{"guid": "afd3710d-ce4a-4047-8e01-dc47c9df2863:f6d667fc-e4c0-45a2-8a89-925b96e3b4e5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1010202127.1", "spisova_znacka": "3Sžp/11/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžp/11/2012 z 4. 7. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 4. júla 2013, sp. zn. 3Sžp/11/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1010202127.1", "identifikacne_cislo": "1010202127", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "datum_vydania": "2013-07-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-50", "nazov": "§ 50 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-50"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-50"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f6d667fc-e4c0-45a2-8a89-925b96e3b4e5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1010202127.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010202127.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010202127.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžp/11/2012\n1010202127\n04. 07. 2013\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2013:1010202127.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a zo\nsudkýň JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: Mgr. Q. B., C.,\nZ., právne zastúpená JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, 042 83 Košice, proti\nžalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812\n35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: 8885/2010-2.1.2 zo dňa\n16. septembra 2010, v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n4S/346/2010-49 zo dňa 17. februára 2012, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/346/2010-49 zo dňa\n17. februára 2012 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.\nŽalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie žalovaného č.: 8885/2010-2.1.2 zo\ndňa 16. septembra 2010 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Krajského úradu životného prostredia\nv Žiline č. 2010/00847-3/Dur zo dňa 19.07.2010 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len O.s.p.) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žalobcovi priznal náhradu\ntrov konania vo výške 369,31 €. Prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu nebolo žalobcovi\npriznané postavenie účastníka konania v pripomienkovom konaní, ktoré zabezpečuje Krajský úrad\nživotného prostredia v Žiline v zmysle § 50 ods. l zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v\nznení neskorších predpisov, v rámci procesu vyhlasovania ochrany osobitne chránených častí prírody a\nkrajiny pod č. 2010/00351/Dur: „Zámer na vyhlásenie zón Tatranského národného parku“ z dôvodu, že\nžiadateľka - žalobca nedisponuje tzv. aktívnou vecnou legitimáciou na podanie takého návrhu, a preto\nKrajský úrad životného prostredia nie je príslušný túto pripomienku v merite so žiadateľkou prerokovať.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že obdobnú problematiku vo vzťahu k účasti verejnosti v konaniach\ntýkajúcich sa životného prostredia, sa poukazuje na priamu aplikáciu Dohovoru o prístupe k informáciám,\núčasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného\nprostredia (Aarhuský dohovor, Oznámenie MZV SR č. 43/2006 Z.z.). V prípade, ak vnútroštátny predpis\nneurčil za účastníka predmetných konaní osoby, ktoré nie sú priamo dotknuté ich výsledkom, riešil Súdny\ndvor Európskej únie na základe prejudiciálnej otázky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen najvyšší súd), o čom súdny dvor vydal rozsudok č. C-240/09 zo dňa 08.03.2011. Z predmetného\nrozhodnutia vyplýva, že i keď sa Aarhuský dohovor nemôže priamo aplikovať, súdy Slovenskej republiky\nsú povinné vykladať procesné ustanovenia tak, aby boli dodržané ciele a zámer Aarhuského dohovoru\na bol tak umožnený prístup zainteresovanej verejnosti definovanej v čl. 9 ods. 3 uvedeného dohovoru ku\n\nkonaniam týkajúcim sa životného prostredia. Podľa názoru prvostupňového súdu je potrebné analogicky\npostupovať aj v prípadoch prístupu verejnosti podľa čl. 8 Aarhuského dohovoru do konaní týkajúcich sa\nživotného prostredia tak, aby boli zaručené práva vyplývajúce z čl. 7 Aarhuského dohovoru.\nProti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo zruší napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a vec mu\nvráti na nové konanie. Namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vychádza z nedostatočného\nzistenia skutkového stavu veci a z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd prvého stupňa:\n1. aplikoval na tento spor odôvodnenie vyplývajúce z rozsudkov najvyššieho súdu, ktorými najvyšší súd v\nzmysle záverov obsiahnutých v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie č. C-240/09 zo dňa 08.03.2011,\nna základe výkladu ustanovení čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru priznal Lesoochranárskemu\nzoskupeniu VLK v správnych konaniach o povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého procesné\npostavenie účastníka konania aj napriek tomu, že osobitný právny predpis priznáva mimovládnym\norganizáciám procesné postavenie zúčastnenej osoby,\n2. svoje rozhodnutie odôvodnil potrebou analogicky postupovať aj v prípadoch prístupu verejnosti podľa\nčl. 8 Aarhuského dohovoru do konaní týkajúcich sa životného prostredia tak, aby boli zaručené práva\nvyplývajúce z čl. 7 Aarhuského dohovoru\n3. pri svojom rozhodnutí vychádzal zo záveru, že prvostupňový správny orgán neprerokoval pripomienky\nžalobcu, keďže žalobca sa nenachádzal v zozname - oznámení o vyhodnotení pripomienok podaných\njednotlivými fyzickými a právnickými osobami zo dňa 23.04.2010, čím správne orgány neumožnili\nžalobcovi prístup k legislatívnym zámerom vzťahujúcim sa k Zámeru na vyhlásenie zón Tatranského\nnárodného parku.\nPodľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru: „... každá strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené\nv jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu\nkonaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí...“ Z obsahu administratívneho spisu je však\nnesporné, že v danom prípade nešlo o správne konanie, ktorého výsledkom by bol vydaný individuálny\nsprávny akt. V uvedenom prípade ide o vyhlasovanie jednotlivých zón a podzón chránených území\nvrátane stupňov ochrany, podrobnosti o ich územnej ochrane a vymedzení hraníc, ktoré ustanovuje\nvnútroštátnym všeobecne záväzným právnym predpisom príslušný orgán. Poukázal na ustanovenie §\n19 ods. 1 a § 104 ods. 28 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších prepisov\n(ďalej len zákon č. 543/2002 Z.z.). Zabezpečenie účasti verejnosti na procesoch tvorby vykonávacích\npredpisov vrátane práva verejnosti pripomienkovať návrhy týchto predpisov upravuje čl. 8 Aarhuského\ndohovoru. Preto je zrejmé, že výklad najvyššieho súdu ohľadne postavenia občianskeho združenia\nzameraného na ochranu životného prostredia v správnych konaniach v oblasti životného prostredia nie\nje možné aplikovať na legislatívne konanie týkajúce sa vyhlásenia zón Tatranského národného parku.\nV súvislosti s tým, poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžp/26/2011 zo dňa 26.01.2012,\nktorý v obdobnej právnej veci potvrdil rozhodnutie žalovaného.\nČlánok 7 Aarhuského dohovoru upravuje účasť verejnosti na tvorbe plánov, programov a politík\ntýkajúcich sa životného prostredia, pričom táto problematika je v rámci vnútroštátneho právneho\nporiadku obsiahnutá v druhej časti zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 24/2006\nZ.z.). Článok 7 Aarhuského dohovoru upravuje odlišnú problematiku než čl. 8 Aarhuského dohovoru a\nneobsahuje vo vzťahu k čl. 8 Aarhuského dohovoru žiadne osobitné práva, ktoré by mali byť verejnosti\ngarantované v rámci jej účasti na príprave vykonávacích predpisov a ktorých realizácia by teda mala\nbyť zabezpečená analogickým postupom v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora Európskej únie č.\nC-240/09 zo dňa 08.03.2011.\nKrajský úrad životného prostredia v Žiline v procese pripomienkovania Zámeru na vyhlásenie zón\nTatranského národného parku, nad rámec zákona č. 543/2002 Z.z. akceptoval podávanie pripomienok\nverejnosti, s ktorou prerokovali príslušné krajské úrady životného prostredia jej pripomienky k zámeru\npísomnou formou, a to zverejnením oznámenia o vyhodnotení jej pripomienok na svojich úradných\ntabuliach. Oznámenie bolo tiež zverejnené na webových stránkach týchto úradov a o zverejnenie na\nsvojich úradných tabuliach boli tiež požiadané dotknuté obce v Žilinskom a Prešovskom kraji. Žalobca\n\npodal obsahovo totožné pripomienky a to s doslovným odôvodnením v porovnaní s pripomienkami\nLesoochranárskeho zoskupenia VLK v zastúpení Ing. B. L. uvedenými v liste zo dňa 01.03.2010.\nText týchto identických pripomienok prvostupňový správny orgán prerokoval a vyhodnotil, o čom\nsvedčí oznámenie vyhodnotenia pripomienok doručených k zámeru TANAP, v ktorom sú vyhodnotené\npripomienky s poznámkou, že ide o pripomienky Ing. B. L. zaslané listom zo dňa 01.03.2010 a obsahovo\ntotožné pripomienky uvedené v podaniach 842 fyzických osôb doručených z územia Slovenskej a\nČeskej republiky. Žalovaný preto nesúhlasí so záverom Krajského súdu v Bratislave, že pripomienky\nžalobcu neboli prerokované, keďže prvostupňový súd sa uspokojil len s konštatovaním, že meno\nžalobcu v zozname subjektov, ktoré pripomienky podali sa nenachádza. Aj keď žalobca v tomto materiáli\nnie je menovite uvedený ako subjekt, ktorý podal pripomienky, je nepochybné, že jeho pripomienky\nprerokované boli, čoho si musel byť vedomý aj žalobca pri zverejnení oznámenia.\nŽalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté\nrozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho\nkonania vo výške 161,75 €. Namietal, že článok 8 Aarhuského dohovoru ako zmluva o ľudských\nprávach zabezpečuje verejnosti účinnú účasť na procesoch tvorby vykonávacích predpisov a právo,\naby verejnosť mala možnosť pripomienkovať návrhy týchto predpisov a právo na to, aby výsledky tejto\núčasti verejnosti boli zohľadnené v najvyššej možnej miere. Aj keď by žalobca pripustil, že článok 8\nAarhuského dohovoru nemá priamy účinok, nezbavuje to orgány verejnej moci interpretovať a aplikovať\nprávne predpisy, ktoré upravujú spôsob tvorby vykonávacích predpisov a iných všeobecne použiteľných\nprávne záväzných pravidiel tak, aby bol naplnený zmysel a cieľ článku 8 Aarhuského dohovoru. Zároveň\npoukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-240/09 zo dňa 08.03.2011, ktorý sa týkal čl. 9\nods. 3 Aarhuského dohovoru, čím podľa žalobcu poskytol významný interpretačný a aplikačný nástroj\npre výklad nie len čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. Predmetný článok síce nemá priamy účinok v práve\nEurópskej únie, avšak so zreteľom na ustanovenia Aarhuského dohovoru je potrebné interpretovať a\naplikovať normy vnútroštátneho práva tak, aby ciele a obsah práva Aarhuského dohovoru boli naplnené\na aby verejnosť, ktorej tento dohovor práva priznáva, tieto práva aj vo vnútroštátnych podmienkach\nmohla využívať. Toto výkladové pravidlo nemožno obmedziť len na čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru.\nPripomienkovanie právneho predpisu v štádiu, keď je jeho návrh zverejnený na pripomienkovanie\npodlieha obmedzeniam ustanoveným v legislatívnych pravidlách Vlády Slovenskej republiky. Pokiaľ\nna tieto žalovaný poukazuje, je potrebné mať na zreteli to, že pripomienkujúca verejnosť nemá podľa\ntýchto pravidiel v zásade žiadnu možnosť dosiahnuť zohľadnenie svojich pripomienok. Je pravdou na\njednej strane to, čo uvádza žalovaný o tom, že nevyhovenie pripomienkam verejnosti musí byť v návrhu\nprávneho predpisu odôvodnené. Na druhej strane však Legislatívne pravidlá neustanovujú žiadny\npostup, ktorým by bolo možné nevyhovenie pripomienke podrobiť akejkoľvek kontrole. Takouto kontrolou\nnie je ani rozporové konanie, keďže aj v prípade povinného rozporového konania (ak sa s hromadnou\npripomienkou verejnosti stotožnilo aspoň 500 fyzických, alebo právnických osôb) môže predkladateľ\npredložiť návrh právneho predpisu na rokovanie vlády. Dvojfázovosť vyhlasovania chránených území a\njeho zón má nepochybne zabezpečiť možnosť, aby v prvej fáze bol zámer diskutovaný a posudzovaný\nz hľadiska záujmov tak ochrany prírody, ako aj vlastníckych, užívacích a iných záujmov právnických a\nfyzických osôb.\nSo zreteľom na článok 8 Aarhuského dohovoru a jeho cieľ ustanovený v článku 1, niet žiadneho\nracionálneho dôvodu domnievať sa, že by práve táto fáza tvorby vykonávacieho predpisu mala byť\nvylúčená z toho, aby na nej verejnosť mohla participovať. Takýto výklad by nepochybne bol v priamom\nrozpore tak s požiadavkou účasti verejnosti pokiaľ sú ešte možnosti otvorené, ako aj v rozpore s\npožiadavkou účasti verejnosti na príprave takéhoto predpisu počas prípravy. Je nesporné, že fáze\nprípravy zodpovedá podstatne viac fáza pripomienkovania zámeru, ktorý práve po zohľadnení týchto\npripomienok môže byť základom pre tvorbu nariadenia Vlády Slovenskej republiky. Je totiž nepochybné,\nže možnosť ovplyvnenia konečnej podoby takéhoto vykonávacieho predpisu, je v štádiu jeho tvorby\npodstatne širšia, ako v štádiu, keď je vypracovaný návrh predpisu, predložený v podobe, v akej má byť\nprerokovaný orgánom príslušným ho schváliť, v tomto prípade Vládou Slovenskej republiky. Žalobca si\nzároveň uplatnil na náhradu trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnych služieb (127,16 € + 7,63\n€ (režijný paušál) + 20 % daň z pridanej hodnoty, celkovo vo výške 161,75 €).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.)\n\na po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia uverejnené najmenej päť dní vopred na\núradnej tabuli súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> rozsudok verejne\nvyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nZ obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu žalovaného najvyšší súd zistil skutkový stav\ntak, ako je popísaný v rozsudku krajského súdu, a z ktorého v stručnosti vyberá.\nZ obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že dňa 10.02.2010\noznámil Krajský úrad životného prostredia v Žiline dotknutým obciam a dotknutým orgánom štátnej\nsprávy v Žilinskom kraji „Zámer na vyhlásenie zón Tatranského národného parku“ (ďalej len Zámer) s\ntým, že požiadal dotknutú obec, aby informovala verejnosť o Zámere zonácie TANAPu jeho vyvesením\nna úradnej tabuli obce a na zaslanie pripomienok k zámeru. Uviedol tiež, kde je možné do komplexného\nZámeru zonácie TANAPu a jeho príloh nahliadnuť.\nListom z 02. marca 2010 podal žalobca pripomienky k Zámeru. Krajský úrad životného prostredia v Žiline\n( „KÚŽP“) v zákonom stanovenej lehote jeho pripomienky neprerokoval, a tak na základe podanej žaloby\nKrajský súd v Žiline uznesením č. k. 20S/69/2010-41 zo dňa 01.06.2010 podľa § 250t ods.1 O.s.p uložil\nKÚŽP v Žiline vo veci pripomienok žalobcu konať. Následne KÚŽP vydal rozhodnutie č.j. 2010/000781-3/\nDur zo dňa 06.07.2010, ktorým žalobcovi nepriznal postavenie účastníka.\nPo tom, čo žalobca podal odvolanie, žalovaný napadnutým rozhodnutím\nč.: 8885/2010-2.1.2 zo dňa 16. septembra 2010 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nKrajský úrad životného prostredia v Žiline dňa 23.04.2010 vydal oznámenie č.j.: 2010/00351-923/Dur,\nktorým oznámil fyzickým a právnickým osobám, ktoré ako verejnosť podali pripomienky k Zámeru na\nvyhlásenie zón Tatranského národného parku vyhodnotenie ich pripomienok doručených na Krajský\núrad životného prostredia v Žiline a v Prešove. Tiež oznámil, kde je možné do vyhodnotenia pripomienok\nnahliadnuť. V zozname pripomienok sú pripomienky od Lesoochranárskeho zoskupenia VLK a ďalších,\npri ktorých je konkrétne označených jedenásť fyzických a právnických osôb. Pri subjektoch, ktoré podali\nnámietky sa uvádza, že obsahovo totožné podania boli ku dňu 29.03.2010 doručené od 842 fyzických\nosôb z Českej a Slovenskej republiky.\nPreskúmaním veci Najvyšší súd zistil, že predmetom súdneho konania je obdobná vec, ktorá bola\npredmetom preskúmavania a rozhodovania senátu v predchádzajúcich konaniach, vedených pod sp.\nzn. 3 Sžp/10/2012 a 3 Sžp/39/2012.\nPodľa § 250ja ods. 7 O.s.p., ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej\nveci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na\npodobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.\nNa základe citovaného ustanovenia senát najvyššieho súdu poukazuje na dôvody uvedené v rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžp/10/2012 zo dňa 13. novembra 2012, s ktorými sa\nv plnom rozsahu stotožňuje a zároveň v súlade s ustanovením § 250ja ods. 7 O.s.p. uvádza text jeho\nodôvodnenia nasledovne:\n„Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým bolo rozhodnuté o priznaní, resp. nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcovi\nvo veci konania o pripomienkach žalobcu k dokumentu 2010/00351/Dur - Zámer na vyhlásenie zón\nTatranského národného parku. Podľa právnej teórie, ako aj predchádzajúcej ustálenej súdnej praxe\n(rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe č. Rs 419 5A 88/97, Rs 457 5A 7/98, rozsudok najvyššieho súdu\n5Sžp/1/2010) bolo rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka v správnom konaní považované za\n\nrozhodnutie procesnej povahy, a preto bolo podľa § 248 písm. a/ O.s.p. vylúčené zo súdneho prieskumu.\nPo vydaní rozsudku Súdneho dvora Európskej únie č. C-240/09 zo dňa 08.03.2011 bol pripustený aj\nsúdny prieskum týchto procesných rozhodnutí vo veciach týkajúcich sa ochrany životného prostredia v\ntom smere, aby aj občianske združenia zaoberajúce sa ochranou životného prostredia boli považované\nza účastníka správneho konania a mohli sa tak následne plnohodnotne zúčastniť súdneho konania.\nPodľa čl. 7 Aarhuského dohovoru každá Strana prijme vhodné praktické a/alebo iné opatrenia\nzabezpečujúce účasť verejnosti počas prípravy plánov a programov súvisiacich so životným prostredím v\ntransparentných a spravodlivých podmienkach, poskytnúc verejnosti potrebné informácie. V rámci tohto\nsystému sa použijú ustanovenia článku 6 ods. 3, 4 a 8. Príslušný orgán verejnej moci zistí verejnosť,\nktorá sa môže na procese zúčastniť, zohľadňujúc ciele tohto dohovoru. Každá Strana umožní verejnosti\nzúčastniť sa vo vhodnom rozsahu na príprave politík súvisiacich so životným prostredím.\nPodľa čl. 6 ods. 3 Aarhuského dohovoru procesy účasti verejnosti budú zahŕňať primeraný časový rámec\npre jednotlivé fázy, ktorý poskytne dostatočný čas na informovanie verejnosti v súlade s odsekom 2 a pre\nverejnosť možnosť pripraviť sa a účinne sa zúčastňovať na rozhodovacom procese o životnom prostredí.\nPodľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru každá Strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú\nešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne.\nPodľa čl. 6 ods. 8 Aarhuského dohovoru každá Strana zabezpečí, aby pri rozhodovaní boli náležite\nzohľadnené výsledky účasti verejnosti.\nPodľa čl. 8 Aarhuského dohovoru každá Strana sa usiluje podporovať, pokým sú ešte možnosti otvorené,\núčinnú účasť verejnosti na príslušnej úrovni počas prípravy vykonávacích predpisov a iných všeobecne\npoužiteľných právne záväzných pravidiel orgánmi verejnej moci, ktoré môžu mať významný vplyv na\nživotné prostredie.\nNa tento účel by mali byť vykonané nasledujúce kroky:\na) mali by byť ustanovené dostatočné časové rámce pre účinnú účasť;\nb) mali by byť zverejnené návrhy predpisov alebo by mali byť inak verejne sprístupnené a\nc) verejnosti by mala byť daná možnosť pripomienkovania, a to priamo alebo prostredníctvom\nzastupiteľských poradných orgánov.\nVýsledky účasti verejnosti sa zohľadnia v najvyššej možnej miere.\nPodľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania\nuvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej\nvnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu\nkonaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci,\nktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.\nPodľa § 19 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha,\nprevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej\nkrajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je\nochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti, môže vláda Slovenskej republiky (ďalej len \"vláda\")\nnariadením vyhlásiť za národný park.\nPodľa § 50 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. zámer vyhlásiť chránený krajinný prvok, chránený areál,\nprírodnú rezerváciu, prírodnú pamiatku, chránené vtáčie územia, zóny chráneného územia alebo\n\nchránený strom je orgán ochrany prírody príslušný na ich vyhlásenie povinný písomne oznámiť\nvlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku dotknutého zamýšľanou ochranou, ktorého možno zistiť\nz evidencie v katastri nehnuteľností, dotknutej obci a dotknutým orgánom štátnej správy. Ak ide o\nchránené vtáčie územie a zóny chráneného územia, je týmto orgánom krajský úrad životného prostredia.\nOznámenie zámeru obsahuje najmä základnú charakteristiku zámeru na vyhlásenie ochrany, miesto\njeho realizácie. Ak je dotknutý väčší počet vlastníkov pozemkov alebo ak ich pobyt nie je známy, možno\noznámenie zámeru doručiť verejnou vyhláškou.\nObec je povinná do 15 dní od doručenia oznámenia zámeru informovať o ňom verejnosť vo svojom\núzemnom obvode a umožniť nahliadnuť doň na obvyklom mieste, najmä na úradnej tabuli, najmenej\npo dobu 15 dní.\nVlastník (správca, nájomca) dotknutého pozemku, obec a dotknutý orgán štátnej správy má právo\nnajneskôr do 30 dní od doručenia oznámenia zámeru alebo jeho verejného oznámenia podať k nemu\npísomné pripomienky orgánu ochrany prírody.\nOrgán ochrany prírody je povinný najneskôr do 30 dní pripomienky prerokovať s tým, kto ich podal (§\n50 ods. 2, 3, 4 zákona č. 543/2002 Z.z.)\nPodľa § 104 ods. 28 zákona č. 543/2002 Z.z. vláda do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona vydá nariadenie, ktorým vyhlási zóny Tatranského národného parku.\nSúdny dvor Európskej únie rozsudkom C-240/09 zo dňa 08.03.2011 rozhodol, že „Článok 9 ods.\n3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k\nspravodlivosti v záležitostiach životného prostredia schváleného v mene Európskeho spoločenstva\nrozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 nemá priamy účinok v práve Únie. Prináleží však\nvnútroštátnemu súdu, aby poskytol taký výklad procesného práva týkajúceho sa podmienok, ktoré je\npotrebné splniť na podanie správneho opravného prostriedku alebo žaloby, ktorý bude v čo najväčšej\nmožnej miere v súlade tak s cieľmi článku 9 ods. 3 tohto dohovoru, ako aj s cieľom účinnej súdnej\nochrany práv poskytovaných právom Únie...“\nVyhlasovanie jednotlivých zón a podzón chránených území vrátane stupňov ochrany, podrobnosti o\nich územnej ochrane a vymedzení hraníc ustanovuje všeobecne záväzným právnym predpisom orgán\noprávnený podľa zákona č. 543/2002 Z.z.\nPodľa § 19 ods. 1 uvedeného zákona národný park vyhlasuje vláda Slovenskej republiky nariadením.\nSamotný proces vyhlasovania národného parku alebo zón má viacero štádií, na ktorých sa môžu\nzúčastniť jednotlivé subjekty.\nV ustanovení § 50 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. má vlastník (správca, nájomca) dotknutého pozemku,\nobec a dotknutý orgán štátnej správy právo najneskôr do 30 dní od doručenia oznámenia zámeru\nalebo jeho verejného oznámenia podať k nemu písomné pripomienky orgánu ochrany prírody. V tomto\nustanovení je taxatívne stanovený okruh aktívne legitimovaných osôb oprávnených pripomienkovať\npredmetný zámer. Samotné informovanie verejnosti zabezpečuje príslušná obec, ktorá je podľa § 50\nods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. povinná do 15 dní od doručenia oznámenia zámeru informovať o\nňom verejnosť vo svojom územnom obvode a umožniť nahliadnuť doň na obvyklom mieste. Z obsahu\nadministratívneho spisu vyplýva, že táto povinnosť bola riadne splnená.\nPripomienky verejnosti môže obec uplatniť v pripomienkovom režime v súlade s § 50 ods. 3, 4 zákona\nč. 543/2002 Z.z. V uvedenom zákone nie je upravené právo verejnosti priamo podávať pripomienky\nk zámeru a to i z dôvodu, že tento je svojou povahou len podkladom pre vypracovanie návrhu\nvyhlasovacieho predpisu, ktorým je nariadenie vlády Slovenskej republiky. Verejnosť teda uplatňuje\n\npripomienky k návrhu tohto všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa ustanovujú zóny\nTatranského národného parku v rámci pripomienkového konania, vychádzajúc pritom z čl. 21 v spojení\ns čl. 9 a 10 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky (ďalej len SR) schválených uznesením\nvlády SR z 08. apríla 1997 č. 241 v znení platnom a účinnom v rozhodujúcom čase.\nPripomienku verejnosti je následne predkladateľ návrhu povinný vyhodnotiť a jej prípadné\nneakceptovanie odôvodniť v rámci vyhodnotenia pripomienkového konania. Z uvedeného je zrejmé, že\nverejnosť má možnosť uplatniť svoje pripomienky k návrhu všeobecne záväzného právneho predpisu,\nčo znamená, že má takmer rovnaké postavenie ako majú pripomienkujúce orgány.\nKrajský úrad životného prostredia akceptoval aj podávanie pripomienok verejnosti, ktorej pripomienky\nboli prerokované písomne, a to zverejnením oznámenia o vyhodnotení jej pripomienok na úradných\ntabuliach.\nDo vyhodnotenia pripomienok podaných fyzickými a právnickými osobami k Zámeru bolo možné\nnahliadnuť na Krajskom úrade životného prostredia v Prešove a v Žiline\na na obecných úradoch\nobcí dotknutých zámerom zonácie Tatranského národného parku. Verejnosti teda bola daná možnosť\npripomienkovania Zámeru, a preto ani žalobca nebol ukrátený na svojich právach, resp. oprávnených\nzáujmoch. Tento postup bol v súlade s čl. 8 písm. c/ Aarhuského dohovoru.\nKrajský úrad životného prostredia v Žiline v procese pripomienkovania Zámeru akceptoval podávanie\npripomienok verejnosti. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu obsahovo totožné námietky\npodalo viac ako 850 fyzických alebo právnických osôb. Správne orgány prerokovali predmetné obsahovo\ntotožné námietky, ktorých neakceptovanie bolo písomne odôvodnené. Preto sa nie je možné stotožniť\nso záverom krajského súdu, že správne orgány svojím prístupom neumožnili žalobcovi prístup k\nlegislatívnym zámerom vzťahujúcich sa k Zámeru.\nVerejnosti bola daná možnosť pripomienkovania Zámeru, ktorej pripomienky boli aj prerokované, a preto\nžalobca postupom správnych orgánov oboch stupňov nebol ukrátený na svojich právach a oprávnených\nzáujmoch.\nNa základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že žalovaný rozhodol v\nsúlade so zákonom, a preto podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 4S/346/2010-49 zo dňa 17. februára 2012 zmenil tak, že žalobu\nzamietol. Zároveň poukazuje i na obdobnú vec vedenú na „Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktorú\nodvolací súd rozhodol dňa 26.01.2012 rozsudkom sp. zn. 5Sžp/26/2011, ktorým potvrdil rozhodnutie\nsúdu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu. Uvedenou žalobou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorým\nžalobcovi nebolo priznané postavenie účastníka konania vo veci konania o pripomienkach žalobcu k\ndokumentu č. 2010/003 51/Dur: „Zámer na vyhlásenie zón Tatranského národného Parku“.\nO náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. s poukazom\nna § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech, náhradu trov prvostupňového\ni odvolacieho konania nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o\nsúdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}