{"guid": "256907f5-ff56-4b50-afd6-fba6a7a8d0a1:6423b5af-79de-418e-b21d-81f0ba09a19a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1010202133.1", "spisova_znacka": "3Sžf/29/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/29/2013 z 24. 7. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júla 2013, sp. zn. 3Sžf/29/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1010202133.1", "identifikacne_cislo": "1010202133", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "datum_vydania": "2013-07-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-244.odsek-3", "nazov": "§ 244 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-244.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-244"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-1", "nazov": "§ 247 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-247"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-244", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-247"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6423b5af-79de-418e-b21d-81f0ba09a19a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1010202133.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010202133.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010202133.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/29/2013\n1010202133\n24. 07. 2013\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2013:1010202133.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. Q. M., F. Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, Župné námestie 13, Bratislava, zastúpený: JUDr. Bohumil Novák, advokát so sídlom Horná 27,\nBanská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova\n5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/23195/2010 zo dňa 29.09.2010,\no odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/348/2010 zo dňa 01.02.2013,\njednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 4S/348/2010 zo dňa 01.02.2013 z r u š u j e a vec v r a c i a krajskému súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave zastavil konanie o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal\nzrušenia rozhodnutia č. MF/23195/2010 zo dňa 29.09.2010, ktorým žalovaný podľa § 30 ods. 1\npísm. e/ a § 60a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ,,zákon č. 71/1967 Zb.“) zastavil konanie vo veci uloženia pokuty žalobcovi\nrozhodnutím žalovaného č. MF/021571/2010-243 zo dňa 11.08.2010. Žalobca súčasne žiadal zrušenie\naj uvedeného prvostupňového rozhodnutia žalovaného č. MF/021571/2010-243 zo dňa 11.08.2010,\nktorým Ministerstvo financií SR uložilo JUDr Q. M., ako zamestnancovi zodpovednému za riadenie a\nsprávu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa § 36 ods. 1 písm. b/ zákona č. 502/2001 Z.z. o\nfinančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ,,zákon č. 502/2001 Z.z.“), za porušenie povinnosti ustanovenej v § 14 ods. 2 písm.\na/ v spojení s § 35d ods. 7 zákona č. 502/2001 Z.z. vo výške 995,81 € za opakované neumožnenie\nvykonať vládny audit na najvyššom súde. Pokutu bol JUDr. Q. M., zamestnanec Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, zodpovedný za riadenie a správu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky povinný\nzaplatiť na účet Ministerstva financií Slovenskej republiky do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia.\nKrajský súd zastavenie konania odôvodnil s poukazom na ust. § 250d ods. 3 O.s.p. tým, že obe žalobou\nnapadnuté rozhodnutia nie sú spôsobilé zasiahnuť do sféry subjektívnych práv žalobcu, prípadne ho\nna týchto právach ukrátiť. Rozhodnutie, ktorým ministerstvo financií zastavilo konanie o uložení pokuty\nžalobcovi nie je rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení alebo ruší právo alebo povinnosť fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby, ani sa priamo ich práv nedotýka (§ 244 ods. 3 O.s.p., § 247 ods. 1 O.s.p.). Týmto\nrozhodnutím nebola žalobcovi uložená sankcia. Nezasiahlo do sféry subjektívnych práv žalobcu, nie\nje preto spôsobilé byť predmetom súdneho preskúmavania v rámci správneho súdnictva (druhá hlava\npiatej časti O.s.p.). Prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty nenadobudlo právoplatnosť, z dôvodu\npodania riadneho opravného prostriedku žalobcom. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval\nnulitnosť prvostupňového rozhodnutia. Uviedol, že v prípadoch, ak správny orgán vydal rozhodnutie bez\ndostatku právomoci na jeho vydanie, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely konania neuplatňuje\nprincíp jeho správnosti, ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať.\n\nNie je totiž aktom verejnej moci (aktom aplikácie práva). Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na\nneho akoby neexistoval. Súdy pritom nie sú oprávnené skúmať ich platnosť, či zákonnosť (nejde totiž\no právny úkon). Také akty nevyžadujú zvláštny proces na odstránenie vady (aktov samotných), pretože\nnikto ich nemusí rešpektovať a od začiatku sa na ne hľadí ako na akty neexistujúce. Mimo povinnosť\nskúmať, či predpokladaný správny akt vôbec je správnym aktom (či nie je paktom) a či ide o akt vydaný\nv medziach právomoci príslušného orgánu, sú súdy rovnako povinné zaoberať sa tým, či správny akt\nnadobudol právoplatnosť a či je vykonateľný.\nProti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhoval, aby odvolací\nsúd uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie, ktoré je predmetom\nsúdneho preskúmania ponecháva v platnosti nezákonné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa,\nktorým bola žalobcovi protiprávne uložená pokuta a nie je rozhodnutím o celom podanom rozklade\nvo veci. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým sa ukladá postih žalobcovi za\nadministratívny priestupok zostalo nezrušené a minister o ňom nerozhodol, preto aj rozhodnutie o\nzastavení konania v skutočnosti zachovalo žalobcovi povinnosť pokutu zaplatiť. Zastavujúce uznesenie\nsprávneho orgánu druhého stupňa sa preto minimálne môže dotknúť práv a povinností žalobcu, aj keď\nžalobca zastáva názor, že toto rozhodnutie mu povinnosť priamo ponecháva.\nZastavujúce rozhodnutie žalovaného ponechalo nezrušené prvostupňové správne rozhodnutie o uložení\npokuty, ktoré naďalej existuje a ktorého vecnú správnosť a súlad so zákonom skúmal žalovaný len ako\npredbežnú otázku, aj to spôsobom, ktorý nezodpovedá v celom rozsahu zákonu. Zastavujúce uznesenie\nsúdu nerieši otázku, aký osud stihne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré nebolo\nzrušené, hoci sa tak v konaní o rozklade malo stať. Skutočnosť, že správny orgán v preskúmavanom\nrozhodnutí posudzoval (a k tomu nesprávne) otázku potreby zrušiť rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu, riešil aj otázku vzniku, zmeny, alebo zániku povinností žalobcu. Preto jeho záver,\nže nie sú splnené podmienky konania v dôsledku skutočnosti, že neexistuje rozhodnutie, ktoré sa\npriamo dotýka práv alebo povinností žalobcu, alebo ich zakladá, odoberá žalobcovi právo na spravodlivý\nsúdny proces, lebo zastavujúcemu rozhodnutiu žalovaného malo predchádzať zrušenie rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu aj v záujme zachovania právnej istoty žalobcu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie\nsúdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c\nods. 1 veta prvá O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a\npodľa § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. napadnuté uznesenie\nkrajského súdu zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nPreskúmaním veci najvyšší súd zistil, že zásadná právna otázka spočíva v tom, či správny orgán (v\ndanom prípade ministerstvo financií), ktorý až v štádiu rozkladového\n(druhostupňového konania) zistil nedostatok svojej právomoci vo veci konať môže nechať\n„nepovšimnuté“ prvostupňové rozhodnutie ukladajúce povinnosť fyzickej osobe, konajúc tak s\nodôvodnením, že ide o nulitné rozhodnutie.\nV prvom prípade je potrebné zdôrazniť, že i nulitné rozhodnutie je nezákonným rozhodnutím, a preto\npodlieha súdnemu prieskumu zákonnosti s cieľom dosiahnuť jeho formálne odstránenie z konania.\nNapriek tomu, že nezákonnosť nulitných rozhodnutí nastáva ex lege, stav ich nezákonnosti a nulitnosti\nnemusí byť zjavný. Musí byť preto deklarovaný rozhodnutím správneho orgánu alebo rozhodnutím\nsprávneho súdu o zrušení nulitného rozhodnutia.\nSamotná otázka právomoci býva v právnej praxi totiž spornou a spravidla je záväzne riešená v sporoch\no právomoc podľa § 8a Občianskeho súdneho poriadku. Právny systém vychádza z prezumpcie,\nže správne orgány vydávajú rozhodnutie iba v medziach svojej právomoci a ihneď ako zistia\n(a to aj po nadobudnutí právoplatnosti), že rozhodnutie vydali mimo svojej právomoci, musia ich\nsystémom vlastných opravných prostriedkov zrušiť (na to existuje inštitút preskúmania rozhodnutia mimo\nodvolacieho konania). V danom prípade žalobca ponecháva v konaní nulitné rozhodnutie, čo predstavuje\ntakú vadu konania, ktorá vnáša prvok právnej neistoty do právnych vzťahov. Právne zaväzujúcou časťou\nrozhodnutia je výrok. Existencia tohto výroku preto musí byť odstránená. Senát zdôrazňuje, že ide o\n\nsystémovú záležitosť, bez ohľadu na povahu účastníkov tohto konania. Pokiaľ by nulitné rozhodnutia zo\nsystému verejnej správy neboli odstraňované, postupne by bol systém zahltený formálne existujúcimi\nrozhodnutiami, u ktorých by s odstupom času bolo nevyhnutné vykonávať náročnú analýzu, či ide alebo\nnejde o nulitné rozhodnutie.\nPreskúmaním veci najvyšší súd identifikoval v procesnom postupe žalovaného zásadnú vadu konania.\nAk žalovaný mal za to, že prvostupňové rozhodnutie je pakt, ktorý je nulitný a na ktorý sa nahliada\nako keby neexistoval, mal ho zrušiť z dôvodu právnej istoty, tak ako namietal žalobca. Ide o\nrozhodnutie sankčného charakteru, preto intenzita narušenia právnej istoty adresáta rozhodnutia je\nznačná. Neposkytnutie súdnej ochrany proti nečinnosti orgánu verejnej správy je konfliktná s právnom\nna súdnu ochranu čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a s právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.\n1 Dohovoru ECHR (Oznámenie čl. 209/1992 Zb.). Je potrebné zdôrazniť, že ukrátenie na právach\nspočíva vo formálnej existencii správneho rozhodnutia, ktoré ukladá sankčnú povinnosť fyzickej osobe,\npričom takáto osoba bez primeraného zásahu zo strany nemá k dispozícii právne nástroje na obnovenie\nprávneho stavu, reštitúciu do právneho stavu pred začatím správneho konania. Správny orgán nemôže\nzastaviť konanie, v ktorom ponecháva nezákonné prvky - procesné rozhodnutia, ktoré môžu byť oživené,\nkeďže právne záväzným pre činnosť štátnych orgánov sú výroky a nie odôvodnenie rozhodnutí.\nZ uvedeného dôvodu najvyšší súd zrušil rozhodnutie krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá\nO.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}}