{"guid": "ccd27aae-a124-45c1-bd3d-1221bab41a9c:877dc7b2-a896-47da-97ff-0e5f217a72b0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1011200637.1", "spisova_znacka": "10Sža/5/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/5/2013 z 10. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. apríla 2013, sp. zn. 10Sža/5/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1011200637.1", "identifikacne_cislo": "1011200637", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "datum_vydania": "2013-04-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/48/#paragraf-26.odsek-2.pismeno-i", "nazov": "§ 26 ods. 2 písm. i) zákona č. 48/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/48/#paragraf-26.odsek-2.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/48-2002/paragraf-26"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/48#paragraf-26"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/877dc7b2-a896-47da-97ff-0e5f217a72b0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1011200637.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011200637.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011200637.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/5/2013\n1011200637\n10. 04. 2013\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2013:1011200637.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a z členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu: X. K., narodeného\nXX. B. XXXX, C. Ukrajina, zastúpeného advokátskou kanceláriou Škamla, s.r.o., Makovického 15, 010 01\nŽilina, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej\npolície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: UHCP-RHCPBA2-2011/002404-001 zo dňa 9.\nfebruára 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/64/2011-68 zo\ndňa 21. septembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/64/2011-68 zo dňa 21.\nseptembra 2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 4S/64/2011-116 zo dňa 19. decembra 2012\npotvrdzuje.\nVýrok o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy odvolacieho konania v\nsume 161,75 Eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O. s. p. rozsudkom č. k. 4S/64/2011-68 zo\ndňa 21. septembra 2012 zrušil rozhodnutie žalovaného č. p. UHCP-RHCPBA2-2011/002404-001 zo\ndňa 9. februára 2011, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej\npolície Policajného zboru Bratislava č. p. UHCP-BA-OCP-Ž-38-37/2010/CEC zo dňa 12. októbra 2010\no zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie povolenia na prechodný pobyt za účelom podnikania na území\nSlovenskej republiky podľa § 26 ods. 2 písm. i) zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ZPC). Žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 365,23 €.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku o náhrade trov\nkonania a žalovaný proti výroku o zrušení jeho rozhodnutia, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a\npotvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č. p. UHCP-BA-OCPŽ-38-37/2010/CEC zo dňa 12. októbra 2010.\nŽalobca sa v odvolaní nestotožnil s tvrdením krajského súdu, podľa ktorého ak splnomocnenie na\nzastupovanie bolo podpísané a datované po podaní žaloby - 17. mája 2012 - nepatrí náhrada trov za\npodanie žaloby z 11. apríla 2012 a tiež náhrada za nahliadnutie do spisu a za stratu času s tým spojenú.\nIšlo podľa žalobcu o úkony vypracované na základe poverenia žalobcu a v jeho prospech a nahliadnutie\n\ndo spisu možno prirovnať, či podradiť na základe ustanovenia § 14 ods. 8 pod ustanovenie § 14 ods.\n1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Plná moc je podľa právneho zástupcu jednostranný právny úkon,\nktorým sa len osvedčuje dohoda o plnej moci medzi zastúpeným a zástupcom.\nŽalovaný v podanom odvolaní uviedol, že zistil presne a úplne skutočný stav veci. Vychádzal z\npodkladov, ktoré mu okrem iných poskytlo i Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Správne\norgány viazané týmto stanoviskom ako aj verejným záujmom nemohli rozhodnúť inak, pretože\npodnikateľská činnosť nebude prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky a aj v kontexte s čl.8\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd č. 209/1992 Zb. (ďalej len Dohovor č. 209/1992\nZb.) konštatuje, že došlo k stretu súkromného a verejného záujmu, pričom je dôvodné uprednostniť\nverejný záujem pred súkromným.\nPoukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/8/2012 zo dňa 24. apríla\n2012, v ktorom poukázal najmä na to, že na udelenie povolenia na prechodný pobyt nemá cudzinec\nprávny nárok, odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že predpoklady úsudku správnych\norgánov boli zistené riadnym procesným postupom, o ktorom nemal odvolací súd žiadne pochybnosti,\nuváženie správnych orgánov nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, je v súlade s\npravidlami logického myslenia, nebolo možné z uvedených skutočností vyvodiť iný alebo opačný záver.\nPritom poukázal tiež na verejný záujem a jeho rozpor so záujmom súkromným - žalobcu.\nNa základe vyššie uvedeného preto žalovaný nesúhlasil s námietkou krajského súdu, že odôvodnenie\nžalovaného obsahuje v tomto smere len všeobecné konštatácie bez prihliadnutia na osobitosť daného\nprípadu a je pravdou, že nie je v právomoci žalovaného skúmať a hodnotiť prínos žalobcu pre\nhospodárstvo štátu, v tomto smere však mal požiadať príslušnú inštitúciu o presnejšie vymedzenie\na odôvodnenie jeho názoru, keďže uvedením podkladov rozhodnutia, uvádzanou správnou úvahou\nv napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Zákona č.\n71/1967 Zb. správny orgán je taktiež oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy netreba vykonať, najmä\nak ide o preukazovanie skutočností nepotrebných alebo zbytočných, pričom žalovaný nemá dôvod\nspochybňovať stanovisko Ministerstva hospodárstva SR ako ústredného orgánu štátnej správy a\nzároveň nie je v kompetencii žalovaného preskúmavať stanovisko Ministerstva hospodárstva SR.\nĎalej žalovaný uviedol, že nesúhlasí s námietkami krajského súdu, na základe ktorých by mal po\nvrátení veci skúmať, či zisťovať podnikateľské oprávnenie žalobcu, pretože osoba je oprávnená konať\nza spoločnosť odo dňa konania valného zhromaždenia, a to bez ohľadu na to, či je ako konateľ zapísaný\ndo obchodného registra alebo nie. V súlade s predpismi skúmal finančné zabezpečenie žalovaného\npočas prechodného pobytu, i to, či žalobca nebude vzhľadom na svoj zdravotný stav záťažou pre náš\nsociálny a zdravotný systém. Namietal tiež, že preskúmal dostatočne overenou nájomnou zmluvou a\nlistom vlastníctva podmienky žalobcu na bývanie počas pobytu na území Slovenskej republiky.\nK námietke krajského súdu, že bolo povinnosťou žalobcu predložiť zákonom vyžadované doklady,\nktorých správnosť a úplnosť mal prešetriť správny orgán, pričom správny orgán podľa názoru súdu\nnesprávne vyhodnotil žalobcom predložené doklady, nezistil dostatočným spôsobom, či boli splnené\nvšetky podmienky vyžadované zákonom na udelenie povolenia a zistenia na základe obdržaných\npodkladov nedostatočne odôvodnil, žalovaný zdôraznil, že ako v prvostupňovom konaní, tak aj v\nodvolacom konaní postupoval v zmysle Zákona č. 48/2002 Z.z., účinného v čase rozhodovania, Zákona\nč.71/1967 Zb. a ostatných súvisiacich právnych predpisov.\nŽalovaný zároveň namietal, že námietky a vyjadrenia Krajského súdu v Bratislave v napadnutom\nrozsudku, uvádzané v jeho odôvodnení (oprávnenie podnikať, finančné zabezpečenie žalobcu, žalobca\nako záťaž pre zdravotný a sociálny systém, podmienky na bývanie žalobcu a doklady, ktoré je povinný\nžalobca predložiť podľa zákona) neboli nikdy vznesené žalobcom v žalobe proti rozhodnutiu žalovaného\na v danom prípade krajský súd šiel nad petit žaloby. Rozsah vykonávaného dokazovania podľa § 250i\nods. 2 OSP závisí od obsahu žaloby a predovšetkým od návrhov účastníkov konania na vykonanie\ndokazovania za účelom preukázania skutkových tvrdení. Súd nevyhľadáva dôvody nezákonnosti\nsprávneho orgánu za účastníka konania. Aj v správnom súdnictve sa v plnom rozsahu uplatní dispozičná\n\nzásada občianskeho súdneho konania a tým oprávnenie účastníkov konania uplatniť ich procesné práva,\npredovšetkým možnosť namietnuť porušenia subjektívnych práv následkom nezákonnosti rozhodnutia\na predovšetkým preukázaním samotnej nezákonnosti rozhodnutia. Súdy preskúmavajú nezákonnosť\npreskúmavaného rozhodnutia len v rozsahu, ktorý určuje žalobca vo svojej žalobe. Mimo rámec\nžalobných návrhov a namietaných nezákonností preskúmavajú súdy rozhodnutie alebo postup súdu ex\noffo len v tom, či napadnuté rozhodnutie nie je nulitný správny akt.\nZ týchto dôvodov žalovaný navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a žalobu zamietnuť.\nVo vyjadrení žalobcu k odvolaniu žalovaného právny zástupca žalobcu uviedol, že z odvolania\nžalovaného proti vyššie špecifikovanému rozsudku nie je zrejmé, v čom vidí jeho nezákonnosť. Žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí nezistil riadne skutočný stav veci. Zamietnutie žiadosti žalobcu o udelenie\nprechodného pobytu za účelom podnikania bolo v rámci opakovaného rozhodnutia prvostupňového\norgánu ako aj rozhodnutia žalovaného odôvodnené stručným vyjadrením Ministerstva hospodárstva\na výstavby Slovenskej republiky zo dňa 27. septembra 2010. Žalobca nechce a nemieni byť novým\nsamostatným podnikateľským subjektom s obdobným predmetom podnikania. Z uvedeného dôvodu tak\nsíce vyjadrenie ministerstva môže mať relevanciu, vôbec sa však nedotýka prípadu navrhovateľa.\nVzhľadom na to navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 4S/64/2011-68 zo dňa 21. septembra 2012 potvrdil a zaviazal odporcu. zaplatiť navrhovateľovi\nnáhradu trov odvolacieho konania vo výške 161,75 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok\na konanie mu predchádzajúce v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania s tým,\nže deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a jednomyseľne dospel k\nzáveru, že odvolaniu žalovaného nemožno vyhovieť. Odvolaniu žalobcu do trov konania vyhovel.\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 247 ods. 1 O. s. p. sa v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola\nna svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal\nzákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, postupuje podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“.\nV predmetnej právnej veci išlo o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. p.\nUHCP-RHCPBA2-2011/002404-001 zo dňa 9. februára 2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu č. p. UHCP-BA-OCP-Ž-38-37/2010/CEC zo dňa 12. októbra 2010,\nktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o udelenie povolenia na prechodný pobyt na území SR podľa\n§ 26 ods. 2 písm. i) zákona o pobyte cudzincov a odvolanie žalobcu bolo zamietnuté.\nKrajský súd sa podrobne zaoberal všetkými zákonnými predpokladmi, ktorými sa pri rozhodovaní o\npovolení na prechodný pobyt musí zaoberať správny orgán, ktorý o takom povolení rozhoduje.\nVyčerpávajúco, avšak v súlade so zákonom, poukázal na dôvody, ktoré ho v konečnom dôsledku\nviedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Opierajúc sa o žalobný dôvod - nezákonnosť rozhodnutia,\nktoré sa opieralo v podstate len o vyjadrenie Ministerstva hospodárstva a výstavby zo dňa 27.\nseptembra 2010, poukázal na všeobecnosť tohto vyjadrenia a nevyhnutnosť jeho doplnenia v konaní po\nzrušení preskúmavaného rozhodnutia. Nad rámec dispozičnej zásady, krajský súd poukázal i na ďalšie\nnedostatky postupu a rozhodovania správneho orgánu, ktoré síce v súlade s ustanovením § 250i ods.\n2 OSP žalovaný označil ako také, ktoré neboli nikdy vznesené žalobcom v žalobe proti rozhodnutiu\nžalovaného, avšak nemožno súhlasiť s tvrdením, že by krajský súd išiel nad petit žaloby, pretože\n\nzákladným dôvodom zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného bol žalobou namietaný podklad\nrozhodnutia obsiahnutý vo vyjadrení Ministerstva hospodárstva a výstavby zo dňa 27. septembra 2010.\nPoukázaním na nedostatky, ktorých sa dopustil v pôvodnom konaní žalovaný, bez ohľadu na to, či\ntieto nedostatky boli na strane žalobcu, či žalovaného, a či boli obsiahnuté v žalobe alebo nie, krajský\nsúd usmernil spôsob konania a rozhodovania žalovaného po vrátení veci na ďalšie konanie v súlade\ns ustanovením § 1 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu\na účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv\na oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie\npovinností a na úctu k právam iných osôb.\nVýchova na zachovávanie zákonov je zo strany súdov zabezpečená aj tým, že pri svojom rozhodovaní\nnielen náležite poučujú účastníkov konania, ale aj od nich vyžadujú plnenie zákonných povinností a\nzákony v tomto smere vykladajú, ak to nie je na ich ujmu.\nV danom prípade došlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného z dôvodu namietaného žalobcom v žalobe.\nPodrobným výkladom aplikácie zákona o pobyte cudzincov, pokiaľ ide o povolenie prechodného pobytu\nza účelom podnikania nedošlo preto k porušeniu zásady uvedenej v § 250i ods. 2 O.s.p..\nS dôvodmi postupu krajského súdu uvedenými v rozsudku sa odvolací súd stotožňuje, pretože by\nmalo byť úlohou a presvedčením správneho orgánu ex offo, aby o každej žiadosti konal v súlade s\nustanoveniami §§ 32 až 34 Správneho poriadku, najmä pokiaľ ide o presné a úplné zistenie skutočného\nstavu veci. V danom prípade tomu tak nebolo a správny orgán prvého i druhého stupňa sa uspokojili len\nso všeobecnou správou Ministerstva hospodárstva SR, ktorú vzali za základ svojich rozhodnutí.\nPodľa čl.35 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len “Ústava“) má každý\nprávo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú\nčinnosť, pričom v ods. 4 je uvedené, že zákon môže ustanoviť odchylnú úpravu práv uvedených v\nodsekoch 1 až 3 pre cudzincov. Takýmto zákonom je zákon o pobyte cudzincov, ktorý v § 17 ods. 1\nustanovuje, že povolenie na prechodný pobyt oprávňuje cudzinca zdržiavať sa na území Slovenskej\nrepubliky a na cesty do zahraničia a naspäť na územie Slovenskej republiky v čase, na aký mu bolo\npolicajným útvarom udelené povolenie na prechodný pobyt. Podľa § 18 písm. a) môže povolenie na\nprechodný pobyt udeliť policajný útvar cudzincovi na účel podnikania a v § 19 je bližšie uvedené, že\npovolenie na prechodný pobyt na účel podnikania môže policajný útvar udeliť cudzincovi na základe\noprávnenia na podnikanie vydaného podľa osobitného predpisu alebo cudzincovi, ktorý koná v mene\nobchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu k tejto spoločnosti alebo k\ndružstvu.\nPodľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov prihliada policajný útvar pri rozhodovaní\no žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné\nhľadisko, hospodárske potreby Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti cudzinca\npre hospodárstvo Slovenskej republiky a na verejné zdravie, pričom podľa ods. 2 písm. h) žiadosť o\nudelenie povolenia na prechodný pobyt zamietne, ak udelenie povolenia nie je vo verejnom záujme.\nPodľa § 26 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov nemá cudzinec na udelenie povolenia na prechodný pobyt\nprávny nárok, ak tento zákon neustanovuje inak.\nNajvyšší súd SR dospel k záveru, že žalovaný sa nenáležite vysporiadal s otázkou stretu dvoch\nzákladných práv, a to práva žalobcu podnikať na území SR, ktoré je však podmienené povolením na\npobyt na území SR a na druhej strane práva štátu na zásah do tohto práva, resp. oprávnenia regulovať\nvstup a pobyt cudzincov na území SR z dôvodu ochrany verejného záujmu.\n\nSprávne uváženie (diskrečná právomoc správneho súdnictva) je svojou podstatou možnosťou\nsprávneho orgánu vybrať pri rozhodovaní jedno z viacerých dovolených riešení. Pri tomto uvážení si\nvšak správny orgán nemôže počínať ľubovoľne. Zákon pre neho vytvára kritériá, podľa ktorých a v rámci\nktorých môže správny orgán uskutočniť výber a zisťovanie skutočností konkrétneho prípadu, ktoré sú\npotrebné pre jeho rozhodnutie. Podľa § 245 ods. 2 O. s. p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na\nzáklade zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie\nnevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho\nrozhodnutia. Úlohou súdu v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. nie je nahrádzať\nčinnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda\nposúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené im zákonom. Súdne preskúmanie rozhodnutia\nsprávneho orgánu teda nie je v týchto prípadoch vylúčené, ale je podstatne obmedzené, pretože sa môže\ntýkať iba toho, či rozhodnutie správneho orgánu nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom, či\nje v súlade s logickým uvažovaním a či predpoklady takéhoto úsudku boli zistené procesným postupom.\nPokiaľ sú tieto predpoklady splnené, nemôže súd z tých istých skutočností vyvodzovať opačné alebo\niné závery; súd je oprávnený preskúmať len to, či došlo k výberu z dovolených možností, ale výber sám\nzásadne prieskumu nepodlieha.\nŽalovaný v napadnutom rozhodnutí nedostatočne uviedol, v čom prevažuje verejný záujem SR nad\nsúkromným záujmom žalobcu, pričom na podporu svojho názoru využil len všeobecné stanovisko\nMinisterstva hospodárstva a výstavby SR o nedostatku verejného záujmu na podnikateľských aktivitách\nžalobcu, ktoré hodlal realizovať na území SR, preto odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom k\ntomu, že predpoklady úsudku správnych orgánov neboli podložené dostatočným a detailným spôsobom\nvyžadovaným Správnym poriadkom, odvolací súd sa stotožnil so závermi krajského súdu.\nZ vyššie uvedených dôvodov preto bolo možné vyvodiť záver, že rozhodnutie žalovaného o potvrdení\nrozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorým bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o udelenie povolenia na\nprechodný pobyt na účel podnikania podľa § 26 ods. 2 písm. i) zákona o pobyte cudzincov, nebolo možné\npovažovať za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom a krajský súd nepochybil, ak jeho rozhodnutie\nzrušil a vrátil mu na ďalšie konanie.\nOdvolací súd sa s právnym záverom uvedeným v jeho rozsudku stotožnil, námietkam žalovaného\nnevyhovel a napadnutý rozsudok podľa § 219 O. s. p. v spojení s § 246c O. s. p. ako vecne správny\npotvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 O. s. p.\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. s poukazom na § 250k ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 a 5\nO. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania\npodľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej\nlen „vyhláška“) v sume 161,75 Eur, ktorá pozostáva:\n• z náhrady trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - písomné podanie na súd vo veci\nsamej - podanie písomného vyjadrenia zo dňa 20.11.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) vo výške\n127,16 Eur,\n• z paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,63 Eur a\n• z dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky v sume 26,96 Eur.\nPokiaľ sa jednalo o výrok o trovách prvostupňového konania, napadnutý odvolaním žalobcu, odvolací\nsúd konštatoval pochybenie i v prípade nepriznania trov konania za žalobu i za nahliadnutie do spisu.\nVzhľadom na to, že trovy vznikli žalobcovi i chybným rozhodnutím krajského súdu, ku ktorému došlo\nvydaním nesprávneho uznesenia o poplatku za návrh, ktoré následne sám krajský súd zrušil, odvolací\nsúd v tejto časti výrok o náhrade trov konania žalobcovi zrušil a v ďalšom konaní bude krajský súd\npovinný presne vyčísliť trovy konania žalobcu v súlade so skutočnými nákladmi žalobcu na konanie, tak,\n\naby boli nielen v súlade s ustálenou súdnou praxou, ale aj odôvodnenými povinnosťami žalovaného,\nktorý napríklad náklady na konanie spojené s odvolaním proti uzneseniu krajského súdu o poplatku\nnezapríčinil a nemal by preto trovy konania žalobcu v tomto prípade znášať.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}}