{"guid": "c4291e7c-b5aa-4aa7-9d11-2ba7786d49ed:39be6318-78b8-461f-8288-910f40ab53e3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1010202189.1", "spisova_znacka": "1Sžso/17/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/17/2012 z 14. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 14. mája 2013, sp. zn. 1Sžso/17/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1010202189.1", "identifikacne_cislo": "1010202189", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2013-05-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/447#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/39be6318-78b8-461f-8288-910f40ab53e3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1010202189.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010202189.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010202189.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžso/17/2012\n1010202189\n14. 05. 2013\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2013:1010202189.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej\nveci žalobcu: R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., XXX XX. U., zast. JUDr. Vojtechom Kubalom,\nadvokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Kolárska č. 4, 811 06 Bratislava, proti žalovanému:\nÚstredie práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Špitálska č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n26. apríla 2012 č. k. 1S 291/2010-21, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. apríla 2012 č. k.\n1S 291/2010-21 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č.: AA/2010/12419-NSVOPČ z 12.10.2010 (č.l. 5) žalovaný ako odvolací správny orgán\noprávnený v zmysle § 4 zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí,\nrodiny a služieb zamestnanosti v znení neskorších predpisov, § 51 písm. b) zákona č. 447/2008 Z.z.\no peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej na účely rozsudku tiež „zák. č. 447/2008 Z.z.“) a podľa ustanovenia § 59\nods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) potvrdil odvolaním napadnuté\nrozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č. BA/2010/62640/PR/JT z 26.08.2010\nvo veci nevyhovenia žiadosti žalobcu o vydanie parkovacieho preukazu v zmysle § 17 ods. 1 zák. č.\n447/2008 Z.z.\n2. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový orgán na základe posudku č.\nBA/2010/62640/PP/JT z 26.08.2010, podľa ktorého je žalobca fyzickou osobou s ťažkým zdravotným\npostihnutím v zmysle zák. č. 447/2008 Z.z., ale nespĺňa podmienku ustanovenú v § 17 ods. 1 citovaného\nzákona, t.j. nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a ani nemá praktickú\nalebo úplnú slepotu oboch očí.\nPodľa § 17 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia fyzickej\nosobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu\n\nosobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch\nočí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom\npreukaze.\nPodľa § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. v citovanom znení fyzická osoba s ťažkým zdravotným\npostihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na\nrovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti\na) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,\nb) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy,\nudržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku\nželezničnej dopravy alebo\nc) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej\ndopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri\nduševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín,\nkardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.\n3. Ďalej žalovaný zdôraznil, že posudkový lekár odvolacieho orgánu opätovne v zmysle predloženej\nspisovej dokumentácie vydal dňa 28.09.2010 lekársky posudok č.: AA/2010/12419-NSVOPČ a určil\nžalobcovi mieru funkčnej poruchy 70%. Posudkový lekár nezistil taký stupeň pohybového alebo iného\n(napríklad kardiovaskulárneho) postihnutia, ktoré by dostatočne odôvodňovalo neschopnosť žalobcu\npremiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastúpiť do neho, udržať sa v nich počas jazdy\nalebo zvládnuť inej situácie v prostriedkoch hromadnej dopravy.\nTakisto posudkový lekár uviedol, že v predloženej dokumentácii sa nenachádza údaj o odkázanosti\nžalobcu na používanie ortopedických pomôcok a tiež, že nie je relevantný údaj o ťažkom pohybovom\npostihnutí žalobcu v dôsledku degeneratívneho postihnutia chrbtice, váhonosných zhybov a o ťažkom\nobmedzení fyzickej výkonnosti v dôsledku ischemickej choroby srdca, po kardiologickej intervencii.\n4. Nakoľko podľa žalovaného z lekárskeho posudku a z posudkového záveru vyplynulo, že žalobca\nnapriek ťažkému zdravotnému postihnutiu je schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej\ndopravy osôb, a k prostriedku železničnej dopravy, nastupovať do a vystupovať z tohto vozidla, ako aj\nzvládnuť inú situáciu v nich, potom podľa žalovaného nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným\nmotorovým vozidlom.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\n5. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu na Krajský súd v\nBratislave žalobu doručenú na súd dňa 13.12.2010.\n6. Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto\npredchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Avšak\nnapriek uvedenému právnemu názoru, ktorý vyslovil v odôvodnení, vo výroku krajský súd vyslovil, že\nžalobu zamieta.\n7. Následne svoj zamietajúci rozsudok s odkazom na ustanovenia § 244 ods. 1 a § 247 ods. 1 a 2 O.s.p.\na § 10 ods. 1 a 2, § 11 ods. 2, 11 a 13, § 14 ods. 6, § 15 ods. 3 a § 17 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z.\nodôvodnil tým, že priznanie parkovacieho preukazu je podmienené splnením zákonných podmienok.\n\n8. Vzhľadom na to, že žalobca podľa krajského súdu v zmysle vyhotoveného posudku nespĺňa zákonom\nvymedzenú podmienku, dospel krajský súd k záveru, že žalovaný správne postupoval, keď žiadosti o\npriznanie parkovacieho preukazu nevyhovel. Podľa krajského súdu správny orgán rozhodol na základe\nriadne zisteného skutkového stavu, aplikoval na vec správny právny predpis a v napadnutom rozhodnutí\nsa vysporiadal so všetkými námietkami.\nIII.\nOdvolanie žalobcu/stanoviská\nA)\n9. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 12.06.2012 (č.l. 28) proti rozsudku prvostupňového súdu žalobca\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 220\nO.s.p. zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie a odporcu zaviaže na náhradu trov konania.\n10. Ako odvolacie dôvody uviedol to, že súd prvého stupňa nesprávne právne vyhodnotil dôkazy\nobsiahnuté v spise a nesprávne vec aj rozhodol (§ 205 ods. 1 písm. c/ a d/ O.s.p.).\n11. Na podporu svojho názoru žalobca citoval dotknuté ustanovenia § 11 ods. 13 a § 14 ods. 6\nzák. č. 447/2008 Z.z. a súčasne tvrdil, že trpí viacerými závažnými ochoreniami (cukrovka, srdce,\npohybový aparát), ktoré sa vzájomne ovplyvňujú, a tým sa ich následky zvýšil až násobia. K vysloveným\nargumentom sa však neodvolával na, resp. nepredložil žiadne konkréte dôkazné prostriedky.\n12. K veci ďalej dodal, že podľa jeho názoru sa zdravotný stav nemá posudzovať formálne,\nale individuálne, pri zohľadnení všetkých jednotlivých ochorení a diagnóz, ktorými žalobca trpí. V\nneposlednom rade podľa žalobcu podstatnú úlohu v prejavoch choroby zohráva aj vek človeka.\n13. Žalobca záverom poukázal na skutočnosť, že sa pôvodnou žiadosťou domáhal len vydania\nparkovacieho preukazu a nie finančného príspevku.\nB)\n14. Vo svojom vyjadrení (č.l. 55) zo dňa 22.12.2011 žalovaný vyslovil názor, že ako odvolací orgán\ndostatočne zistil skutkový stav, postupoval v súlade so zákonom a neopomenul žiadne žalobcom\npredkladané lekárske nálezy.\n15. Žalovaný po tom, čo zrekapituloval svoje argumenty z napadnutého rozhodnutia skonštatoval,\nže posúdil mieru funkčnej poruchy žalobcu na základe lekárskeho posudku z 24.03.2011. Podľa\npredložených odborných nálezov, ktoré boli súčasťou spisu prvostupňového správneho orgánu,\nposudkový lekár žalovaného v súlade s ustanoveniami zákona o peňažných príspevkoch na\nkompenzáciu stanovil mieru funkčnej poruchy na 20%.\n16. K námietke žalobcu, že závery posudkových lekárov sú v úplnom rozpore s predloženými lekárskymi\nnálezmi, žalovaný uviedol, že posudkový lekár ústredia vychádzal pri hodnotení zdravotného stavu\nžalobcu z predložených aktuálnych odborných nálezov, a to\n1. ortopedické vyšetrenie zo dňa 07.01.2011,\n2. RTG koxy zo dňa 25.01.2011,\n3. MR koxy zo dňa 13.03.2008 a\n4. z vyšetrenia všeobecným lekárom pre dospelých zo dňa 07.01.2011.\n\nK dispozícii tiež boli odborné vyšetrenia od roku 2008 až do januára 2011, ktoré boli postačujúce pre\nzhodnotenie zdravotného stavu žalobcu.\n17. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal napadnuté rozhodnutie krajského súdu potvrdiť. V prílohe\ndoložil stanovisko posudkového lekára z 20.12.2011.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 zákona č.\n99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo\npodané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je\npodľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov\nuvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k\nzáveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto\nho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n19. Najvyšší súd sa stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil\nzo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom. Na druhej strane podstatou odvolania, ako aj\nžaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného, je skutková otázka, či v jeho\nprípade bol dostatočne zistený skutkový stav. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze\nskutkového zistenia.\n20. Vzhľadom na hore uvedené po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k\nnapadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho\nspisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že\nnezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu\nso správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého\nrozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre\núčastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa\nv svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní\n(§ 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie\ndôvody).\n21. Žalobca svoje odvolanie s odkazom na ustanovenia § 11 ods. 3 a § 14 ods. 6 písm. a) a b)\nzák. č. 447/2008 Z.z. založil na všeobecne formulovanom nesúhlase s vyhodnotením účinkov nálezu\nposudkového lekára žalovaného, ktorý sa týkal posúdenia a vyhodnotenia jeho zdravotného stavu v\nzmysle príslušného právneho predpisu.\nZ uvedenej argumentácie žalobcu pre Najvyšší súd vyplýva, že žalobca bez splnenia dôkazné povinnosti\nuvádza tvrdenia, že z dôvodov presne označených v hore citovaných ustanoveniach zákona nemôže\npoužíva na svoju prepravu verejnému právne prostriedky.\n22. V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd zdôrazňuje, že v odvolacom konaní aj v správnom súdnictve\nplatia ustanovenia Štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku. Toto v svojej judikatúre už dlhodobo\nzdôrazňuje. Napríklad prostredníctvom rozsudku sp. zn. 1 Sžr/12/2010 z 12.07.2011 Najvyšší súd\nzdôraznil, že\n„Každý odvolací dôvod, ako napríklad, že postupom krajského súdu bola žalobcovi odňatá možnosť\nkonať pred súdom alebo že konajúci krajský súd bol nesprávne obsadený, musí byť sprevádzaný\n\ndôkazmi k týmto tvrdeniam, lebo odvolací súd nemá dôvod ex offo a nad rámec odvolacích dôvodov\n(viazanosť § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) toto zisťovať.“\n23. Ďalej Najvyšší súd v súvislostí s uvedeným konštatoval (m.m. rozsudok sp. zn. 5 Sžf/55/2007 z\n13.05.2008)\n„Ak žalobca namieta odvolací dôvod podľa § 205 ods. 1 písm. c) a d) O.s.p., potom musí veľmi konkrétne\nuviesť v čom vidí nesprávnosť súdneho prieskumu postupu žalovaného daňového orgánu, tzn. ktoré z\ndôkazných prostriedkov, ktoré alebo sám navrhol alebo správca dane mal k dispozícii, neboli ním alebo\nvykonané alebo po vykonaní riadne zohľadnené a prečo si myslí, že práve takýto postup správcu dane\nviedol k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu ....\nS právom účastníka podať odvolanie proti meritórnemu rozsudku prvostupňovému súdu je nerozlučne\nspojená jeho povinnosť v odvolaní presne v zmysle usmernenia obsiahnutého v § 205 ods. 1 O.s.p.\nšpecifikovať právne nedostatky napadnutého rozsudku prvostupňového súdu (tzn. v čom sa napadnutý\nrozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny), ktorých rozsah je striktne vymedzený v ust.\n§ 205 ods. 2 O.s.p. Naopak, ako na neprípustné so samotnou myšlienkou odvolacieho súdneho\nkonania je potrebné nazerať na to odvolanie alebo jeho časť, v ktorej účastník v nekonkrétnej a\nsúčasnej vo všeobecnej rovine polemizuje s nedostatky správneho rozhodnutia, avšak z týchto svojich\núvah nevyvodzuje, v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania, argumenty o nesprávnosti\nodvolaním napadnutého rozsudku alebo o vadách v postupe prvostupňového súdu. Pripustením\ntakéhoto konania by sa vlastne zmarila hlavná úloha súdov, ktorá spočíva v náprave nezákonného stavu\nv primeranej lehote.“\n24. A uvedené ďalej rozvinul nasledovne (rozsudok sp. zn. 1 Sžr/166/2011 z 05.06.2012), že\n„K naplneniu právneho pojmu odvolací dôvod nepostačuje zo strany žalobcu zastúpeného právne\nkvalifikovanou osobou (advokátom) iba uvedenie zákonného textu bez objasnenia logických súvislostí,\nv čom žalobca napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny (§ 205 ods. 1 O.s.p.).“\n25. Na základe uvedených skutočností preto Najvyšší súd preskúmal po formálnej stránke napadnuté\nrozhodnutie v tom zmysle, či boli vytvorené podklady pre rozhodnutie a tieto aj v rozhodovacej činnosti\nzohľadnené. Nakoľko odvolací súd nezistil žiadne vady s vplyvom na zákonnosť predchádzajúceho\nkonania, ďalej napadnuté rozhodnutie odporcu má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia\nv zmysle § 47 Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne\nzisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa\ntiež stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistených v predchádzajúcich konaniach,\na preto sa aj stotožnil so závermi krajského súdu o správnosti napadnutého rozhodnutia.\nV.\n26. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu, ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä\nuž v citovanom rozhodnutí sp. zn. 1 Sžr/12/2010 z 12.07.2011, sp. zn. 5 Sžf/55/2007 z 13.05.2008 alebo\nsp. zn. 1 Sžr/166/2011, pri ktorých Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil\n(napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie\nprotichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom\npodľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n27. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1\nv spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov tohto\nkonania nevzniklo.\n\n28. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle\n§\n250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní\nnebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla\npotreba pojednávanie nariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/291/2010", "guid": "6c8a9f75-864a-4aa9-8572-8dfa178175eb:b0aa447a-57d4-4646-99f7-f673d8d9652d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}