{"guid": "2b805644-63dc-46f8-924c-0e9d96987007:03ba8557-c7c7-466a-9b0b-118391a63825", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1011200621.1", "spisova_znacka": "2Sžf/57/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/57/2012 z 18. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. septembra 2013, sp. zn. 2Sžf/57/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1011200621.1", "identifikacne_cislo": "1011200621", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2013-09-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/238", "nazov": "predpis č. 238/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/238", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/238-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/238/#paragraf-459", "nazov": "§ 459 zákona č. 238/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/238/#paragraf-459", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/238-2001/paragraf-459"}, {"iri": "/SK/ZZ/1996/180", "nazov": "zákon č. 180/1996 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky Colný zákon", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/180", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/180-1996"}, {"iri": "/SK/ZZ/1996/180/#paragraf-274.odsek-1", "nazov": "§ 274 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/180/#paragraf-274.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/180-1996/paragraf-274"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/618", "nazov": "Colný zákon (618/1992 Zb.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/618", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/618-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/618/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. b) zákona č. 618/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/618/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/618-1992/paragraf-237"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/238#paragraf-459", "/SK/ZZ/1996/180#paragraf-274", "/SK/ZZ/1992/618#paragraf-237"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/03ba8557-c7c7-466a-9b0b-118391a63825", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1011200621.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011200621.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011200621.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/57/2012\n1011200621\n18. 09. 2013\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2013:1011200621.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nSVING GASTRO, spol. s r.o., Turbínova 1, Bratislava, zast. JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom,\nso sídlom v Bratislave, Račianska 66, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nVazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 41844/2010-1410 zo dňa\n7. februára 2011, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 51/2011-58\nzo dňa 20. júna 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 51/2011-58 zo dňa 20.\njúna 2012, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 7. februára 2011\nako i rozhodnutie Colného úradu Nitra č. 39823/2010-6135-ú zo dňa 26. októbra 2010, ktorým Colný\núrad Nitra rozhodol poukazujúc na súlad s bodom 13 Piatej kapitoly \"Colná únia\" Prílohy IV k Zmluve\no pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, ktorá bola publikovaná v Zbierke zákonov pod č.\n185/2004 Z. z., ako oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR s § 459 zákona č. 238 /2001 Z. z.\nColný zákon v znení neskorších predpisov a s § 274 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z. z. Colný zákon v znení\nneskorších predpisov povinnému dlžníkovi právnickej osobe SVING GASTRO, spol. s r.o. Turbínová 1,\n831 04 Bratislava, zo sumy dovoznej platby vo výške 114 362 Sk (3796,12 euro) nezaplatenej v zákonom\nurčenej lehote, ktorá mu bola oznámená rozhodnutím č. 0616509300245 zo dňa 18. februára 1993, že\nvymeriava žalobcovi podľa § 237 ods. 1 písm. b/ zákona č. 618/1992 Zb. v spojení s § 44 zákona č.\n222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov úrok za omeškania v sume 9947,\n52 euro (299 679 Sk) zodpovedajúci dobe omeškania od 2. marca 1993 do 14. decembra 2005.\nKrajský súd v Bratislave rozhodol o zrušení rozhodnutí správnych orgánov vydaných v inštančnom\npostupe, keď sa nestotožnil s ich názorom, že by úrok z omeškania v sume 9947,52 euro vymeraný\nžalobcovi v dôsledku oneskoreného zaplatenia sumy dovoznej platby, vymeraný rozhodnutím bol v\nsúlade so zákonom. Uviedol, že colný úrad dňa 18. februára 1993 prepustil žalobcovi tovar - úžitkový\nporcelán českého pôvodu do colného režimu voľný obeh a zároveň mu oznámil povinnosť zaplatiť sumu\ndovoznej platby v lehote 10 dní odo dňa jeho oznámenia a to do 1. marca 1993 a teda od 2. marca 1993\nsa dostal žalobca do omeškania a colnému úradu tak vznikol nárok na úrok z omeškania. Poukázal na to,\nže colný dlh žalobca dňa 14. decembra 2005 už po lehote stanovenej zákonom zaplatil na účet colného\núradu (podľa § 238 ods. 1 colného zákona právo vybrať a vymáhať nedoplatok cla sa premlčuje po\nšiestich rokoch po roku, v ktorom sa stal splatným). Je nepochybné, že žalobca nenamietal premlčanie\ncolného dlhu a colný dlh vo výške 3796,12 euro dobrovoľne napriek tomu, že nárok colného úradu už\n\nbol premlčaný zaplatil dňa 14. decembra 2005, avšak žalobca namietal premlčanie úrokov z omeškania\na to vo svojom odvolaní - doplnení zo dňa 15. júla 2008. Krajský súd nesúhlasil s názorom žalovaného,\nže premlčacia lehota na vymeranie úrokov z omeškania začne plynúť najskôr prvý deň po dni, kedy bol\ncolný dlh zaplatený a odmietol tvrdenie žalovaného, že po oneskorenom zaplatení colného dlhu musí\nmať colný úrad možnosť začať konať vo veci vymerania úroku z omeškania, ktorý v celej výške skôr\nvymeraný ani byť nemohol, keďže nebola známa celková doba omeškania s platbou. Ďalej uviedol, že\nžalovanému síce vznikla povinnosť vymerať úrok z omeškania, avšak žalobca bol oprávnený namietať\npremlčanie úrokov z omeškania čo sa aj stalo a táto námietka premlčania bola podľa názoru súdu\núčinná. Stotožnil sa s názorom žalobcu, že pre clo ako aj pre úroky z nezaplatenej sumy cla platí spoločne\n6 ročná premlčacia lehota uvedená v § 238 ods. 1 colného zákona a v danom prípade začala plynúť\npremlčacia lehota dňa 1. januára 1994 v trvaní šesť rokov a uplynula dňa 31. decembra 1999. Ak zostal\ncolný orgán nečinný a nevykonal žiadne úkony smerujúce k vybratiu cla, musí dôjsť uplynutím šiestich\nrokov aj k uplynutiu premlčacej lehoty vo vzťahu k úrokom z omeškania. V danom prípade premlčacia\nlehota uplynula dňa 31. decembra 1999 a napriek tomu, že žalobca svoj naturálny záväzok z titulu dlžnej\nsumy cla dobrovoľne splnil v roku 2005 nenamietajúc jeho premlčanie, nemožno z toho vyvodiť záver\no právnej možnosti vymerať úroky z omeškania pri žalobcom uplatnenej námietke premlčania dňa 15.\njúla 2008. Preto všetky úkony uvádzané žalovaným (rozhodnutia o vymeraní úrokov z omeškania z roku\n2006, 2008 a 2009 - zrušené žalovaným) sú vo vzťahu k uplynutiu premlčacej lehoty bezpredmetné a\nžalobca nemôže byť sankcionovaný za to, že dobrovoľne uhradil premlčaný dlh ako naturálny záväzok.\nProti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalovaný a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nv odvolacom konaní napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nUviedol, že s právnym názorom súdu sa nestotožňuje. Úrok z omeškania nemôže nikdy vzniknúť skôr\nako samotný colný dlh a zároveň nemožno predpokladať jeho zánik pred zánikom samotného colného\ndlhu (myslí sa najmä zánik úhradou colného dlhu podľa § 239 písm. a/ zákona č. 618/1992 Zb.). Vznik\núroku z omeškania je podmienený existenciou samotného colného dlhu po lehote splatnosti. Nemožno\nprijať názor, že zánikom hlavného záväzku (colného dlhu) zaniká aj jeho príslušenstvo, teda úrok z\nomeškania. Ak dôjde k oneskorenému zaplateniu cla, teda clo nebolo zaplatené v určenej lehote,\ndôjde podľa § 237 ods. 1 písm. b/ zákona č. 618/1992 Zb. k vymeraniu úroku z omeškania a z toho\nje zrejmé, že úrok z omeškania môže byť vymeraný aj potom, čo samotný dlh ako hlavný záväzok\nzanikol (v danom prípade jeho zaplatením). Podľa žalovaného dochádza tak k situácii, kedy hlavný\nzáväzok už zanikol, avšak jeho príslušenstvo nezaniklo a naďalej trvá. Existencia úrokov z omeškania\ntrvá v súlade so zákonom aj po zániku samostatného colného dlhu. Zákon č. 618/1992 Zb. síce rieši\nzánik colného dlhu aj premlčanie colného dlhu ale vo vzťahu k úrokom z omeškania riešil len možnosť\nupustenia od vybratia úroku z omeškania a preto nemožno prijať názor, že právna úprava premlčania\ncolného dlhu sa rovnako vzťahuje aj na úrok z omeškania, či dokonca názor, že premlčaním colného\ndlhu (práva vybrať a vymáhať colný dlh) dochádza zároveň aj k premlčaniu úroku z omeškania a\nprávny predpis - zákon č. 618/1992 Zb. žiadnu takúto úpravu neobsahuje a jej \"doplnenie\" rozhodnutím\nčeského najvyššieho súdu zo strany krajského súdu spôsobuje situáciu, kedy orgán súdnej moci supluje\nlegislatívnu činnosť moci zákonodarnej. Analogické použitie právnej úpravy premlčania colného dlhu aj\nna premlčanie úroku z omeškania by nemalo prehliadať základné odlišnosti oboch právnych inštitútov,\nnajmä odlišné podmienky vzniku, resp. uplatnenia a najmä odlišný okamih ich vzniku, resp. uplatnenia.\nPretože colný dlh nevzniká v rovnakom okamihu ako úrok z omeškania, nemôže byť prípadná premlčacia\ndoba pri oboch inštitútoch počítaná rovnako a na túto skutočnosť nemá vplyv ani akcesorická povaha\núrokov z omeškania k colnému dlhu. Neskôr prijatý zákon č. 180/1996 Z. z. Colný zákon v znení\nneskorších predpisov upravoval v § 229 ods. 1 písm. a/ úrok z omeškania ako \"súčasť dlžnej sumy\", čo\nmožno považovať za ešte užšie prepojenie medzi colným dlhom a úrokom z omeškania, než je tomu\nv prípade, keď je úrok z omeškania označený ako \"príslušenstvo cla\". Žalovaný ďalej uviedol, že colné\norgány navyše priebežne vykonávali úkony smerujúce k vymeraniu úroku z omeškania, čo by v prípade\nexistencie zodpovedajúcej právnej úpravy nepochybne spôsobilo prerušenie plynutia premlčacej lehoty.\nNie je možné sa preto stotožniť s názorom krajského súdu, v zmysle ktorého pre clo aj pre úroky z\nomeškania platí spoločne 6 ročná premlčacia lehota, ktorá začala spoločne plynúť dňa 1. januára 1994\na uplynula dňa 31. decembra 1999, mimochodom v čase, kedy bol žalobca ešte stále v omeškaní\na kedy ešte nemohol byť úrok z omeškania v plnej výške vymeraný. Žalovaný ďalej uviedol, že ak\ndlžník neuplatní svoje právo vzniesť námietku premlčania a pohľadávku dobrovoľne zaplatí, neexistuje\nžiadna právna úprava, ktorá by ho za to \"odmenila\" nemožnosťou vymerať mu zákonom určený úrok z\nomeškania. Akceptácia námietky premlčania úroku z omeškania, aj keď zákon takýto inštitút nepozná,\nz dôvodu, že žalobca ako dlžník plnil svoj dlh \"dobrovoľne\" v čase, keď už bol premlčaný (a teda ho\n\nplniť nemusel) sa zase javí podľa žalovaného ako zákonom nepredpokladaná \"odmena\" pre žalobcu\nza to, že zaplatil to, čo bol štátu povinný zaplatiť. V závere svojho odvolania žalovaný uviedol, že colný\norgán nemôže analógiou dopĺňať chýbajúcu právnu úpravu, ak je zrejmé, že zákon pri určitom inštitúte\nneupravuje premlčaciu lehotu, nemôže správny orgán s takouto lehotou operovať a účastníkovi konania\nuznať námietku premlčania.\nŽalobca sa písomne ku odvolaniu žalovaného vyjadril a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nnapadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako zákonný potvrdil a zaviazal žalovaný správny\norgán zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania. Uviedol, že závery a argumentácia žalovaného\nuvedené v odvolaní sú účelové, formalistické, čoho dôkazom je fakt, že v prípade omeškania dlžníka, je\nprávne postavenie dlžníka, ktorý uplatnil námietku premlčania a právne postavenie dlžníka, ktorý zaplatil\nuž premlčanú pohľadávku nerovnaké a o tom, či bude štát požadovať zaplatenie úrokov alebo nie, bude\nrozhodujúca otázka, či dlžník zaplatil dlžnú sumu, alebo nie, pričom do horšieho postavenia sa dostane\nosoba, ktorá premlčaný dlh zaplatila. Žalovaný v odvolaní neuviedol ani jeden právne relevantný dôvod,\nktorým by bolo možné spochybniť závery krajského súdu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a\nmedziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie\nprejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu proti rozsudku\nkrajského súdu nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov:\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných\nprostriedkov prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu.\nPodľa druhej hlavy piatej časti OSP sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba\ntvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd\npreskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa § 250i ods. 1 veta prvá je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 220 ods. 1 colného zákona č. 618/1992 Zb. každú sumu dovozného alebo vývozného cla\nzodpovedajúcu colnému dlhu musia colné orgány vymerať ihneď po tom, len čo im budú oznámené\nvšetky údaje a predložené všetky doklady potrebné na jeho vymeranie. Vymerané clo zapíšu do svojich\núčtovných dokladov.\nPodľa § 224 ods. 1 colného zákona musia colné orgány sumu cla, zapísanú v účtovných dokladoch\noznámiť dlžníkovi.\nPodľa § 226 ods. 1 colného zákona, ak colné orgány nepovolili dlžníkovi niektorý zo spôsobov uľahčenia\nplatby cla uvedených v §§ 228 až 233, je clo splatné do 10 dní odo dňa, keď colné orgány oznámili\njeho výšku dlžníkovi.\nPodľa § 237 ods. 1 písm. b/ colného zákona, ak clo nebolo zaplatené v určenej lehote, bude z\nnezaplatenej sumy cla vymeraný úrok z omeškania, ktorý je príslušenstvom cla.\nPodľa § 238 ods. 1 colného zákona právo vyberať a vymáhať nedoplatok cla sa premlčuje po šiestich\nrokoch po roku, v ktorom sa stal splatný.\nPodľa § 238 ods. 2 colného zákona, ak sa vykoná úkon smerujúci k vybratiu alebo vymoženiu\nnedoplatku, premlčacia lehota sa prerušuje a začína plynúť nová premlčacia lehota po uplynutí\n\nkalendárneho roka, v ktorom bol dlžník o tomto úkone upovedomený, nedoplatky cla možno však\nvymáhať najneskôr do dvadsiatich rokov počítaných od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok\nsplatným.\nPodľa § 238 ods. 3 na premlčanie sa prihliadne iba vtedy, ak to dlžník namieta a len v rozsahu\nuplatňovanej námietky.\nPodľa § 238 ods. 6 colného zákona úkonom na vymáhanie nedoplatku cla je aj písomná upomienka o\nzaplatenie cla doručená dlžníkovi.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky mal z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise\nza preukázané, že vzhľadom na skutkový stav v danej veci začala premlčacia lehota plynúť dňa 1.\njanuára 1994 a to v trvaní šiestich rokov a to v zmysle § 238 ods. 1 colného zákona. V danom prípade\nteda premlčacia lehota uplynula dňom 31. decembra 1999.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky mal taktiež za preukázané v odvolacom konaní, že medzi účastníkmi\nkonania nebolo sporné, že samotné premlčanie colného dlhu žalobca nenamietal a predmetný colný dlh\nv sume 3796,12 euro dobrovoľne ako naturálny záväzok uhradil a to dňom 14. decembra 2005.\nMedzi účastníkmi konania taktiež nebolo sporné, že žalobca namietal premlčanie úrokov z omeškania\na to vo svojom prejave vôle - v odvolaní - doplnení zo dňa 15. júla 2008.\nMedzi účastníkmi konania bolo však sporným, či žalobca vzhľadom na daný skutkový stav mohol účinne\nnamietať a uplatniť námietku premlčania vo vzťahu k úrokom z omeškania z nezaplatenej sumy cla.\nOdvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s ustáleným skutkovým stavom zisteným krajským súdom a\nz neho vyplývajúcim právnym posúdením veci. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu\npovažuje odvolací súd za jasné, zrozumiteľné a výstižné, obsahujúce zákonné náležitosti vyplývajúce\nz ustanovenia § 157 ods. 2 OSP. Krajský súd náležitým spôsobom vysvetlil príslušnú teóriu z hľadiska\nposúdenia otázky premlčania vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania a transparentným spôsobom\nzdôvodnil na základe akého výkladu dospel k záveru o dôvodnosti vznesenej námietky premlčania v\npredmetnom konaní, s ktorým záverom sa v plnom rozsahu stotožňuje i odvolací súd.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti správne potom konštatuje krajský súd, keď uvádza, že ak by colný\núrad v danom prípade riadne spravoval svoju pohľadávku a včas vykonával úkony smerujúce k vybratiu\ndlžnej sumy cla tak, ako to predvída § 238 ods. 2 colného zákona, došlo by k prerušeniu premlčacej\nlehoty a začala by colnému úradu plynúť nová premlčacia lehota, a to až do dvadsiatich rokov počítaných\nod konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatným.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje za potrebné\nzdôrazniť, že v danom prípade povinnosť platiť úroky z omeškania vyplývajúca z vedľajšieho\n(akcesorického) administratívno-právneho vzťahu nemôže trvať dlhšie, než trvá hlavný záväzok, pretože\nuplynutím premlčacej doby sa právo premlčí \"ako celok\". Preto, ak dôjde k premlčaniu hlavného\nprávneho vzťahu (colného dlhu), nemôže sa potom takýto právny následok uplynutia času nevzťahovať i\nna úroky z omeškania, ak povinný subjekt vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k úrokom premlčania.\nJe totiž na vôli dlžníka v akom rozsahu uplatní námietku premlčania. Preto, ak dlžník ako povinný\nsubjekt svoju námietku premlčania uplatnil iba vo vzťahu k úrokom z omeškania, je potom povinnosťou\nsprávneho orgánu toto zákonné oprávnenie povinného subjektu rešpektovať.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského\nsúdu v Žiline ako súladný so zákonom v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP za použitia ustanovenia\n§ 246c ods. 1 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia §\n250k ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 OSP za použitia ustanovenia § 246c ods. 1\nveta prvá OSP. Žalobca mal v odvolacom konaní úspech, trovy odvolacieho konania mu však nevznikli,\nžalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleží a preto účastníkom náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/51/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}