{"guid": "7806a990-8f66-4e33-b4fb-9df792f80c8e:78d0d572-69a2-4401-bc12-3e6bd1b16c38", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1010202259.1", "spisova_znacka": "6Sžf/48/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/48/2012 z 28. 8. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. augusta 2013, sp. zn. 6Sžf/48/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1010202259.1", "identifikacne_cislo": "1010202259", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2013-08-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/78d0d572-69a2-4401-bc12-3e6bd1b16c38", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1010202259.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010202259.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010202259.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/48/2012\n1010202259\n28. 08. 2013\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2013:1010202259.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Ivana Rumanu, v právnej veci\nžalobkyne : I.. R. P., so sídlom W. L. XX, Q., IČO: 41 338 537, v zastúpení JUDr. Adelou Valockou,\nadvokátkou, Na vŕšku 2, P. O. BOX 255, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu\nžalovaného č. I/222/16103-102000/2010/992120-r zo dňa 6. októbra 2010, o odvolaní žalobkyne proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 367/2010-33 zo dňa 15. júna 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 367/2010-33 zo dňa\n15. júna 2012 p o t v r d z u j e.\nŽalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave\nrozsudkom č. k. 4S 367/2010-33 zo dňa 15. júna 2012, podľa\nust. § 250j ods. 1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“)\nzamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nI/222/16103-102000/2010/992120-r zo dňa 6. októbra 2010, ktorým žalovaný podľa ust. § 48 ods. 5\nzák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní“) v znení\nplatnom v rozhodnom čase, potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava IV. pod č.\n603/231/46735/10/Bla zo dňa 26. mája 2010, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane z príjmov\nfyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007 v sume 4.880,40 €.\nO trovách konania rozhodol súd poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu\ntrov konania nepriznal.\nZ odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd mal preukázané, že správca dane vykonal\ndokazovanie v rámci výkonu daňovej kontroly v dostatočnom rozsahu a to z dokladov predložených\ndaňovým subjektom, ako i miestnym zisťovaním, vypočutím účastníkov konania, dopytmi a pod. aj nad\nrámec dôkazov predložených žalobkyňou.\nPodľa názoru krajského súdu správca dane a následne žalovaný dostatočným spôsobom zistili\nskutočnosti na základe ktorých dospeli k názoru, že výdavok uplatnený žalobkyňou v sume 571.200\nSk /18.960.37 €/ (za poskytovanie služieb v oblasti IT technológii na základe zmluvy o poskytovaní\nslužieb uzatvorenej medzi žalobkyňou a D. F. - Y.) nemožno uznať ako výdavok súvisiaci s dosiahnutím,\n\nzabezpečením a udržaním príjmov. K uvedenému dospel na základe toho, že žalobkyňa v rámci\ndaňového konania nepreukázala, že by v období roka 2007 mala príjem aj z inej podnikateľskej činnosti\nako z prevádzkovania čerpacej stanice, na realizáciu ktorej by mala zabezpečené iné výpočtové a\nprogramové vybavenie ako to, ktoré sa nachádzalo v priestore čerpacej stanice, a teda, že by uvedený\nvýdavok súvisel s dosahovaním príjmov z podnikania nesúvisiacich s prevádzkou čerpacej stanice.\nTaktiež mal súd z obsahu administratívneho spisu preukázané, že žalovaný ako i správca dane\ndostatočným spôsobom zisťovali skutočný obsah právneho úkonu - prenájmu vozidla na reklamné\núčely, pričom žalobkyňa okrem nepresnej účtovnej evidencie a čestných prehlásení (čestné prehlásenie\ntretích osôb, zamestnancov a zákazníkov a prehlásenie zhotoviteľa grafického návrhu) nedostatočne\noznačených osôb, neuviedla žiadne iné dôkazy, ktorými by mohla preukázať svoje tvrdenia. Zhodne\ns názorom žalovaného považoval krajský súd čestné prehlásenia tretích osôb za nedostatočne\nvierohodný dôkaz o umiestnení reklamy na motorovom vozidle v priestoroch čerpacej stanice, nakoľko\ntieto neobsahujú presnú identifikáciu osôb, termín ich vyhotovenia resp. prehlásenie zhotoviteľa\ngrafického návrhu nebolo doložené fotodokumentáciou, zmluvou a pod., a preto nemožno jednoznačne\nvyhodnotiť tento dôkaz ako dôkaz preukazujúci, či prípadný reklamný pútač bol naozaj umiestnený na\nvozidle. Okrem toho žalobkyňa neviedla účtovníctvo tak, ako ustanovuje zákon o účtovníctve, nakoľko\núčtovné doklady neboli vierohodné a presné. Nebola predložená nájomná zmluva o prenájme vozidla\nD. V. Q. XXX B., na ktorom bol umiestnený reklamný pútač, boli predložené dve textom odlišné verzie\nfaktúry č. 440912 2007 zo dňa 31. decembra 2007 a pokladničný doklad z účtovníctva žalobkyne, v\nzmysle ktorého bola žalobkyňa príjemcom sumy 178.500 Sk (5.925.11 €).\nKrajský súd nezistil v konaní a v rozhodnutí žalovaného ani žiadne vady, ktoré by mali za následok\nnezákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto rozhodol tak, že žalobu zamietol. O trovách konania\nsúd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnej žalobkyni nepriznal náhradu trov konania\na žalovaný nemá na náhradu trov konania nárok.\nProti rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu podľa ust. § 205\nods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..\nŽalobkyňa v dôvodoch odvolania namietala, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.\nS poukazom na ust. § 6 ods. 1, 2, 3, § 7 ods. 1 a ust. § 29 ods. 2 a 4 zákona č. 511/1992 Zb., ktoré\ncitovala, vyslovila názor, že vylúčenie čestných vyhlásení správcom dane ako dôkazných prostriedkov\ns odôvodnením závislého vzťahu je v hrubom rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami. Dôvodila,\nže správca dane mohol dotknuté osoby predvolať a vypočuť. Zdôraznila, že bola správcovi dane\npredložená nájomná zmluva o prenájme motorového vozidla D. V. Q. XXX B. a bolo mu navrhnuté\nvypočuť svedka autora grafického návrhu p. Z. I.. Vytýkala správcovi dane, že pri hodnotení dôkazov\nporušil základnú zásadu daňového konania, že každý dôkaz je povinný hodnotiť jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.\nV súvislosti so zmluvou o poskytovaní služieb č. 001/2001 uzatvorenou podľa § 269 ods. 2 Obchodného\nzákonníka medzi žalobkyňou ako odberateľkou a dodávateľom D. F. Y. uviedla, že správcovi\ndane neprislúcha žiadne zákonné právo rozhodovať o platnosti či neplatnosti zmlúv podnikateľských\nsubjektov. Poukázala na to, že správca dane opomenul skutočnosť, že žalobkyňa disponuje aj\ninými počítačovými zostavami, ktoré sú v jej výlučnom vlastníctve a nepodliehajú režimu Zmluvy o\nprevádzkovaní čerpacej stanice, pričom tieto sú riadne vedené v účtovníctve žalobkyne a slúžia pre\njej potreby na zabezpečenie všetkých jej manažérskych a kontrolných činností včítane prevádzkovania\nčerpacej stanice. Počítačové vybavenie slúžiace výlučne podnikateľovi - fyzickej osobe, v ktorej sa\nsubsumujú všetky funkcie spojené s výkonom podnikateľských činností je priamym nákladom/výdavkom\nvykonaným za účelom riadneho výkonu a dosiahnutia zisku podnikateľa, a preto uplatnený daňový\nvýdavok podľa vyššie špecifikovanej zmluvy č. 001/2007 žalobkyňa považuje za oprávnený daňový\nvýdavok. Tvrdila, že počítačová zostava, o ktorú žalovaný, správca dane a v konečnom dôsledku aj súd\nopierajú svoje tvrdenia, slúži výlučne na obsluhu čerpacej stanice a všetky ostatné činnosti súvisiace s\njej podnikateľskou činnosťou boli a sú realizované na počítačovej zostave, ktorá je vedená v účtovníctve\na je odlišná od tej, ktorá je umiestnená na čerpacej stanici.\n\nNa základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu\nprvého stupňa postupom podľa ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného\nsprávneho orgánu a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nŽalovaný sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky pridržiaval dôvodov uvedených v žalobou\nnapadnutom rozhodnutí. Zotrval na názore, že predložené vyhlásenia zamestnancov a obyvateľov okolia\nbez ich bližšej identifikácie sú neakceptovateľné. Za nepravdivé považoval tvrdenie žalobkyne, že bola\npredložená nájomná zmluva na prenájom vozidla zn. D. V. Q. H. KN, FA č. 4409122007 a pokladničný\ndoklad č. 232 o úhrade uvedenej faktúry. Zdôraznil, že zmluva o prenájme vozidla nebola počas kontroly\nposkytnutá, a to napriek opakovanej žiadosti žalovaného (zápisnica č. 603/321/30218/2010/Bar zo\ndňa 14. apríla 2010). Okrem toho v priebehu konania boli predložené dve verzie faktúr za prenájom\nmotorového vozidla s tým istým číslom 4409122007 na sumu 150.000 Sk bez DPH (4.979.09 €), avšak\ns rozdielnym textom a dátumom splatnosti. Keďže mala žalobkyňa v peňažnom denníku zaúčtovaný\nvýdavok v hotovosti bez preukázania výdavkového pokladničného dokladu č. 154 a kópie príjmového\npokladničného dokladu, bolo uskutočnené miestne zisťovanie u I.. P. (zápisnica č. 603/321/30801/2010/\nBar zo dňa 20. apríla 2010). V jeho evidencii bol zaevidovaný príjmový pokladničný doklad č. 232, ale\npredložený nebol, fyzicky chýbala aj faktúra č. 4409122007 (boli predložené až dodatočne). Z dodatočne\npredloženého príjmového pokladničného dokladu č. 232 bolo evidentné, že I.. P. vyplatil uvedenú\nčiastku 178.500 Sk (5.925,11 €) manželke I.. R. P. a nie naopak, ako tvrdila žalobkyňa. Taktiež mal\nžalovaný za to, že nájomná zmluva vôbec neexistuje vzhľadom na formuláciu obsiahnutú v texte faktúr\nč. 4409122007 zo dňa 14. januára 2008. Skutočná realizácia reklamy nebola preukázaná ani podporne\nžiadnou fotodokumentáciou. Podľa názoru žalovaného správca dane hodnotil dôkazy jednotlivo, tak\nako boli predkladané a vyžiadané, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a dospel vo vyhodnotení k záveru,\nže žalobkyňa si nesplnila svoju dôkaznú povinnosť pre uplatnenie výdavkov, pričom správca dane\nnespochybnil stav, že na otvorenie umývacej linky mohla byť použitá reklama, ale realizované práce pri\nnej neboli dostatočne preukázané účtovnými dokladmi. Predložené doklady boli zavádzajúce, zmätočné,\nprispôsobované podľa výsledkov kontroly a nepreukazné. Taktiež zdôraznil, že výdavok na daňové účely\nmožno uznať, len ak je splnená podmienka preukaznosti, vecnosti a podmienka rozsahu. Konštatoval,\nže dôkazné bremeno je predovšetkým na daňovom subjekte a miestne zisťovania príslušnými daňovými\núradmi nie sú použité v neprospech daňovníka, ale sú to podporné zistenia, ktoré mali vplyv na\nneuznanie daňových výdavkov, keďže daňový subjekt nepreukázal vzájomné súvislosti, ktoré by vyvrátili\nzistené skutočnosti, resp. mali vplyv na uznanie výdavkov daňovníka.\nK neuznanému výdavku v sume 480.000 Sk (15.933,08 €) bez DPH za vykonané služby v oblasti IT\ntechnológie, ktoré boli účtované na základe Zmluvy o poskytovaní služieb č. 001/2001 s dodávateľom\np. D. F. - Y. a k argumentácii žalobkyne, žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobkyne ohľadne vedenia\npočítačových zostáv v účtovníctve je nepravdivé. Kontrolou bolo totiž zistené, že žalobkyňa má v\núčtovnej evidencii len jednu inventárnu kartu vystavenú na jednu počítačovú zostavu so vstupnou cenou\n49.420,20 Sk (1.640,45 €) od roku 2006 bez bližšej špecifikácie. Počas kontroly žalobkyňa nepredložila\ndôkaz o tvrdeniach ohľadne iných manažérskych činností, hoci bol známy podiel na podnikaní žalobkyne\npri prevádzkovaní čerpacej stanice a obmedzenia pre žalobkyňu vyplývajúce pri napojení na počítačový\na pokladničný systém, ktorý je v majetku vlastníka t. j. spoločnosti Slovnaft a.s. Žalobkyňa si nesplnila\noznamovaciu povinnosť v zmysle ust. § 32 zák. č. 511/1992 Zb. ani ohľadne tejto vyplatenej čiastky v\nhotovosti a navyše p. F. nepodal daňové priznanie za rok 2007 k tomuto príjmu na miestne príslušný\ndaňový úrad. S poukazom na ust. § 15 ods. 5, písm. c/, ods. 6, písm. d/, e/ zákona č. 511/1992 Zb.\nžalovaný dal do pozornosti, že zákon č. 511/1992 Zb. dôkaznú povinnosť rozdeľuje medzi správcu dane\na daňový subjekt s cieľom čo najúplnejšie zistenie skutkového stavu veci na zabezpečenie objektívneho\nvyrubenia dane.\nVzhľadom na uvedené podľa názoru žalovaného krajský súd rozhodol správne, keď žalobu zamietol\nako nedôvodnú podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. s odôvodnením, že z obsahu spisu mal preukázané,\nže žalovaný ako aj správca dane dostatočným spôsobom zisťovali skutočný obsah právneho úkonu\na žalobkyňa neuviedla okrem nepresnej účtovnej evidencie a čestných prehlásení nedostatočne\noznačených osôb iné dôkazy, ktorými by mohla preukázať svoje tvrdenia.\nŽalovaný navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu ako\nvecne správny potvrdil.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\nv medziach a v rozsahu podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď\ndeň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156\nods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. ) a dospel k záveru,\nže odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd\nprvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu a vrátenia veci mu na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný\npotvrdil rozhodnutie - dodatočný platobný výmer, prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu\nBratislava IV, ktorým správca dane vyrubil žalobkyni rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie\nobdobie 2007 vo výške 4.880,40 eur. Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok\nsúdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal\naj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu\nprvého stupňa a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal\nso všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodoval s konečnou platnosťou o povinnosti žalobkyne zaplatiť\nrozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2007.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb (244 ods. 1 O.s.p).\nSúdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nOdvolací súd dáva do pozornosti, že úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia\na postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je\nposudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci\nsprávneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe\na či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nOdvolací súd z obsahu pripojeného spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívy spis mal\npreukázané, že správca dane vykonal u žalobkyne za zdaňovacie obdobie roku 2007 kontrolu dane z\npríjmu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 603/321/34620/10/Bar zo dňa 26. apríla 2010 a dodatok\nč. 1 k protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly č. 603/321/34620/10/Bar, ktorý bol prerokovaný\ndňa 12. mája 2010 bez účasti daňového subjektu a splnomocneného zástupcu. V nadväznosti na\nto bol vydaný dodatočný platobný výmer č. 603/231/46735/10/Bla zo dňa 26. mája 2010, ktorým bol\nžalobkyni vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2007 v sume\n4.880,40 €, podľa ust. § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb., okrem iného so záverom,\nže žalobkyňa ako daňový subjekt v zmysle ust. § 19 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v\n\nznení neskorších predpisov nepreukázala oprávnenosť daňového výdavku v prípade výdavkov v sume\n178.500 Sk (5.925.11 €) s DPH v súvislosti s použitím motorového vozidla na reklamné účely a v sume\n480.000 Sk (15.933,08 €) bez DPH (571.200 Sk s DPH) za služby uskutočnené p. D. F. - Y..\nNa základe odvolania žalobkyne podaného proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane, žalovaný\nrozhodnutím zo dňa 6. októbra 2010, č. I/222/16103-102000/2010/992120-r potvrdil dodatočný platobný\nvýmer č. 603/231/46735/10/Bla zo dňa 26. mája 2010. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval,\nže správca dane v daňovom konaní postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 511/1992 Zb. v úzkej\nsúčinnosti s daňovým subjektom, ako aj v súčinnosti s tretími osobami a na základe takto získaných\ndôkazov, ktoré hodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, postupoval dôsledne s cieľom, čo\nnajpresnejšie a najúplnejšie zistiť skutkový stav veci pre správne určenie daňovej povinnosti žalobkyne\nza rok 2007.\nZákonnosť uvedeného rozhodnutia žalovaného je predmetom prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku.\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská\npre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie\npreskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom a aby v preskúmavanej veci\nnadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa\nvo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.\nZákonodarca v právnej norme § 2 zákona o správe daní ustanovuje základné zásady daňového konania\ntak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia\nsa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových\nsubjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní (ods. 1). Správca dane postupuje v\ndaňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto\nkonaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a\nvybrať daň (ods. 2). Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo\n(ods. 3). Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje(ods. 4). Správca\ndane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre\nvznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil\nriadne alebo vôbec svoje povinnosti (ods. 5). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa\nberie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie\nalebo vybratie dane (ods. 6). Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti\n(ods. 7). Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane\nv daňovom konaní (ods. 8).\nPodľa ust. § 2 ods. 1, 3, 6 zák. č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a\nprávom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\n\nSprávca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.\nPri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho\núkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.\nPodľa § 29 ods. 1, 2, 3, 4, 7, 8 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý\nvedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej\npovinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Netreba\ndokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno\npoužiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie\ndaňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide\nnajmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane\na pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,\nzápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady\nk nim. Správca dane preukazuje doručenie vlastných písomností daňovému subjektu. Daňový subjekt\npreukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých\npreukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť\nalebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie daňovým\nvýdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený\ndaňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6\nods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak,\n\nPodľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré\nnesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),\nktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej výdavky uvedené pod písm.\na/ až k/.\nPodľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.\nÚčtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na\nzáklade účtovných dokladov.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka\nposkytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej\nsituácii účtovnej jednotky.\nOdvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a žalobných dôvodov dospel k záveru, že\nsprávca dane v danom prípade postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v daňovom konaní postupoval v\nsúčinnosti s daňovým subjektom - žalobkyňou a vo veci rozhodol vecne a právne správne, z ktorých\ndôvodov žalovaný správny orgán rozhodnutie správcu dane potvrdil v súlade so zákonom, a preto boli\nsplnené zákonné podmienky pre zamietnutie žaloby súdom prvého stupňa.\nOdvolací súd dáva do pozornosti, že základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle zákonných\nustanovení §§ 19 a nasl. zákona č. 595/2003 Z. z. sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne.\na to podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie\npríjmov, tzn., že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom), podmienka\npreukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka\nzaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný), na ktoré kritériá musia daňovníci vždy\npamätať a to pri každom konkrétnom výdavku, keďže len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov\n\nvo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa\nvýdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak - § 19 ods. 2 - 5, § 20, § 21 cit. zákona.\nOdvolací súd taktiež upriamuje pozornosť na to, že účelom daňového konania je zistenie, či si\ndaňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu\nrozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli\nzisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi.\nKeďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania\npreverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik\ndaňovej povinnosti daňového subjektu.\n\nV právnej úprave ustanovenej §§ 19 a nasl. zákona č. 595/2003 Z. z. zákonodarca stanovuje\nzákonné podmienky daňového výdavku. Zákonodarca požaduje, aby daňový subjekt preukázal všetky\nskutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol\nvyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť\npovinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods.8 zákona o správe daní).\nAk žalobkyňa tvrdila, že k vynaloženiu výdavkov v sume 178.500 Sk (5.925.11 €) s DPH v súvislosti s\npoužitím motorového vozidla na reklamné účely a v sume 480.000 Sk (15.933,08 €) bez DPH (571.200\nSk s DPH) za služby uskutočnené p. D. F. - Y. v roku 2007 skutočne došlo, tak, ako to deklarovala\nv daňovom priznaní, bolo jej povinnosťou takéto tvrdenie preukázať spôsobom vylučujúcim akékoľvek\npochybnosti, a teda preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet nákladov zákon č.\n595/2003 Z. z. stanovil. Pokiaľ si teda žalobkyňa ako platiteľka dane v daňovom priznaní uplatnila\nnárok na odpočítanie nákladov vyplývajúcich z predložených faktúr, potom na nej spočívala povinnosť\npreukázať, že k poskytnutiu plnení, ktoré boli fakturované týmito faktúrami skutočne došlo, a teda spĺňajú\npodmienky nákladov zákonom č. 595/2003 Z. z. predpokladaných. Dokazovanie zo strany správcu dane\nslúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový\nsubjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na\nodpočítanie nákladov znižujúcich základ dane uznaný ako oprávnený.\nV preskúmavacom konaní mal odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa preukázané, že žalovaný i\nsprávny orgán prvého stupňa pri vydaní rozhodnutí nevychádzali len z daňových dokladov predložených\nžalobkyňou, ale aj z výsledkov dokazovania, miestneho zisťovania, ktoré smerovalo k prevereniu a\nzískaniu dôkazov o tom, či predmetné plnenia boli označenými dodávateľmi uskutočnené a či jednotlivé\nnáklady boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňového subjektu, t. j. či ich\nmožno považovať za daňový výdavok v zmysle § 2 písm. i/ citovaného zákona o dani z príjmu. Podľa\nnázoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa z výsledkov vykonaného dokazovania\nv daňovom konaní vypláva, že žalobkyňa spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázala,\nže výdavky, ktoré deklarovala v daňovom priznaní na základe faktúr predložených k daňovej kontrole,\nmožno považovať za výdavky podľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z., pričom preukázanie týchto\nskutočností zaťažovalo dôkazným bremenom žalobkyňu v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.,\nkeď jedinými dôkazmi, ktoré svedčili o vynaložení predmetných daňových výdavkov boli faktúry, ktorých\npreukaznosť bola tiež spochybnená a účtovná evidencia daňovníka a aj tá bola nepresná.\nSenát odvolacieho súdu sa stotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa ohľadne nemožnosti uznať\noprávnenosť výdavkov uplatnených žalobkyňou v sume 178.500 Sk (5.925.11 €) s DPH a v sume\n571.200 Sk (18.970,32 €), ako i so záverom prvostupňového súdu o nepresnej účtovnej evidencii a\nnepreukázaní tvrdení žalobkyne týkajúcich sa predmetných daňových plnení. Odvolací súd zhodne ako\nprvostupňový súd konštatuje, že závery daňových orgánov oboch stupňov vychádzajú z dostatočné\nzisteného skutkového stavu veci.\nPokiaľ žalobkyňa v odvolaní v súvislosti s neuznaním výdavku v sume 178.500 Sk namietala vylúčenie\npredložených čestných vyhlásení správcom dane ako dôkazných prostriedkov, považujúc jeho procesný\npostup za nezákonný a tiež v rozpore so základnou zásadou daňového konania hodnotiť dôkazy\n\njednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, odvolací súd sa s jej tvrdením nemohol stotožniť. V danej\nsúvislosti senát odvolacieho súdu poukazuje na to, že daňové konanie je ovládané určitými zásadami\ndefinovanými v ust. § 2 zákona o správe daní. Vo vzťahu k žalobkyňou vznesenej odvolacej námietke\npovažuje súčasne za potrebné zdôrazniť, že v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov - podľa\nktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy\nv ich vzájomnej súvislosti - správny orgán prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.\nIde o procesný postup správcu dane, ktorého cieľom je, čo najpresnejšie a najúplnejšie zistiť skutkový\nstav veci pre objektívne vyrubenie dane. Samotný proces hodnotenia dôkazov je vecou právnej a\nsprávnej úvahy správcu dane, ktorý v rámci jemu zverenej pôsobnosti posúdi, či sa určitá skutočnosť\nmá považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či treba vykonať ešte ďalšie dôkazy.\nZhodnotenie dôkazov musí správca dane náležite v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôvodniť. Čestné\nprehlásenia, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutí, daňové orgány oboch stupňov považovali za\nnerelevantné, nakoľko obsahovali iba podpisy bez ďalšej identifikácie (ako je adresa, rodné číslo, a pod.),\npričom žalovaný tiež konštatoval, že správca dane nie je povinný uvedené písomnosti obstarávať, práve\nnaopak, je vecou daňového subjektu svoje tvrdenie preukázať a okrem iného výpovede zamestnancov\nžalobkyne, mohli byť ovplyvnené ich vzťahom so žalobkyňou. S uvedenou zásadou je úzko spojená i\nzásada súčinnosti správcu dane s daňovým subjektom, ktorá je procesným právom účastníka daňového\nkonania, avšak z tejto zásady súčasne pre daňovníka ako účastníka daňového konania vyplýva aj\npovinnosť byť aktívny v konaní, a to najmä pri zaisťovaní podkladov pre vydanie rozhodnutia tak, že na\npodporu správnosti a pravdivosti svojich tvrdení predkladá dôkazy. Zo skutkových zistení vyplývajúcich\nz administratívneho spisu je nepochybné, že správca dane v preskúmavanej veci vykonal dokazovanie\nsprávne a v dostatočnom rozsahu, na základe ktorého si zabezpečil podklady relevantné pre vydanie\nrozhodnutia. Aj podľa názoru odvolacieho súdu z dôkazov predložených žalobkyňou ako daňovým\nsubjektom v daňovom konaní a z dokazovania vykonaného správcom dane miestnym zisťovaním u\nI.. P. nebolo možné vyvodiť jednoznačný záver o tom, že predmetný výdavok uplatnený žalobkyňou\nspĺňa zákonné podmienky daňového výdavku v zmysle § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z., keď\nžalobkyňa predložila protichodné faktúry, čestné vyhlásenia bez identifikačných znakov, nesprávnu\núčtovnú evidenciu, pričom samotnú zmluvu o nájme motorového vozidla nepredložila a miestnym\nzisťovaním správcu dane u Ing. P. bolo zistené, že v jeho evidencii bol zaevidovaný príjmový pokladničný\ndoklad, z ktorého bolo evidentné, že Ing. P. vyplatil uvedenú čiastku 178.500 Sk (5.925,11 €) manželke\nI.. R. P. a nie naopak, ako tvrdila žalobkyňa.\nOdvolací súd vo vzťahu k odvolacej námietke žalobkyne týkajúcej sa neuznania výdavku v súvislosti\ns poskytnutou službou v oblasti IT technológii na základe zmluvy uzatvorenej s D. F. - Y. sa stotožnil\nso záverom krajského súdu, že žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia o tom, že v roku 2007 by mala\npríjem aj z inej podnikateľskej činnosti, ako z prevádzkovania čerpacej stanice na realizáciu, ktorej by\nmala zabezpečené iné výpočtové a programové vybavenie ako to, ktoré sa nachádzalo v priestore\nčerpacej stanice, a teda že by výdavok poskytnutý v priebehu roka 2007 D. F. súvisel s dosiahnutím\npríjmov z podnikania nesúvisiacim s prevádzkou čerpacej stanice, keďže z vykonaného dokazovania\nsprávcom dane vyplynulo, že žalobkyňa vykonáva prevažne podnikanie v oblasti prevádzkovania\nčerpacej stanice, v rámci ktorej je výhradným dodávateľom programového vybavenia, poradenstva a\nservisu výpočtovej techniky vlastník, spoločnosť Slovnaft, a.s., na základe zmluvy o prevádzke čerpacej\nstanice uzatvorenej so žalobkyňou. Neuznaním oprávnenosti predmetného výdavku správcom dane\nžiadnym spôsobom nedošlo k zásahu správcu dane do zmluvnej voľnosti žalobkyne v zmysle zákonnej\núpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že\nv daňovom konaní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,\nhlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového\nkonania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených\ndaňovým subjektom ( § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.), pričom správca dane dôkazy len vykonáva.\nVzhľadom k uvedenému dôkazné bremeno zaťažovalo v preskúmavanej veci žalobkyňu ako daňový\nsubjekt, ktorá však neuniesla dôkazne bremeno a nepreukázala ani oprávnenosť tohto výdavku.\nVychádzajúc zo skutkových zistení a právnych záverov uvedených vyššie odvolací súd nepovažoval\nnámietky žalobkyne uvedené v jej odvolaní za relevantné k vyhoveniu jej odvolacieho návrhu.\n\nKrajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery,\nktoré náležite aj v odôvodnení napadnutého rozsudku odôvodnil a s ktorými sa odvolací súd v zmysle\n§ 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožnil.\n\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací zhodne ako krajský súd\ndospel k záveru o správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu,\nako aj postupu mu predchádzajúceho, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods.\n3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.\nv spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni náhradu tohto\nkonania nepriznal, keďže v tomto konaní bola neúspešná.\n\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/367/2010", "guid": "59994690-1274-4631-a126-c0386ca765e6:a6a10718-9447-4534-bcc0-d63508bc5a90", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}