{"guid": "4eb6c49b-23ff-454e-a1dc-d063dbf0e1e9:42a8e654-4eed-4ac5-9dd9-1a426746d4eb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1010202235.1", "spisova_znacka": "3Sžf/99/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/99/2012 z 6. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 6. novembra 2013, sp. zn. 3Sžf/99/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1010202235.1", "identifikacne_cislo": "1010202235", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2013-11-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/42a8e654-4eed-4ac5-9dd9-1a426746d4eb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1010202235.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010202235.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010202235.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/99/2012\n1010202235\n06. 11. 2013\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2013:1010202235.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a\nzo sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: JUDr.\nMichal Mudrák, so sídlom Gajova 4, Bratislava, správca úpadcu LANDER, s.r.o., IČO: 35 781\n416, so sídlom Plynárenská č. 4, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nI/221/11529-103159/2010/991909-r zo dňa 04. októbra 2010, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 1S 298/2010-51 zo dňa 13. septembra 2012, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 298/2010-51 zo dňa\n13. septembra 2012 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. I/221/11529-103159/2010/991909-r zo\ndňa 04. októbra 2010, ktorým podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách\nv sústave územných finančných orgánov v znení jeho početných zmien a doplnkov (ďalej aj „zákon č.\n511/1992 Zb.“), potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava V č. 604/234/32520/10/Rača zo dňa\n23. marca 2010, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za\nzdaňovacie obdobie január 2008 vo výške 74.350,12 € na tom základe, že spoločnosť REKONAX,\ns.r.o. nedodala v januári 2008 daňovému subjektu LANDER, s.r.o., cukor v množstve 614.000 kg v\ncelkovej fakturovanej čiastke 14.028.672,-Sk, z toho daň z pridanej hodnoty vo výške 2.239.872,-Sk,\nčím došlo k porušeniu § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, pretože podľa zistení správcu dane v\nrámci daňovej kontroly sa dodanie tovaru neuskutočnilo. Konateľ spoločnosti REKONAX, s.r.o. Peter\nMaňák vo svedeckej výpovedi potvrdil, že jeho spoločnosť cukrom nedisponovala, neprepravila ho a\nnedodala žalobcovi. V dôsledku toho žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane za dodanie tovaru\nod spoločnosti REKONAX s.r.o.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že jeho úlohou bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného,\nako aj to, či správne orgány postupovali v súlade s platnými právnymi predpismi, či skutkový stav\nvyhodnotili na základe predložených dôkazov a mal za preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno, keď sa mu nepodarilo právne relevantným spôsobom vyvrátiť pochybnosti, či daňovo\nuznateľná služba bola poskytnutá, a preto mu nebol uznaný nárok na odpočet dane.\n\nĎalej uviedol, že správca dane z faktúr medzi dodávateľom REKONAX, s.r.o. a odberateľom LANDER,\ns.r.o. zistil, že dodávateľ odpredal žalobcovi podľa faktúry zo dňa 09.01.2008 tovar (cukor) za 548.352,Sk, podľa faktúry zo dňa 10.01.2008 za sumu 548.352,-Sk, faktúry zo dňa 11.01.2008 za sumu 548.352,Sk, faktúry zo dňa 14.01.2008 za sumu 548.352,-Sk, faktúry zo dňa 15.01.2008 za sumu 548.352,Sk, faktúry zo dňa 16.01.2008 za sumu 548.352,-Sk, faktúry zo dňa 17.01.2008 za sumu 548.352,Sk, faktúry zo dňa 18.01.2008 za sumu 548.352,-Sk, faktúry zo dňa 21.01.2008 za sumu 525.600,Sk, faktúry zo dňa 22.01.2008 za sumu 525.504,-Sk, faktúry zo dňa 23.01.2008 za sumu 525.504,-Sk,\nfaktúry zo dňa 24.01.2008 za sumu 525.504,-Sk a faktúry zo dňa 25.01.2008 za sumu 525.504,-Sk. Dňa\n16.12.2008 bola vykonaná daňová kontrola u daňového subjektu LANDER, s.r.o., ktorý bol vyzvaný na\npredloženia dokladov od mesiaca júl 2007 do januára 2008. V odpovedi dňa 08.04.2009 táto spoločnosť\nuviedla, že z titulu uzávierkového obdobia za rok 2008 požadované doklady nestihli predložiť a predložili\nich spolu so svojim stanoviskom k výzve na predloženie dokladov dňa 17.04.2009. Na základe výsledkov\nzistených daňovou kontrolou bol za obdobie od júla 2007 do januára 2008 vyčíslený celkový rozdiel dane\nz pridanej hodnoty sumou 468.577,65 €. Následne, keďže sa spoločnosť LANDER, s.r.o. prerokovania\nveci dňa 10.03.2010 nezúčastnila, len sa k predmetnej veci vyjadrila, vydal správca dane dodatočný\nplatobný výmer č. 604/234/32520/10/Rača zo dňa 23.03.2010, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z\npridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2008 vo výške 74.350,12 €.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby najvyšší súd\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil, rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie pre nesprávne právne posúdenie veci a z dôvodu, že sa krajský súd dostatočne nevysporiadal\ns jeho tvrdeniami, preukázanými skutočnosťami a relevantnou judikatúrou. V dôvodoch odvolania\nuviedol, že krajský súd sa v odôvodnení rozsudku stotožnil s názorom správcu dane a žalovaného, že\nneuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu nepodarilo právne relevantným spôsobom vyvrátiť pochybnosti,\nči daňovo uznateľná služba bola poskytnutá, aj keď v rámci daňovej kontroly predložil všetky jemu\ndostupné prostriedky na preukázanie dodania tovaru zo strany dodávateľov vrátane faktúr, dodacích\nlistov, evidencie prepráv, účtovníctva a zmlúv o skladovaní. Je tiež nepochybné, že predložil správcovi\ndane všetky záznamy a dokumenty, ktoré bol v súlade s platnou legislatívou povinný uchovávať, a ktoré z\ntohto dôvodu mal k dispozícii. Písomné dôkazy boli následne správcom dane spochybnené len tvrdením,\nže daňovníci z dodávateľského reťazca poskytli v tejto veci protichodné výpovede.\nV ďalšej časti odvolania zdôraznil, že v konaní na prvostupňovom súde dal do pozornosti rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 3 Sžf/1/2011, z ktorého vyplýva, že v situácii, keď platiteľ\ndane preukáže existenciu plnenia prostredníctvom jemu všetkých dostupných prostriedkov, ktoré je\npovinný uchovávať podľa právnych predpisov, je na správcovi dane, aby preukázal neexistenciu takého\nplnenia. Má za to, že preukázal existenciu plnenia všetkými jemu dostupnými prostriedkami, a preto\nbol v tejto situácii správca dane povinný preukázať neexistenciu spornej dodávky. Správca dane túto\npovinnosť nesplnil, rozhodol výlučne na základe pochybností a bez existencie relevantných dôkazov,\nktoré by potvrdili jeho domnienky, preto dostatočne nezistil skutkový stav veci, rozhodnutiu chýba\nzákonný podklad a opiera sa výlučne o účelne a nedostatočne podložené tvrdenia. Vykonané dôkazy\nnehodnotil každý individuálne a následne v ich vzájomnej súvislosti, nepostupoval podľa všeobecných\nzásad dokazovania v daňovom konaní a svojim konaním zasiahol do zásady zákonnosti uplatňovanej v\ndaňovom konaní, ktorá spočíva v povinnosti správcu dane postupovať v súlade so všeobecne záväznými\npredpismi.\nKrajský súd sa pri rozhodovaní nevysporiadal s jeho tvrdeniami a relevantnou judikatúrou, pretože už vo\nvyjadrení zo dňa 28.06.2012 upozornil na to, že podmienenie nároku na odpočet DPH zo strany správcu\ndane preukázaním predchádzajúcich plnení v reťazci dodávateľov, nie je v súlade s platnými právnymi\npredpismi, ktorý názor je podporený rozsudkom NS SR spis. zn. 3 Sžf/1/2010 a tiež rozsudkom Súdneho\ndvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a\nC-484/03 (Bond House), v ktorom Súdny dvor vyslovil názor, že „nárok na odpočet nemôže byť dotknutý\nskutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým\npodvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť“.\n\nZáverom vytýkal krajskému súdu, že nesprávne vykladá ustanovenie § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.\nlebo dôkazné bremeno nemožno chápať ako absolútne. Dôkazné bremeno znáša daňový subjekt len ku\nskutočnostiam, ktoré sám tvrdí (§ 15 ods. 6 písm. e/ cit. zákona). Nie je možné ponímať ho extenzívne a\nrozširovať aj na preukázanie iných skutočností, teda aj takých, na ktoré sa vzťahuje dôkazná povinnosť\niných subjektov. S ohľadom na uvedené nemal povinnosť preukazovať nákup a predaj tovaru v reťazci\ndodávateľov, čo nie je ani len prakticky možné, lebo daňový subjekt (v tomto prípade žalobca) nemá\nprostriedky na preukázanie skutočností týkajúcich sa podnikateľskej činnosti iných subjektov, a preto z\ntohto dôvodu ani takýmito dôkazmi reálne disponovať nemôže.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť, zotrval na\nodôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia a vo svojom vyjadrení k žalobe, v ktorom sa vysporiadal\ns námietkami žalobcu, sa stotožnil aj s právnym posúdením veci krajským súdom. K námietke žalobcu,\nže predložil všetky jemu dostupné prostriedky na preukázanie dodania tovaru zo strany dodávateľov\nuviedol, že ako dôkaz dodania fakturovaného tovaru predložil faktúru, dodací list a tvrdil, že fakturovaný\ntovar mu bol dodaný. Z ustanovení § 29 ods. 1, 2 a 8 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že správca\ndane vedie dokazovanie, ale dôkazné bremeno znáša daňový subjekt. Existencia faktúry a dodacieho\nlistu znejúcich na meno dodávateľa - platiteľa dane z pridanej hodnoty nie sú dostatočným dôkazom\nna preukázanie, že došlo k dodaniu fakturovaného tovaru. Kontrolovaný daňový subjekt je povinný\npreukázať, a správca dane je oprávnený preveriť, kým a ako sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo a\nv prípade, že daňový subjekt nepredloží žiadne alebo nedostatočné dôkazy, a správca dane tiež\nnezistí dostatočné dôkazy, ktoré dodanie tovaru preukážu čo do priebehu a výsledku odpočítanie\ndane z fakturovaného dodania tovaru nemôže byť uznané. V tomto prípade žalobca tak, ako je\npodrobne uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí, neuniesol dôkazné bremeno, keď sám v\ndaňovej kontrole nepreukázal, a vykonaným šetrením správcu dane sa nepotvrdilo, že došlo k dodaniu\nfakturovaného tovaru - cukru od dodávateľa REKONAX, s.r.o. Správca dane od žalobcu nevyžadoval,\naby preukázal skutočnosti týkajúce sa vzťahu jeho dodávateľov a ich subdodávateľov ako namieta,\nale sám preveroval deklarovaný tok tovaru k žalobcovi na základe predložených dokladov a získaných\ndôkazov, a preverovaním pôvodu fakturovaného cukru zistil, že žiadny cukor v reťazci LN SLEVIN,\ns.r.o. - REKONAX, s.r.o. - LANDER, s.r.o. (žalobca) nebol dodaný. Na základe zisteného skutkového\nstavu správca dane vyhodnotil, že neboli splnené podmienky na uplatnenie odpočítania dane v zmysle\nustanovení § 49 zákona o dani z pridanej hodnoty.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212\nods. 1 O.s.p.) postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a po tom, ako bolo oznámené verejné\nvyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01. mája 2011) a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods.\n1, 3 O.s.p.).\nNajvyšší súd pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia nezistil existenciu zásadnej právnej\notázky, ktorú by bolo nevyhnutné judikovať. V konaní neboli naplnené\nskutočnosti pre presun\ndôkazného bremena na správu dane v zmysle výkladových princípov z rozsudku najvyššieho súdu vo\nveci Iron Club sp. zn. 3 Sžf/1/2011 ASPI JUD 65295 SK.\n„Daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia ,\nmá tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných\nslužieb a tovarov od určitého dodávateľa“.\n„Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho\nsubdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane“.\nV daňovom prípade žalobcu nebolo preukázané, že by žalobca ako daňový subjekt fyzicky disponoval\nexistenciou materiálneho plnenia.\n\nV obdobnej odvolacej veci žalobcu ako je predmet konania senát už rozhodol pod sp. zn. 3 Sžf/100/2012,\na preto senát z tohto rozhodnutia vychádzal.\nOdvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného, ktorého\nsúčasťou je aj spis správcu dane, ako i s výsledkami dokazovania vykonaného daňovými orgánmi sa v\ncelom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia krajského súdu a na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa nasledujúce dôvody (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).\nPredmetom odvolacieho konania bolo zistiť, či správca dane a žalovaný správne vyhodnotili zistený\nskutkový stav potrebný na určenie daňovej povinnosti a správne aplikovali príslušné ustanovenia zákona\nč. 222/2004 Z.z. upravujúce právo platiteľa DPH na vrátenie dane, nadmerného odpočtu DPH, zaplatenej\nním na vstupe za nákup tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ.\n\nMedzi účastníkmi bolo sporné jednoznačné preukázanie, či žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej\nhodnoty vzniklo právo na odpočítanie dane za dodanie tovaru, ktorý mu mal byť dodaný obchodnou\nspoločnosťou REKONAX, s.r.o.\nZ obsahu predloženého spisu žalovaného najvyšší súd zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný\nv rozsudku krajského súdu, preto ho nebude nadbytočne opakovať a len v stručnosti z neho vyberá\nnasledovné.\nDaňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Odbor mimoriadnych kontrol, oddelenie výkonu mimoriadnych\nkontrol Nitra (ďalej kontrolná skupina) vykonalo v spoločnosti LANDER, s.r.o., kontrolu dodržiavania\nustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“) za\nzdaňovacie obdobie júl až december 2007 a január 2008. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený\nprotokol č. I/184/16805-5584/2010/Bot zo dňa 25.01.2010, ku ktorému sa žalobca písomne vyjadril dňa\n05. februára 2010. Keďže sa prerokovania protokolu stanoveného na deň 10. marca 2010 nezúčastnil,\npovažuje sa v zmysle § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. za prerokovaný a doručený dňa 10.03.2010.\nNa základe zistení z daňovej kontroly správca dane vydal dodatočný platobný výmer č.\n604/234/32520/10/Rača z 23. marca 2010, ktorým vyrubil daňovému subjektu podľa § 44 ods. 6 písm.\nb/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2008\nvo výške 74.350,12 €.\nPo tom, čo žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, žalovaný napadnutým rozhodnutím č.\nI/221/11529-103159/2010/991909-r zo dňa 04. októbra 2010 dodatočný platobný výmer Daňového\núradu Bratislava V, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 74.350,12\n€, potvrdil.\nPredmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo zdaňovacie obdobie január 2008.\nV tomto kontrolovanom zdaňovacom období (január 2008) sa nepreukázalo, že daňový subjekt\nREKONAX, s.r.o. dodal žalobcovi ako kontrolovanému daňovému subjektu cukor v množstve 614.000\nkg v celkovej fakturovanej čiastke 14.028.672,-Sk (základ dane), z toho daň z pridanej hodnoty vo výške\n2.239.872,-Sk, (74.350,12 eur) a zistilo sa, že dodanie tovaru na základe faktúry zo dňa 09.01.2008\ntovar (cukor) za 548.352,-Sk, podľa faktúry zo dňa 10.01.2008 za sumu 548.352,-Sk, faktúry zo dňa\n11.01.2008 za sumu 548.352,-Sk, faktúry zo dňa 14.01.2008 za sumu 548.352,-Sk, faktúry zo dňa\n15.01.2008 za sumu 548.352,-Sk, faktúry zo dňa 16.01.2008 za sumu 548.352,-Sk, faktúry zo dňa\n17.01.2008 za sumu 548.352,-Sk, faktúry zo dňa 18.01.2008 za sumu 548.352,-Sk, faktúry zo dňa\n21.01.2008 za sumu 525.504,- Sk, faktúry zo dňa 22.01.2008 za sumu 525.504,-Sk, faktúry zo dňa\n23.01.2008 za sumu 525.504,-Sk, faktúry zo dňa 24.01.2008 za sumu 525.504,-Sk a faktúry zo dňa\n\n25.01.2008 za sumu 525.504,-Sk vystavených daňovým subjektom REKONAX, s.r.o. pre žalobcu sa\nneuskutočnilo, čím neboli splnené podmienky na odpočítanie dane podľa ustanovenia § 49 zákona o\nDPH. Z tohto titulu správca dane daň v celkovej výške 2.239.872,-Sk (74.350,12 eur) odpočítanú z faktúr\nprijatých od dodávateľa REKONAX, s.r.o., nepriznal a žalobcovi vyrubil rozdiel dane.\nJednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti formulovaná v ustanovení § 2 ods.\n1 zákona č. 511/1992 Zb. Táto zásada úzko súvisí aj s ďalšími zásadami daňového konania a to zásady\nvoľného hodnotenia dôkazov a primeranosti použitých prostriedkov a krokov. Spôsob dokazovania má\npodstatný význam pre právnu istotu daňových subjektov a preto je potrebné, aby zákonodarca presne\nvymedzil pravidlá pre dokazovanie, čo aj uskutočnil v § 29 zákona č. 511/1992 Zb.\nDaňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočností, ktoré je\npovinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom\ndane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií\nalebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.).\nPrávo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe\nvzniká daňová povinnosť (§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty).\nPodľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. platí, že právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže\nplatiteľ uplatniť ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú\npodľa § 71.\nŽalobca namieta, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci.\nZamestnanci správcu dane pri daňovej kontrole nevykonali iba formálnu kontrolu dokladov, ale zamerali\nsa predovšetkým na skutkový stav veci a na realitu vecného plnenia, a to vo všetkých vzájomných\nsúvislostiach.\nUplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty\nje viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej\nz nich vylučuje priznanie nároku. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť,\nje základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ\nzaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, nielen\npo formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj obsahovej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie\ntovaru faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra bez ďalšieho nie je\ndôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne nakúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a má\nprávo nakladať s hmotným majetkom ako vlastník.\nPrijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona o dani z pridanej\nhodnoty ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr.\nTo znamená, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočet dane,\nnespočívajú len vo formálnej deklarácií, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia\nmať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Uvedené samotný preverovaný daňový subjekt - žalobca,\nnesplnil.\nNapriek tomu, že žalobca predložil faktúry, z ktorých bol dodávateľ povinný sumu dane z pridanej hodnoty\nuvedenú na tejto faktúre priznať a odviesť, uvedený doklad je dôkazom len vtedy, ak boli takéto doklady\nvystavené na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie však bol žalobca povinný preukázať.\n\nSúčasne je ďalšou dôležitou podmienkou stanovenou v zákone o dani z pridanej hodnoty povinnosť\npoužiť nakúpené tovary a služby, z ktorých bolo uplatnené právo na odpočítanie dane, na účely svojho\npodnikania ako platiteľ.\nPri vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov a vykonaného dokazovania najvyšší súd zistil, že\ndaňový subjekt neposkytol počas kontroly žiadne dôkazy, ktoré by mohol správca dane v daňovom\nkonaní použiť. Ku kontrole predložil len faktúry vystavené spoločnosťou REKONAX, s.r.o. a dodacie listy\nznejúce na meno dodávateľa a platiteľa DPH, ktoré však nie sú dostatočným dôkazom na preukázanie,\nže k dodaniu fakturovaného tovaru došlo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správca dane spochybnil\ndodanie tovaru v deklarovanom množstve a fakturovanej čiastke a pri analýze celého obchodného\nprípadu vzal do úvahy aj rozporné výpovede svedkov RNDr. L. I. a Petra Maňáka, ktoré vyhodnotil tak,\nže preprava tovaru sa nepreukázala a dodanie tovaru dodávateľom sa odberateľovi (žalobcovi), ktorý bol\ntretím subjektom v obchodnom reťazci sa neuskutočnilo. Toto potvrdila aj svedkyňa Helena Danišová,\nkonateľka daňového subjektu LN SLEVIN, s.r.o., ktorá sa vyjadrila, že o dodávkach s cukrom s nikým\nnerokovala, tovar nebol ani dodaný, nikdy ho nevidela a spoločnosť REKONAX, s.r.o. nepozná.\nSprávca dane preveroval celý deklarovaný tok tovaru k žalobcovi na základe predložených a získaných\ndôkazov a zistil, že žiadny tovar od prvého dodávateľa LN SLEVIN, s.r.o. v reťazci LN SLEVIN, s.r.o. REKONAX, s.r.o. - LANDER, s.r.o. nebol dodaný. Z toho vyplýva, že existencia daňového a právneho\nvzťahu medzi dodávateľom a odberateľom tovaru tak, ako to predpokladá zákon č. 222/2004 Z.z. o DPH\nnebola preukázaná.\nTreba poznamenať, že Najvyšší súd Slovenskej republiky už opakovane judikoval, že podmienky\nuvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej\npovahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné\nodpustiť, zákon to neustanovuje ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri\ndobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (z dôvodu rizika ľahkej zneužiteľnosti práva\nna odpočet DPH), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok,\nktoré zákon pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z\ndodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. V\ntejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudky najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2Sžf/52/2011\nz 22. augusta 2012, sp. zn. 5Sžf/52/2011 z 28. júna 2012, ako aj na rozsudok sp. zn. 2Sžf/4/2009 z\n23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17\nz 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne\nje nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje\nsvojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z\npridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil;\npreto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených\npodmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov\npredkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia\nspoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“.\nS dôvodmi rozhodnutia, v ktorých žalovaný detailne, výstižne a presvedčivo reaguje na všetky námietky\nžalobcu a hodnotí dôkazy vo vzájomných súvislostiach sa najvyšší súd v celom rozsahu stotožňuje, v\npodrobnostiach na ne odkazuje a zároveň dodáva, že správca dane a ani súd nie je povinný poučovať\ndaňový subjekt o tom, ktoré dôkazy má predkladať správcovi dane. Bolo úlohou žalobcu, aby dodanie\ntovaru deklarovaného na sporných faktúrach aj skutočne preukázal.\nPri posúdení zákonnosti rozhodnutia žalovaného neboli porušené práva žalobcu. Vykonaným\ndokazovaním bol dostatočne zistený skutkový stav a ďalšie dokazovanie nie je potrebné. Daňová\npovinnosť dodávateľovi tovaru nevznikla preto, že tovar odberateľovi (žalobcovi) nebol dodaný. Daňový\nsubjekt neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že faktúry vystavené dodávateľom REKONAX,\ns.r.o., ktorý fakturoval tovar (cukor), tento aj skutočne dodal, resp. či reálne prišlo k plneniu a či plnenie\nbolo žalobcovi dodané.\n\nNámietky uvedené žalobcom v odvolaní proti rozsudku krajského súdu sú neopodstatnené a tie, ktorými\nsa snažil žalobca spochybniť zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného i správcu dane nemajú oporu\nv obsahu administratívneho spisu.\nVzhľadom na uvedené považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutia daňových orgánov za\nzákonné, vydané na základe spoľahlivo a náležite zisteného skutkového stavu, preto rozsudok krajského\nsúdu ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.\npotvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods.\n1 O.s.p. a § 246c ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,\npretože v konaní nebol úspešný.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/298/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}