{"guid": "a2987d45-5e7a-4ae2-8849-107e05223a2b:360d5b62-722b-49e6-aaa2-1cee34bbda35", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1011200312.1", "spisova_znacka": "1So/72/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/72/2012 z 30. 1. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2013, sp. zn. 1So/72/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1011200312.1", "identifikacne_cislo": "1011200312", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2013-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/360d5b62-722b-49e6-aaa2-1cee34bbda35", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1011200312.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011200312.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011200312.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1So/72/2012\n1011200312\n30. 01. 2013\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2013:1011200312.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci navrhovateľa: Q. R., bytom A. XX, A., proti\nodporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní\nnavrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Sd/35/11-38 zo dňa 1. augusta 2012,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sd/35/11-38 zo dňa 1.\naugusta 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým uznesením zastavil konanie podľa § 104 ods. 1 OSP, s poukazom\nna to, že lekársky posudok nemôže byť predmetom súdneho prieskumu a pokiaľ ide o oznámenie\nodporkyne zo dňa 10. júna 2010, nejde o rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 209 ods. 2 zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 244 ods. 3 OSP. Zároveň rozhodol,\nže žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\nProti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s posúdením\n70 % poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keďže podľa lekárskych správ (ktoré priložil\nvo fotokópii) sa jeho stav výrazne zhoršil, nie je schopný trvalej ani čiastočnej zárobkovej činnosti a je\nodkázaný na pomoc druhých.\nOdporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadrila tak, že jeho dôvody v odvolaní nepovažuje za\nopodstatnené, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne\nposúdil vec a konanie zastavil. Navrhovala preto napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne\nsprávne potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie\nkrajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona\nč. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu je potrebné zrušiť.\nZo spisu krajského súdu a pripojeného posudkového spisu odporkyne vyplýva, že odporkyňa\nrozhodnutím č. XXXXXXXXXX zo dňa 4. augusta 2004 priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok\nod 1. júla 2004 v sume 3 255,- Sk mesačne. Rozhodnutím č. XXXXXXXXXX zo dňa 9. júna 2005 bol\nnavrhovateľovi podľa § 73, § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. invalidný dôchodok zvýšený na 4660,Sk mesačne 7 dôvodu, že posudkom posudkového lekára z 10. mája 2005 mu bola zvýšená miera\npoklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť z 50% na 70%.\n\nZdravotný stav navrhovateľa bol na základe Kontrolnej lekárskej prehliadky určenej na máj 2010\nposúdený posudkovým lekárom dňa 25. mája 2010 so záverom, že navrhovateľ je naďalej invalidný\npodľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\n70%. Uvedenú skutočnosť odporkyňa navrhovateľovi oznámila listom zo dňa 10. júna 2010 s tým, že\ninvalidný dôchodok sa vypláca v sume, v akej patril.\nPodaním z 23. júna 2010 označeným ako „ Odvolanie a žiadosť o znovu preskúmanie môjho zdravotného\nstavu“, ku ktorému bol pripojený aj predmetný list odporkyne z 10. júna 2010, navrhovateľ namietal\nustálenie poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť opäť na 70% a vzhľadom na to, že jeho\nzdravotný stav sa výrazne zhoršil a stále sa zhoršuje žiadal o opätovné preskúmanie zdravotného stavu.\nKrajský súd v Bratislave napadnutým uznesením konanie podľa § 104 ods. 1 OSP zastavil.\nV konaní nebolo sporné, že odporkyňa ako orgán s právomocou verejnoprávnou inštitúcie zriadenej\nna výkon sociálneho poistenia (§ 120 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.) predmetným listom z 10. júna\n2010 navrhovateľovi oznámila, že od 25. mája 2010 je pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť 70% a invalidný dôchodok sa vypláca naďalej v sume v akej (dovtedy) patril. Vychádzajúc z\nobsahu oznámenia je nepochybné, že navrhovateľka rozhodla na základe posudku posudkového lekára\nsociálneho poistenia o konkrétnom nároku navrhovateľa na dávku sociálneho poistenia.\nRovnako nie sú pochybnosti o tom, že rozhodol vecne príslušný orgán (§ 179 ods. 1 zákona č. 461/2003\nZ.z.) o veci patriacej do rozsahu jeho pôsobnosti a že tak ide o rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý\ntakto autoritatívnym spôsobom nepochybne zasiahol do sféry subjektívnych práv navrhovateľa, pričom\nz hľadiska obsahu rozhodnutia (odhliadnuc od rozsahu a formy) sa nelíši od množstva iných obdobných\nrozhodnutí odporkyne o nárokoch sociálneho poistenia iných poistencov. Odporkyňa nevystupovala\nv pozícii sprostredkovateľa alebo oznamovateľa nezáväznej informácie, ale je zrejmé, že konala ako\npríslušný orgán verejnej správy, ktorý „neformálnym“ spôsobom informoval o svojom rozhodnutí o\nprávach alebo povinnostiach fyzickej osoby.\nV tejto súvislosti treba pripomenúť, že ani samotná odporkyňa zrejme nemala pochybnosti, že predmetný\nlist navrhovateľovi z 10. júna 2010 má charakter rozhodnutia, čo možno usúdiť z jej z následného\npostupu, keď po podaní opravného prostriedku navrhovateľom nariadila posúdenie zdravotného stavu\nnavrhovateľa kontrolnou posudkovou prehliadkou posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne - ústredie\na následne vec postúpila podaním z 24. februára 2001 príslušnému súdu na „preskúmanie rozhodnutia\nvo veci dôchodkového poistenia podľa § 244 Občianskeho súdneho poriadku, posúdenie zdravotného\nstavu“ (Podľa Smernice Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky č.\n23-82-19/1982 a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 42/1983/50 z 1. júla\n1983 o postupe orgánov sociálneho zabezpečenia a súdov pri vybavovaní opravných prostriedkov\nproti rozhodnutiam úradu dôchodkového zabezpečenia v Bratislave o zákonných nárokoch vo veciach\ndôchodkového zabezpečenia).\nSúd prvého stupňa preto nemal svoj záver o prípustnosti súdneho prieskumu založiť na posúdení\nformálnej stánky „oznámenia“ z 10. júna 2010, ale mal vychádzať predovšetkým z jeho vecného obsahu\na účinkov na právne postavenie navrhovateľa.\nOdvolací súd dáva do pozornosti v tejto súvislosti právny názor vyslovený Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky (II. ÚS 50/2001. nález z 11. októbra 2001. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného údu\nSlovenskej republiky 2001, s. 354-355) : „Napriek skutočnosti, že odopretie súdnej ochrany vo veciach\nprieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy je dovolené v prípade, že tak ustanoví zákon, tento postup\nnie je ale namieste v prípade, ak ide o rozhodnutia, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd. Posledná\nveta čl. 46 ods. 2 ústavy túto skutočnosť výslovne potvrdzuje, keď uvádza: „Z právomoci súdu však\nnesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.“ Citovaná ústavná\nnorma žiadnym spôsobom neurčuje, v akom type súdneho konania a na základe akého návrhu majú\nsúdy takéto rozhodnutia preskúmavať a ani sa nezmieňuje o druhu rozhodnutí, ktoré by mohli byť a z\n\ntohto dôvodu vylúčené zo súdneho preskúmavania. Pretože smeruje výlučne k ich obsahovej stránke\na jej prostredníctvom k základným právam a slobodám. V dôsledku toho v prípade, keď sa rozhodnutie\nsprávneho orgánu bez ohľadu na jeho druh či formálne označenie dotýka niektorého zo základných\npráv a slobôd, z právomoci súdov nesmie byť vylúčené. Vylúčenie takéhoto rozhodnutia zo súdneho\npreskúmavania (v správnom súdnictve môže signalizovať porušenie či. 46 ods. 2 posledná veta ústavy...\nVychádzajúc z uvedeného je preto úlohou súdu aj pri uplatňovaní Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nlen „OSP“) a v spojení s či. 46 ods. 2 posledná veta ústavy zisťovať, či rozhodnutie správneho orgánu,\nzákonnosť ktorého má byť predmetom súdneho preskúmavania [vrátane toho, uvedeného v § 248 ods. 2\npísm. d) OSP], je vzhľadom na jeho obsah spôsobilé týkať sa základných práv alebo slobôd. V prípade,\nak súd zistí, že tomu u tak je, taje, takéto rozhodnutie nesmie byť vylúčené zo súdneho preskúmania.\nZ uvedeného vyplýva, že samotný druh, resp. formálne označenie rozhodnutia správneho orgánu\nnemôžu byť samé osebe jediným a rozhodujúcim dôvodom pre odmietnutie jeho súdneho\npreskúmavania, pretože ústavne súladný výklad ustanovenia § 248 OSP vyžaduje, aby súd zisťoval, či\nsa toto zhodnutie svojím obsahom súčasne nedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd. Nie\nje totiž vylúčené, že by sa aj rozhodnutia uvedené § 248 OSP nemohli dotýkať či dokonca porušovať\nzákladné práva alebo slobody. Základnému právu uvedenému v či. 46 ods. 2 ústavy preto zodpovedá\ntaký postup súdu, v rámci ktorého hodnotí nielen formálne znaky rozhodnutia predloženého mu na súdne\npreskúmavanie, ale aj to, či sa toto rozhodnutie svojím obsahom nedotýka niektorého zo základných\npráv alebo slobôd účastníka konania. Postup súdu, v ktorom zanedbal niektorý- z týchto prvkov, zakladá\nporušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy.“ ( Ústava Slovenskej republiky - Komentár,\nHeuréka, január 2004, čl. 46, str. 330).\nPodľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1990 Zb). Kto tvrdí, že bol na\nsvojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy , môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal\nzákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie\nv starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri state živiteľa.\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 250m ods. 1 OSP konanie (o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov)\nsa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.\nPodľa 41 ods. 1, 2 OSP účastníci môžu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre\nniektoré úkony nepredpisuje určitú formu. Každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon\nnesprávne označený.\nVychádzajúc z citovaných ustanovení bolo preto úlohou súdu prvého stupňa potom čo navrhovateľ na\nvýzvu súdu vyčerpávajúcim spôsobom špecifikoval svoj opravný prostriedok proti konkrétnemu /hoci\nformálne pochybnému/ rozhodnutiu odporkyne zamerať pozornosť na toto rozhodnutie, ustáliť mieru\njeho preskúmateľnosti súdom z hľadiska formálno-obsahových náležitostí resp. preskúmať zákonnosť\nrozhodnutia a postupu odporkyne, ktorý mu predchádzal vo veci samej (meritórne). Uvedený postup mal\npredchádzať inak správnemu konštatovaniu súdu, že lekársky posudok je samostatne nepreskúmateľný,\n\ntreba však pripomenúť, že je preskúmateľný ako podklad pre rozhodnutie v rámci konania o preskúmanie\nsamotného rozhodnutia.\nZastavením konania súdom prvého stupňa bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. Pod\nodňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1, písm. f/ OSP) treba rozumieť taký závadný procesný\npostup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom\nkonaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za takýto postup treba považovať\nzastavenie konania o žalobe v prípade, že podmienky pre takýto postup súdu neboli splnené.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 221 ods. 1, písm. f/ OSP\nnapadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na nové konanie, v ktorom treba zohľadniť\naj skutočnosť, že podľa oznámenia odporkyňa bolo dňa 12. júla 2012 vydané ďalšie rozhodnutie č.\n5505186511, ktoré sa v zmysle rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v takomto\nprípade automaticky stáva predmetom súdneho prieskumu aj keď voči nemu opravný prostriedok podaný\nnebol.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}