 ods. 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k\ninformáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií\") platia len pre prípady neposkytnutia požadovaných\ninformácií. Ak teda povinná osoba neposkytne informácie, ktoré neboli požadované, nemôže ani nastať\nfikcia rozhodnutia o nesprístupnení informácie. Keďže povinná osoba - ASFEU sprístupnila informácie\nžalobcovi tak, ako to požadoval, nebola povinná vydávať rozhodnutie o čiastočnom nesprístupnení\ninformácií a nenastala ani fikcia rozhodnutia o nesprístupnení informácie v zmysle ust. § 18 ods. 3\nzákona o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa názoru krajského súdu žalovaný rozhodol v súlade\nso zákonom, keď napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie o\nsprístupnení informácie č. I-9/2011-01 č. A 2389/2011-01 zo dňa 13. januára 2011 potvrdil.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa nestotožnil s\njeho právnym posúdením, pričom žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že\nžalobe vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov konania, ktorých výšku vyčíslil. Podľa názoru žalobcu\nkrajský súd interpretoval žiadosť žalobcu spôsobom, ktorý ju robí nezmyselnou, namiesto toho, aby ju\ninterpretoval logicky a vo vzájomných súvislostiach. Pokiaľ žalobca žiadal informácie o hodnotiacich\nhárkoch, pričom okrem iného výslovne uviedol, že žiada sprístupniť vyplnené hodnotiace hárky, vyjadril\ntým vôľu získať celý hodnotiaci hárok. Mal za to, že právne posúdenie krajského súdu je založené\nna princípe prísnej formálnosti, hraničiacom až s kladením prekážok a obštrukcií žiadateľovi, ktorého\nžiadosť nie je posudzovaná z pohľadu zrozumiteľnosti a logickej identifikácie jej predmetu, ale jej\nvybavovanie sa degraduje na vyhľadávanie zámienok a domnelých chýb. Zámerom zákonodarcu nebolo\nustanovením formálneho procesu sprístupňovania informácii sťažovať žiadateľom ich získanie, ale\nnaopak, dať žiadateľom do rúk účinný nástroj obrany pred z podstaty neochotnými úradníkmi, čo plne\nmanifestovali aj úradníci žalovaného pri vybavovaní žiadosti o informácie žalobcu.\nZ písomného vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že rozsudok krajského súdu považoval za vecne\nsprávny. Podľa jeho názoru žalobca podal nezrozumiteľnú vnútorne rozpornú žiadosť o sprístupnenie\ninformácie, napriek čomu prvostupňový správny orgán žalobcovej žiadosti vyhovel a sprístupnil mu dňa\n13. januára 2011 hodnotiace hárky v počte 24 ks. Prvostupňový správny orgán posudzoval žiadosť\nžalobcu z pohľadu zrozumiteľnosti a logickej identifikácie jej predmetu, napriek tomu, že žalobca tvrdí\nv odvolaní opak. Poukázal na to, že žalobca pôvodne žiadal sprístupniť informácie v rozsahu : 1.\nnázov projektu, 2. požadovaný celkový nenávratný finančný príspevok, 3. vyplnené hodnotiace hárky,\nktoré tvorili prílohu č. 10 výzvy, čomu prvostupňový správny orgán vyhovel a informácie sprístupnil. V\nodvolaní proti fiktívnemu rozhodnutiu žalobca, však žiadal sprístupniť aj ďalšie informácie v rozsahu :\n1. kód žiadosti, 2. názov žiadateľa, 3. poznámky hodnotiteľa, ktoré však nemohol správny orgán\nv odvolacom konaní posudzovať, keďže tieto ďalšie informácie neboli predmetom prvostupňového\nsprávneho konania. Preto v danom prípade, podľa názoru žalovaného nenastala fikcia rozhodnutia podľa\nust. § 18 ods. 3 zák. o slobode informácií, a preto ani nemôže existovať predmet súdneho prieskumu\nv zmysle ust. § 247 a nasl. O.s.p.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1\nO.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja\nods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, postupom podľa ust. §\n250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že\nodvolanie je dôvodné.\n\nZ obsahu administratívneho spisu mal odvolací súd za preukázané, že dňa 7. mája 2009 žalobca\ntelegrafickým podaním v súlade s ust. § 14 zákona o slobode informácií požiadal o sprístupnenie\ninformácií o projektoch, ktoré boli podané Agentúre Ministerstva školstva vedy, výskumu a športu SR\npre štrukturálne fondy EÚ v rámci výzvy č. OPVaV-2008/4.1/01-SORO v rozsahu: názov projektu,\npožadovaný celkový nenávratný finančný príspevok a vyplnené hodnotiace hárky, ktoré tvorili prílohu\nč. 10 výzvy. Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 13. januára 2011 sprístupnil žiadateľovi v\nrozsahu a v zákonom stanovenej lehote spôsobom podľa ust. § 16 zákona o slobode informácií\npožadované informácie: hodnotiace hárky všetkých projektov, ktoré boli podané po výzve na podávanie\nprojektov OPVaV-2008/4.1/01-SORO v rozsahu názov projektu, vyplnené hodnotiace hárky, ktoré\ntvorili prílohu č. 10 výzvy s kódom OPVaV-2008/4.1/01-SORO. Žalobca podal proti fiktívnemu\nrozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu odvolanie, nakoľko správny orgán síce hodnotiace\nhárky sprístupnil, časť informácií z nich však bola vylúčená, pričom nebolo vydané rozhodnutie\no čiastočnom nesprístupnení. Boli vylúčené napríklad kód žiadosti, názov žiadateľa a tiež všetky\npoznámky hodnotiteľa. Žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 25. februára 2011, č. 18-1-2011PKV-PRO odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o sprístupnení\ninformácie č. I 9/2011-01 číslo záznamu A 2389/2011-01 zo dňa 13. januára 2011, kde požadované\ninformácie sprístupnil potvrdil. Rozhodnutie žalovaného bolo predmetom prieskumu podľa druhej hlavy\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Podľa ust. § 244\nods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov\nzákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú\nprimerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak\nje to ustanovené v tejto časti.\nPodľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\nKaždý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako\naj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie\ntlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na\npovolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.\nPodľa ust. § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú\npovinné osoby k dispozícii.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s odvolaním napadnutým rozsudkom a súdnym\nspisom, súčasťou ktorého bol aj kompletný administratívny spis žalovaného správneho orgánu, sa\nnestotožnil s právnym názorom prezentovaným v rozsudku krajského súdu. Z obsahu administratívneho\nspisu nepochybne vyplýva poskytnutia akej informácie sa žalobca domáhal. Už v odôvodnení rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 14. októbra 2010, č. k. 1S 143/2009-21, ktorým došlo k zrušeniu\npredchádzajúceho rozhodnutia vydaného v predmetnom správnom konaní - rozhodnutia žalovaného\nzo dňa 26. júna 2009 č. 2-1-2009-PKV-PRO-ROO a vrátenia veci na ďalšie konanie, krajský súd\nkonštatoval, že ...\"Naopak, ako informácia o nakladaní s verejnými financiami musia byť hodnotiace\nhárky verejnosti v maximálnej miere sprístupnené, preto je súd toho názoru, že žalovaný mal postupovať\nv zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. g/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám pri použití ústavno konformného výkladu v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a požadované informácie poskytnúť.....\". Z\nuvedenej konštatácie vyplýva povinnosť žalovaného poskytnúť žalobcovi požadovanú informáciu a to\nvyplnené hodnotiace hárky, ktoré žalobca konkretizoval v zmysle prílohy č. 10 k výzve, ktorá obsahuje\nhodnotiace a výberové kritériá na schvaľovanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok (NFP). Tým,\nže prvostupňový správny orgán neposkytol úplné vyplnené hodnotiace hárky, bolo jeho zákonnou\n\npovinnosťou vydať v súlade s ust. § 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám rozhodnutie,\nz ktorého by bolo zrejmé na základe akých skutočností k tomu tak došlo. Pokiaľ mal správny orgán\npochybnosť, čo bolo obsahom žiadosti - čo okrem iného tak deklaroval vo vyjadrení k žalobe, keď\nuviedol, že žiadosť žalobcu bola obsahovo nezrozumiteľná - mal postupovať podľa zákona a v prípade\npochybností, ktorých informácii sa žiadosť týka, mal vyzvať žalobcu na jej doplnenie. Podľa názoru\nodvolacieho súdu z obsahu podanej žiadosti je zrejmé, že žalobca mal záujem o zaslanie vyplnených\nhodnotiacich hárkov (čo vyplýva aj z podaného odvolania), pričom správny orgán ako i žalovaný vyňali z\ntýchto hodnotiacich hárkov údaje, ktoré údajne neboli zahrnuté v žiadosti o informáciu, pretože netvoria\nprílohu č. 10 výzvy, a to kód žiadosti o NFP, názov žiadateľa, resp. poznámky odborného hodnotiteľa,\na to bez toho, aby odstránili prípadnú obsahovú nezrozumiteľnosť žiadosti žalobcu. Takýto postup je\nzjavne v rozpore so zmyslom a účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám a bezdôvodným\nsťažením uplatnenia čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené rozhodol odvolací\nsúd tak, že rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil, rozhodnutie žalovaného\nako i fiktívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre\nnedostatok dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie, v ktorom bude povinnosťou správneho orgánu žiadosť žalobcu opätovne posúdiť (pozri napr.\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži 3/2011, podľa ktorého „fiktívne rozhodnutie je už svojou\npovahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods.2, písm. d) O.s.p., a preto bez\nďalšieho zrušiteľné správnym súdom\") a vo veci rozhodnúť.\nO trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. §\n246c veta prvá O.s.p a § 224 ods. 2 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému\nžalobcovi priznal náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku\nza žalobu vo výške 66 Eur a trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z 3 úkonov právnej služby\n(prevzatie a príprava, podanie žaloby, podanie odvolania), a to 2 x 1 á 123,50 Eur (§ 11 ods. 4 vyhlášky\nč. 655/2004 Z. z.) plus režijný paušál 2 x 1 á 7,41 Eur (§ 15 citovanej vyhlášky), 1 x á 127,16 Eur plus\nrežijný paušál 7,63 Eur, t. j. 396,61 Eur + 20 % DPH (§ 18 ods. 3 citovanej vyhlášky) t. j. spolu 541,91\nEur vrátane DPH. Odvolací súd nepriznal žalobcovi odmenu za jeden uplatnený úkon - vyjadrenie k\noslobodeniu od súdnych poplatkov, nakoľko sa nejedná podľa vyššie citovanej vyhlášky o úkon vo veci\nsamej.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/61/2011", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}