Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sži/1/2013 z 31. 7. 2013 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2013, sp. zn. 2Sži/1/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1011200700.1 Najvyšší súd | 2Sži/1/2013 | ECLI:SK:NSSR:2013:1011200700.1 | 2013-07-31 | Rozsudok Citované ustanovenia: § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7f832701-2783-4eef-ab18-476983864164 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1011200700.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sži/1/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200700
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Poláčková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:1011200700.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej,
PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu EUREA,
občianske združenie, IČO 30794242, so sídlom v Bratislave, Tupého 25/A, zastúpeného advokátom
Mgr. Vladimírom Šárnikom, so sídlom v Bernolákove, Národného oslobodenia 25, proti žalovanému
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Stromová
1, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, konajúc o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S 71/2011-19 zo dňa 15. novembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S 71/2011-19 zo dňa
15. novembra 2012 p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 165,57 € v odvolacom
konaní na účet právneho zástupcu žalobcu do tridsať dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. 1 S 71/2011-19 zo dňa 15. novembra 2012 podľa
ustanovenia § 250j ods. 2 písm. b/, písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku zrušil fiktívne rozhodnutie
žalovaného ako aj rozhodnutie žalovaného č. 2011-2816/6389:1-sekr. zo dňa 16. februára 2011 a vec mu
vrátil na ďalšie konanie; žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 314,18 €.

Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca dňa 20. mája 2008 podal žiadosť o informáciu
týkajúcu sa občianskeho združenia Quniverse. Žalovaný svojím rozhodnutím č. 365-1/2008-PKV zo dňa
9. júna 2008 žiadosti žalobcu nevyhovel. Voči rozhodnutiu o nesprístupnení informácie podal žalobca
rozklad, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. CD-2008-124407/26860-1:sekr. zo dňa 30. júna
2008 tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca následne podal 5. augusta
2008 na Krajský súd v Bratislave žalobu; krajský súd rozsudkom sp. zn. 3 S 131/2008 zo dňa 2. februára
2010 napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho
poriadku a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.
zn. 3 Sži 2/2010 zo dňa 7. decembra 2010 rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 S 131/2008
potvrdil. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nadobudol právoplatnosť 31. decembra
2010. Kompletný administratívny spis bol zaslaný žalovanému 20. januára 2011. Z administratívneho
spisu však nevyplýva, kedy žalovaný administratívny spis prevzal, čo je podstatné pre počítanie a
určenie lehôt na vydanie rozhodnutia. Krajský súd sa môže len domnievať, kedy bol administratívny
spis doručený správnemu orgánu, avšak domnienka nie je základom pre vyjadrenie súdu k meritu veci.
Žalovaný následne rozhodnutím č. 2011-2816/6389:1-sekr. zo dňa 16. februára 2011 zrušil rozhodnutie
č. 365-1/2008-PKV zo dňa 9.júna 2008 a vec vrátil odboru masmediálnej politiky na ďalšie konanie.



Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 21. februára 2011. Dňa 16. marca 2011 bol žalovanému doručený
rozklad žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu s tým, že rozhodnutím č. 2011-2816/3689-:1-sekr. zo dňa
16. februára 2011 bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie ministerstva a vec bola vrátená na ďalšie
konanie.

Podľa názoru krajského súdu možno konštatovať, že vrátením veci na nové konanie sa opätovne
začína prvostupňové konanie o sprístupnení informácie, v ktorom povinná osoba znovu koná o žiadosti
o poskytnutie informácie, a preto je povinná ju vybaviť v lehote podľa § 17 zákona č. 211/2000 Z.
z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode
informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 211/2000 Z. z.), ktorá je osobitne upravená
pre vybavenie žiadosti o informácie (teda v lehote osem alebo pätnásť pracovných dní alebo v predĺženej
lehote). To isté platí v prípade, že rozhodnutie povinnej osoby o nesprístupnení informácie zruší súd
v súdnom konaní o prieskume zákonnosti rozhodnutia vráti vec povinnej osobe na nové konanie.
Pri zrušení rozhodnutia súdom začína lehota na vybavenie žiadosti o informácie plynúť prvým dňom
nasledujúcim po doručení kompletného administratívneho spisu zo súdu. Krajský súd uviedol, že ak nie
je v zákone č. 211/2000 Z. z. ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné
predpisy o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len Správny poriadok). Z ustanovenia § 49 ods. 2 Správneho poriadku vyplýva, že v ostatných
prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní
od začatia konania alebo do 60 dní vo zvlášť zložitých prípadoch. V danom prípade zákon č. 211/2000
Z. z. je zákonom osobitným, a teda sa na lehoty na vydanie, resp. na sprístupnenie informácie pre
oprávnenú osobu vzťahuje osobitný zákon č. 211/2000 Z. z. a správny orgán mal v danej veci postupovať
podľa lehôt určených zákonom č. 211/2000 Z. z.

Podľa názoru krajského súdu sa v praxi môže stať, že povinná osoba vydá písomné rozhodnutie až po
uplynutí zákonnej lehoty na vybavenie žiadosti, pričom už vzniklo fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení
informácie. Nemôžu však existovať dve rozhodnutia a dodatočne vydané písomné rozhodnutie už
nemôže zrušiť existujúce fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie. Písomné rozhodnutie vydané
po zákonnej lehote nemá žiadne právne účinky a hľadí sa naň, ako keby neexistovalo, je nulitné. Súd v
konaní o prieskume zákonnosti rozhodnutia by ho však mal v záujme právnej istoty účastníkov konania
zrušiť. Krajský súd uložil žalovanému povinnosť v ďalšom konaní doplniť administratívny spis o uvedenie
dátumu doručenia administratívneho spisu zo súdu v januári 2011 a v otázke lehôt postupovať podľa
osobitného zákona č. 211/2000 Z. z. a nie podľa Správneho poriadku.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol rozsudok krajského
súdu zrušiť. Žalovaný vylučuje akúkoľvek aplikáciu lehôt podľa zákona č. 211/2000 Z. z. Poukázal na
ustanovenie § 49 ods. 2 Správneho poriadku; lehotu na rozhodnutie správneho orgánu nemožno chápať
len vo význame jej dĺžky, ale treba ju skúmať aj z hľadiska okamihu určujúceho jej začiatok. Žalovaný
nespochybňuje osobitnú aplikáciu lehoty podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., táto sa však podľa
jeho názoru vzťahuje na inú situáciu. V zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. je začiatok lehoty
15 dní ohraničený doručením odvolania povinnou osobou. Doručenie administratívneho spisu zo súdu
po vrátení veci však nie je doručením odvolania povinnou osobou, nakoľko k doručeniu odvolania v
konaní už došlo. Podľa názoru žalovaného v správnom konaní nemôže nastať dvakrát tá istá situácia,
t. j. nemôže byť odvolanie doručené odvolaciemu správnemu orgánu dvakrát. Aplikácia citovaného
ustanovenia by viedla k záveru, že odvolací správny orgán v každom prípade zmeškal 15-dňovú lehotu
na rozhodnutie o opravnom prostriedku. Žalovaný preto nebude nikdy môcť rozhodnúť v lehote 15 dní
od doručenia opravného prostriedku, pretože táto lehota už uplynula. To isté platí aj pre prípad vrátenia
veci prvostupňovému správnemu orgánu. Žalovaný zhrnul, že krajský súd nemohol aplikovať § 19 ods.
3 zákona č. 211/2000 Z. z., nakoľko lehota 15 dní je determinovaná výlučne doručením odvolania a
vrátenie spisu zo súdu nie je doručením odvolania. Krajský súd mal aplikovať všeobecné ustanovenie §
49 ods. 2 Správneho poriadku o lehote 30 dní na opätovné rozhodnutie správneho orgánu od vrátenia
spisu. Preto svoje rozhodnutie č. 2011-2816/6389:1-sekr. zo dňa 16. februára 2011 považuje za vydané
včas, v zákonnej 30-dňovej lehote.



Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne
správny potvrdiť; uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 165,58 €. Žalobca
uviedol, že žalovaný opomenul, že ani Správny poriadok neurčuje lehotu na opätovné rozhodnutie po
zrušení rozhodnutia správneho orgánu súdom. Podľa žalobcu žalovaný fakticky tvrdí, že ak osobitný
právny predpis lehotu neurčuje, je potrebné aplikovať všeobecný právny predpis, ktorý ju neurčuje tiež.
Žalovaný tiež nezmyselne tvrdí, že ak by sa na konanie po zrušení rozhodnutia súdom aplikovala lehota
ako na rozhodnutie o odvolaní, tak by táto vlastne začala plynúť od doručenia odvolania povinnou
osobou, a teda v čase vrátenia administratívneho spisu zo súdu žalovanému by už lehota uplynula.
Takýto zvláštny spôsob výkladu právnych noriem zo strany žalovaného ignoruje špecifiká analogickej
aplikácie práva. Je logické, že ak na situáciu po zrušení rozhodnutia súdom analogicky aplikujeme
právnu normu upravujúcu lehoty na rozhodnutie o odvolaní, analógia bude spočívať práve v tom, že
začiatok plynutia lehoty sa bude počítať od vrátenia administratívneho spisu správnemu orgánu, nie
od prvotného podania odvolania. Otázka začatia plynutia lehoty je pre ďalší procesný postup dôležitá.
Rovnako pre žiadateľa o poskytnutie informácie je dôležité, aby vedel, kedy začala plynúť lehota, teda
či následne príde k vydaniu fiktívneho druhostupňového rozhodnutia, ktoré môže napadnúť žalobou na
súde. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 131/03 zo dňa 31.
mája 2004.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá
veta Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a jeho
internetovej stránke www.nsud.sk (§ 156 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 prvá
veta Občianskeho súdneho poriadku).

Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými
Ústavou Slovenskej republiky, Listou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide
o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti
štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13
ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí
dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah
obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Zákon č. 211/2000 Z .z. potom
v podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis
žalovaného, zistil, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 3 S 131/2008-22 zo dňa 2. februára
2010 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sži 2/2010 zo dňa 7.
decembra 2010 zrušil rozhodnutie žalovaného č. CD-2008-12407/26860-1:sekr. zo dňa 30. júna 2008
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu
nadobudol právoplatnosť 31.decembra 2010. Krajský súd v Bratislave následne žalovanému vrátil jeho
administratívny spis a žalovaný prevzal kompletný administratívny spis 26. januára 2011, čo preukazuje
doručenka založená na č. l. 46 spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 S 131/2008. Preto domnienka
krajského súdu o dni vrátenia administratívneho spisu žalovanému nie je správna, ani potrebná.

V súvislosti s počítaním lehoty na rozhodnutie o podanom rozklade, keď už súd zrušil rozhodnutie
správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, krajský súd správne poukázal na vzťah medzi
zákonom č. 211/2000 Z. z. (lex specialis) a Správnym poriadkom (lex generalis). Správny je aj záver
krajského súdu, že na počítanie lehôt v tomto prípade sa použijú ustanovenia § 19 ods. 1 prvá
veta zákona č. 211/2000 Z. z., pričom začiatok počítania lehoty sa odvíja od vrátenia kompletného
administratívneho spisu žalovaným správnym orgánom zo súdu a jeho preukázateľného prevzatia
žalovaným. Nie je možné akceptovať argument žalovaného, že pri plynutí lehoty na rozhodnutie o



rozklade je potrebné postupovať podľa Správneho poriadku a rozhodnúť o rozklade v lehote 30 dní
od začatia konania. Takýto výklad nerešpektuje zásadu lex specialis derogat legi generali (osobitný
zákon alebo jeho ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo jeho ustanovenie) - zákon č. 211/2000 Z.
z. ako osobitný právny predpis má samostatné ustanovenie týkajúce sa plynutia lehôt na rozhodnutie
o podanom odvolaní (rozklade) - 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou, preto je potrebné
postupovať podľa § 19 ods. 3 prvá veta zákona č. 211/2000 Z. z. Keďže zákon č. 211/2000 Z. z.
osobitne nerieši plynutie lehôt na rozhodnutie o rozklade po zrušení rozhodnutia žalovaného súdom a
vrátení veci na ďalšie konanie, je pri začatí plynutia lehoty potrebné použiť analógiu legis a počítať ju
od preukázateľného prevzatia administratívneho spisu žalovaným po jeho vrátení zo súdu. Najvyšší súd
Slovenskej republiky zdôrazňuje, že analógia sa použije len pri začatí plynutia lehoty na rozhodnutie
o rozklade a nie pri samotnej dĺžke lehoty, pretože tá už je expressis verbis v osobitnom predpise
upravená (§ 19 ods. 3 prvá veta zákona č. 211/2000 Z. z.). Napokon, ak sa žalovaný odvoláva na potrebu
aplikácie § 49 ods. 2 Správneho poriadku, opomenul, že ani citované ustanovenie neupravuje plynutie
lehôt na rozhodnutie o podanom odvolaní potom, čo už bolo rozhodnutie zrušené súdom a vec vrátená
správnemu orgánu na ďalšie konanie. Preto je tento argument žalovaného právne irelevantný.

Ako už bolo uvedené vyššie, žalovaný prevzal kompletný administratívny spis 26. januára 2011 po tom,
čo bolo jeho rozhodnutie zrušené súdom a vec vrátená na ďalšie konanie. Nasledujúcim dňom (27.
januára 2011) začala plynúť 15-dňová lehota na rozhodnutie o podanom rozklade a táto uplynula 10.
februára 2011 (štvrtok). Keďže žalovaný v lehote do 10. februára 2011 o podanom rozklade nerozhodol,
vzniklo fiktívne rozhodnutie o rozklade, ktorým žalovaný rozklad zamietol a napadnuté rozhodnutie
potvrdil (§ 19 ods. 3 druhá veta zákona č. 211/2000 Z. z.). Následné vydanie rozhodnutia žalovaného
16.februára 2011 je už rozhodnutím nulitným, nemá právne účinky, pretože v tej istej veci ide o duplicitné
rozhodnutie, ktorého vydaniu navyše bráni prekážka rei iudicatae, keďže fiktívne rozhodnutie ako
druhostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Preto nie je možné, ako správne poukázal krajský
súd, na rozhodnutie žalovaného č. 2011-2816/6389:1-sekr. zo dňa 16. februára 2011 prihliadať a krajský
súd ho vo výroku napadnutého rozsudku zrušil v záujme utvrdenia právnej istoty účastníkov konania.

Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že konanie a
rozsudok Krajského súdu v Bratislave sú v súlade so zákonom č. 211/2000 a Občianskym súdnym
poriadkom, preto rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S 71/2011-19 zo dňa 15. novembra 2012
ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 v spojení s § 250ja ods. 3 posledná veta Občianskeho súdneho
poriadku).

O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 224 ods. 1
a § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a úspešnému žalobcovi priznal náhradu odvolacieho
trov konania vo výške 165,57 €. Pri určený náhrady trov konania Najvyšší súd Slovenskej republiky
vychádzal z ustanovení § 11 ods. 4, § 15 písm. a/, § 18 ods. 3, § 20c vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení účinnom do 30.júna 2013 (ďalej len vyhláška). Celková výška náhrady trov odvolacieho
konania 165,57 € pozostáva z nasledovných úkonov právnej služby:

· vyjadrenie z 8.januára 2013 k odvolaniu žalovaného - 130,17 € (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky),

· režijný paušál - 7,81 € (§ 15 písm. a/ vyhlášky),

· daň z pridanej hodnoty 20% zo sumy 137,98 € = 27,59 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.