{"guid": "05acc6b3-9ca5-44d6-8087-cece4aad4dcd:25b99be7-cf04-451c-967d-f791d05ddfc5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1011200258.1", "spisova_znacka": "2Sžf/58/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/58/2012 z 16. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. októbra 2013, sp. zn. 2Sžf/58/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1011200258.1", "identifikacne_cislo": "1011200258", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "datum_vydania": "2013-10-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/381#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/25b99be7-cf04-451c-967d-f791d05ddfc5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1011200258.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011200258.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011200258.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/58/2012\n1011200258\n16. 10. 2013\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2013:1011200258.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: U.. E.\nX., G. G.. XX, XXX XX G. G., právne zastúpený advokátkou: Mgr. Barbora Kleinová Bučková, Severná\n14, 036 01 Martin, proti žalovanému: Ministerstvo financií SR, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/007088/2011-243 z 27. januára 2011, o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/30/2011- 26 z 3. augusta 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/30/2011- 26 z 3.\naugusta 2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 4S/30/2011- 26 z 3. augusta 2012 zamietol podľa §\n250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\nzrušenia rozhodnutia žalovaného č. MF/007088/2011-243 z 27. januára 2011, ktorým žalovaný potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu Ružomberok č. 2009/01189-05 zo 17. júna 2009, ktorým\nbola žalobcovi za porušenie § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“) od 1. januára 2007 do 17. júna 2009\nuložená podľa § 19 ods. 1 zákona o PZP pokuta vo výške 165 €. Napadnuté rozhodnutie žalovaného č.\nMF/007088/2011-243 z 27. januára 2011 bolo vydané potom, čo Krajský súd v Bratislave rozsudkom 4S\n239/2009-47 z 3. decembra 2010 zrušil druhostupňové rozhodnutie žalovaného č. MF/022239/2009-243\nz 25. augusta 2009 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nKrajský súd na základe obsahu žaloby vymedzil súdny prieskum zákonnosti napádaných rozhodnutí\nsprávnych orgánov oboch stupňov na posúdenie, či tieto postupovali v súlade so zákonom pri aplikácii\nustanovení o plynutí prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty a či výška uloženej sankcie bola dostatočne\nodôvodnená.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že z obsahu administratívneho spisu žalovaného\nkrajský súd zistil, že správne konanie vo veci uloženia pokuty žalobcovi podľa § 19 ods. 1 zákona o PZP\nzačalo na podnet správneho orgánu Obvodného úradu Ružomberok, ktorému bol dňa 30. júna 2008\ndoručený zoznam motorových vozidiel, na ktoré nebolo uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Obvodný úrad Ružomberok sa zo zoznamu dozvedel, že\nv rozpore s § 3 ods. 1 zákona o PZP nebola na tuzemské motorové vozidlo - motocykel MZ ETZ 150,\nEČ: E. XXX R. uzatvorená poistná zmluva k 1. januárau 2007 a ako držiteľ nepoisteného motorového\nvozidla bol v zozname uvedený žalobca. Na základe údajov zo zoznamu - jednacie číslo 260017\n\nprvostupňový správny orgán vyzval žalobcu, aby predložil doklad preukazujúci existenciu poistenia\nzodpovednosti za obdobie od 1. januára 2007 do 1. apríla 2008. Žalobca reagoval listom zo dňa 28.\napríla 2009, kde uviedol, že v období od 1. januára 2007 do 1. apríla 2008 nebol vlastníkom daného\nmotorového vozidla z dôvodu jeho predaja tretej osobe a za tým účelom navrhol správnemu orgánu\nvykonanie šetrenia na príslušnom útvare Policajného zboru. Na základe žalobcovho návrhu Obvodný\núrad Ružomberok vykonal vo veci šetrenie za účelom zistenia skutkového stavu veci na príslušnom\ndopravnom inšpektoráte. Obvodnému úradu Ružomberok bolo oznámené, že predmetné motorové\nvozidlo je od 17. septembra 1997 evidované na žalobcu do predmetného dňa. Zo spisu vyplýva, že dané\noznámenie dopravného inšpektorátu malo byť faxom doručované žalobcovi, ale doklad o tom, že by ho\nžalobca aj prevzal, chýba.\nPrvostupňový správny orgán vydal následne rozhodnutie č. 2009/01189-05 zo dňa 17. júna 2009, ktorým\nbola žalobcovi uložená pokuta vo výške 165 € za porušenie § 3 ods. 1 zákona o PZP v čase od 1.\njanuára 2007 do 17. júna 2009. V spise sa nachádza aj potvrdenie Okresného dopravného inšpektorátu\nv Ružomberku zo dňa 3. júla 2009 o vyradení motorového vozidla z evidencie na základe žiadosti\nžalobcu. Žalobca sa proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolal a žalovaný následne jeho odvolanie\nzamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím č. MF/022239/2009-243 zo dňa 25. augusta\n2009. Toto rozhodnutie napadol žalobca žalobou na súde, o ktorej bolo rozsudkom Krajského súdu v\nBratislave č. k. 4S 239/2009-47 zo dňa 3. decembra 2010 rozhodnuté tak, že krajský súd napadnuté\nrozhodnutie žalovaného zo dňa 25. augusta 2009 č. MF/022239/2009-243 zrušil a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie pre jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu, že pokuta 165 € bola uložená bez odôvodnenia.\nVychádzajúc z právneho názoru krajského súdu preto žalovaný opätovne rozhodoval a rozhodnutím č.\nMF/007088/2011-243 zo dňa 27. januára 2011 potvrdil prvostupňové rozhodnutie a zamietol odvolanie\nžalobcu.\nZ administratívneho spisu mal krajský súd nesporne za preukázané, že za obdobie od 1. januára 2007\ndo 17. júna 2009 nebolo na predmetné motorové vozidlo uzatvorené povinné zmluvné poistenie za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona o PZP a v období trvania tohto\nprotiprávneho stavu bol držiteľom daného motorového vozidla žalobca. Uvedené konštatoval už tamojší\nsúd právoplatným rozsudkom č. k. 4S 239/2009-47 zo dňa 3. decembra 2010, ktorým ale došlo k zrušeniu\ndruhostupňového rozhodnutia žalovaného č. MF/022239/2009-243 zo dňa 25. augusta 2009 pre jeho\nnepreskúmateľnosť z dôvodu, že uložená pokuta za porušenie povinnosti stanovej v ustanovení § 3 ods.\n1 zákona o PZP nebola náležité odôvodnená.\nŽalovaný vychádzal z právneho názoru krajskému súdu, keď pri rozhodnutí č. MF/007088/2011-243 zo\ndňa 27. januára 2011 už odôvodnil výšku uloženej pokuty v súlade s § 19 ods. 3 zákona o PZP vo vzťahu\nk závažnosti porušenia povinnosti a dĺžke trvania protiprávneho stavu. Dôvody uloženia pokuty sú v\nnapadnutom rozhodnutí náležité vysvetlené a zrozumiteľné.\nŽalobca v podanej žalobe proti rozhodnutiu č. MF/007088/2011-243 zo dňa 27. januára 2011, ktoré je\npredmetom tohto súdneho prieskumu namietal najmä tú skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie ukladá\npokutu aj za obdobie od 1. januára 2007 do 2. februára 2008, za ktoré obdobie podľa žalobcu došlo k\nzániku práva uložiť pokutu zo zákona.\nS poukazom na § 19 ods. 4 zákona o PZP krajský súd uviedol je zrejmé, že plynutie prekluzívnej\nlehoty bolo prerušené počas konania na tamojšom súde o žalobe, ktorú žalobca podal proti rozhodnutiu\nžalovaného č. MF/022239/2009-243 zo dňa 25. augusta 2008. Z ustanovenia § 246d veta prvá OSP,\nkonkrétne z formulácie „lehoty pre zánik zodpovednosti,“ podľa názoru krajského súdu jasne vyplýva,\nže prerušenie plynutia lehôt sa týka aj prekluzívnej lehoty, čo je jednoznačne vyjadrené v slove „zánik\".\nTým, že doba súdneho preskúmavania nemá vplyv na plynutie prekluzívnej lehoty, je daná možnosť\nsprávnemu orgánu konať a rozhodnúť v zákonom stanovenej dobe.\nKrajský súd poukázal na to, že k porušeniu povinnosti došlo už dňa 1. januára 2007. K prerušeniu\nplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty došlo v čase konania o žalobe o zrušenie druhostupňového\nrozhodnutia žalovaného č. MF/022239/2009-243 zo dňa 25. mája 2008, vedenom na Krajskom súde\nv Bratislave pod sp. zn. 4S 239/2009 v čase od doručenia žaloby Najvyššiemu súdu SR dňa 30.\nseptembra 2009 (následne uznesením zo dňa 7. októbra 2009 postúpenej Krajskému súdu v Bratislave)\ndo nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 239/2009-47 zo dňa 3.\ndecembra 2010, t. j. do dňa 5. januára 2011. Napadnuté rozhodnutie žalovaný vydal dňa 27. januára\n\n2011. Prekluzívna trojročná lehota teda plynula v období od 2. januára 2007 do 30. septembra 2009 (t.j.\nodo dňa nasledujúceho po dni, keď došlo k porušeniu zákona do dňa predchádzajúcemu dňu začatia\nkonania o žalobe o zrušenie druhostupňového rozhodnutia žalovaného č. MF/022239/2009-243 zo dňa\n25. mája 2008), a v období od 6. januára 2011 do 27. januára 2011 (t. j. v čase odo dňa nasledujúceho\npo dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 239/2009-47 zo\ndňa 3. decembra 2010 do vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného). Z uvedeného podľa názoru\nkrajského súdu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v trojročnej prekluzívnej\nlehote podľa § 19 ods. 4 zákona o PZP, a preto námietky žalobcu v tejto časti krajský súd vyhodnotil\nako nedôvodné.\nČo sa týka argumentácie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach postupom správneho orgánu tým,\nže správny orgán nedoručil žalobcovi dôkaz - oznámenie dopravného inšpektorátu o evidencii vozidla,\nktorý sám navrhol, tieto argumenty už boli uvedené v konaní o žalobe o zrušenie druhostupňového\nrozhodnutia žalovaného č. MF/022239/2009-243 zo dňa 25. mája 2008, vedenom na Krajskom súde v\nBratislave pod sp. zn. 4S 239/2009, s ktorými sa krajský súd už vysporiadal.\nPokiaľ žalobca namietal, že mu bolo postupom správneho orgánu odobraté právo vyjadriť sa k výsledku\ndokazovania, krajský súd zopakoval, že oznámenie dopravného inšpektorátu o evidencii vozidla\nsamo osebe nezmenilo prvotný podklad rozhodnutia a to zistenie, že žalobca ako evidovaný vlastník\nmotorového vozidla neuhradil povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla, naopak, toto zistenie podporilo. Nedoručenie oznámenia dopravného inšpektorátu\no lustrácii v evidencii vozidla žalobcu preto krajský súd takisto nepovažoval za porušenie práva žalobcu\nna podanie vyjadrenia k podkladu rozhodnutia.\nS poukazom na závery uvedené vyššie krajský súd považoval námietky žalobcu uvedené v žalobe\nproti rozhodnutiu žalovaného za nedôvodné, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP v celom rozsahu\nzamietol, pričom o trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a ich náhradu neúspešnému\nžalobcovi nepriznal.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a žiadal, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, alebo aby tento\nzmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší a vráti mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nŽalobca poukázal na to, že podľa jeho názoru sa mu postupom krajského súdu odňala možnosť konať\npred súdom a zároveň napadnutý rozsudok trpí vadou v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ OSP, ktorá spočíva\nv jeho nedostatočnom odôvodnení.\nPoukázal na to, že v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, účastník konania má právo\nsa relevantne vyjadriť k všetkým podkladom, ktoré súd v rámci rozhodovania veci posudzuje.\nV zmysle vyššie uvedeného sa doručenie vyjadrenia žalovaného zo dňa 14. apríla 2011 žalobcovi\nv lete 2012, krátko pred vydaním rozsudku krajského súdu s poznámkou „na vedomie\", javí podľa\nnázoru žalobcu ako formálne naplnenie požadovaného štandardu. Žalobca využil svoje právo a k\npredmetnému vyjadreniu sa kvalifikovane vyjadril, a to podaním zo dňa 20. júla 2012, v ktorom namietal\nzásadnú skutočnosť, a to, že § 19 ods. 4 zákona o PZP ukladá objektívnu lehotu, ktorá ohraničuje\nprávo uložiť pokutu, pričom § 246d veta prvá OSP sa týka lehôt pre zánik zodpovednosti a nie práva,\na teda namietal, že § 246d veta prvá OSP sa nemôže aplikovať na jeho prípad tak, ako to uviedol\nžalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 14. apríla 2011. Z rozsudku nie je možné zistiť, ako sa krajský\nsúd vysporiadal s predmetným zásadným argumentom (resp. či vôbec vyjadrenie žalobcu zvážil),\nktorý mal v prípade jeho správnosti zásadný dopad na výšku uloženej pokuty. Javí sa, že doručenie\nvyjadrenia žalovaného žalobcovi predstavovalo len naplnenie formálnej požiadavky, bez toho, aby\nkrajský súd umožnil realizovať žalobcovi jeho právo vyjadriť sa a následne, aby krajský súd realizoval\nsvoju povinnosť sa vo svojom rozsudku vyporiadať s argumentmi žalobcu uvedenými v jeho vyjadrení.\nŽalobca trval na tom, že predmetné ustanovenie OSP nie je možné na jeho prípad aplikovať a to ani v\nprípade použitia analógie, nakoľko táto by bola v jeho neprospech a znamenala by zásah do jeho práv\nbez zákonného oprávnenia.\n\nUvedené predstavuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP, nakoľko je všeobecne známou\nskutočnosťou, že priestupky v zmysle štrasburskej judikatúry majú trestnoprávny charakter.\nŽalobca je presvedčený, že došlo k pochybeniu prvostupňového správneho orgánu pri doručovaní\nvýsledku dôkazu navrhnutého žalobcom a následne došlo k uloženiu neprimerane vysokej pokuty\n(trestu), ktorú správny orgán riadne neodôvodnil a následne pri opätovnom rozhodnutí, v ktorom ho\nsprávny orgán v roku 2011 odôvodnil, nezohľadnil všetky skutočnosti, ktoré mu boli z konania zrejmé\n(došlo k naplneniu preventívnej funkcie tým, že žalobca odhlásil vozidlo, pričom došlo v dôsledku\nobjektívnej lehoty k zániku práva uložiť pokutu za časť z obdobia). Žalobca sa tak v správnom, ako aj\nv súdnom konaní, domáhal uloženia primeranej pokuty.\nV nadväznosti na uvedené žalobca opätovne zdôraznil, že podľa jeho názoru došlo k uloženiu\nneprimerane vysokej pokuty za malý motocykel, ktorý žalobca nemohol v minulosti odhlásiť, nakoľko\nvtedy platná úprava zákona mu to neumožňovala. Hoci žalobca svoje tvrdenia vzhľadom na dĺžku času\nuplynutého od straty dispozície s motocyklom nedokázal v konaní riadne preukázať, tieto s prihliadnutím\nna dobrovoľnú a bezprostrednú nápravu stavu by podľa jeho názoru odôvodňovali uloženie sankcie v\nnepomerne nižšej sume.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril listom z 5. septembra 2012, v ktorom žiadal rozsudok krajského\nsúdu ako vecne správny potvrdiť s poukazom na to, že žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové\nskutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné sa vyjadriť a námietky uvádzané v odvolaní sa obsahovo\nzhodujú s námietkami uvádzanými žalobcom už v odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového správneho\norgánu, ako aj s námietkami uvádzanými v žalobe, s ktorými sa žalovaný ako aj krajský súd náležitým\nspôsobom vysporiadali. Podľa jeho názoru do dnešného dňa neboli zo strany žalobcu predložené nové\ndôkazy a skutočnosti, ktoré by menili preukázaný skutkový stav veci, či jeho právne posúdenie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods.2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v\nspojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je\ndôvodné.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 16. októbra 2013 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá OSP.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku).\nV prejednávanom prípade bolo potrebné posúdiť, či žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa,\npostupovali v súlade so zákonom o PZP z pohľadu plynutia prekluzívnej lehoty pre zánik zodpovednosti\nza spáchaný priestupok.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom\nmotorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto\nje v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných\nprípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom.\nPodľa § 19 ods. 1 okresný úrad tomu, kto podľa § 3 ods. 1 neuzavrie poistnú zmluvu, uloží pokutu od\n500 Sk do 100 000 Sk (15 € až 3.319 €).\nPodľa ods. 2 okresný úrad na základe oznámenia kancelárie podľa § 25 ods. 3 vyzve bez zbytočného\nodkladu toho, kto má podľa § 3 ods. 1 povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, aby do siedmich pracovných\ndní od doručenia výzvy predložil doklad preukazujúci existenciu poistenia zodpovednosti.\n\nPodľa ods. 3 pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 sa prihliada na závažnosť porušenia povinnosti a dĺžku\ntrvania protiprávneho stavu.\nPodľa ods. 4 pokuta podľa odseku 1 sa môže uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa obvodný úrad o\nporušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.\nPodľa § 25 ods. 3 na účel overenia pravdivosti údajov o motorovom vozidle a na účely predchádzania\npoistným podvodom v poistení súvisiacom s prevádzkou motorových vozidiel je kancelária oprávnená\npožadovať od poisťovateľov údaje podľa odseku 2. Poisťovateľ je povinný tieto údaje poskytnúť, a to aj\nbez predchádzajúceho súhlasu a informovania osoby, ktorej sa taká informácia týka.\nPodľa § 246d veta prvá OSP ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne\ndelikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas\nkonania podľa tejto časti neplynú.\nPodľa § 250j ods. 7 OSP správne orgány sú viazané právnym názorom\nsúdu.\nPodľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,\nmôže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,\nprípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že krajský súd sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal\nso všetkými relevantnými námietkami žalobcu ako i s tvrdeniami žalovaného a dal odpoveď na výklad\na aplikáciu použitých zákonných ustanovení v napádaných rozhodnutiach, a preto sa v plnom rozsahu\nstotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu tak, ako ich uviedol aj v tomto svojom rozsudku a na\npotvrdenie jeho správnosti považuje za potrebné doplniť, že názor žalobcu na interpretáciu § 246d OSP\nv súvislosti s § 19 ods. 4 zákona o PZP je právne neakceptovateľný.\nZodpovednosť páchateľa priestupku a právo správneho orgánu potrestať ho za toto porušenie nie je\nmožné oddeliť. Aj keď OSP v § 246d prvá veta hovorí o ustanoveniach zákonov určujúcich lehoty pre\nzánik zodpovednosti za spáchanie priestupku, zároveň hovorí o prerušení ich plynutia počas konania\npodľa piatej časti OSP.\nPovinnosti priestupcu znášať trest za spáchanie priestupku, inými slovami jeho zodpovednosti za\nspáchaný priestupok, korešponduje oprávnenie správneho orgánu brať ho na zodpovednosť, t. j. uložiť\nmu pokutu v lehote, ktorú upravuje § 19 ods. 4 zákona o PZP.\nKonanie o uložení pokuty v zákonom stanovenej lehote je tým konaním, ktoré má na mysli § 246d\nOSP a ktorého priebeh tvorí prekážku plynutia prekluzívnej lehoty, ktorou je ohraničená zodpovednosť\npriestupcu.\nV prejednávanom prípade ide o zodpovednosť žalobcu, ktorý porušil povinnosť uzavrieť povinné\nzmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.\nPreto počas priebehu súdneho konania, v ktorom súdy preskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov,\nna základe ktorých bol priestupca potrestaný za protiprávne konanie, neplynú ani lehoty na zánik jeho\nzodpovednosti za toto protiprávne konanie.\nLehoty ohraničujú časový úsek, v ktorom správny orgán musí uplatniť svoju právomoc uložiť subjektu\nzodpovednému za spáchaný priestupok sankciu podľa zákona. Tak subjektívna ako aj objektívna lehota\nplatia vo vzťahu k správnemu orgánu a kým objektívna sa odvíja od momentu, kedy sa subjekt stal\n\nzodpovedným - porušil zákon, subjektívna sa viaže na moment, kedy sa správny orgán o porušení\ndozvedel. Je v záujme právnej istoty porušovateľa, aby čas jeho zodpovednosti bol presne ohraničený\na to je účelom objektívnej lehoty.\nV prejednávanom prípade došlo k porušeniu povinnosti žalobcu 1. januára 2007, t. j. objektívna lehota\nmala skončiť 1. januára 2010. Správny orgán prvého stupňa sa o porušení povinnosti žalobcom dozvedel\n30. júna 2008, t. j. subjektívna lehota na uloženie pokuty, ale aj zánik zodpovednosti žalobcu mali nastať\n1. januára 2010 (keďže dĺžka subjektívnej lehoty je ohraničená dĺžkou objektívnej lehoty vo vzťahu k\njej ukončeniu).\nAvšak, počas plynutia oboch lehôt na uloženie pokuty, inými slovami počas doby, v ktorej bol žalobca\nza spáchanie priestupku „potrestateľný“, t. j. zodpovedný, došlo k začatiu súdneho konania, 7. októbra\n2009. K tomuto dátumu zo subjektívnej lehoty ubehlo 464 dní a z objektívnej 1010 (rok 2008 bolo rokom\npriestupným). Súdne konanie skončilo právoplatným rozsudkom krajského súdu 5. januára 2011, t. j.\nplynutie obidvoch lehôt po tomto dátume pokračovalo, pričom k uplynutiu subjektívnej aj objektívnej\nzostalo ešte 76 dní.\nRozhodnutie žalovaného, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu, bolo vydané 27. januára 2011\na nadobudlo právoplatnosť 3. februára 2011, t j. na 29. deň oboch lehôt. Z uvedeného je zrejmé, že\nlehota na uloženie pokuty v zmysle § 19 ods. 4 zákona o PZP neuplynula márne.\nPokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa porušenia jeho práva na vyjadrenie sa k podkladom\nrozhodnutia v správnom konaní, odvolací súd dospel k záveru, že tieto taktiež neobstoja, nakoľko je\npravdou, že povinnosť mať uzatvorenú zmluvu o PZP je objektívnej povahy a z predloženého materiálu\nje zrejmé, že žalobca túto splnenú v čase od 1. januára 2007 do 17. júna 2009 nemal.\nPokiaľ žalobca namietal nedostatočnosť odôvodnenia výšky uloženej pokuty, odvolací súd sa stotožnil\ns názorom krajského súdu, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný tento nedostatok vytknutý už v\npredchádzajúcom rozhodnutí krajského súdu odstránil, keď túto vyhodnotil z pohľadu dĺžky trvania ako\naj závažnosti porušenia povinnosti a správania sa žalobcu, ktorý navyše protiprávny stav odstránil až po\nvydaní prvostupňového rozhodnutia a tiež ten fakt, že pokuta bola uložená v dolnej polovici zákonom\nstanoveného rozmedzia.\nTvrdenie, že mu bol motocykel v roku 1998 - 1999 odcudzený, a preto ho pozabudol z evidencie odhlásiť\nsa v konaní nepreukázalo a odporuje inému tvrdeniu žalobcu, že v období od 1. januára 2007 do 1.\napríla 2008 nebol vlastníkom daného motorového vozidla z dôvodu jeho predaja tretej osobe.\nPo preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd\ndospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa s\nrelevantnými námietkami žalobcu.\nSkutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli\nzistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré žalobca namietal už v prvostupňovom\nkonaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto s poukazom na vyššie uvedené dôvody, ako aj na všetky\nindividuálne okolnosti daného prípadu, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne\nsprávny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, ods. 2 OSP potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods.\n1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému zo zákona náhrada trov\nkonania neprináleží.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}