{"guid": "01283d79-7dbe-45c9-88a4-03bc39b6c64a:7f832701-2783-4eef-ab18-476983864164", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1011200700.1", "spisova_znacka": "2Sži/1/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sži/1/2013 z 1. 8. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. augusta 2013, sp. zn. 2Sži/1/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1011200700.1", "identifikacne_cislo": "1011200700", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "sudca_id": 339, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stefan-juhas-339", "datum_vydania": "2013-08-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-3", "nazov": "§ 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7f832701-2783-4eef-ab18-476983864164", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1011200700.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011200700.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011200700.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sži/1/2013\n1011200700\n01. 08. 2013\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2013:1011200700.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu EUREA,\nobčianske združenie, IČO 30794242, so sídlom v Bratislave, Tupého 25/A, zastúpeného advokátom\nMgr. Vladimírom Šárnikom, so sídlom v Bernolákove, Národného oslobodenia 25, proti žalovanému\nMinisterstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Stromová\n1, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, konajúc o odvolaní žalovaného proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S 71/2011-19 zo dňa 15. novembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S 71/2011-19 zo dňa\n15. novembra 2012 p o t v r d z u j e .\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 165,57 € v odvolacom\nkonaní na účet právneho zástupcu žalobcu do tridsať dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. 1 S 71/2011-19 zo dňa 15. novembra 2012 podľa\nustanovenia § 250j ods. 2 písm. b/, písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku zrušil fiktívne rozhodnutie\nžalovaného ako aj rozhodnutie žalovaného č. 2011-2816/6389:1-sekr. zo dňa 16. februára 2011 a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie; žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 314,18 €.\nKrajský súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca dňa 20. mája 2008 podal žiadosť o informáciu\ntýkajúcu sa občianskeho združenia Quniverse. Žalovaný svojím rozhodnutím č. 365-1/2008-PKV zo dňa\n9. júna 2008 žiadosti žalobcu nevyhovel. Voči rozhodnutiu o nesprístupnení informácie podal žalobca\nrozklad, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. CD-2008-124407/26860-1:sekr. zo dňa 30. júna\n2008 tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca následne podal 5. augusta\n2008 na Krajský súd v Bratislave žalobu; krajský súd rozsudkom sp. zn. 3 S 131/2008 zo dňa 2. februára\n2010 napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho\nporiadku a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.\nzn. 3 Sži 2/2010 zo dňa 7. decembra 2010 rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 S 131/2008\npotvrdil. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nadobudol právoplatnosť 31. decembra\n2010. Kompletný administratívny spis bol zaslaný žalovanému 20. januára 2011. Z administratívneho\nspisu však nevyplýva, kedy žalovaný administratívny spis prevzal, čo je podstatné pre počítanie a\nurčenie lehôt na vydanie rozhodnutia. Krajský súd sa môže len domnievať, kedy bol administratívny\nspis doručený správnemu orgánu, avšak domnienka nie je základom pre vyjadrenie súdu k meritu veci.\nŽalovaný následne rozhodnutím č. 2011-2816/6389:1-sekr. zo dňa 16. februára 2011 zrušil rozhodnutie\nč. 365-1/2008-PKV zo dňa 9.júna 2008 a vec vrátil odboru masmediálnej politiky na ďalšie konanie.\n\nRozhodnutie bolo žalobcovi doručené 21. februára 2011. Dňa 16. marca 2011 bol žalovanému doručený\nrozklad žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu s tým, že rozhodnutím č. 2011-2816/3689-:1-sekr. zo dňa\n16. februára 2011 bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie ministerstva a vec bola vrátená na ďalšie\nkonanie.\nPodľa názoru krajského súdu možno konštatovať, že vrátením veci na nové konanie sa opätovne\nzačína prvostupňové konanie o sprístupnení informácie, v ktorom povinná osoba znovu koná o žiadosti\no poskytnutie informácie, a preto je povinná ju vybaviť v lehote podľa § 17 zákona č. 211/2000 Z.\nz. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode\ninformácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 211/2000 Z. z.), ktorá je osobitne upravená\npre vybavenie žiadosti o informácie (teda v lehote osem alebo pätnásť pracovných dní alebo v predĺženej\nlehote). To isté platí v prípade, že rozhodnutie povinnej osoby o nesprístupnení informácie zruší súd\nv súdnom konaní o prieskume zákonnosti rozhodnutia vráti vec povinnej osobe na nové konanie.\nPri zrušení rozhodnutia súdom začína lehota na vybavenie žiadosti o informácie plynúť prvým dňom\nnasledujúcim po doručení kompletného administratívneho spisu zo súdu. Krajský súd uviedol, že ak nie\nje v zákone č. 211/2000 Z. z. ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné\npredpisy o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov\n(ďalej len Správny poriadok). Z ustanovenia § 49 ods. 2 Správneho poriadku vyplýva, že v ostatných\nprípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní\nod začatia konania alebo do 60 dní vo zvlášť zložitých prípadoch. V danom prípade zákon č. 211/2000\nZ. z. je zákonom osobitným, a teda sa na lehoty na vydanie, resp. na sprístupnenie informácie pre\noprávnenú osobu vzťahuje osobitný zákon č. 211/2000 Z. z. a správny orgán mal v danej veci postupovať\npodľa lehôt určených zákonom č. 211/2000 Z. z.\nPodľa názoru krajského súdu sa v praxi môže stať, že povinná osoba vydá písomné rozhodnutie až po\nuplynutí zákonnej lehoty na vybavenie žiadosti, pričom už vzniklo fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení\ninformácie. Nemôžu však existovať dve rozhodnutia a dodatočne vydané písomné rozhodnutie už\nnemôže zrušiť existujúce fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie. Písomné rozhodnutie vydané\npo zákonnej lehote nemá žiadne právne účinky a hľadí sa naň, ako keby neexistovalo, je nulitné. Súd v\nkonaní o prieskume zákonnosti rozhodnutia by ho však mal v záujme právnej istoty účastníkov konania\nzrušiť. Krajský súd uložil žalovanému povinnosť v ďalšom konaní doplniť administratívny spis o uvedenie\ndátumu doručenia administratívneho spisu zo súdu v januári 2011 a v otázke lehôt postupovať podľa\nosobitného zákona č. 211/2000 Z. z. a nie podľa Správneho poriadku.\nProti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol rozsudok krajského\nsúdu zrušiť. Žalovaný vylučuje akúkoľvek aplikáciu lehôt podľa zákona č. 211/2000 Z. z. Poukázal na\nustanovenie § 49 ods. 2 Správneho poriadku; lehotu na rozhodnutie správneho orgánu nemožno chápať\nlen vo význame jej dĺžky, ale treba ju skúmať aj z hľadiska okamihu určujúceho jej začiatok. Žalovaný\nnespochybňuje osobitnú aplikáciu lehoty podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., táto sa však podľa\njeho názoru vzťahuje na inú situáciu. V zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. je začiatok lehoty\n15 dní ohraničený doručením odvolania povinnou osobou. Doručenie administratívneho spisu zo súdu\npo vrátení veci však nie je doručením odvolania povinnou osobou, nakoľko k doručeniu odvolania v\nkonaní už došlo. Podľa názoru žalovaného v správnom konaní nemôže nastať dvakrát tá istá situácia,\nt. j. nemôže byť odvolanie doručené odvolaciemu správnemu orgánu dvakrát. Aplikácia citovaného\nustanovenia by viedla k záveru, že odvolací správny orgán v každom prípade zmeškal 15-dňovú lehotu\nna rozhodnutie o opravnom prostriedku. Žalovaný preto nebude nikdy môcť rozhodnúť v lehote 15 dní\nod doručenia opravného prostriedku, pretože táto lehota už uplynula. To isté platí aj pre prípad vrátenia\nveci prvostupňovému správnemu orgánu. Žalovaný zhrnul, že krajský súd nemohol aplikovať § 19 ods.\n3 zákona č. 211/2000 Z. z., nakoľko lehota 15 dní je determinovaná výlučne doručením odvolania a\nvrátenie spisu zo súdu nie je doručením odvolania. Krajský súd mal aplikovať všeobecné ustanovenie §\n49 ods. 2 Správneho poriadku o lehote 30 dní na opätovné rozhodnutie správneho orgánu od vrátenia\nspisu. Preto svoje rozhodnutie č. 2011-2816/6389:1-sekr. zo dňa 16. februára 2011 považuje za vydané\nvčas, v zákonnej 30-dňovej lehote.\n\nŽalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne\nsprávny potvrdiť; uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 165,58 €. Žalobca\nuviedol, že žalovaný opomenul, že ani Správny poriadok neurčuje lehotu na opätovné rozhodnutie po\nzrušení rozhodnutia správneho orgánu súdom. Podľa žalobcu žalovaný fakticky tvrdí, že ak osobitný\nprávny predpis lehotu neurčuje, je potrebné aplikovať všeobecný právny predpis, ktorý ju neurčuje tiež.\nŽalovaný tiež nezmyselne tvrdí, že ak by sa na konanie po zrušení rozhodnutia súdom aplikovala lehota\nako na rozhodnutie o odvolaní, tak by táto vlastne začala plynúť od doručenia odvolania povinnou\nosobou, a teda v čase vrátenia administratívneho spisu zo súdu žalovanému by už lehota uplynula.\nTakýto zvláštny spôsob výkladu právnych noriem zo strany žalovaného ignoruje špecifiká analogickej\naplikácie práva. Je logické, že ak na situáciu po zrušení rozhodnutia súdom analogicky aplikujeme\nprávnu normu upravujúcu lehoty na rozhodnutie o odvolaní, analógia bude spočívať práve v tom, že\nzačiatok plynutia lehoty sa bude počítať od vrátenia administratívneho spisu správnemu orgánu, nie\nod prvotného podania odvolania. Otázka začatia plynutia lehoty je pre ďalší procesný postup dôležitá.\nRovnako pre žiadateľa o poskytnutie informácie je dôležité, aby vedel, kedy začala plynúť lehota, teda\nči následne príde k vydaniu fiktívneho druhostupňového rozhodnutia, ktoré môže napadnúť žalobou na\nsúde. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 131/03 zo dňa 31.\nmája 2004.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá\nveta Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako\naj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Termín\nverejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a jeho\ninternetovej stránke www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 prvá\nveta Občianskeho súdneho poriadku).\nPrávo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými\nÚstavou Slovenskej republiky, Listou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide\no opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti\nštátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13\nods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí\ndbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah\nobmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Zákon č. 211/2000 Z .z. potom\nv podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis\nžalovaného, zistil, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 3 S 131/2008-22 zo dňa 2. februára\n2010 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sži 2/2010 zo dňa 7.\ndecembra 2010 zrušil rozhodnutie žalovaného č. CD-2008-12407/26860-1:sekr. zo dňa 30. júna 2008\na vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu\nnadobudol právoplatnosť 31.decembra 2010. Krajský súd v Bratislave následne žalovanému vrátil jeho\nadministratívny spis a žalovaný prevzal kompletný administratívny spis 26. januára 2011, čo preukazuje\ndoručenka založená na č. l. 46 spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 S 131/2008. Preto domnienka\nkrajského súdu o dni vrátenia administratívneho spisu žalovanému nie je správna, ani potrebná.\nV súvislosti s počítaním lehoty na rozhodnutie o podanom rozklade, keď už súd zrušil rozhodnutie\nsprávneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, krajský súd správne poukázal na vzťah medzi\nzákonom č. 211/2000 Z. z. (lex specialis) a Správnym poriadkom (lex generalis). Správny je aj záver\nkrajského súdu, že na počítanie lehôt v tomto prípade sa použijú ustanovenia § 19 ods. 1 prvá\nveta zákona č. 211/2000 Z. z., pričom začiatok počítania lehoty sa odvíja od vrátenia kompletného\nadministratívneho spisu žalovaným správnym orgánom zo súdu a jeho preukázateľného prevzatia\nžalovaným. Nie je možné akceptovať argument žalovaného, že pri plynutí lehoty na rozhodnutie o\n\nrozklade je potrebné postupovať podľa Správneho poriadku a rozhodnúť o rozklade v lehote 30 dní\nod začatia konania. Takýto výklad nerešpektuje zásadu lex specialis derogat legi generali (osobitný\nzákon alebo jeho ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo jeho ustanovenie) - zákon č. 211/2000 Z.\nz. ako osobitný právny predpis má samostatné ustanovenie týkajúce sa plynutia lehôt na rozhodnutie\no podanom odvolaní (rozklade) - 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou, preto je potrebné\npostupovať podľa § 19 ods. 3 prvá veta zákona č. 211/2000 Z. z. Keďže zákon č. 211/2000 Z. z.\nosobitne nerieši plynutie lehôt na rozhodnutie o rozklade po zrušení rozhodnutia žalovaného súdom a\nvrátení veci na ďalšie konanie, je pri začatí plynutia lehoty potrebné použiť analógiu legis a počítať ju\nod preukázateľného prevzatia administratívneho spisu žalovaným po jeho vrátení zo súdu. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky zdôrazňuje, že analógia sa použije len pri začatí plynutia lehoty na rozhodnutie\no rozklade a nie pri samotnej dĺžke lehoty, pretože tá už je expressis verbis v osobitnom predpise\nupravená (§ 19 ods. 3 prvá veta zákona č. 211/2000 Z. z.). Napokon, ak sa žalovaný odvoláva na potrebu\naplikácie § 49 ods. 2 Správneho poriadku, opomenul, že ani citované ustanovenie neupravuje plynutie\nlehôt na rozhodnutie o podanom odvolaní potom, čo už bolo rozhodnutie zrušené súdom a vec vrátená\nsprávnemu orgánu na ďalšie konanie. Preto je tento argument žalovaného právne irelevantný.\nAko už bolo uvedené vyššie, žalovaný prevzal kompletný administratívny spis 26. januára 2011 po tom,\nčo bolo jeho rozhodnutie zrušené súdom a vec vrátená na ďalšie konanie. Nasledujúcim dňom (27.\njanuára 2011) začala plynúť 15-dňová lehota na rozhodnutie o podanom rozklade a táto uplynula 10.\nfebruára 2011 (štvrtok). Keďže žalovaný v lehote do 10. februára 2011 o podanom rozklade nerozhodol,\nvzniklo fiktívne rozhodnutie o rozklade, ktorým žalovaný rozklad zamietol a napadnuté rozhodnutie\npotvrdil (§ 19 ods. 3 druhá veta zákona č. 211/2000 Z. z.). Následné vydanie rozhodnutia žalovaného\n16.februára 2011 je už rozhodnutím nulitným, nemá právne účinky, pretože v tej istej veci ide o duplicitné\nrozhodnutie, ktorého vydaniu navyše bráni prekážka rei iudicatae, keďže fiktívne rozhodnutie ako\ndruhostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Preto nie je možné, ako správne poukázal krajský\nsúd, na rozhodnutie žalovaného č. 2011-2816/6389:1-sekr. zo dňa 16. februára 2011 prihliadať a krajský\nsúd ho vo výroku napadnutého rozsudku zrušil v záujme utvrdenia právnej istoty účastníkov konania.\nNa základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že konanie a\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave sú v súlade so zákonom č. 211/2000 a Občianskym súdnym\nporiadkom, preto rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S 71/2011-19 zo dňa 15. novembra 2012\nako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 v spojení s § 250ja ods. 3 posledná veta Občianskeho súdneho\nporiadku).\nO náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 224 ods. 1\na § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a úspešnému žalobcovi priznal náhradu odvolacieho\ntrov konania vo výške 165,57 €. Pri určený náhrady trov konania Najvyšší súd Slovenskej republiky\nvychádzal z ustanovení § 11 ods. 4, § 15 písm. a/, § 18 ods. 3, § 20c vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení účinnom do 30.júna 2013 (ďalej len vyhláška). Celková výška náhrady trov odvolacieho\nkonania 165,57 € pozostáva z nasledovných úkonov právnej služby:\n· vyjadrenie z 8.januára 2013 k odvolaniu žalovaného - 130,17 € (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky),\n· režijný paušál - 7,81 € (§ 15 písm. a/ vyhlášky),\n· daň z pridanej hodnoty 20% zo sumy 137,98 € = 27,59 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/71/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}