{"guid": "b72f4ee3-8a8f-4ced-9d2b-594008aa2a86:56d71090-8856-411a-83f0-362ecd977c15", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1011200278.1", "spisova_znacka": "6Sžf/67/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/67/2012 z 30. 1. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2013, sp. zn. 6Sžf/67/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1011200278.1", "identifikacne_cislo": "1011200278", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2013-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-248a", "nazov": "§ 248a OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-248a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-248a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-248a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/56d71090-8856-411a-83f0-362ecd977c15", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1011200278.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011200278.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011200278.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/67/2012\n1011200278\n30. 01. 2013\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2013:1011200278.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: DANICON HOLDING, a.s., so sídlom\nMiletičova 17/B, Bratislava, IČO: 366 555 20, zastúpený advokátom JUDr. Stanislavom Jakubčíkom,\nAdvokátska kancelária, so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. I/222/19997-124513/2010/992692 - r zo dňa 10. decembra 2010 a o odvolaní žalobcu\nproti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k.3S/34/11-98 zo dňa 24 júla 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3S/34/11-98 zo dňa 24.\njúla 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3S/34/11-98 zo dňa 24.7.2012 zastavil konanie, ktorým sa\nžalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a to poukazom na ust. § 250d\nods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a ust. § 248 písm. a/ O.s.p. z dôvodu, že\nžaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom. O trovách konania\nrozhodol krajský súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, nakoľko konanie bolo\nzastavené.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ust. § 244 ods. 3 O.s.p. v spojení s ustálenou\njudikatúrou Najvyššieho súdu SR (uznesenie sp. zn. 3 Sžf 80/2007, sp. zn. 5Sžf 17/2008) a dospel k\nzáveru o potrebe zastaviť konanie s odkazom na ust. § 250d ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 248 písm.\na/ O.s.p.. Citáciou ustanovení § 73 a nasl. zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách\nv sústave územných finančných orgánov platný v rozhodnom čase (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.)\nvyvodil záver o tom, že výzva na zaplatenie daňového nedoplatku v náhradnej lehote ma už len povahu\nprocesného úkonu a pri jej zaslaní sa vychádza z toho, že adresát je už v pozícii daňového dlžníka\ns presne určenou daňovou povinnosťou. Daňová exekučná výzva nerieši ani neukladá hmotnoprávne\npovinnosti, ale svojou podstatou je iba upomienkou na zaplatenie daňového nedoplatku. Exekučná výzva\nje procesným rozhodnutím, ktorým sa upravuje len vedenie exekučného konania a nie je základným\nrozhodnutím pre daňové exekučné konanie. Podkladom na jej vydanie sú právoplatné a vykonateľné\nplatobné výmery alebo iné rozhodnutia, ktorým sa vyrubuje daň, penále a ktoré sa následne po vzniku\ndaňového nedoplatku stávajú základom pre daňové exekučné konanie.\n\nProti uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, z dôvodu, že rozhodnutie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a teda je naplnený odvolací dôvod v zmysle\nust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Žalobca mal za to, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko podaná žaloba primárne nesmerovala proti daňovej\nexekučnej výzve, resp. proti povinnosti žalobcu uhradiť daňový nedoplatok, ale smerovala najmä proti\n\nrozhodnutiu žalovaného, ktorým bola uvedená daňová exekučná výzva potvrdená, a to aj napriek\ntomu, že uvedený daňový nedoplatok mal byť v zmysle ust. § 63a zák. č. 511/1992 Zb. započítaný\noproti pohľadávke žalobcu voči štátnej rozpočtovej organizácii Krajskému školskému úradu v Prešove.\nUviedol, že podanou žalobou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, nakoľko proti jednotlivým\nrozhodnutiam resp. oznámeniam o nezapočítaní vzájomných pohľadávok nie je možné podať riadny\nopravný prostriedok v rámci daňového konania s následnou možnosťou súdneho prieskumu rozhodnutia\npodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a že rovnako nemá žalobca dosah na vynútenie\nvydania potvrdenia žalovaného o započítaní pohľadávok a preto využil možnosť súdneho prieskumu\nprostredníctvom podanej žaloby.\n\nŽalobca poukázal na to, že zastavením daného konania, krajský súd nezohľadnil všetky uvedené\nnámietky žalobcu, pričom vykladal ust. § 248 písm. a/ O.s.p. príliš extenzívne, nakoľko rozhodnutie\nžalovaného, ktorého preskúmanie je predmetom žaloby nemá iba čisto procesný charakter, ale týmto\nrozhodnutím bolo rozhodnuté aj meritórne. Namietol, že došlo k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu\nv zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, nakoľko žalovaný dostatočne nezistil skutkový stav ohľadne možnosti\nriadneho započítania vzájomných pohľadávok, hoci sa žalobca zákonom predpísaným spôsobom\ndomáhal vzájomného započítania pohľadávok a tým aj vyrovnania daňového nedoplatku, avšak táto\nmožnosť mu bola svojvoľným rozhodnutím žalovaného upretá. Na podporu uvedeného skonštatoval, že\naj v zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR je aj pri rozhodovaní daňových orgánov nutné\ndodržiavať základné práva garantované Ústavou SR, a teda aj právo na súdnu ochranu v zmysle čl.\n46 ods. 1 Ústavy. Tým, že došlo k zastaveniu konania a meritórnym nepreskúmaním podanej žaloby\ndošlo k porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, nakoľko bolo žalobcovi upreté právo domáhať sa svojich\npráv na nezávislom a nestrannom súde. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie\nkrajského súdu zmenil, tak, že rozhodnutie zruší poukazom na ust. § 250j ods. 2 písm. a/, c/, d/ O.s.p.\na vec mu vráti na ďalšie konanie, alebo ak dospeje k záveru o tom, že nie sú splnené podmienky na\nzrušenie navrhol, aby rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\nK podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý zdôraznil, že exekučné konanie je právnym\ndôsledkom nesplnenia si daňovej povinnosti žalobcom dobrovoľným spôsobom. Žalobou napadnuté\nrozhodnutie je procesnej povahy vydané na základe procesno - právnej normy - zákona č. 511/1992 Zb.\npodľa ust. § 73 a nasl. upravujúcich daňové exekučné konanie. Uviedol, že v odvolacom konaní v rámci\ndaňového exekučného konania žalovaný na základe podaného odvolania proti daňovej exekučnej výzve\nskúmal, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania na podklade exekučného\ntitulu a či bola uvedená výzva vydaná v súlade so zákonom. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací\nsúd rozhodnutie krajského súdu potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O. s. p. s použitím § 246c ods. 1\nveta prvá O. s. p.) pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O. s. p. s použitím § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.) postupom bez\nnariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 O. s. p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O. s.\np. a dospel k záveru že odvolanie žalobcu je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci je posúdenie správnosti záveru krajského súdu,\nkeď v predmetnej veci uznesením zastavil konanie poukazom na ust. § 250d ods. 3 O. s. p. a ust. § 248\npísm. a) O.s.p. z dôvodu, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je z prieskumu vylúčené, nakoľko\nsa jedná o rozhodnutie procesnej povahy týkajúce sa vedenia konania.\nPodľa ust. § 244 ods.1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,\norgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\n\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy (ďalej len \"rozhodnutie správneho orgánu\").\nRozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako\naj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo\nprávnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických\nosôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho\nnečinnosť.\nPodľa ust. § 247 ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa ust. § 248 O. s. p. súdy nepreskúmavajú a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy\na procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne\nod posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú\nprávnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,\nc) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým\nosobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, d)\nrozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.\n\nZákonodarca v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku zveril súdom právomoc preskúmavať\nzákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Správnym súdnictvom sa zabezpečuje\nrealizácia ústavného princípu domáhať sa súdnej ochrany práv fyzických a právnických osôb na\nnezávislom a nestrannom súde (čl. 46 ods.1 ústavy). V konaní podľa druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku sú predmetom správneho súdnictva právoplatné rozhodnutia správnych\norgánov, ktorými sa zasiahlo do subjektívnych práv fyzických alebo právnických osôb. Správny súd\npreskúmava aj zákonnosť rozhodnutí, proti ktorým zákon nepripúšťa odvolanie. Pokiaľ ide o konanie\npodľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je správne súdnictvo založené na\nprincípe generálnej klauzuly v zmysle čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 46 ods. 2 Ústavy\nSR, podľa ktorej súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy. Rozsah\nprávomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí,\nktoré správne súdy nepreskúmavajú (§ 248 O.s.p.).\nPodľa čl. 1 ods.1,2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a\nprávny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Slovenská republika uznáva a dodržiava\nvšeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie\nmedzinárodné záväzky.\nPodľa čl.2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods.4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a\nostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ citovanej ústavnej úpravy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musia byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v\nčinnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou\nchránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej\nprávnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej\nregulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je\npodmienkou zákonnosti rozhodnutia orgánu štátnej moci.\n\nSprávne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu, ktorým je Slovenská republika ( čl.1\nods.1 ústavy). Súdy pri prieskume zákonnosti správnych rozhodnutí, ako orgány štátu môžu konať a\nteda musia konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon\n( čl.2 ods.2 ústavy).\nVylúčenie z preskúmavania zákonnosti správneho rozhodnutia zo súdneho prieskumu musí byť\nvýslovné a platí to aj pre vylúčenie preskúmavania zákonnosti postupu správneho orgánu. K vylúčeniu\nrozhodnutia alebo postupu orgánu verejnej správy z preskúmavania môže dôjsť len osobitným zákonom,\nktorého aplikácia musí byť súladná s ústavou.\n\nV danom prípade je zrejmé, že k zastaveniu konania o preskúmanie rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu, dospel krajský súd na základe presvedčenia o procesnom charaktere napadnutého rozhodnutia\na teda o jeho vylúčení z prieskumu podľa ust. § 248 písm. a) O.s.p..\nZ prezentovaného právneho názoru žalobcu, vyplýva, že zastavením daného konania, pričom krajský\nsúd nezohľadnil všetky jeho námietky v žalobe, aplikoval ust. § 248 písm. a/ O.s.p. príliš extenzívne,\nnakoľko rozhodnutie žalovaného, ktorého preskúmanie je predmetom žaloby nemá iba čisto procesný\ncharakter, ale týmto rozhodnutím bolo rozhodnuté aj meritórne, namietajúc, že týmto postupom došlo k\nporušeniu jeho práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, pretože žalovaný dostatočne\nnezistil skutkový stav ohľadne možnosti riadneho započítania vzájomných pohľadávok, hoci sa žalobca\nzákonom predpísaným spôsobom domáhal vzájomného započítania pohľadávok a tým aj vyrovnania\ndaňového nedoplatku, avšak táto možnosť mu bola svojvoľným rozhodnutím žalovaného upretá, s\npoukazom na judikatúru Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva, že aj pri rozhodovaní daňových orgánov je\nnutné dodržiavať základné práva garantované Ústavou SR, a teda aj právo na súdnu ochranu v zmysle\nčl. 46 ods. 1 Ústavy (III. ÚS 24/2010, I. ÚS 238/06, III. ÚS 305/08).\nZ predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť, ktorého tvoril administratívny spis odvolací\nsúd zistil, že žalobca sa žalobou podanou na krajský súd domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\na postupu žalovaného správneho orgánu č. I/222/19997-124513/2010/992692-r zo dňa 10. decembra\n2010 a následne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe namietal, že\nnapadnutým rozhodnutím a postupom žalovaného bol ukrátený na svojich majetkových právach, keď\nžalovaný sa náležite nezaoberal jeho odvolacími námietkami týkajúcimi sa uplatnenia započítania\npohľadávok, vysloviac názor, že predmetnému započítaniu v zmysle § 63a zákona č. 511/1992 Zb.\nnebránili žiadne zákonné prekážky a ak by žalovaný postupoval v súlade s uvedeným ustanovením a\ndôsledne by preveril podmienky pre započítanie daňového nedoplatku s jeho pohľadávkou voči štátnej\nrozpočtovej organizácií, musel by započítanie potvrdiť, čím by nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik\nvymáhaného daňového nedoplatku s následným zastavením exekúcie.\nPreskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu Bratislava\nII č. 601/340/107471/10/Stra zo dňa 23.8.2010 vydanú podľa 76 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., ktorou\nprvostupňový orgán v zmysle § 76 ods.2 písm. f/ uvedeného zákona vyzval žalobcu ako daňový subjekt,\naby v lehote 8 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy zaplatil daňový nedoplatok v sume 127\n828,15 eur.\nŽalobca okrem iného v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu daňového úradu namietal\nnezapočítanie pohľadávky v zmysle ním uplatnenej žiadosti na započítanie a žiadal, aby žalovaný\nodvolací orgán overil správnosť údajov uvedených v žiadosti daňového dlžníka na základe predložených\ndokladov daňovým úradom, tvrdiac, že oznámenie dlžníka považuje za nesprávne, pretože spoločnosť\nžalobcu disponuje potrebnými listinnými dôkazmi potvrdzujúcimi jeho vlastníctvo pohľadávok, ktoré boli\npredmetom započítania.\n\nPodľa § 75 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade\nexekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania\nrozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a\nnemožno proti nemu podať opravné prostriedky.\nPodľa § 76 ods.1, 2, písm. d/ až j/, ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. správca dane doručí daňovú exekučnú\nvýzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobe podľa § 75\nods. 2 písm. f/.\nDaňová výzva obsahuje: d) oznámenie o začatí daňového exekučného konania, e) výšku daňových\nnedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov alebo právoplatných a vykonateľných rozhodnutí,\nktorými bolo uložené peňažné plnenie, f) výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej\nsprávcom dane, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia exekučnej\nvýzvy, g) upozornenie, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane,\nsprávca dane vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na majetok daňového\ndlžníka vrátane majetku, na ktorý sa zriadilo zákonné záložné právo správcu dane (§ 71), na mzdu alebo\nplat, alebo niektorý z príjmov uvedených v § 82h ods. 1, h) označenie majetku, na ktorý chce správca\ndane uplatniť výkon daňovej exekúcie, i) zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane\nuplatniť výkon daňovej exekúcie, ak sa zákaz nakladať s jeho majetkom neuložil už podľa § 71 ods. 2, a\nupozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku,\nj) poučenie o možnosti podať opravný prostriedok [§ 30 ods. 2 písm. e)].\nDo 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane\nodvolanie, ak a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia\njeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Odvolanie musí byť\nodôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Odvolanie má odkladný účinok. Na\nrozhodovanie o odvolaní sa vzťahujú ustanovenia § 46 až 48.\nPodľa § 77 ods. 1, 4 zákona č. 511/1992 Zb. daňový exekučný príkaz vydá správca dane až po márnom\nuplynutí lehoty na podanie odvolania voči daňovej exekučnej výzve alebo keď správca dane vyhovie\nodvolaniu čiastočne, alebo keď sa správcovi dane doručí rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorým sa\nodvolanie zamietlo.\nDaňový exekučný príkaz je právoplatný dňom jeho vydania a nemožno proti nemu podať opravný\nprostriedok.\nDaňové exekučné konanie je vykonávacím konaním, v ktorom sa vymáha daňový nedoplatok resp.\niné peňažné plnenie uložené rozhodnutím v daňovom konaní. Rozhodnutiami preskúmateľnými podľa\ndruhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sú rozhodnutia vydané v daňovom konaní, v\nktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Jednotlivé úkony správcu dane v\nštádiu daňového exekučného konania v zásade nie je možné kvalifikovať ako rozhodnutia v zmysle § 244\nods. 3 O.s.p., pretože tieto úkony smerujú k vykonaniu právoplatného exekučného titulu, ktorý zakladá\npovinnosť daňového subjektu zaplatiť vyrubenú sumu. Z tejto zásady však existujú výnimky, s ktorými\npočíta zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní ako s preskúmateľnými okolnosťami i počas exekučného\nkonania, a to v odvolacom daňovom konaní. Na tieto výnimky sa vzťahuje koncentračná zásada.\nSenát odvolacieho súdu posudzujúc citovanú právnu úpravu v kontexte s právnou úpravou piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku najmä s právnou úpravou obsiahnutou v právnej norme § 244 ods.3 v\nspojení s § 248 v zmysle čl. 152 ods.4 ústavy dospel k záveru, že daňová exekučná výzva podlieha v\nobmedzenom rozsahu súdnemu prieskumu zákonnosti. Jej zákonnosť možno preskúmať iba v rozsahu\ndôvodov podľa § 76 ods. 5 písm. a/ a b/ zák. č. 511/1992 Zb., pričom podľa názoru najvyššieho súdu\nide o také okolnosti, ktoré nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Opačný výklad by\nviedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného\n\nkonania, čo je v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany\n(§ 247 ods. 2 O.s.p.), počíta s vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu.\n\nZ obsahu spisu odvolací súd mal preukázané, že žalobca v žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia\na postupu žalovaného z dôvodu, že žalovaný náležite nepreveril splnenie zákonných podmienok\nzapočítania pohľadávok v zmysle § 63a zákona č. 511/1992 Zb., tvrdiac, že jeho námietke vznesenej\nv odvolacom daňovom exekučnom konaní žalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť, keď v konaní\nnezistil skutkový stav ohľadne možnosti riadneho započítania vzájomných pohľadávok, hoci sa zákonom\npredpísaným spôsobom domáhal vzájomného započítania pohľadávok a tým aj vyrovnania daňového\nnedoplatku, avšak táto možnosť mu bola svojvoľným rozhodnutím žalovaného upretá, dôvodiac, že\npodanou žalobou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, pretože proti jednotlivým rozhodnutiam\nresp. oznámeniam o nezapočítaní vzájomných pohľadávok nie je možné podať riadny opravný\nprostriedok v rámci daňového konania s následnou možnosťou súdneho prieskumu rozhodnutia\npodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a že rovnako nemá žalobca dosah na vynútenie\nvydania potvrdenia žalovaného o započítaní pohľadávok a preto využil možnosť súdneho prieskumu\nprostredníctvom podanej žaloby.\nVzhľadom k uvedenému, keďže z napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva, že by sa v\nrámci súdneho prieskumu námietkami žalobcu zaoberal v intenciách uvedených vyššie, odvolací súd\ndospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol predčasne.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie podľa § 250ja ods.3 O.s.p. v spojení s § 221 ods.1, písm. f/, ods.2 v spojení s § 246c\nods.1 O.s.p..\nV ďalšom konaní úlohou súdu prvého stupňa bude zaoberať sa námietkami žalobcu v intenciách\nnázoru odvolacieho súdu uvedeného vyšie, s poukazom na to, že pri prieskume zákonnosti daňovej\nexekučnej výzvy súdom sa prísne uplatňuje koncentračná zásada a vo veci opätovne rozhodnúť.\nV novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov konania vrátane o náhrade trov\nodvolacieho konania (§ 246c ods. 1 vety prvej v spojení s § 224 ods. 3 O. s. p.).\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}