{"guid": "d81d2ae3-a3dd-4a60-b63c-c063bde6094b:a7a20a62-9438-46c5-b766-c392ce928249", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1010202229.1", "spisova_znacka": "3Sži/2/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/2/2013 z 9. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9. apríla 2013, sp. zn. 3Sži/2/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1010202229.1", "identifikacne_cislo": "1010202229", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2013-04-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a7a20a62-9438-46c5-b766-c392ce928249", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1010202229.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010202229.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010202229.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sži/2/2013\n1010202229\n09. 04. 2013\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2013:1010202229.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu\nJUDr. Ivana Rumanu a zo sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci\nžalobcu: EUREA, občianske združenie, so sídlom Tupého 25/A,\nBratislava, IČO: 30 794 242, právne zastúpeného Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom so sídlom\nNárodného oslobodenia 25, Bernolákovo, proti žalovanému: Generálna prokuratúra Slovenskej\nrepubliky Bratislava, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia\nžalovaného č. Ei 176/10-4 zo dňa 04. novembra 2010, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 4S/361/2010-21 zo dňa 30. novembra 2012, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 4S/361/2010-21 zo dňa 30. novembra 2012 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol žalobu žalobcu, ktorou\nsa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. Ei 176/10-4 zo dňa 04. novembra\n2010, ktorým žalovaný v zmysle § 19 ods. 2, 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k\ninformáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“) a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) v spojení s\n§ 54 ods. 2 písm. a/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry\nSlovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokurátoroch“) zamietol\nodvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej aj „GP\nSR“) č. Ei 176/10-2 zo dňa 15.10.2010, ktorým nebolo vyhovené jeho žiadosti o sprístupnenie podnetu\nšpeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\n(ďalej aj „ÚŠP GP SR“) na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti prokurátorovi\nÚradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky JUDr. N.Z. a o sprístupnenie\nnávrhu generálneho prokurátora na začatie disciplinárneho konania proti menovanému prokurátorovi; v\nzátvorke podotkol, že sa nejedná o návrh generálneho prokurátora, ale o návrh špeciálneho prokurátora\nÚradu špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky na začatie disciplinárneho konania podľa § 197 ods.\n1 písm. c/ zákona o prokurátoroch, a toto rozhodnutie potvrdil.\n\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho\nsprávne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, a preto sa stotožnil s jeho názorom, že vo veci s\nprihliadnutím na všetky individuálne okolnosti (najmä počiatočné štádium disciplinárneho konania) nie\nje dôvodné sprístupniť žalobcom požadované informácie, keďže pri jednoznačnej identifikovateľnosti\ndotknutej osoby (cez internetový portál žalovaného) sa nedá vylúčiť neúmerný zásah do jeho,\nÚstavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) garantovaných práv. Úlohou súdu bolo vysloviť názor, či pri strete\npráva na informáciu s právom na ochranu osobnosti a súkromného života, ale aj základného práva\nna ľudskú dôstojnosť, osobnú česť, dobrú povesť a ochranu mena, ktoré je zakotvené v čl. 10 Listiny\nzákladných práv a slobôd (uplatnené vo viacerých sférach, profesionálnu nevylučujúc), teda základných\npráv stojacích na rovnakej úrovni, nebola bezdôvodne daná jednému právu prednosť pred právom\ndruhým.\nĎalej uviedol, že žalobca sa domáhal sprístupnenia návrhu na začatie disciplinárneho konania, resp.\nzaslania podnetu na podanie uvedeného návrhu. Je zrejmé, že ide o podnet, resp. návrh vo veci\ndisciplinárneho konania prokurátora, to znamená, že ide o správne disciplinárne delikty, ktoré sú\nsúčasťou verejnoprávnych deliktov. Správny disciplinárny delikt je deliktom fyzickej osoby, ktorá je v\nšpecifickom právnom vzťahu k určitej inštitúcii. Subjektom disciplinárneho deliktu teda nemôže byť\nhocikto, ale len osoba prislúchajúca k danej inštitúcii. V danom prípade ide o podanie (návrh) voči jasne\nidentifikovateľnej osobe ÚŠP SR, čo vyplýva aj z príslušného internetového portálu, kde je menovaná\nosoba zaradená (iná osoba s totožným menom tam uvedená nie je). Objektom disciplinárneho deliktu\nje disciplína - právom stanovený poriadok vo vnútri inštitúcie, ale súbežne môže byť aj profesionálna\netika, odbornosť výkonu povolania a súvisiaca dôveryhodnosť inštitúcie, ktorú subjekt reprezentuje\nvoči verejnosti. Subjektívnu stránku disciplinárneho deliktu tvorí zavinenie. Sprístupnením osobných\núdajov dotknutej osoby v štádiu návrhu na začatie disciplinárneho konania, kým nie je zrejmé, či k\ndisciplinárnemu previneniu skutočne došlo, by bolo aj podľa názoru súdu neúmerným zásahom do\npráv dotknutej osoby (prokurátora, ale aj samotnej inštitúcie - povinnej osoby), na ktoré poukázal v\nnapadnutom rozhodnutí už žalovaný (t.j. vykonávať funkciu prokurátora bez zastrašovania, nátlaku,\nprekážok, nevhodného zasahovania alebo neoprávneného vystavovania zásahom do jeho právomoci a\nosobnej zodpovednosti, právo na ochranu vlastnej osoby, ako aj členov jeho rodiny, atď.).\nV závere krajský súd poukázal na čl. 6 ods. 1 vetu prvú Dohovoru, ďalej § 2 ods. 4 Trestného poriadku zásadu prezumpcie neviny, vychádzajúcu z úpravy ustanovenej v čl. 50 ods. 2 Ústavy SR a čl. 40 ods.\n2 Listiny základných práv a slobôd, pričom táto zásada je upravená aj v čl. 6 ods. 2 Dohovoru, ktorým je\nSlovenská republika viazaná a konštatoval, že na základe uvedeného je potrebné na osobu (v danom\nprípade prokurátora ako dotknutú osobu) prihliadať ako na nevinného.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie a navrhol rozsudok krajského súdu\nzmeniť, žalobe vyhovieť a priznať náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania namietal, že ním\npožadované informácie sa síce týkajú disciplinárneho konania voči prokurátorovi menom N.Z., avšak\nidentifikácia prostredníctvom mena a pracovného zaradenia túto osobu nerobí pre žalobcu priamo\nani nepriamo určiteľnou. Informácie týkajúce sa takto označenej osoby nemôžu mať preto povahu\nosobných údajov a zo sprístupňovania s odvolaním sa na ustanovenie § 9 ods. 3 zákona o slobode\ninformácií nemôžu byť vylúčené. Uvedené údaje nespĺňajú ani definičné kritérium osobných údajov v\nzmysle ust. § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov (ďalej len „zákon č. 428/2002\nZ.z.“), nakoľko nejde o informácie týkajúce sa fyzickej osoby, ale ide o informácie týkajúce sa verejnej\nfunkcie, či služobného pomeru. Identifikátor v rozsahu meno, priezvisko, pracovné zaradenie nie je\nani charakteristikou tvoriacou fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo\nsociálnu identitu fyzickej osoby ako to predpokladá ust. § 3 zákona č. 428/2002 Z.z.\nĎalej argumentoval, že v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR nemožno informáciu o disciplinárnom\nkonaní voči verejnému činiteľovi v súvislosti s výkonom jeho funkcie odmietnuť sprístupniť ani z dôvodu\nochrany súkromia. Prokurátor totiž pri plnení služobných povinností nevykonáva svoje súkromné aktivity,\nale je v pozícii verejného činiteľa, dokonca s osobitnými právomocami. Svoje súkromie realizuje až po\nskončení pracovnej doby, vo voľnom čase a bez účasti orgánov prokuratúry. Informácie týkajúce sa\n\ntakto vymedzenej sféry prokurátora však žalobca nepožadoval. Súd teda nesprávne zvažoval ochranu\nsúkromia a vykonal test proporcionality, keď v danom vôbec nedochádza ku kolízii práva na súkromie\na práva na informácie. Prokurátor pri výkone svojej verejnej funkcie nepožíva ochranu súkromia, ale\nv plnom rozsahu podlieha verejnej kontrole. Takýto názor zjavne zaujal aj zákonodarca, keď v ust. §\n204 zákona č. 154/2001 Z.z. určil, že disciplinárne pojednávania sú verejné. Je teda nevysvetliteľný\nrozpor medzi právom verejnosti vnímať disciplinárny návrh svojim sluchom priamo na pojednávaní a\nnemožnosťou vnímať ten istý návrh očami po sprístupnení podľa zákona o slobode informácii. Takéto\nbezdôvodné obmedzenie práva na informácie vo vzťahu k jednej forme prijímania informácií vykazuje\nprvky svojvôle. Pokiaľ sa súd odvoláva na akési stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov, žiada\nsa pripomenúť, že stanoviská štátnych orgánov nepatria medzi pramene práva a súd je pri svojom\nrozhodovaní viazaný iba právnymi predpismi. Orgány výkonnej moci mu nie sú oprávnené udeľovať\npokyny.\nV ďalšej časti odvolania žalobca vytýkal súdu, že prebral nezrozumiteľnú a nepreskúmateľnú\nargumentáciu žalovaného údajnou hrozbou zastrašovania, nátlaku a pod. a uviedol, že v demokratickej\nspoločnosti je nevyhnutné, aby sa mohla verejnosť oboznámiť s obsahom návrhu smerujúcim na\npotrestanie prokurátora D. a urobiť si vlastný názor. Pokiaľ sa súd obáva, že by v dôsledku úsudku\nverejnosti mohlo dôjsť k narušeniu prezumpcie neviny prokurátora, ide o jej určitú vulgarizáciu a\nneprípustný presah do sféry občianskeho práva. Argumentácia súdu prezumpciou neviny má aj logický\nnedostatok - pokiaľ už informácia o obvinení narušuje prezumpciu neviny, táto v prípade prokurátora\nbola narušená samotnou informáciou o disciplinárnom obvinení.\nŽalobca sa dožaduje informácie o obvinení, ktoré bolo proti prokurátorovi D. vznesené. Žalovaný\naj súd ignorovali ústavnoprávny aspekt práva na informácie garantované čl. 26 Ústavy SR, ktorej\nods. 4 taxatívne určuje dôvody, pre ktoré je možné právo na informácie obmedziť. Utajovať\ninformácie o disciplinárnych stíhaniach prokurátorov nie je nevyhnutné bez ohľadu na to, či ide o\nstíhania opodstatnené alebo nie, šikanózne. Disciplinárne stíhanie prokurátora bez ohľadu na jeho\nopodstatnenosť totiž indikuje, že v činnosti prokuratúry došlo k viac, či menej vážnemu zlyhaniu.\nNevyhnutnosť utajenia informácii o disciplinárnom konaní pritom úplne popiera skutočnosť, že ústne\nprejednanie návrhu je verejné, t.j. dostupné komukoľvek.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení navrhol odvolanie žalobcu zamietnuť a uviedol, že s poukazom na §\n204 zákona o prokurátoroch nie je správne tvrdiť, že ide o nedôvodné obmedzenie ústavného práva\nna informácie ak žalovaná nesprístupní návrh na začatie disciplinárneho konania, hoci tento môže\nverejnosť vnímať „svojím sluchom“ na pojednávaní, ktoré je verejné. V danej veci niet žiadneho rozporu.\nVerejné je len disciplinárne pojednávanie, nie však konanie disciplinárnej komisie pred začatím ústneho\npojednávania. Ide tu o obdobu trestného konania, opierajúcu sa o vtedy platné znenie § 216 zákona\nč. 154/2001 Z.z. v znení platnom do 31.12.2010. Z tohto pohľadu možno podnet na podanie návrhu\nna začatie disciplinárneho konania považovať za paralelu trestného oznámenia a návrh samotný za\nparalelu uznesenia o vznesení obvinenia. Je všeobecne uznávanou skutočnosťou, že tieto doklady\nsa nezverejňujú bez ohľadu na to, že sú oboznamované na verejne prístupom hlavnom pojednávaní.\nDôvodom tohto právneho stavu je skutočnosť, že ich zverejnenie by mohlo negatívne ovplyvniť priebeh\ntrestného konania. Túto zásadu je nutné uplatniť aj vo vzťahu k predmetu sporu. Podnet na podanie\nnávrhu na začatie disciplinárneho konania, ako aj návrh samotný tvoria časť podkladov, na základe\nktorých sa rozhoduje o tom, či bude vytýčený termín ústneho pojednávania, alebo či sa disciplinárne\nkonanie ukončí iným zákonným spôsobom. Ak má disciplinárna komisia vykonávať svoju činnosť v\nsúlade so zákonom, musí sa jej zabezpečiť možnosť nerušenej práce. Za týmto účelom musí byť\nchránená pred akýmikoľvek vplyvmi, či nátlakom, najmä nátlakom médií, či verejnosti. A práve preto\nje v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, aby sa verejnosť mohla oboznámiť s obsahom podnetu\nna podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania a návrhu na začatie disciplinárneho konania až\nsvojou účasťou na ústnom pojednávaní, ktoré sa koná verejne (§ 204 ods. 1 zákona č. 154/2001 Z.z).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej\nlen O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v\nodvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) postupom podľa § 250ja ods. 2\n\nveta prvá O.s.p. a po tom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozhodnutia vyvesené na úradnej tabuli súdu\na na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred,\nrozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nPredmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím o\nnevyhovení žiadosti žiadateľa (žalobcu) o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. a\nspornou otázka, či podľa zákona č. 211/2000 Z.z. možno sprístupniť podnet špeciálneho prokurátora a\nnávrh generálneho prokurátora na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti prokurátorovi\nÚŠP N.Z..\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu zistil,\nže dňa 06.10.2010 bola Generálnej prokuratúre SR a dňa 07.10.2010 Úradu špeciálnej prokuratúry\nGenerálnej prokuratúry SR doručená žiadosť žalobcu (označená ako Vec: Žiadosť o informácie) podľa\nzákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám o sprístupnenie informácií, a to:\n- o sprístupnenie podnetu špeciálneho prokurátora na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania\nproti prokurátorovi ÚŠP N.Z. a\n- sprístupnenie návrhu generálneho prokurátora GP na začatie disciplinárneho konania\nprokurátorovi ÚŠP N.Z..\n\nproti\n\nGenerálny prokurátor SR žiadosti žiadateľa rozhodnutím č. Ei 176/10-2 zo dňa 15.10.2010 nevyhovel a\nvo výroku do zátvorky uviedol poznámku, že sa nejedná o návrh generálneho prokurátora, ale o návrh\nšpeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky na začatie disciplinárneho\nkonania podľa § 197 ods. 1 písm. c/ zákona o prokurátoroch. V odôvodnení uviedol, že GP SR ako\npovinná osoba vec posudzovala podľa zákona o slobode informácií, zákona o ochrane osobných údajov\na príkazu GP SR por. č. 19/2006 zo dňa 05.12.2006, ktorým sa upravuje postup prokuratúry podľa\nzákona o slobode informácií. Upozornil najmä na čl. 19 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého „Každý má právo\nna ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o\nsvojej osobe“ a čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého „Každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života“. Keďže na základe množiny údajov (meno, priezvisko,\noznačenie funkcie, miesta výkonu pracovného zaradenia) možno fyzickú osobu identifikovať, uvedené\ninformácie je možné považovať za osobné údaje dotknutej osoby podľa § 3 zákona o ochrane osobných\núdajov. S poukazom na § 25 ods. 4 zákona o prokurátoroch má prokurátor právo na primerané utajenie\núdajov o svojej a jemu blízkych osobách.\nRozklad žalobcu žalovaný zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nOdvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa\nv rozhodnutí obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\nPodľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. sloboda prejavu a právo na informácie\nsú zaručené.\nÚčelom zákona č. 211/2000 Z.z. a práva na informácie ako takého je snaha poskytnúť každému čo\nnajširší rozsah informácií o činnosti štátnych orgánov. Čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky taxatívne\nvymenúva záujmy, pre ochranu ktorých je možné obmedziť právo na informácie a aj to iba v prípade,\nak to je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné.\n\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať\ninformácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické\nosoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.\nOrgány verejnej moci, vrátane prokuratúry, majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať\ninformácie o svojej činnosti za podmienok a spôsobom stanoveným zákonom. Lex generali je zákon\nč. 211/2000 Z.z. o slobode informácií. Ten upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu\nk informáciám, ako aj obmedzenia prístupu k informáciám, ktoré sú upravené v jeho ustanoveniach §§\n8 až 13.\nAko bolo vyššie uvedené, právo na informácie zaručuje Ústava Slovenskej republiky, ale až jednotlivé\nosobitné zákony upravujú podrobnosti informačnej povinnosti. Medzi tieto osobitné zákony patrí nielen\nzákon č. 211/2000 Z.z., ale pokiaľ je povinnou osobou prokuratúra, je ním aj zákon č. 153/2001 Z.z.\no prokuratúre v platnom znení, ktorý je naviac vo vzťahu k zákonu o slobode informácií špeciálnym\nzákonom a tak má pri aplikácii prednosť.\nZákon o informáciách pojem „informácia“ nedefinuje. Informáciou potom treba rozumieť to, čo v momente\nžiadosti je alebo má byť u povinného k dispozícii. Informácia je základom vzájomného vymieňania\núdajov, ktoré má za cieľ získanie nového poznania. Zo znenia zákona o informáciách však nemožno\nvyvodzovať, že by informáciou mali byť údaje podľa požiadaviek toho, kto o poskytnutie informácie\nžiada, prípadne poskytovanie obsahu spisov. Zo zákona o informáciách nevyplýva ani právo na získanie\ninformácií požívajúcich rôznu právnu ochranu.\nPrávny princíp, ktorým sa riadi poskytovanie informácií spočíva v tom, že je nevyhnutné uviesť konkrétne\nustanovenie zákona, podľa ktorého sa môže, či musí, prístup k žiadanej informácii obmedziť. Treba\npoznamenať, že základné ústavné práva (napr. právo na informácie, právo na osobnú slobodu,\nprávo na ochranu osobnosti a osobných údajov, ochranu súkromia) sú voči sebe v konkurenčnom\na komplementárnom vzťahu. Z toho vyplýva, že jedno musí byť obmedzené, aby bolo zachované\ndruhé. Keďže v európskom právnom prostredí je právo na ochranu osobnosti považované za jedno z\nnajsilnejších, je potom prirodzené (pokiaľ ide o ochranu osobnosti a súkromie bežného občana), že právo\nna informácie musí ustúpiť. Naopak, pri verejných činiteľoch vystupuje do popredia právo na informácie\na ochrana súkromia je menej intenzívna. Súčasťou práva na ochranu súkromia je aj ochrana osobných\núdajov. Právo na súkromie však zahŕňa aj právo na ochranu informácií a skutočností, ktoré sa celkom\nnedajú kvalifikovať ako osobné údaje (obrazové a zvukové snímky) týkajúce sa fyzickej osoby.\nZvláštnu ochranu však požívajú informácie z citlivých oblastí, napr. prebiehajúce trestné konanie\n(aj disciplinárne), rozhodovacia činnosť súdu, plnenie úloh spravodajských služieb, a pod. V týchto\nprípadoch možno obmedziť len tie informácie, ktoré priamo vypovedajú o týchto procesoch alebo\nvznikajú a vyskytujú sa jedine v nich. Pre odopretie informácie je rozhodujúce, či určitá informácia je\nvlastným produktom daného procesu (napr. disciplinárneho konania) alebo je prevzatá a vyskytuje sa v\nňom sekundárne. Ak je informácia skutočne produktom daného konania, potom možno predpokladať, že\nväčšinou pôjde o vnútorný pokyn alebo o informáciu po dobu konania len vznikajúcu, „nehotovú“. Potom\nje možné uviesť, že toto sú vlastné charakteristiky informácie, pre ktoré je možné prístup k nej obmedziť.\nZásady ochrany osobných údajov ustanovuje zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení\nneskorších predpisov.\nPodľa § 3 zákona č. 428/2002 Z.z., osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej\nosoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe\nvšeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej, či viacerých charakteristík alebo znakov,\nktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.\n\nPodľa § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií, informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú\nspracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, 9) (v poznámke pod čiarou\nodkaz na zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov) povinná\nosoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného\nsúhlasu dotknutej osoby.\nPodľa § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, povinná osoba sprístupní na účely informovania\nverejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracované v informačnom systéme za podmienok\nustanovených osobitným zákonom (odkaz na zákon č. 428/2002 Z.z.) o fyzickej osobe, ktorá je verejným\nfunkcionárom,... Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu\na) titul,\nb) meno,\nc) priezvisko,\nd) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie,\ne) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti,\nf) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva,\ng) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za\nvýkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.\nVšetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované\ninformácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon\n(§ 12 zákona o slobode informácií).\nVychádzajúc z citovaných ustanovení niet pochýb o tom, že na základe súboru údajov o fyzickej osobe\n(v danom prípade prokurátora) a príslušnosti ku konkrétnemu štátnemu orgánu v sústave prokuratúry\n(miesto výkonu funkcie a ďalšie identifikačné údaje) možno fyzickú osobu určiť (identifikovať) a takýto\nsúbor údajov treba považovať za osobné údaje dotknutej osoby.\nV danej veci žalobca požaduje informácie o podnete špeciálneho prokurátora na podanie návrhu na\nzačatie disciplinárneho konania proti prokurátorovi Špeciálnej prokuratúry ÚŠP N.Z. a sprístupnenie\n„návrhu generálneho prokurátora na začatie disciplinárneho konania proti prokurátorovi Špeciálnej\nprokuratúry ÚŠP N.Z.“, (ktorý, ako vyplýva zo spisu a z obsahu vyjadrenia Generálnej prokuratúry SR\nzo dňa 08.02.2011 doposiaľ podaný nebol). Žiadateľ teda uviedol a presne označil konkrétnu osobu meno, priezvisko, funkciu, miesto výkonu funkcie a orgán, v ktorom funkciu vykonáva.\nNa tomto mieste však treba poznamenať, že podnet prokurátora na disciplinárne konanie vzhľadom\nna vyššie uvedené je treba považovať za určitý sankčný postih iba v štádiu návrhu (po dobu konania\nvznikajúci) a v súvislosti s princípom prezumpcie neviny táto skutočnosť nemá byť zverejňovaná, keďže\nsa nedá vylúčiť jej anonymita. Z uvedených dôvodov je potom žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií\nv rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona, pretože ide o informácie o podnete na disciplinárne\nkonanie, na ktoré sa vzťahuje obmedzenie.\nŽalovaný a krajský súd dali žiadateľovi dostatočnú odpoveď na otázku, prečo požadovanú informáciu\n(o podnete na disciplinárnu sankciu prokurátora) možno odmietnuť, ktorá otázka bola pre posúdenie\nzákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia podstatná.\n\nNajvyšší súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia žalovaného a krajského súdu v tom, že\ninformácie v požadovanom rozsahu nie je možné poskytnúť, lebo sa týkajú osobných údajov dotknutej\nosoby (v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti rozhodnutia), ku ktorým je prístup v zmysle § 6 ods. 6\na § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií obmedzený, a je v rozpore so zákonom č. 428/2002 Z.z. o\nochrane osobných údajov a zákonom č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch.\nZ týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení\ns § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 252/2009-64 zo dňa\n26.10.2012 ako vecne správny potvrdil.\nO trovách konania rozhodol odvolací súd podľa 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c\nods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/361/2010", "guid": "35261b02-fb0f-42ec-b233-0870efcd9394:b1439489-affa-4538-b824-cc98c3f87f04", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}