{"guid": "7e2dbd2c-f1b8-4d30-b409-1ea17705cd10:c4ccfd55-a927-4397-ae94-708aedf869c5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1011200396.1", "spisova_znacka": "3Sžo/24/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/24/2013 z 11. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. júna 2013, sp. zn. 3Sžo/24/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1011200396.1", "identifikacne_cislo": "1011200396", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2013-06-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/852", "nazov": "predpis č. 852/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/852", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/852-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-28.odsek-6", "nazov": "§ 28 ods. 6 zákona č. 152/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-28.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/152-1995/paragraf-28"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/152#paragraf-28"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c4ccfd55-a927-4397-ae94-708aedf869c5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1011200396.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011200396.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011200396.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/24/2013\n1011200396\n11. 06. 2013\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2013:1011200396.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a zo\nsudkýň JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobkyne: Kaufland\nSlovenská republika v.o.s., IČO: 35 790 164, Trnavská cesta 41/A, Bratislava, právne zastúpená:\nAdvokátska kancelária ECKERT - KÁN & PARTNERS, s.r.o., IČO: 35 886 625, Námestie Martina\nBenku 9, Bratislava, proti žalovanej: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky,\nBotanická 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Krajskej veterinárnej\na potravinovej správy Bratislava č. 39/2011-120 zo dňa 05.01.2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 36/2011-54 zo dňa 24. októbra 2012, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 36/2011-54 zo dňa 24.\noktóbra 2012 p o t v r d z u j e.\nŽalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len O.s.p.) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia\nžalovanej (Krajskej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava č. 39/2011-120 zo dňa 05.01.2011 - v\nsúvislosti s prijatím zákona č. 342/2011 Z.z. a zákona č. 349/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nč. 152/1995 Z.z. o potravinách, dňom 01.11.2011 došlo k zrušeniu Krajskej veterinárnej a potravinovej\nsprávy Bratislava a jej právnym nástupcom sa stáva Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej\nrepubliky) a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\nUvedeným rozhodnutím žalovaná potvrdila rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy\n(RVPS) Bratislava - mesto č. 455/6090/2010-163 zo dňa 02.11.2010, ktorým bola žalobkyni ako\nprevádzkovateľke potravinárskeho podniku uložená pokuta podľa § 28 ods. 1 písm. j/ zákona č. 152/1995\nZ.z. o potravinách v znení účinnom do 30.04.2010 (ďalej len „zákon o potravinách“) vo výške 10.000 € za\nporušenie § 6 ods. 4 písm. d/ a § 12 ods. 1 písm. g/ zákona o potravinách, pričom žalobkyňa porušením\n§ 4 ods. 1 a § 10 ods. 1 písm. b/, c/ zákona o potravinách a VIII hlavy druhej časti Potravinového kódexu\nSlovenskej republiky - zásady správnej výrobnej praxe, Príloha č. 1 (ďalej len Potravinový kódex SR),\nPrílohy 2, Kapitoly I, bod 4 a Prílohy II, Kapitoly II bod 1 písm. c/ Nariadenia Európskeho parlamentu a\nRady (ES) č. 852/2004 zo dňa 29.04.2004 o hygiene potravín, mala naplniť aj skutkovú podstatu iného\nsprávneho deliktu podľa § 28 ods. 1 písm. a/ zákona o potravinách.\n\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že zo skutkových zistení, ktoré sú obsahom administratívneho\nspisu vyplýva, že na základe vykonanej kontroly u žalobkyne dňa 13. januára 2010, z ktorej bol\nspísaný záznam č. 1/SM/2010, bolo voči žalobkyni začaté správne konanie vo veci nedodržiavania\npožiadaviek pri skladovaní a manipulácii s potravinami a za predaj potravín po uplynutí dátumu spotreby\na dátumu minimálnej trvanlivosti, o čom bola žalobkyňa upovedomená listom dňa 08. októbra 2010,\nku ktorému sa nevyjadrila. S poukazom na viaceré zistenia o porušení zákona č. 152/1995 Z.z. o\npotravinách a Potravinového kódexu, keď uvádzala do obehu 17 druhov potravín, žalobkyňa naplnila\nvšetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 1 písm. j/ zákona o potravinách.\nŽalobkyňa tiež porušila povinnosť zabezpečiť čistotu skladových priestorov a manipulačného zariadenia,\na vykonávanie dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov\npodľa § 10 ods. 1 písm. b/ zákona o potravinách v znení účinnom do 30. apríla 2010 tým, že dňa 13.\njanuára 2010 v prevádzkarni Kaufland, Romanova ulica, Bratislava, nezabezpečila čistotu skladovacích\npriestorov. Ďalej žalobkyňa porušila povinnosť dodržiavať požiadavky na všetkých stupňoch výroby,\nspracovania a distribúcie podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách, upravené potravinárskym kódexom, keď\nv uvedenej prevádzkarni na vyžiadanie nepredložila evidenciu čistiacich prác, čím naplnila všetky znaky\nskutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 1 písm. a/ zákona o potravinách. Žalobkyňa\nporušila aj povinnosť dodržiavať požiadavky na všetkých stupňoch výroby, spracovania a distribúcie\npodľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách upravené osobitným predpisom (Nariadenie Európskeho\nparlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29.04.2004 o hygiene potravín) a to tým, že dňa 13.01.2010\nv uvedenej prevádzkarni nezabezpečila vyčistenie stropu v oddelení Lahôdok od plesne a nevybavila\numývadlo hygienickými prostriedkami na osušenie rúk, čím naplnila všetky znaky skutkovej podstaty\niného správneho deliktu podľa § 28 ods. 1 písm. a/ zákona o potravinách. Ďalej žalobkyňa porušila\npovinnosť kontrolovať skladované potraviny a zložky a ukladať ich spôsobom, ktorý umožní bezpečné\nvykonávanie ich kontroly, manipulácie s nimi, včasné zistenie zdraviu škodlivých potravín, potravín po\ndátume spotreby a po dátume minimálnej trvanlivosti a ich vyradenie z obehu a oddelené uloženie a\nzreteľné označenie výrobkov na iný, než pôvodný účel podľa § 10 ods. 1 písm. c/ zákona o potravinách\na to tým, že v uvedený deň v tej istej prevádzkarni neoddelila a zreteľne neoznačila 4 druhy potravín\npo uplynutí dátumu spotreby od čerstvých potravín, čím naplnila všetky znaky skutkovej podstaty iného\nsprávneho deliktu. Nakoniec žalobkyňa porušila povinnosť zaviesť systémy a postupy, ktoré umožnia\nna požiadanie sprístupniť potrebné informácie orgánov úradnej kontroly potravín podľa § 4 ods. 3\nzákona o potravinách tým, že v uvedený deň v tej istej prevádzkarni na vyžiadanie nepredložila dôkaz\no trvanlivosti predávaných, spracovaných rybacích výrobkov voľne uložených v obslužnej chladiacej\nvitríne. Uvedeným konaním naplnila všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa §\n28 ods. 1 písm. a/ zákona o potravinách.\nPodľa krajského súdu v konaní nebolo sporným, že sa žalobkyňa dopustila šiestich porušení právnych\npredpisov zistených počas úradnej kontroly potravín dňa 13. januára 2010 v prevádzkarni žalobcu\nKaufland, Romanova ulica v Bratislave. Jedným porušením právnych predpisov naplnila znaky skutkovej\npodstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 1 písm. j/ zákona o potravinách a ostatnými piatimi\nporušeniami právnych predpisov znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 1\npísm. a/ zákona o potravinách. Za vymenované správne delikty možno uložiť prevádzkovateľovi pokutu\naž do výšky 1.000.000,-Sk (33.193,92 €). Za iný správny delikt podľa § 28 ods. 1 písm. a/, a j/, zákon\numožňoval uložiť pokutu v rovnakom rozmedzí.\nSúd sa nestotožnil s námietkou žalobkyne o neadekvátnosti aplikácie tzv. absorpčnej zásady pri\nvyrubovaní sankcie v žalobe napadnutom rozhodnutí a dospel k záveru, že žalovaná uplatnením\nabsorpčnej zásady sa nevyhla svojej zákonnej povinnosti rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť.\nTaktiež nesúhlasil s tým, že žalovaná mala výšku pokuty vyjadriť ku každému zo zistených porušení\nzákona, naopak stotožnil sa s argumentmi a závermi žalovanej uvedenými v rozhodnutí, ktoré\nvychádzali z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 8 Sžo/28/2007. V uvedenom rozhodnutí sa konštatuje, že pri súbehu viacerých správnych deliktov\n(viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť (anológie legis) tzv. absorpčnú\nzásadu. V prípade preskúmavanom súdom sa žalobkyňa dopustila iných správnych deliktov, za ktoré\nzákon o potravinách ukladá rovnakú sankciu (pokutu). V zmysle uvedeného preto správny orgán mohol\nuložiť sankciu za ktorékoľvek zo šiestich porušení zákona, predstavujúce iný správny delikt buď podľa §\n28 ods. 1 písm. a/ alebo podľa § 28 ods. 1 písm. j/ zákona o potravinách. Nie je bez právneho významu, že\npoužitie absorpčnej zásady pri trestaní za viacčinný súbeh pri spáchaní viacerých správnych deliktov tým\n\nistým subjektom bolo na prospech žalobcu. Pokiaľ by žalovaná nepoužila absorpčnú zásadu, neuložila\nby trest za iný správny delikt (jeden zo šiestich), ale ukladala by za každé porušenie zákona samostatnú\nsankciu, bola by sankcia uložená žalobkyni zrejme oveľa vyššia.\nPokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov dospel krajský súd k\nzáveru, že odôvodnenie poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Žalovaná dostatočne\nzrozumiteľne a podrobne špecifikovala porušenia zákona zistené pri kontrole potravín v prevádzkarni\nžalobkyne, presne špecifikovala delikty, ktorých sa žalobkyňa týmto dopustila, a v neposlednom\nrade vysvetlila, prečo pri výške uloženej sankcie aplikovala tzv. absorpčnú zásadu. Za oba druhy\nzistených iných správnych deliktov zákon umožňuje uložiť rovnakú sankciu. Žalovaná uložila pokutu\nv rámci zákonom stanoveného rozmedzia, prihliadla tiež na minulosť žalobkyne ako prevádzkovateľa\npotravinárskeho podniku, kde bolo nepochybne zistené, že za obdobné porušenia zákona bola v\nroku 2008 potrestaná pokutou 400.000,-Sk (13.277,57 €) a v roku 2009 vo výške 8.500 €. Žalovaná\nsprávne postrehla, že u žalobkyne nedošlo k náprave a preto výchovná funkcia v jej prípade nie\nje opodstatnená. Žalovaná tiež zohľadnila skutočnosť, že žalobkyňa ako predávajúca je povinná\ndodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky umiestňovania výrobkov na trh a za jej dodržiavanie\nzodpovedá objektívne, bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie. Súdu sa\nnezdala neprimeranou sankcia nižšia ako 1/3 zákonom stanovenej sadzby aj vzhľadom na rozsah\nzistených pochybení a spoločenskú nebezpečnosť predmetných skutkov spočívajúcich v nezabezpečení\nhygieny, predaja a skladovania potravín, nezabezpečení zdravotnej neškodnosti, kvality a biologickej\nhodnoty, čo potenciálne mohlo ohroziť zdravie ľudí a chránené záujmy spotrebiteľa na trhu potravín a\ntiež vzhľadom na výšku uložených pokút v roku 2008 a 2009.\nZáverom krajský súd k námietke žalovanej o dĺžke trvania protiprávneho stavu uviedol, že preukázateľne\ntrval minimálne v čase vykonávania úradnej kontroly dňa 13. januára 2010, ale aj počas uplynulej doby\nspotreby jednotlivých potravín v rozsahu od 30. septembra 2009 do 12. januára 2010, a pokiaľ ide o\nďalšiu námietku, že žalovaná nereagovala na všetky jeho námietky uplatnené v odvolaní uviedol, že\nnie je nevyhnutné, aby sa odvolací správny orgán zaoberal každou vznesenou námietkou samostatne,\npokiaľ z jeho rozhodnutia je zrejmé, na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí.\nProti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie a navrhla, aby odvolací\nsúd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej zruší, vec vráti na ďalšie konanie a\nprizná mu náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania namietala, že obidva správne orgány sa v konaní\ndopustili množstva procesných chýb, následkom čoho sú ich rozhodnutia nezákonné. Správne orgány\nsa náležite nevysporiadali so zákonom ustanovenými predpokladmi a skutočnosťami nevyhnutnými pre\nobjektívne a správne určenie sankcie tak, ako to ukladá § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok). Správnym orgánom uložená sankcia je neprimerane prísna, nie je objektívna\na jej výška nezodpovedá rozsahu zistených sankcionovaných nedostatkov a nenasvedčuje tomu, že by\nsa pri určovaní výšky pokuty pridŕžali zásad logického myslenia. Žalovaný správny orgán bez opory v\nzákone pristúpil k uplatneniu absorpčnej zásady.\nĎalej namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pri určení výšky pokuty prihliadal\nprvostupňový správny orgán v zmysle § 28 ods. 6 zákona o potravinách na závažnosť zisteného\nnedostatku, mieru zavinenia, množstvo potraviny umiestnenej na trhu a minulosť prevádzkovateľa.\nAvšak jediné kritérium, ktorým sa správny orgán zaoberal podrobne bola prevádzkovateľova minulosť. V\ntejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžf/44/2004, a v\nzmysle jeho právneho názoru konštatoval, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\nPodľa rozhodnutí Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy č. 455609/2010 a Krajskej veterinárnej\na potravinovej správy Bratislava č. 39/2011-120 bolo u žalobkyne zistených šesť druhov nedostatkov\nv rôznych oblastiach (porušenie povinnosti zabezpečiť čistotu skladovacích priestorov, nedodržanie\npožiadavky na všetkých stupňoch výroby a spracovania potravín, nekontrolovanie a nevyradenie z\nobehu potraviny po dátume spotreby a po dátume minimálnej trvanlivosti, nezavedenie systémov a\npostupov umožňujúcich sprístupniť požadované informácie orgánom úradnej kontroly, nezabezpečenie\nhygienických prostriedkov a evidencie čistiacich prác). Za tieto porušenia orgán kontroly uložil na základe\n\nsprávneho uváženia sankciu vo výške 10.000 €, ktorá je vysoká, a súčasne správny orgán porušil zásadu\nsprávneho konania rozhodovať tak, aby v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené\nrozdiely. Účelom správneho trestania by nemalo byť sťaženie právnej pozície sankcionovaného subjektu\nuložením úhrnnej pokuty takou formou, že sankcionovaný subjekt (žalobca) nebude mať reálnu\nmožnosť domáhať sa regresu sankcie od osôb, ktoré protiprávne konanie zavinili, resp. spôsobili.\nŽalobkyňa kategoricky odmieta, aby došlo k zhoršeniu jej právneho postavenia sťažením vymožiteľnosti,\nresp. úplnou nevymožiteľnosťou jeho regresných pohľadávok len preto, že správny orgán si zľahčí\nsvoju úlohu použitím absorpčnej zásady bez toho, aby určil a výškou peňažnej sankcie vyjadril\nzávažnosť jednotlivých sankciou postihovaných skutkov. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku\nvšak práve takýto nezákonný postup správneho orgánu vyhodnotil ako zákonný a správny. Rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu trpí absolútnym nedostatkom odôvodnenia výšky sankcie z hľadísk,\nktoré ustanovuje § 28 ods. 6 zákona o potravinách a absentuje v ňom aj preskúmateľnosť úvahy, ktorá\nviedla správny orgán k rozhodnutiu.\nŽalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok krajského súdu ako vecne správny\npotvrdiť z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie o odvolaní sú zákonné, zrozumiteľné a\nvychádzali z náležite zisteného skutkového stavu veci. K odvolacím námietkam uviedla, že stanovenie\nvýšky uloženej pokuty je vecou úvahy správneho orgánu, pričom sa obligatórne prihliada na závažnosť,\ntrvanie, mieru zavinenia, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o\nopakované protiprávne konanie. Výška uloženej pokuty 10.000 € za porušenie ustanovení zákona č.\n152/1995 Z.z., Potravinového kódexu SR a nariadenia je primeraná zistenému protiprávnemu stavu a\ncharakteru porušenia, a bola uložená v dolnej hranici zákonnej sadzby. Pri určovaní výšky pokuty vzal\nsprávny orgán do úvahy charakter a závažnosť zisteného protiprávneho konania spočívajúce v porušení\nzákonom chráneného práva spotrebiteľa na predaj výrobkov zdravotne bezpečných a v neporušenej\nkvalite, možné následky protiprávneho konania, ktorým bol predaj 17 druhov potravín pod dátumom\nspotreby a dobou minimálnej trvanlivosti a zohľadnil tiež dĺžku trvania protiprávneho stavu. Nedostatky\nboli orgánom úradnej kontroly potravín zistené opakovane a za porušenie tých istých povinností pri\nuvádzaní do obehu potravín a pri manipulácii s nimi boli už v roku 2008 a v roku 2009 žalobkyni uložené\npokuty (R-875/4582/2008-163 z 28.04.2008 a R-364/5422/2009-163 z 18.11.2009).\nZo strany žalobkyne nedošlo k náprave a preto výchovná funkcia v tomto prípade nie je opodstatnená. Z\nhľadiska posudzovania miery zavinenia prvostupňový orgán zobral do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa\nako predávajúca je povinná dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky umiestňovania výrobkov\nna trh - za ich dodržiavanie zodpovedá objektívne, tzn. bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré\nspôsobili ich porušenie. Správny orgán zobral do úvahy následky zisteného protiprávneho konania a\nriziká pre zdravotnú bezpečnosť potravín a tým aj zdravie ľudí a súčasne pri určovaní výšky pokuty\nprihliadol na spoločenskú neprijateľnosť konania žalobkyne a okolností, za ktorých došlo k porušeniu\nzákona a práv spotrebiteľa. K zisteným nedostatkom, ktoré mali za následok porušenia príslušných\nustanovení zákona č. 152/1995 Z.z., Potravinového kódexu SR a nariadenia žalobkyňa vo svojom\nodvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by ovplyvnili alebo vyvracali kontrolné zistenia.\nV zmysle platnej legislatívy je žalobkyňa povinná zabezpečiť hygienu predaja podľa osobitného predpisu\na najmä vykonávať upratovanie, čistenie všetkého zariadenia používaného pri predaji, dezinfekciu\na v prípade potreby vykonanie dezinsekcie a deratizácie. Ten, kto potraviny skladuje je povinný\nzabezpečiť skladovanie len v takých priestoroch a za takých podmienok, aby sa zachovala ich\nzdravotná neškodnosť, kvalita a biologická hodnota a zabezpečiť čistotu skladovacích priestorov.\nZákon č. 152/1995 Z.z. ustanovuje podmienky výroby bezpečných potravín a ostatných poživatín,\nmanipuláciu s nimi a ich umiestnenie na trh v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí, a ochrany\nspotrebiteľa na trhu potravín. Podľa nariadenia, prvotná zodpovednosť za bezpečnosť potravín spočíva\nna prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku, t.j. žalobkyni.\nNakoľko zákon č. 152/1995 Z.z. a ani správny poriadok neupravuje postup správnych orgánov pri\npostihu za súbeh viacerých iných správnych deliktov, prvostupňový orgán pri ukladaní pokuty uplatnil na\nzáklade analógie legis tzv. absorpčnú zásadu, ktorej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (teda prísnejší\ntrest pohlcuje miernejší). Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší\nz nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a\n\núhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov (závažnosť pritom treba posudzovať\npredovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt\nsmeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená). Na základe analógie sa v danom prípade\naplikovali pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, t.j. správny orgán uložil za viaceré delikty sankciu\npodľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný - t.j. § 28 ods. 1 písm.\nj/ zákona č. 152/1995 Z.z. Najprísnejšie postihnuteľný správny delikt je delikt, za ktorý možno uložiť\npokutu s najvyššou sadzbou. Pri rovnakej sadzbe pokút správny orgán uloží úhrnnú sankciu podľa toto\nustanovenia, ktoré sa vzťahuje na najzávažnejší delikt. Aplikácia tejto zásady je uplatňovaná v prospech\ndelikventa. Prvostupňový orgán uložil pokutu vo výške 10.000 €, čím dodržal aj zásadu primeranosti a\nproporcionality čo do povahy skutkov, ich závažnosti a dôsledkov.\nBolo by v rozpore s uvedenými zásadami vyjadriť pri súbehu správnych deliktov výšku pokuty za\nkaždé protiprávne konanie a následne vyjadriť celkovú pokutu ako súčet čiastkových sankcií - teda\nuložiť súhrnnú sankciu tak, ako to vyžaduje žalobkyňa, aby mohla refakturovať pokutu dodávateľom\nnevyhovujúcich výrobkov. Toto tvrdenie potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4\nSžo/49/2012, podľa ktorého by došlo k negovaniu uplatneného princípu úhrnného trestu, ak by sa\npri každom dielčom porušení zákona uviedla výška sankcie. Uložením úhrnnej sankcie sa sleduje\nprimeranosť postihu, nakoľko uplatnenie kumulačnej (sčítacej) zásady by mohlo viesť k neúmerne\nvysokej pokute a teda takýto postup je v prospech žalobkyne a nevedie k ujme na hodnotách, na ktorých\nje verejný záujem.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach\npodaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2\nveta prvá O.s.p.) a po tom, ako bol deň verejného vyhlásenia rozhodnutia zverejnený minimálne 5 dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n<http://www.nsud.sk>, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nZ obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil skutkový stav tak, ako je\npodrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, a z ktorého v stručnosti vyberá.\nDňa 13.01.2010 bola Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Bratislava - mesto vykonaná\núradná kontrola (inšpekcia) potravín v prevádzke Kaufland, Romanova ul. 8, Bratislava 5, o ktorej\nbol spísaný záznam č. 1/SM/2010 (záznam: č.k. Po/2010/59). Úradná kontrola bola zameraná na\ndodržiavanie všeobecných hygienických požiadaviek pri skladovaní, manipulovaní a predaji potravín\npodľa zákona o potravinách č. 152/1995 Z.z. a bolo ňou zistené, že prevádzkovateľ umiestňoval\nna trh 17 druhov potravín po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti, ďalej boli\nzistené nedostatky v prevádzkovej hygiene, nepredloženie evidencie čistiacich prác, zistené neoddelené\nskladovanie potravín po uplynutom dátume spotreby, resp. dátume minimálnej trvanlivosti od čerstvého\ntovaru a zistený nedostatok vo vysledovateľnosti predávaných spracovaných rybacích výrobkov.\nNa základe týchto zistení vydal prvostupňový orgán dňa 02.11.2010 rozhodnutie č. 455/6090/2010-163,\nktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 10.000 € podľa § 28 ods. 1 písm. j/ zákona č. 152/1995\nZ.z. v znení účinnom do 30.04.2010 za porušenie § 6 ods. 4 písm. d/ a § 12 ods. l písm. g/ zákona č.\n152/1995 Z.z. Žalobkyňa porušením § 4 ods. l, 3 a § 10 ods. l/ písm. b/, c/ zákona č. 152/1995 Z.z. a\n8. hlavy druhej časti Potravinového kódexu SR - Zásady správnej výrobnej praxe, Príloha č. 1 (ďalej\nPotravinový kódex) a Prílohy II, Kapitoly I, bod 4 a Prílohy II, Kapitoly II, bod 1 písm. c/ nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (ďalej nariadenie)\nnaplnil aj skutkové podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 1 písm. a/ zákona č. 152/1995 Z.z.\nPodané odvolanie spoločnosti - prevádzkovateľa potravinárskeho podniku Kaufland Slovenská\nrepublika v.o.s., žalovaná (predtým Krajská veterinárna a potravinová správa Bratislava ako\nodvolací orgán) preskúmala, napadnutým rozhodnutím č. 39/2011-120 zo dňa 05.01.2011 zamietla a\nprvostupňové rozhodnutie potvrdila.\n\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\nOdvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím\nna ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie\nvýroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu a na zdôraznenie správnosti\nnapadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné:\nPo oboznámení sa s obsahom rozsudku krajského súdu a rozhodnutí správnych orgánov dospel najvyšší\nsúd k záveru, že podstatou rozsudku krajského súdu je odôvodnená požiadavka preskúmateľnosti výšky\nuloženej sankcie 10.000 € podľa § 28 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách, t.j. trvanie, miera zavinenia,\nnásledky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a to, či ide o opakované protiprávne konanie.\nRozhodnutím zo dňa 02.11.2010 prvostupňový orgán vyslovil porušenie ustanovení zákona č. 152/1995\nZ.z. o potravinách, Potravinového kódexu SR a osobitného predpisu - Nariadenia Európskeho\nparlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 keď uviedol, že zanedbanie povinností mohlo mať za následok\nohrozenie zdravia spotrebiteľov, ktorých základným právom je právo na potraviny bezpečné, zdravotne\na kvalitatívne nezávadné, a tiež to, že nedodržiavanie zásad a povinností pri skladovaní a manipulácii\ns potravinami je rizikom pre zdravotnú bezpečnosť potravín a tým aj zdravie ľudí, čo je spoločensky\nneprijateľné konanie. Odvolací orgán, ktorý nezistil nedostatky vo vydanom rozhodnutí konštatoval,\nže prevádzkovateľ nespochybnil zistenia úradnou kontrolou a prijal opatrenia na odstránenie zistených\nnedostatkov, ktoré však boli vykonané až po zistení nedostatkov. K uplatneniu tzv. absorpčnej zásady\npoukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn. 8 Sžo/28/2007 zo\n06. marca 2008), v ktorom najvyšší súd vychádzal aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva\na zdôraznil, že ak by v danom prípade absorpčná zásada nebola použitá prvostupňovým správnym\norgánom, bola by pre žalobkyňu sankcia prísnejšia.\nZákon č. 152/1995 Z.z. o potravinách v zn. n. p. v ustanovení § 1 ods. 1 ustanovuje podmienky výroby\nbezpečných potravín a ostatných poživatín, manipuláciu s nimi a ich umiestnenie na trh v záujme podpory\na ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín, ako aj úlohy a organizáciu úradnej kontroly\npotravín nad ich dodržiavaním („potravinový dozor“).\nŠiesta časť citovaného zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách upravuje v ustanovení § 28 pokuty.\nPodľa § 28 ods. 1 zákona o potravinách (v znení účinnom do 30.04.2010), orgán úradnej kontroly\npotravín uloží prevádzkovateľovi pokutu do 1.000.000,-Sk, ak v rozpore s týmto zákonom, potravinovým\nkódexom a osobitnými predpismi\na/ porušuje zásady, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulácie s nimi a pri ich\numiestňovaní na trh,\nj/ umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo dátumu minimálnej trvanlivosti.\n\nPri určení výšky pokuty sa prihliada na závažnosť, trvanie, mieru zavinenia, následky protiprávneho\nkonania, minulosť prevádzkovateľa (odkaz na čl. 54 ods. 1 nariadenia EP a Rady č. 882/2004 v platnom\nznení) a na to, či ide o opakované protiprávne konanie (§ 28 ods. 6 zákona č. 152/1995 Z.z.).\nPodľa § 28 ods. 9 zákona č. 152/1995 Z.z., na konanie o uložení pokuty sa vzťahujú všeobecné predpisy\no správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov) , ak tento zákon neustanovuje inak.\nNa základe uvedeného a obsahu preskúmavaného rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že\nako krajský súd tak aj žalovaná sa so všetkými námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní proti\nprvostupňovému správnemu rozhodnutiu dostatočne vysporiadala, rozhodla vecne správne a výšku\nuloženej sankcie v zmysle § 28 ods. 6 zákona zdôvodnila najmä z hľadiska závažnosti zistených\nporušení zákona a opakovane zistených porušení zákona. Nemožno nechať bez povšimnutia ani tú\nskutočnosť, že v rovnakej prevádzkarni (ul. Romanova v Bratislave) boli opakovane zistené porušenia\ntých istých povinností v roku 2008 a roku 2009, za ktoré už boli žalobkyni uložené sankcie a napriek\ntomu k náprave nedošlo. Taktiež nemožno súhlasiť s námietkou o neprimeranosti výšky uloženej pokuty,\npretože nedôslednosť a neefektívna kontrola na dodržiavanie už v predchádzajúcom období vytýkaných\nnedostatkov nie je ničím iným, než závažným a opakovaným porušovaním povinností bez účelu, ktorý\nuloženie sankcie sleduje.\nPokiaľ ide o námietku žalobkyne, aby pri každom jednom porušení zákona (v šiestich prípadoch) bola\nuvedená výška sankcie, túto vyhodnotil najvyšší súd ako nedôvodnú, a v rozpore s už vysloveným\nprávnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4Sžo/49/2012 zo dňa\n30. októbra 2012, podľa ktorého: „nezdieľa názor, aby pri každom dielčom porušení zákona žalovaný\nuviedol výšku sankcie, pretože by tým práve došlo k negovaniu uplatneného princípu úhrnného trestu.\nPožiadavka preskúmateľnosti výšky uloženej sankcie neznamená také zdôvodnenie výšky sankcie,\nktorá bude súčtom dielčich (13) sankcií, ale také zhodnotenie zistených porušení zákona, ktoré vyjadrí\nnajmä závažnosť, trvanie a následky zistených nedostatkov v súvislosti aj s ich opakovaným výskytom“.\nRozhodnutia žalovanej a prvostupňového správneho orgánu obsahujú všetky zákonom požadované\nnáležitosti. Žalovaná pri hodnotení dôkazov postupovala v medziach zákona a logického uvažovania,\nvšetky dôkazy hodnotila v ich vzájomnej súvislosti a prihliadala na všetko, čo v konaní vyšlo najavo.\nRozhodnutie žalovaného dalo odpoveď na skutkovú a právnu podstatu sporu a jeho obsah je v súlade s\nprávom účastníkov na spravodlivý proces v rozsahu ich nároku. Krajský súd vo veci rozhodol skutkovo\nsprávne a v súlade so zákonom, jeho odôvodnenie, najmä z hľadiska závažnosti a predovšetkým\nopakovaných zistení porušení zákona je dostatočné, výstižné a presvedčivé, dáva odpoveď na všetky\nnámietky žalobkyne, preto najvyšší súd v podrobnostiach na dôvody v ňom uvedené odkazuje.\nZ týchto podstatných dôvodov najvyšší súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne\nsprávny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. l, 2 O.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení s § 246c\nods. l veta prvá O.s.p. a § 250k ods. l O.s.p. Žalobkyňa v konaní nebola úspešná, preto jej súd náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/36/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}