{"guid": "53dd31e2-df58-4503-9f91-d166894cf332:3eef56c3-499d-4b9b-a8c8-bd7f1dfca9e1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1011200599.1", "spisova_znacka": "4Sžso/3/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/3/2013 z 9. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9. apríla 2013, sp. zn. 4Sžso/3/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1011200599.1", "identifikacne_cislo": "1011200599", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "sudca_id": 209, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-bozena-brincikova-209", "datum_vydania": "2013-04-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 zákona č. 987/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/987-2009/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-11.odsek-2", "nazov": "§ 11 ods. 2 zákona č. 987/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-11.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/987-2009/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/987#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3eef56c3-499d-4b9b-a8c8-bd7f1dfca9e1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1011200599.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011200599.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011200599.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžso/3/2013\n1011200599\n09. 04. 2013\nJUDr. Ida Hanzelová\nECLI:SK:NSSR:2013:1011200599.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a\nčlenov senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci žalobcu: N. K., K., zast.\nadvokátom JUDr. Robert Šimko, Vrútocká 12, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie\nBratislava, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n12653 - 2/2011 - BA zo dňa 07.02.2011, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nč.k. 1S/63/2011 - 49 z 11.10.2012 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/63/2011 - 49 zo dňa\n11. októbra 2012 p o t v r d z u j e .\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 67,88 Eur do 30 dní\nodo dňa doručenia tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu JUDr. Roberta Šimka.\nodôvodnenie:\nI.\nRozsudkom krajského súdu bolo z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. a) OSP zrušené rozhodnutie\nžalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie príslušnej pobočky, ktorými bolo právoplatne rozhodnuté, že\nžalobca podľa § 104 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a podľa čl. 61 Nariadenia\n(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia\nnemá nárok na dávku v nezamestnanosti.\nKrajský súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovanej a po ústnom pojednávaní\nvo veci dospel k nasledovnému záveru: „Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca\npožiadal Sociálnu poisťovňu, pobočka Bratislava o dávku v nezamestnanosti predložením rozhodnutia\nÚradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č. k. 039914/10/OISS/RR zo dňa 03.08.2010, v\nzmysle ktorého bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 03.08.2010. K tejto veci\nSociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, dňom 09.12.2010, vydala rozhodnutie č.: 400-16149/2010, v\nzmysle ktorého žalobca podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a čl. 61 základného nariadenia je\nmimo nároku na dávku v nezamestnanosti. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej\nlehote odvolanie, pričom namietal, že v posudzovanom období bol poistený v nezamestnanosti na území\nVeľkej Británie a žiadal túto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Ďalej v\nodvolaní uviedol, že do Veľkej Británie odišiel z dôvodu, že si na Slovensku nenašiel prácu. Zamestnanie\nvo Veľkej Británii vnímal ako dočasné, nebudoval si tam žiadne väzby. Odvolanie žalobcu Sociálna\npoisťovňa, ústredie, rozhodnutím č.: 12653-2/2011-BA zo dňa 07.02.2011 zamietla a potvrdila napadnuté\nprvostupňové rozhodnutie.\n\nV zmysle ust. § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti,\nak v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v\nnezamestnanosti najmenej 3 roky, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 104 ods. 7 OSP zákona č. 461/2003 Z.z. rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia\nv nezamestnanosti.\nPodľa čl. 61 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v platnom znení (ďalej\nlen Základné nariadenie) príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého\nprávne predpisy podmieňujú rozhodnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na\ndávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom\nrozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa\nprávnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov,\nktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb\npoistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych\npredpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia\na boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.\nV zmysle čl. 61 ods. 2 Základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v čl. 65 ods. 5 písm. a)\nsa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade\ns právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:\n- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,\n- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo\n- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej\nčinnosti.\n\nV zmysle čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej vete\nodseku 2 (úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo\nsamostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá\nmá naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu), poberá dávky v súlade s právnymi\npredpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy, počas jej\nposlednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje\ninštitúcia miesta bydliska.\nŽalobca bol pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie legálne zamestnaný v členskom\nštáte EÚ (Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska), kde bol riadne poistený v\nnezamestnanosti a to od 01.05.2004 do 01.08.2010, čo vyplýva z formuláru Ú1. Bezprostredne pred\nzaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosahoval dobu poistenia v nezamestnanosti v\nzmysle platnej slovenskej legislatívy. Preto by bolo možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti\ndosiahnutú na území Anglicka do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1\nzákladného nariadenia, ale len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území\nSR počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie.\nPo preskúmaní veci súd dospel k záveru, že vo veci bol dostatočne a spoľahlivo zistený skutkový\nstav, ktorý nie je medzi účastníkmi sporný, ale správnymi orgánmi bol vyhodnotený nesprávny právny\nzáver. Žalobca pracoval na území Veľkej Británie od 01.05.2004 do 01.08.2010 a bol poistený v\nnezamestnanosti. Od 03.08.2010 bol po návrate na územie SR zaradený do evidencie uchádzačov o\nzamestnanie a následne požiadal o dávku v nezamestnanosti. Žalobca preukazoval splnenie podmienok\npre nárok na dávku a to dobou poistenia v inom členskom štáte a zachovaním si bydliska na území SR\na centra záujmov na území SR. Správne orgány vyhodnotili na základe dostupných informácií situáciu\ntak, že žalobca nepreukázal zachovanie väzieb na území SR, zachovanie bydliska a tiež, že nebol\nbezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti\npodľa slovenských právnych predpisov, preto nie je možné doby poistenia v nezamestnanosti získané\nvo Veľkej Británii zohľadniť na účely vzniku nároku na dávky v nezamestnanosti. Súd sa stotožňuje\n\ns právnou argumentáciou žalobcu, ktorý uviedol, že Veľká Británia nie je štátom so susedstvom so\nSlovenskou republikou, a preto frekvencia návratov na Slovensko raz štvrťročne je postačujúca na\npreukázanie vzťahu žalobcu k Slovensku a za zachovanie bydliska. Takisto súd súhlasí s argumentáciou\nžalobcu, že keď dal vo Veľkej Británii výpoveď zo zamestnania a prišiel na Slovensko, aj to svedčí o\ntom, že sa na Slovensko chcel vrátiť.\nRozhodnutie žalovaného založené na ustanovení čl. 65 ods. 5 písm. a) v spojení s čl. 61 ods. 2 a čl. 65\nods. 2 Základného nariadenia, v zmysle ktorých nezamestnaná osoba, ktorá\npočas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala\nbydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo\nsa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii k službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Takáto\nosoba potom poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, pričom tieto dávky\nposkytuje inštitúcia v mieste bydliska. Uvedené ustanovenia teda riešia situáciu, kedy nezamestnaný\npracoval v zahraničí, tam mal v čase výkonu zamestnania svoje bydlisko a aj naďalej tam toto bydlisko\nmá, resp. sa do tohto bydliska v zahraničí vrátil. V takomto prípade nezamestnaný poberá dávky\nnezamestnanosti podľa predpisov bydliska v zahraničí, v ktorom sa zdržiava a dávky mu prirodzene\nposkytuje príslušná inštitúcia zahraničného členského štátu. Toto však nie je prípad žalobcu, nakoľko ten\nsa nachádza v celkom inej situácii. Žalobca totiž mal a stále má trvalý pobyt na území SR a po svojom\nnávrate zo zahraničia sa nepretržite v mieste svojho bydliska pobytu zdržiava, a má v úmysle tu aj naďalej\nzotrvať, preto aplikácia vyššie uvedeného ustanovenia základného nariadenia žalovaným je nesprávna.\nŽalobca po návrate zo zahraničia je naďalej prihlásený na trvalý pobyt na adrese Mamateyova 8,\nBratislava, kde reálne aj býva, má tu svojich príbuzných a všetky jeho väzby či rodinné, sociálne, citové\nalebo akékoľvek iné, vrátane bývania, sú pevné spojené so Slovenskou republikou. Konanie žalobcu\npočas pobytu vo Veľkej Británii nasvedčuje tomu, že bydlisko vo Veľkej Británii bolo len prechodné a\ntrvale sa chcel zdržiavať aj zdržiava na Slovensku. Vyhodnotenie týchto skutočností svedčí o zachovaní\nväzieb na území SR, že centrom záujmov bola Slovenská republika. Vzhľadom na vzdialenosť a cieľ\npobytu v štáte zamestnania je pochopiteľné, že žalobca navštevoval Slovensko a svoje bydlisko raz za\nštvrť roka. Súd je názoru, že žalobca prejavil nielen úmysel, ale aj konkrétne konal v záujme zachovania\nbydliska centra záujmov v SR, o čom práve svedčí aj skutočnosť, že sa vrátil z cudziny a naďalej žije\nna Slovensku.\nZ uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, a preto\nho v súlade s ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.“(koniec\ncitácie rozsudku KS)\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podala žalovaná odvolanie a žiadala ho zmeniť a žalobu zamietnuť. V\ndôvodoch odvolania žalovaná okrem citácie rozsudku krajského súdu uvádza nasledovné: „V zmysle čl.\n65 ods. 5 písm. a) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov\nsociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) nezamestnaná osoba uvedená v prvej vete\nodseku 2 (úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo\nsamostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá\nmá naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu) poberá dávky v súlade s právnymi\npredpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej\nposlednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje\ninštitúcia miesta bydliska.\nPodľa čl. 1 písm. j) základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.\nPodľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje\npostup vykonávania základného nariadenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“) ak je rozdiel v\nstanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa\nuplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej\nosoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými\nskutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:\n\ndĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;\nsituáciu dotknutej osoby vrátane:\ni) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto\nčinnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky\ntrvania každej pracovnej zmluvy;\nii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb;\niii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;\niv) v prípade študentov zdroj ich príjmov;\nv) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;\nvi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.\nKrajský súd v Bratislave sa v rozsudku č. 1S 63/2011-49, zo dňa 11. októbra 2012, stotožnil s právnou\nargumentáciou žalobcu, ktorý uviedol, že Veľká Británia nie je štátom so susedstvom so Slovenskou\nrepublikou, a preto frekvencia návratov na Slovensko raz štvrťročne je postačujúca na preukázanie\nvzťahu k Slovensku a na zachovanie bydliska. V tejto súvislosti žalovaná namieta, že v konaní o nároku\nžalobcu na dávku v nezamestnanosti príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne všetky známe\nskutočnosti vyhodnotila komplexne vo vzájomných súvislostiach. Frekvencia návratov na Slovensko je\nskutočnosť, ktorá je nápomocná pri posudzovaní centra záujmov dotknutej osoby, avšak nie je možné na\nňu nahliadať ako na rozhodujúcu skutočnosť, ktorá sama o sebe jednoznačným spôsobom preukazuje\nmiesto bydliska dotknutej osoby. Frekvencia návratov na územie Slovenska (žalobca sa vracal na\nSlovensko 3-krát ročne) bola v konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti vyhodnotená\nspolu s ostatnými určujúcimi skutočnosťami v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacie nariadenia. Dĺžka\nprítomnosti na území členského štátu Európskej únie - čl. 11 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia\n(žalobca bol na území Veľkej Británie šesť rokov), aj situácia žalobcu čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho\nnariadenia (stabilný šesť rokov trvajúci pracovný pomer vo Veľkej Británii, plnenie daňových povinností\nna území Veľkej Británie) preukazujú, že žalobca si väzby so Slovenskou republikou, počas výkonu\nčinnosti zamestnanca vo Veľkej Británii nezachoval.\nPri posudzovaní bydliska je podľa právneho názoru žalovanej rozhodujúcou skutočnosťou stabilita\nzamestnania (v zmysle čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia je potrebné pri posudzovaní\nbydliska dotknutej osoby prihliadať na povahu a osobitné vlastnosti každej vykonávanej činnosti, trvalosti\ntejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy. Túto skutočnosť podporuje rozhodnutie Správnej\nkomisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2, z 12. júna 2009 o rozsahu pôsobnosti\nčl. 65 ods. 2 základného nariadenia by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom\npojmu „bydlisko“ mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky\nosoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej\nkrajine pôvodu). Pracovný pomer žalobcu vo Veľkej Británii trval 6 rokov a bol ukončený výpoveďou\nzamestnanca, t. j. z podnetu žalobcu, z čoho je zrejmé, že tento pracovný pomer bol stabilný. Na základe\nuvedeného a celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií nebolo možné posúdiť bydlisko\nžalobcu za zachované na území Slovenskej republiky počas výkonu zamestnania v členskom štáte\nEurópskej únie.\nKrajský súd v Bratislave súhlasil s argumentáciou žalobcu, že keď dal vo Veľkej Británii výpoveď zo\nzamestnania a prišiel na Slovensko, aj to svedčí o tom, že sa na Slovensko chcel vrátiť. V zmysle\nčl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných\nskutočností ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k určeniu skutočného miesta bydliska, za rozhodujúci\nsa považuje úmysel dotknutej osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä\ndôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu. V konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti\nbolo posúdené zachovanie jeho väzieb na území Slovenskej republiky v súlade s čl. 11 ods. 1\nvykonávacieho nariadenia. Nakoľko o mieste bydliska žalobcu uplatnením kritérií uvedených v čl. 11\n\nods. 1 vykonávacieho nariadenia pochybnosti nevznikli, nebolo potrebné čl. 11 ods. 2 tohto nariadenia\naplikovať a skúmať vôľu, resp. úmysel žalobcu.\nV rozsudku č. 1S 63/2011-49, zo dňa 11. októbra 2012, Krajský súd v Bratislave uviedol, že ustanovenia\nčl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, v spojení s čl. 61 ods. 2 a čl. 65 ods. 2 tohto nariadenia\nriešia situáciu, kedy nezamestnaný pracoval v zahraničí, tam mal a naďalej má svoje bydlisko, resp.\nsa do tohto bydliska v zahraničí vrátil. To však nie je prípad žalobcu, pretože ten mal a stále má trvalý\npobyt na území Slovenskej republiky, po návrate zo zahraničia sa v mieste trvalého pobytu nepretržite\nzdržiava a má v úmysle tu zotrvať, preto aplikácia vyššie uvedeného ustanovenia základného nariadenia\nžalovaným je nesprávna. S uvedeným výkladom ustanovenia čl. 65 základného nariadenia nemôže\nžalovaná súhlasiť. Rovnako ako vo vyjadrení k žalobe, zo dňa 24. mája 2011, žalovaná uvádza, že\nfyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie, podlieha právnym\npredpisom tohto štátu, a teda je v tejto krajine aj sociálne poistená podľa podmienok vnútroštátnej\nlegislatívy. Koordinačné predpisy určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti si nezamestnaní\nmajú uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie. Štát\nposledného zamestnania (t. j. štát, v ktorom bolo odvádzané poistné na sociálne poistenie) je teda\nmiestom, kde by malo dôjsť k uplatneniu nároku na dávku v nezamestnanosti. Pri uplatnení nároku na\ndávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania sa neskúma, aké väzby má žiadateľ v tejto\nkrajine, ale doby poistenia dosiahnuté podľa jeho legislatívy sa zohľadnia automaticky. Následne má\nnezamestnaná osoba možnosť požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti (čl. 64 základného\nnariadenia) do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie.\nV prípade, keď nezamestnaný nevyužije možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte\nposledného zamestnania, a požiada o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský\nštát skúma, či vôbec je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť\nv konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len podľa čl. 65\nzákladného nariadenia, t. j. v prípade zachovania väzieb v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba\nuplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti. (Je tomu tak preto, že možnosť uplatniť si nárok na dávku\nv nezamestnanosti v štáte inom, ako v štáte posledného zamestnania, je len výnimkou zo všeobecného\npravidla, ktoré určuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne\nuplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad nezamestnanosti.\nÚčelom uvedeného je zabrániť zneužívaniu sociálneho systému v podobe výberu členského štátu\nEurópskej únie, v ktorom si nezamestnaný uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti.)\nV zmysle čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas\nsvojej poslednej činnosti ako zamestnanec mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný\nštát (t. j. mala bydlisko v inom členskom štáte ako je členský štát právnym predpisom ktorého počas\nposledného zamestnania podliehala, t. j. v prípade žalobcu, ak by mal bydlisko na Slovensku počas\npracovného pomeru vo Veľkej Británii) a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do\ntohto štátu, poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska (v prípade žalobcu v\nsúlade so slovenskými právnymi predpismi), ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas\njej poslednej činnosti ako zamestnanec. Uvedené ustanovenie umožňuje zohľadniť doby poistenia v\nnezamestnanosti dosiahnuté na území iného členského štátu Európskej únie ako keby boli dosiahnuté\npodľa slovenských právnych predpisov v prípadoch, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej\nčinnosti ako zamestnanec na území členského štátu Európskej únie zachová bydlisko na území\nSlovenskej republiky. Z uvedeného je zrejmé, že aplikácia čl. 65 ods. 2 a ods. 5 základného nariadenia\na posúdenie zachovania bydliska žalobcu na území Slovenskej republiky bolo v konaní o jeho nároku\nna dávku v nezamestnanosti určujúce.\nKrajský súd v Bratislave v rozsudku č. 1S 63/2011-49, zo dňa 11. októbra 2012, uviedol, že žalobca po\nnávrate zo zahraničia je naďalej prihlásený na trvalý pobyt na adrese v Bratislave a všetky jeho väzby sú\npevne spojené so Slovenskou republikou. Konanie žalobcu počas pobytu vo Veľkej Británii nasvedčuje\npodľa názoru súdu tomu, že bydlisko vo Veľkej Británii bolo len prechodné a trvale sa chcel zdržiavať aj\nzdržiava na Slovensku. V tejto súvislosti uvádzame, že podmienku zachovania bydliska je v zmysle čl.\n65 ods. 2 základného nariadenia nevyhnutné skúmať počas posledného pracovného pomeru dotknutej\nosoby na území iného členského štátu Európskej únie, t. j. práve v čase, keď žalobca mal, ako Krajský\nsúd v Bratislave uviedol, „prechodné bydlisko“ vo Veľkej Británii. Na základe uvedeného je skutočnosť,\nv ktorom členskom štáte má žalobca bydlisko po návrate zo zahraničia, irelevantná.\n\nV nadväznosti na argument súdu, že žalobca mal a stále má trvalý pobyt na území Slovenska,\nuvádzame, že pojem „trvalý pobyt“ nie je možné stotožňovať s pojmom „bydlisko“. V zmysle čl. 1 písm.\nj) základného nariadenia „bydlisko“ je miesto, kde osoba zvyčajne býva. Nie je možné konštatovať, že\npočas pracovného pomeru vo Veľkej Británii žalobca zvyčajne býval na území Slovenska, kde sa vracal\n3-krát ročne.\nV rozsudku č. 1S 63/2011-49, zo dňa 11. októbra 2012, Krajský súd v Bratislave vyjadril názor, že\nžalobca prejavil nielen úmysel, ale aj konkrétne konal v záujme zachovania bydliska na Slovensku,\no čom práve svedčí aj skutočnosť, že sa vrátil z cudziny a naďalej žije na Slovensku. Ak by sa\nžalovaná s uvedeným názorom stotožnila, v konaniach o nárokoch na dávku v nezamestnanosti osôb,\nktoré boli naposledy poistené v nezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie, by\nnebolo potrebné skúmať zachovanie bydliska vôbec (návrat z cudziny a uplatnenie si nároku na dávku\nv nezamestnanosti na Slovensku samo osebe neznamená vôľu na tomto území aj zotrvať - mnohí\nžiadatelia o dávku v nezamestnanosti, ktorí v predchádzajúcom období pracovali v členskom štáte\nEurópskej únie, odchádzajú zo Slovenska znovu na územie iného členského štátu s úmyslom hľadať\nsi tam zamestnanie). Uvedený výklad by však odporoval ustanoveniam základného nariadenia. Čl. 63\ntohto nariadenia výslovne stanovuje, že na účely kapitoly 6 tohto nariadenia (Dávky v nezamestnanosti)\nsa ustanovenie o upustení od pravidiel bydliska (článok 7 základného nariadenia) uplatňuje iba v\nprípadoch ustanovených v čl. 64 a 65 a v rámci obmedzení uvedených v týchto článkoch. Z uvedeného\nje zrejmé, že pri aplikácii ustanovení základného nariadenia o dávkach v nezamestnanosti bolo v konaní\no nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti nevyhnutné posúdiť jeho centrum záujmov počas výkonu\nčinnosti zamestnanca vo Veľkej Británii. Otázka bydliska je teda v prípadoch, keď žiadateľ o dávku v\nnezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol\ndobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy, zásadná.“(koniec citácie\nodvolania žalovaného)\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadal potvrdiť prvostupňový rozsudok ako vecne správny.\nIII.\nNajvyšší súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 OSP), preskúmal odvolaním\nnapadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov\nodvolania bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke NS\nSR www.nsud.sk a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalovanej proti rozsudku krajského\nsúdu, ktorý zrušil rozhodnutie žalovanej aj prvostupňového orgánu nie je dôvodné. Odvolací súd\ndospel k záveru, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, rozhodnutie žalovanej je\nnepreskúmateľné nedostatok dôvodov, preto je právne posúdenie veci predčasné a preto nie sú dané\ndôvody pre zmenu prvostupňového rozsudku a pre zamietnutie žaloby.\nOdvolací súd je toho názoru, že podľa § 196 a 209 zák. č. 461/2003 Z.z. bolo povinnosťou žalovaného (a\nprvostupňového orgánu) riadne zistiť skutkový stav veci a v tomto smere vykonať potrebné dokazovanie\na to aj výsluchom žalobcu, vyhodnotiť listinné dôkazy, najmä znaky týkajúce sa zachovania si bydliska\nna území SR v rodičovskom byte a to vo všetkých časových súvislostiach s odchodom a príchodom do\na zo zahraničia, pričom odvolací súd dodáva,\n1. že nepovažuje za dostatočné písomné podklady pre rozhodnutie napr. len na základe vyplnenia\nformalizovaného „dotazníka na účely preukázania bydliska“\n2. Bez podrobného a bezprostredného vypočutia žiadateľa o dávku v nezamestnanosti nie je možné\nurčiť „centrum záujmov dotknutej osoby“ podľa čl. 11 Nariadenia č. 987/2009 a pokiaľ žalovaný v tomto\nsmere vyvodil skutkové a právne závery, tieto nie sú založené na riadene zistenom skutkovom stave\nveci. Odvolací súd pripomína, že najmä otázku rodinných väzieb nie je možné posúdiť len na základe\nformalizovaného tlačiva, ktorého púhe vyplnenie len požadovaných údajov môže byť bez uvedenia\nsúvislostí aj na ujmu žiadateľa.\n3. Podľa názoru odvolacieho súdu na základe doterajšieho dokazovania sa nemožno bez akýchkoľvek\npochybností stotožniť s názorom žalovanej, že o mieste bydliska žalobcu na základe kritérií uvedených v\n\nčl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia pochybnosti nevznikli a preto nebolo možné aplikovať čl. 11 ods.\n2 tohto nariadenia, t. j. skúmať aj úmysel dotknutej osoby. Predovšetkým je treba uviesť, že súčasťou\nskúmania „miesta bydliska“ nie je len preukázanie skutočností svedčiacich o nezachovaní bydliska v\nSR, ale aj skúmanie reálnych podmienok existencie bývania v mieste pobytu - výkonu zamestnania.\nV tomto smere nebol vykonaný žiadny dôkaz. Prítomnosť žalobcu vo Veľkej Británii nemohol žalovaný\npovažovať bez ďalšieho za trvalý a stabilný bez skúmania okrem iného aj otázky reálneho bydliska vo\nVeľkej Británii.\n4. V konečnom dôsledku žalovaná sa nezaoberala ani otázkou určenia bydliska osoby žiadateľa o dávku\nv nezamestnanosti v prípade, ak príslušné inštitúcie členských štátov neurčili po vzájomnej dohode\ncentrum záujmov dotknutej osoby, najmä teda neuviedla závery takých rokovaní.\nZ týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP\npotvrdil s tým, že bude vecou odporkyne, pokiaľ neakceptuje rozhodnutie krajského súdu o nesprávnom\nprávnom posúdení veci, vykonať ďaľšie dokazovanie a znova posúdiť žiadosť žalobcu .\nPodľa § 250k ods. 1 OSP žalobcovi patrí aj náhrada trov odvolacieho konania, v ktorom bol úspešný a\ntrovy sú dané odmenou za jeden úkon právnej služby á 60,07 Eur a paušálom v sume 7,81 Eur.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}