{"guid": "ca414fbc-cd39-418e-8f2d-da08a081ee14:851c1741-3034-4047-97ac-a54468e81750", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1010202202.1", "spisova_znacka": "9So/119/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/119/2012 z 30. 9. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2013, sp. zn. 9So/119/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1010202202.1", "identifikacne_cislo": "1010202202", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2013-09-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-221.odsek-2.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 2 písm. f) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-221.odsek-2.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-157", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/851c1741-3034-4047-97ac-a54468e81750", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1010202202.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010202202.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010202202.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9So/119/2012\n1010202202\n30. 09. 2013\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2013:1010202202.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Mgr. H. A., bytom L. XX, L., zastúpenej\nJUDr. Mgr. Rudolfom Martančíkom, Nábr. Ludvíka Svobodu 36, Bratislava proti odporkyni Sociálnej\npoisťovni, ústrediu, Ul. 29.augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. apríla 2012, č. k. 8Sd/122/2010-15, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 10. apríla 2012, č. k.\n8Sd/122/2010-15 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie z 19. októbra 2010 číslo XXX XXX XXXX\nX, ktorým odporkyňa podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla žiadosť navrhovateľky o starobný dôchodok ku\ndňu 8. júna 2007. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že obdobie dôchodkového poistenia od 11. augusta 1969\ndo 31. januára 1990 zaradené do II. kategórie funkcií ako aj obdobie od 15. februára 1995 do 30.\ndecembra 2000 boli navrhovateľke zhodnotené pre nárok na výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za\nvýsluhový dôchodok a preto sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia získané pre nárok na\ndôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení; keďže navrhovateľka získala v civilnom\nzamestnaní len obdobie dôchodkového poistenia zaradené do III. pracovnej kategórie, nevznikol jej\nnárok na dôchodok podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. znížením dôchodkového veku. Na tom\nzáklade dospel k záveru, že odporkyňa pri posudzovaní nároku navrhovateľky postupovala správne a\npreto jej rozhodnutie potvrdil.\nProti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Namietala, že služobný pomer v policajnom\nzbore ukončila 31.januára 1990 po vykonanej službe v rozsahu 20 rokov a 179 dní v II. kategórii funkcií,\nv rokoch 1995 až 2000 bola príslušníčkou SIS (služba v trvaní 5 rokov a 321 dní). Od 1. januára 2001\njej bol priznaný výsluhový príspevok, ktorý bol podľa § 124 zákona č. 328/2002 Z. z. od 1. júla 2002\nprevedený na výsluhový dôchodok. Skutočnosť, že služba v bezpečnostných zboroch bola zaradená do\nII., resp. do I. kategórie funkcií, nemala žiaden vplyv na uvedený výsluhový príspevok. Výkonom služby\npo dobu viac ako 20 rokov v II. kategórii funkcií súčasne podľa § 132 ods. 1 písm. b) zák. č. 100/1988 Zb.\nsplnila podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok z II. kategórie funkcií dosiahnutím veku 57 rokov\na tento nárok jej zostal zachovaný podľa ustanovenia § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. Vo všeobecnom\nsystéme (v civilnom zamestnaní) získala viac ako 10 rokov poistenia a preto jej nárok na starobný\ndôchodok vznikol dovŕšením veku 57 rokov, teda dňom 8. júna 2007. Poukázala tiež na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. júna 2009, sp. zn. 9So/112/2009, v zmysle ktorého\nodporkyňa mala žiadosti o priznanie starobného dôchodku od 8. júna 2007 vyhovieť. Podľa názoru\nnavrhovateľky nie je rozhodujúce, že služba v bezpečnostných zboroch bola zaradená do I. a II. kategórie\nfunkcií a nie do I. a II. pracovnej kategórie, pretože z hľadiska zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom\n\nzabezpečení išlo o inštitúty porovnateľné a pri splnení zákonných podmienok navzájom sčítateľné (napr.\npri vykonávaní civilného zamestnania v I. (II.) pracovnej kategórii a následne pri vykonávaní služby\nv I.(II.) kategórii funkcií. Domnieva sa preto, že napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave\nzakladá nerovnosť občanov pred zákonom, pretože kategórie funkcií i pracovné kategórie boli inštitútmi\njednotného systému sociálneho zabezpečenia.\nOdporkyňa odvolanie navrhovateľky nepovažovala za opodstatnené a navrhla napadnutý rozsudok súdu\nprvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Podľa jej názoru navrhovateľka v civilnom zamestnaní\n(všeobecný systém dôchodkového poistenia) získala obdobie dôchodkového poistenia zaradené len\ndo III. pracovnej kategórie, nevznikol jej preto nárok na dôchodok podľa § 274 ods. 1 zákona č.\n461/2003 o sociálnom poistení znížením dôchodkového veku. Odporkyňa má za to, že výkon služby v II.\nkategórii funkcií a zamestnanie v II. pracovnej kategórii, nie sú ekvivalentné a nemožno ich stotožňovať,\nresp. zamieňať. Zákon č. 461/2003 Z. z. s výkonom služby v II. kategórii funkcií preto nespája nárok\nna znížený dôchodkový vek, ako je to v prípade zamestnania v II. pracovnej kategórii (pri civilnom\nzamestnaní). Ak by zákonodarca mienil zachovať na účely zníženia dôchodkového veku vo všeobecnom\nsystéme aj pracovné činnosti vykonávané v osobitnom systéme, ktoré boli zaradené do zvýhodnenej\nkategórie funkcií, uviedol by to v predmetnom prechodnom ustanovení. Nie je preto možné znížiť vekovú\npodmienku pre dovŕšenie dôchodkového veku, dôchodkový vek navrhovateľka dovŕšila až 8. septembra\n2008.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá\nO.s.p.), dospejúc k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nOdňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania\nrealizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva.\nPodľa § 157 ods.2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal\na z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,\njasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov\nvychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy\na ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nProcesným právom účastníka je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne\nodôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. znamená právo účastníka na\ndostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť\nnáležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť\nopravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je\npreto porušením práva na spravodlivé súdne konanie.\nKrajský súd v napadnutom rozsudku neuviedol, akými úvahami sa pri preskúmavaní rozhodnutia\nodporkyne riadil a ako vec právne posúdil; bez ďalšieho citoval len zákonné ustanovenia a uviedol časť\nz písomného vyjadrenia odporkyne a konštatoval, že postupovala správne, pričom sa v odôvodnení\nrozsudku nevysporiadal s tvrdeniami účastníkov, predovšetkým s námietkami navrhovateľky ohľadom\ntoho, že obdobie vykonávanej služby sa síce zohľadnilo pre nárok a výšku výsluhového príspevku, avšak\nnebolo zohľadnené zaradenie služby do II. kategórie funkcií. Z obsahu spisového materiálu krajského\nsúdu, sp. zn. 8Sd/122/2010 naviac vôbec nevyplýva, akým spôsobom krajský súd preskúmal napadnuté\nrozhodnutie odporkyne z 19. októbra 2010 číslo XXX XXX XXXX X, ktoré do jeho spisu nebolo založené\na krajský súd si dávkový spis odporkyne nevyžiadal a ani zo zápisnice z pojednávania nevyplýva, že\n\nby mu spis a rozhodnutie boli predložené, a že by sa s ich obsahom oboznámil. Taký postup odporuje\nustanoveniu § 250d ods. 1 O.s.p.\nNámietku navrhovateľky, že odporkyňa nerešpektovala rozhodnutie najvyššieho súdu zo dňa 30. júna\n2009, sp. zn. 9So/112/2009, krajský súd nepovažoval za opodstatnenú, lebo odvolací súd uložil vo\nsvojom rozhodnutí odporkyni opätovne posúdiť nárok navrhovateľky. Krajský súd vyslovil názor, že ak\nby najvyšší súd uložil odporkyni, aby navrhovateľkeod 8. júna 2007 starobný dôchodok priznala, potom\nby súčasne neuviedol, že navrhovateľka má možnosť požiadať o starobný dôchodok aj od dovŕšenia\ndôchodkového veku podľa § 65 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. Tento názor krajského súdu je nesprávny.\nUvedeným zrušujúcim rozsudkom najvyšší súd odporkyni uložil znovu posúdiť nárok navrhovateľky na\nstarobný dôchodok ku dňu 8. júna 2007 a znovu rozhodnúť aj so zohľadnením doby služby v policajnom\nzbore a SIS a zohľadnením doby služby vykonávanej v II. kategórii funkcií, pričom v novom konaní je\nodporkyňa viazaná právnym názorom odvolacieho súdu.\nOdvolací súd poukazuje na to, že v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.\n9So/112/2009 z 30. júna 2009, je jednoznačne vyslovený právny názor, že navrhovateľke ku dňu 8. júna\n2007 nebola priznaná žiadna výsluhová dávka podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a preto dobu služby v\npolicajnom zbore a SIS, nemožno vylúčiť z obdobia dôchodkového poistenia, a že záver odporkyne, že\ndoba služby sa nepovažuje za dobu poistenia, nezodpovedá zákonu.\nK tvrdeniu odporkyne, že zákon č. 461/2003 Z. z. s výkonom služby v II. kategórii funkcií nespája\nnárok na znížený dôchodkový vek ako je to v prípade zamestnanca vo zvýhodnenej pracovnej kategórii,\npretože tento pojem nepozná (neuvádza ho v ustanovení § 274 zákona) považuje najvyšší súd za\npotrebné uviesť, že ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. vychádza zo zásady zachovania\nzískaných nárokov a zákon v nich rešpektuje predchádzajúcu platnú právnu úpravu, t. j. zákon č.\n100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého\nsa ako\nzamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba\nvojakov z povolania zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa\npiatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako\nzamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).a ods.4 zákona č. 100/1988\nZb. Koho treba považovať vojakov z povolania zákon č. 100/1988 Zb ustanovuje v § 129 .\nVzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods.1 písm.\nf) O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221\nods. 2 O.s.p.).\nV ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu zachovať zákonný postup, zadovážiť si napadnuté\nrozhodnutie a kompletný spisový materiál odporkyne, riadne preskúmať, či napadnuté rozhodnutie\nodporkyne je v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v rozsudku sp. zn.\n9So/112/2009 z 30. júna 2010, pričom sa oboznámi s jeho celým obsahom a až potom vo veci\nznovu rozhodne, svoje rozhodnutie náležite odôvodní a vysporiada sa aj so všetkými námietkami\nnavrhovateľky. V novom rozhodnutí rozhodne znovu aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania\nodvolacieho (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}