{"guid": "4376e1cf-79b9-4364-b6a7-e7685e511396:84c7d366-dc6e-42ec-af4c-88df25c830c9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1010202270.1", "spisova_znacka": "2Sžo/38/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/38/2012 z 18. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. septembra 2013, sp. zn. 2Sžo/38/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1010202270.1", "identifikacne_cislo": "1010202270", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "sudca_id": 339, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stefan-juhas-339", "datum_vydania": "2013-09-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/543", "nazov": "zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/543", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/543/#paragraf-3.odsek-2.pismeno-m", "nazov": "§ 3 ods. 2 písm. m) zákona č. 543/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/543/#paragraf-3.odsek-2.pismeno-m", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2007/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/543#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/84c7d366-dc6e-42ec-af4c-88df25c830c9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1010202270.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010202270.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010202270.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/38/2012\n1010202270\n18. 09. 2013\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2013:1010202270.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: BIO\n- FINIŠ, s.r.o., IČO: 36 453 561, Zbudská Belá 72, zastúpený: JUDr. Ing. Branislav Pecho, advokát,\nPiaristická 2, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej\nrepubliky, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.\n11034/2010-630, Č.z.:127884/2010 z 26. októbra 2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 2S/369/2010-75 zo 6. júna 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/369/2010-75 zo 6. júna\n2012, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S/369/2010-75 zo 6. júna 2012 zamietol podľa § 250j\nods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia\nrozhodnutia žalovaného č. 11034/2010-630, Č.z.:127884/2010 z 26. októbra 2010, ktorým žalovaný ako\nodvolací orgán v zmysle § 3 ods. 2 písm. m/ zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej\nsprávy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákona č. 543/2007 Z. z.“) a podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Pôdohospodárskej platobnej\nagentúry (ďalej aj len „PPA“) č. 500/234/17356/2009 z 27. júla 2010 a toto prvostupňové rozhodnutie\nzároveň potvrdil. PPA svojim rozhodnutím neschválila poskytnutie podpory žalobcovi formou jednotnej\nplatby na plochu v zmysle § 2 nariadenia vlády SR č. 20/2009 Z. z. v znení nariadenia vlády SR č.\n155/2009 Z. z. a vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach v zmysle § 57 nariadenia\nvlády SR č. 499/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka v\nznení nariadenia vlády SR č. 121/2009 Z. z. a súčasne rozhodla o vylúčení z poskytovania podpory vo\nvýške 119 917,67 €. Táto čiastka sa odpočíta od podpory, na ktorú má farmár oprávnenie v súvislosti so\nžiadosťami v priebehu troch rokov nasledujúcich po roku vylúčenia. Dôvodom neschválenia poskytnutia\npodpory formou jednotnej platby na plochu a vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach\nbolo podľa správnych orgánov neobhospodarovanie plochy pôdy vo vlastníctve žalobcu, na ktorú žiadal\no poskytnutie vyššie uvedenej podpory.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že z obsahu administratívneho spisu žalovaného\nkrajský súd zistil, že dňa 26. októbra 2010 vydal žalovaný rozhodnutie č. 11034/2010-630, Č.z.:\n127884/2010, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie PPA č.\n500/2343/17356/2009 zo dňa 27. júla 2010. Tomuto rozhodnutiu predchádzala jednotná žiadosť žalobcu\npodaná dňa 15. mája 2009, ktorou požiadal o jednotnú platbu na plochu na poskytnutie vyrovnávacieho\n\npríspevku na znevýhodnené oblasti na rok 2009. Dňa 16. septembra 2009 prebehla prvá krížová\nkontrola, ktorou boli zistené nezrovnalosti - nadvýmera na štvorci C. kultúrne diely 0101/1, 0105/1,\n0106/1, 0108/1, 0109/1, 0111/1, 0112/1, 0113/1, 0203/1, 0204/1/, 0205/1, 0302/, 0303/1, 1101/1 a\n1301/1. Z dôvodu týchto nezrovnalostí bolo žalobcovi zaslané oznámenie s tým, že mal možnosť upraviť,\nprípadne potvrdiť výmery kultúrnych dielov. Žalobca v odpovedi na všetkých sporných kultúrnych dieloch\npotvrdil pôvodne deklarovanú výmeru.\nDňa 14. októbra 2009 a 29.-30. októbra 2009 bola vykonaná u žalobcu kontrola na mieste, pričom\nkontrolované boli všetky žalobcom deklarované kultúrne diely (ďalej len „KD“).\nNa KD C. 0304/1, 0404/1 a L. 8506/1, 9202/1, 9301/1, 9304/1 a 9403/1 bola zistená menšia výmera,\nako deklaroval žalobca. Na KD C. 0402/1, 0408/1 a 0502/1 bola zistená rovnaká výmera ako deklaroval\nžalobca a na všetkých ostatných KD bola stanovená výmera 0.00 ha. Pri kontrole na mieste a podľa\nvyjadrení zástupcov žalobcu kontrolná skupina zistila, že KD na riadkoch 45-59 žalobca neobrábal.\nNa ostatných KD, kde bola zistená výmera 0.00 ha. bolo zistené, že ku dňu kontroly tieto KD neboli\nobhospodarované.\nU žalobcu bola vykonaná aj kontrola dodržiavania dobrých poľnohospodárskych a enviromentálnych\npodmienok a bolo zistené rozsiahle porušenie podmienok B.l. D 1.2. „Udržiavanie všetkých plôch\nTTP podľa nadmorskej výšky kosením alebo spásaním podľa sledovaného obdobia“ a B.l.D.4.\n„Odstraňovanie samonáletov drevín, krovín, inváznych druhov rastlín a húževnatých burín vrátane\nzostávajúcich nedopaskov a mastných miest. Trvalé udržiavanie plôch poľnohospodárskej pôdy\nspôsobom, ktorý zabráni jej zaburineniu“ u 33 KD, čím žalobca porušil § 8 ods. la/ nariadenia vlády SR\nč. 20/2009 Z. z.\nDňa 23. novembra 2009 bola z dôvodu rozporu pri krížovej kontrole vykonaná u žalobcu kontrola\nna mieste a na všetkých sporných KD bola priznaná výmera 0,00 ha. PPA vydala dňa 27. júla 2010\nrozhodnutie, ktorým neposkytla žalobcovi podporu formou jednotnej platby na plochu v zmysle § 2\nnariadenia vlády SR č. 20/2009 Z. z. a vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach v zmysle\n§ 57 nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z. z. a súčasne rozhodla o vylúčení z poskytovania podpory\nvo výške 119 917,67 €. Táto čiastka sa odpočíta od podpory, na ktorú má farmár nárok v súvislosti\nso žiadosťami v priebehu troch rokov nasledujúcich po roku vylúčenia. Proti tomuto rozhodnutiu podal\nžalobca včas odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím.\nKrajský súd poukázal na to, že námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú dôvodné. Nestotožnil sa s\nnázorom žalobcu, že v konaní správneho orgánu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia, pričom žalobca v tejto súvislosti poukázal na list zo dňa 24. júla 2009,\nktorým PPA oznámil zamýšľanú rekultiváciu pôdy. V spise sa nachádza tento list žalobcu doručený\nPPA dňa 31. júla 2009, ktorým žalobca oznámil, že na v liste uvedených parcelách, ktoré sú v jeho\nobhospodarovaní, sa v mesiacoch september - október 2009 uskutoční rekultivácia pôdy z dôvodu\nveľmi kamenistej pôdy. Z obsahu spisu však nesporne vyplýva, že už prvá krížová kontrola dňa 16.\nseptembra 2009 zistila nezrovnalosti na vyššie uvedených KD, pričom aj kontroly vykonané na mieste\ndňa 14. októbra 2009 a 29.-30. októbra 2009 ako aj dňa 23. novembra 2009 jednoznačne preukázali, že\nsporné KD neboli žalobcom obhospodarované, t.j. tento ich neužíval a preto správne orgány dospeli k\nzáveru súladnému so zákonom, že na základe výsledkov vykonaných kontrol PPA sa žalobcovi nemôže\nposkytnúť podpora na jednotnú platbu na plochu z dôvodu nedodržania deklarovanej výmery za celý\ndotačný titul bez zistenia úmyslu v zmysle čl. 51 nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004, podľa ktorého, ak\nje administratívnou kontrolou alebo na mieste zistené, že existuje rozdiel medzi deklarovanou plochou a\nplochou ustanovenou viac ako 20 % stanovenej plochy, nemôže byť na daný rok žiadateľovi poskytnutá\nžiadna podpora.\nKrajský súd zdôraznil, že u žalobcu bola v danom prípade preukázaná naddeklarácia pri dotačnom\ntitule jednotná platba na plochu vo výške 804,29 %, pričom ak je naddeklarácia väčšia ako 50\n%, poľnohospodárovi sa neposkytuje podpora ešte raz až do čiastky, ktorá sa rovná čiastke, ktorá\nzodpovedá rozdielu medzi plochou deklarovanou a plochou určenou podľa čl. 50 ods. 3 nariadenia\nKomisie (ES) č. 796/2004. U žalobcu predstavuje toto vylúčenie do budúcich období pre jednotnú platbu\nna plochu 64 676,61 eur.\n\nŽalobcovi nemôže byť poskytnutý ani vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti z dôvodu\nnedodržania deklarovanej výmery za celý dotačný titul, bez zistenia úmyslu v zmysle druhého pododseku\nods. 3 a ods. 4 čl. 16 nariadenia Komisie (ES) č. 1975/2006. podľa ktorého ak je prihlásená plocha väčšia\no viac ako 30 % ako plocha určená, žiadateľ sa vylúči z poskytnutia podpory na daný rok. U žalobcu bola\nzistená naddeklarácia 804,29 %, pričom ak je rozdiel väčší ako 50 %, príjemca sa dodatočne vylúči z\nposkytnutia podpory týkajúcej sa príslušných opatrní až do sumy, ktorá sa rovná sume zodpovedajúcej\nrozdielu medzi prihlásenou plochou a plochou určenou podľa čl. 50 ods. 3 nariadenia Komisie (ES)\nč. 796/2004. U žalobcu predstavuje vylúčenie do budúcich období pre vyrovnávací príspevok pre\nznevýhodnené oblasti sumu 55 241,06 €.\nPodľa názoru krajského súdu správne orgány postupovali správne a v súlade so zákonom, keď\nneschválili žalobcovi poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu v zmysle § 2 nariadenia\nvlády SR č. 20/2009 Z. z. a vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach v zmysle § 57\nnariadenia vlády SR č. 499/2008 Z. z. a súčasne rozhodli o vylúčení z poskytovania podpory vo výške\n119 917,67 eur.\nK námietkam žalobcu krajský súd považoval za potrebné uviesť, že už v prvostupňovom rozhodnutí\nPPA bolo zohľadnené, že žalobca predložil dôkazy (32 nájomných zmlúv), ktoré mali preukazovať\nobhospodarovanie pôdy, na ktorú žiadal podporu. Samotná skutočnosť, že žalobca má uzatvorené\nnájomné zmluvy na pôdu, na ktorú žiadal podporu, však podľa názoru krajského súdu nepreukazuje\nobhospodarovanie sporných KD, pričom kontroly vykonané správnym orgánom jednoznačne preukázali,\nže tieto neboli užívané, čím žalobca porušil § 2 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 20/2009 Z. z. a § 57 ods.\nl písm. a/ nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z. z. Keďže žalobca sporné KD neužíval, vznikla mu taká\nnaddeklarácia, ktorá spôsobila, že nemá nárok ani na jednotnú platbu na plochu ani na vyrovnávací\npríspevok na znevýhodnené oblasti.\nKrajský súd zdôraznil, že neobhospodarovanie predmetných kultúrnych dielov vyplýva zo správ z kontrol\nna mieste, ku ktorým prináleží aj fotodokumentácia, pričom tieto správy žalobca žiadnym spôsobom\nnenamietal, napriek tomu, že pri kontrolách bol aj zástupca žalobcu, ktorý správy aj podpísal. Ak by\nzistenia uvedené v správach nezodpovedali skutočnosti, bolo by podľa názoru krajského súdu dôvodné\nsa domnievať, že by to prítomný zástupca žalobcu priamo na mieste namietal.\nKrajský súd poukázal na to, že správne orgány sa vo svojich rozhodnutiach, ktoré sú v súlade s\n§ 46 a 47 Správneho poriadku, pričom boli vydané príslušnými orgánmi, vychádzajú zo spoľahlivo\nzisteného skutkového stavu a obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti, vysporiadali so všetkými\nnámietkami žalobcu, a preto sa krajský súd s odôvodnením ich rozhodnutí stotožňuje. Nebolo zistené ani\nporušenie procesných práv žalobcu, ktorý mal možnosť sa k veci vyjadriť a bol oboznámený s podkladmi\npre rozhodnutie.\nNapokon krajský súd odmietol aj tvrdenie žalobcu, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\núčelovo mení argumentáciu a uvádza zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia. Žalobca tento argument podľa\nnázoru krajského súdu nijako bližšie nešpecifikoval a nepreukázal.\nĎalej sa v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu uvádza, že v správnom súdnictve sa\nuplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v\nmedziach a v rozsahu určenom žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom\nv žalobe vymedzený. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté\nrozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o\nporušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo\nprocesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je\nkonanie v správnom súdnictve koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca\nlehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu\nv poslednom stupni. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať.\nV tejto súvislosti krajský súd poukázal na to, že právny zástupca žalobcu až na pojednávaní dňa 6. júna\n2012 predložil krajskému súdu dve listiny: prvou bola žiadosť žalobcu o preverenie získanej finančnej\ndotácie spoločnosťou Fragaria Plus, s.r.o., ktorá mala podľa žalobcu nekalým a podvodným spôsobom\nzískať finančné prostriedky, pričom malo ísť o KD C.: 0205/1, 0302/1, 0303/1 a 1301/1. Ako dôvod\nuviedol, že uvedené KD sú v užívaní žalobcu, nakoľko tento disponuje platnými nájomnými zmluvami.\n\nDruhou listinou bola odpoveď žalovaného, z ktorej vyplýva, že na tie isté KD boli predložené totožné\nnájomné zmluvy žalobcom ako aj spoločnosťou Fragaria Plus, s.r.o. Z odpovedi tiež vyplýva, že kontrola\nna mieste bola vykonaná aj v spoločnosti Fragaria Plus, s.r.o. a to v rovnakom čase ako u žalobcu.\nTvrdenie právneho zástupcu žalobcu vznesené na pojednávaní, že ak sa kontrolou na mieste zistilo,\nže predmetné KD neboli obhospodarované, tak to isté musí platiť aj v prípade spoločnosti Fragaria\nPlus, s.r.o., je podľa názoru krajského súdu dôvodné. Zo spisu totiž skutočne vyplýva, že sporné KD,\nmedzi ktorými sa nachádzajú aj KD uvedené v spomínanej žiadosti žalobcu, neboli v relevantnom čase\nobrábané a keďže v rovnakom čase bola vykonaná aj kontrola v súvislosti so žiadosťou spoločnosti\nFragaria Plus, s.r.o., nie je možné ohľadne obhospodarovania týchto kultúrnych dielov dospieť k\nopačnému záveru. Je teda vysoko pravdepodobné, že došlo k nezákonnému postupu v prípade\nrozhodnutia o poskytnutí podpory na rok 2009 pre spoločnosť Fragaria Plus, s.r.o. Avšak nezákonnosť\ntohto rozhodnutia súčasne neznamená nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia týkajúceho sa\nžalobcu. Keďže žalobca tieto námietky napriek vedomosti o ich existencii (žiadosť je zo dňa 20. januára\n2010 a odpoveď žalovaného zo dňa 12. marca 2010) neuplatnil v správnom konaní a to ani v odvolaní\nproti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, takže logicky sa s týmito námietkami žalovaný\nani nemohol vysporiadať v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a napokon tak žalobca neurobil ani v\nsamotnej žalobe, krajský súd na tieto námietky z vyššie uvedených dôvodov neprihliadal. Žalobca má\nmožnosť v tejto súvislosti využiť aj trestnoprávne prostriedky a samotný žalovaný má nesporne taktiež\nmožnosť vyvodiť dôsledky z nezákonného postupu, ak sa táto nezákonnosť preukáže.\nO trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250 k ods. 1 OSP a ich náhradu neúspešnému žalobcovi\nnepriznal.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a žiadal, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil, alebo zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa zruší a vráti vec správnym orgánom na nové\nkonanie a rozhodnutie z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav z ktorého vychádzal\npri vyhlásení rozhodnutia, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\n(§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP a v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,\nnakoľko súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil. Zopakoval námietky uvádzané v žalobe\na zdôraznil, že kontrola na mieste bola vykonaná bez prítomnosti žalobcu a prerušením kontroly na\nmieste zo strany žalovaného a následným pokračovaním bez prítomnosti žalobcu žalovaný neúplne a\nnesprávne zistil skutkový stav veci, pričom bolo súčasne odopreté právo žalobcu v správnom konaní\nbyť informovaný o a prítomný pri úkone správneho orgánu. Poukázal na to, že ešte dňa 24. júla\n2009 žalobca zaslal žalovanému oznámenie, že na konkretizovaných pozemkoch prebieha rekultivácia\npôdy, pričom žalovaný uvedené nijak nepreskúmal, nezhodnotil a v rozhodovacom procese a ani v\nodôvodnení rozhodnutia sa s uvedenou skutočnosťou nevysporiadal. Podľa jeho názoru fotografie\npozemkov založené v spise žalovaného sú nepreukazné pre riadne rozhodnutie vo veci, pretože v\nrovnakom čase bola vykonávaná aj kontrola namieste pre spoločnosť Fragaria Plus, s.r.o., ktorá dotáciu\ndostala (išlo o KD Radvaň nad Laborcom, kódy 0205/1, 0302/1, 0303/1 a 1301/1, aj keď tieto užíval\nžalobca) a pritom podľa napádaného rozhodnutia a podľa údajných fotografií predmetných pozemkov,\ntieto v danom čase neboli obhospodarované. Z uvedeného je podľa názoru žalobcu nepochybne\nzrejmé, že žalovaný neúplne zistil skutkový stav, tento nemal riadne zadokumentovaný aby mohol byť\nv odvolacom konaní či v správnom súdnictve bez pochybností preskúmaný. Podľa jeho názoru krajský\nsúd túto skutočnosť nesprávne vyhodnotil, nakoľko táto skutočnosť pripúšťa aj iný záver ako ten o\nktorom uvažuje v závere napádaného rozhodnutia, a to ten, že predmetné pozemky obhospodarované\nriadne boli, čo však znamená nezákonnosť napádaného rozhodnutia žalovaného, alebo predmetné\nfotografie museli byť realizované v inom období alebo na inom mieste. Ak takéto pochybnosti spôsobené\nriadnym nezadokumentovaním skutkového stavu a nepreskúmateľnosť skutkového stavu v ďalšom\nkonaní spôsobil svojím konaním žalovaný, nemôže byť táto skutočnosť vykladaná a použitá na ťarchu\nžalobcu.\nPodľa názoru žalobcu je nesprávna aj úvaha krajského súdu o dodatočnom doplnení žalobných dôvodov\nžalobcom, nakoľko tieto riadne uviedol v žalobnom návrhu (nezákonnosť napádaného rozhodnutia,\nv konaní správneho orgánu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napádaného\nrozhodnutia, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov), na predmetnom pojednávaní\nžalobca len poukázal na skutočnosti, ktoré boli zrejmé z obsahu spisov žalovaného a ktoré sa v spise\n\nnachádzali. Navyše podľa názoru žalobcu nemôže ísť o dodatočné doplnenie žalobných dôvodov,\nak žalobca len upriamuje pozornosť na skutočnosti už uvedené v spise a ktoré sú subsumované\nv žalobných dôvodoch podanej žaloby, pričom poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov.\nNa záver žalobca uviedol, že podľa jeho názoru je rozhodnutie krajského súdu založené nielen na\nnesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom posúdení veci, ale je nezrozumiteľné, nie je\nnáležité odôvodnené a teda aj nepreskúmateľné, čím sa dostáva do rozporu s princípmi právneho štátu.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril listom z 26. júla 20112, v ktorom žiadal, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil s tým, že všetky argumenty uvádzané\nv odvolaní už žalobca uviedol v žalobe, resp. v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa krajský\nsúd náležite vysporiadal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods.2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v\nspojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.supcourt.gov.sk <http://www.supcourt.gov.sk>, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu\nnie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený 18. septembra 2013 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.\nPodľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,\nmôže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,\nprípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nŽalobca v odvolaní namietal, že rozsudok krajského súdu je arbitrárny, nakoľko podľa jeho názoru sa\nkrajský súd s väčšinou štruktúrovaných žalobných dôvodov nevysporiadal, čím bolo zmarené jeho právo\núčinne sa domáhať súdnej ochrany a tiež bol znefunkčnený inštitút právneho štátu garantovaný Ústavou\nSR.\nV zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, pre posúdenie arbitrárnosti odôvodnenia napadnutého\nrozsudku považoval odvolací súd za kľúčové zistenie, či spôsob, ktorým krajský súd odôvodnil svoje\nrozhodnutie, je ústavne a zákonne konformný. Inými slovami povedané, úlohou najvyššieho súdu\nbolo zistiť, či spôsob výkladu príslušných zákonných ustanovení, ktorým krajský súd zdôvodnil svoje\nrozhodnutie, vzhľadom na zistený skutkový stav, nie je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne a zákonne\nneudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu aplikovanej právnej úpravy\n(mutatis mutandis II. ÚS 127/07). Ako vyplýva z konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (napríklad II.\nÚS 127/07, I. ÚS 110/02) o svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by\nzásadne poprel ich účel a význam. V predmetnej právnej veci aplikácia a výklad príslušných ustanovení\nNariadenia Komisie (ES) č. 796/2004, Nariadenia Komisie (ES) č. 1975/2006, nariadenia vlády SR č.\n20/2009 Z. z., nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z. z. , ako aj nariadenia vlády SR č. 155/2009 Z. z. nie\nje popretím zmyslu. V tejto súvislosti najvyšší súd konštatuje, že napadnutý rozsudok krajského súdu\nje riadne odôvodnený, nie je arbitrárny a nesignalizuje možnosť porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy. Úvaha\nkrajského súdu, ktorá vychádza z konkrétnych faktov je logická, a preto aj legitímna a žiadne znaky\narbitrárnosti nevykazuje. Skutočnosť, že sa žalobca s názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže\nsama osebe viesť k záveru o porušení jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.\n1 ústavy (napríklad II. ÚS 87/07-10). Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a\nnajvyšší súd sa s tým v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\n\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a\njasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je\nplne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III.\nÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Vychádzajúc z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu\nnedošlo k porušeniu práva žalobcu na prístup k súdu a ani nebol znefunkčnený inštitút právneho štátu\ngarantovaného Ústavou Slovenskej republiky.\nPokiaľ ide o vecné námietky žalobcu uvádzané v odvolaní, najmä namietanú neprítomnosť\nžalobcu pri vykonaných kontrolách a nedostatočné zistenie skutkového stavu na základe predloženej\nfotodokumentácie, odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že krajský súd sa náležite a v súlade\nso zákonom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu, vrátane tých, ktoré sa týkajú\núdajnej neprítomnosti zástupcu žalobcu pri vykonávaní kontrol na mieste, spochybňovania pravosti\nfotodokumentácie a dôkazov o poskytnutí dotácií spol. Fragaria Plus, s.r.o, ako i tvrdeniami žalovaného\na dal odpoveď na výklad a aplikáciu použitých zákonných ustanovení v napádaných rozhodnutiach, a\npreto sa odvolací súd v plnom rozsahu s napadnutým rozsudkom stotožňuje.\nPo preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd\ndospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa s\nrelevantnými námietkami žalobcu.\nSkutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli\nzistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré žalobca namietal už v odvolacom\nkonaní pred správnymi orgánmi, rovnako ako v prvostupňovom súdnom konaní a s ktorými sa krajský\nsúd náležite vysporiadal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto s poukazom na vyššie uvedené dôvody, ako aj na všetky\nindividuálne okolnosti daného prípadu, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne\nsprávny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, ods. 2 OSP potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods.\n1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému zo zákona náhrada trov\nkonania neprináleží.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/369/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}