Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sži/3/2013 z 31. 7. 2013 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2013, sp. zn. 2Sži/3/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1010202066.1 Najvyšší súd | 2Sži/3/2013 | ECLI:SK:NSSR:2013:1010202066.1 | 2013-07-31 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 57 SP, § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d8cbd1f-f6d0-4452-82b4-b2703327c27d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1010202066.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sži/3/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010202066
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Poláčková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:1010202066.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu EUREA, občianske združenie, IČO 30794242,
so sídlom v Bratislave, Tupého 25/A, zastúpeného advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, so sídlom v
Bernolákove, Národného oslobodenia 25, proti žalovanému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so
sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa
6. októbra 2010, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 S
338/2010-29 zo dňa 28. septembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 S
338/2010-29 zo dňa 28. septembra 2012 a konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom 4S 338/2010-29 zo dňa 28.septembra 2012 podľa
ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku zrušil fiktívne rozhodnutie žalovaného
zo dňa 6. októbra 2010 ako aj rozhodnutie žalovaného č. SLV-OLVS-40/2010 zo dňa 15. októbra 2010 a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške
254,88 €.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaný rozhodnutím č. PPZ-JKP-OJP-481-003/2010
zo dňa 9. septembra 2010 len čiastočne vyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie. Predmetné
rozhodnutie žalobca napadol rozkladom, ktorý bol žalovanému doručený 21. septembra 2010. Žalovaný
dňa 15. októbra 2010 rozhodnutím č. SLV-OLVS-40/2010 prvostupňové rozhodnutia žalovaného zrušil
a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Krajský súd poukázal na ustanovenia § 19 ods.
1 až ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č.
211/2000 Z. z.). Krajský súd je toho názoru, že predložením rozkladu vedúcemu ústredného orgánu
(ministrovi) sa rozumie deň doručenia rozkladu do podateľne tohto ústredného orgánu (ministerstva),
a preto vnútorné postupy o predkladaní pošty z hľadiska zachovania lehoty na vydanie rozhodnutia
o rozklade nie sú rozhodujúce. Podľa citovaných ustanovení v lehote 15 dní odo dňa doručenia
odvolania druhostupňovému správnemu orgánu bol žalovaný povinný vydať rozhodnutie o odvolaní
(rozklade). Žalovaný v zákonnej lehote rozhodnutie o rozklade nevydal, a preto nastala fikcia vydania
rozhodnutia, ktorým žalovaný rozklad zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. PPZ-
JKP-OJP-481-003/2010 zo dňa 9. septembra 2010 potvrdil. Lehota na vydanie rozhodnutia o rozklade
uplynula dňom 6. októbra 2010 a za deň doručenia tohto rozhodnutia žalobcovi sa považuje deň 8.
október 2010. Doručením druhostupňového správneho rozhodnutia účastníkom konania sa považuje
rozhodnutie za právoplatné a vykonateľné [§ 53 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v
znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok)]. Podľa krajského súdu je nesporné, že fiktívne



rozhodnutie ministra nemôže samo osebe spĺňať náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, čo však
neznamená, že takéto rozhodnutie stojí mimo prieskumu v správnom súdnictve. Podľa § 59 Správneho
poriadku musí totiž odvolací orgán preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu.

V súvislosti s ďalším druhostupňovým rozhodnutím žalovaného č. SLV-OLVS-40/2010 zo dňa 15.
októbra 2010 krajský súd uviedol, že je potrebné vychádzať z ustanovenia § 30 ods. 1 písm. i/ Správneho
poriadku, a teda ak sa v tej istej veci už právoplatne rozhodlo, nemožno opätovne o nej konať s
výnimkou prípadu, ak sa podstatne zmenil skutkový stav. Podľa názoru krajského súdu došlo po
vydaní právoplatného fiktívneho rozhodnutia (8. októbra 2010) k ďalšiemu rozhodnutiu o tom istom
predmete. Predmetné rozhodnutie následne vydané vo veci žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií
v rámci riadneho odvolacieho konania bolo vydané v rozpore so zákonnou úpravou, keďže rozhodol
o veci duplicitne, čím porušil zásadu dvojinštančnosti správneho konania a vydal rozhodnutie bez
právneho dôvodu (bez návrhu žalobcu na obnovu konania, prípadne v mimoodvolacom konaní). Navyše,
zákon č. 211/2000 Z.z. ani Správny poriadok nepripúšťajú možnosť po tom, ako bolo vo veci vydané
druhostupňové fiktívne rozhodnutie, toto anulovať vydaním ďalších rozhodnutí.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol rozsudok krajského
súdu zmeniť a konanie zastaviť alebo žalobu žalobcu zamietnuť. Žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie
k žalobe, v ktorom uviedol, že žaloba žalobcu je podaná predčasne, pretože v čase jej podania
nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté, tak ako to predpokladá ustanovenie § 247 a nasl. Občianskeho
súdneho poriadku. O rozklade žalobcu bolo rozhodnuté na to príslušným orgánom, ktorým je osobitná
komisia ministra vnútra Slovenskej republiky na prípravu návrhov rozhodnutí ministra o rozkladoch,
a to tak, že rozhodnutie Úradu justičnej a kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky č. PPZ-JKP-OJP-481-004/2010 zo dňa 9.septembra 2010 bolo zrušené a
vec vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie, vec teda nebola
právoplatne skončená. Žalovaný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2 Sž-o-KS 259/2004 z 28. mája 2005, 2 Sži 7/2011 z 21. marca 2012 a 6 Sži 5/2011 z 25. apríla 2012.
Z uvedených rozhodnutí najvyššieho súdu vyplýva, že pre počítanie lehoty na rozhodnutie o rozklade
(odvolaní) je potrebné počítať lehoty podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku a následne podľa § 19
ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. Žalovaný nikdy neargumentoval vnútornými predpismi o predkladaní
pošty, ako to uvádza krajský súd v napadnutom rozsudku, ale argumentoval odkazom na Správny
poriadok a prepojenosťou zákona č. 211/2000 Z. z. a Správneho poriadku. Žalovaný v odvolaní namietal
nedostatočné odôvodnenie rozsudku krajského súdu, pretože sa nevysporiadal s námietkami účastníka
konania, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá
veta Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Rozhodol
bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol oznámený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a jeho internetovej
stránke www.nsud.sk (§ 156 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta
Občianskeho súdneho poriadku).

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis
žalovaného č. SLV-OLVS-40/2010, zistil, že žalobca žiadosťou doručenou Prezídiu Policajného zboru,
Úradu justičnej a kriminálnej polície, Odboru justičnej polície, dňa 6. septembra 2010 požiadal podľa
zákona č. 211/2000 Z. z. o sprístupnenie úradného spisu vedeného Prezídiom Policajného zboru pod
č. PPZ-248/JPK-OEK-2007.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej
polície, rozhodnutím č. PPZ-JKP-OJUP-481-004/2010 zo dňa 9. septembra 2010 čiastočne nevyhovelo
žiadosti žalobcu.



Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad doručený prvostupňovému
správnemu orgánu - Prezídiu Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Odboru justičnej
polície, 21. septembra 2010.

Rozklad bol 5. októbra 2010 doručený osobitnej komisii ministra vnútra Slovenskej republiky na prípravu
návrhov rozhodnutí ministra o rozkladoch.

Žalovaný o rozklade rozhodol dňa 15. októbra 2010 rozhodnutím č. SLV-OLVS-40/2010 tak, že
rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Úradu justičnej a
kriminálnej polície č. PPZ-JKP-OJUP-481-004/2010 zo dňa 9. septembra 2010 zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Žalobca rozhodnutie o rozklade prevzal 19. októbra 2010.

Medzi účastníkmi je spornou otázka počítania lehoty na rozhodnutie žalovaného o rozklade.

Primárne je potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. ak nie
je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o
správnom konaní, t. j. Správny poriadok.

V ustanovení § 19 zákona č. 211/2000 Z. z. je osobitne upravené odvolacie konanie proti rozhodnutiam
povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie alebo proti fiktívnym rozhodnutiam povinnej osoby
podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. Ide o úpravu miesta podania odvolania (rozkladu), lehoty
na podanie odvolania (rozkladu), určenie subjektu, ktorý rozhodne o odvolaní (rozklade), lehoty na
rozhodnutie o podanom odvolaní (rozklade) a o možnosti preskúmania rozhodnutia súdom.

Lehota na rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorá je v predmetnej právnej veci sporná, je upravená
v ustanovení § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. Citované ustanovenie ju upravuje nasledovne:
„Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou.“ Ide o
jednoznačné určenie lehoty, ktorá sa nezačína počítať od doručenia odvolania (rozkladu) žalobcu
odvolaciemu orgánu, ale až od doručenia odvolania (rozkladu) odvolaciemu orgánu povinnou osobou, v
tomto prípade prvostupňovým správnym orgánom žalovanému, resp. jeho osobitnej komisii na prípravu
návrhov rozhodnutí o rozkladoch. Zákon č. 211/2000 Z. z. osobitne nerieši dobu od podania odvolania
(rozkladu) povinnej osobe do predloženia odvolania (rozkladu) odvolaciemu orgánu, preto je potrebné
postupovať v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 1 zákona č.
211/2000 Z. z.

V zmysle ustanovenia § 57 Správneho poriadku správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal,
môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka
iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia (ods. 1).
Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s
výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní
odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania (ods. 2).

Až v tomto okamihu, po predložení veci odvolaciemu orgánu (v predmetnej právnej veci osobitnej komisii
ministra vnútra Slovenskej republiky na prípravu rozhodnutí ministra o rozkladoch), začína odvolaciemu
orgánu plynúť 15-dňová lehota na rozhodnutie o odvolaní (rozklade) zakotvená v § 19 ods. 3 zákona č.
211/2000 Z. z., pretože až v tomto štádiu odvolacieho konania sa uplatní zásada lex specialis derogat legi
generali (osobitný zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie). Inak povedané,
odvolací správny orgán je povinný o odvolaní (rozklade) rozhodnúť v lehote 15 dní od jeho doručenia od
prvostupňového správneho orgánu, ktorý už vykonal potrebné úkony v zmysle § 57 ods. 1 Správneho
poriadku v spojení s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. Uvedený právny názor je totožný aj s názorom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreným v jeho rozsudkoch sp. zn. 2 Sž-o-KS 259/2004 zo



dňa 28. septembra 2005, sp. zn. 2 Sži 7/2011 zo dňa 21. marca 2012 a sp. zn. 2 Sži 7/2012 zo dňa
27. marca 2013.

Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov bolo rozhodnutie žalovaného o
rozklade vydané v lehote upravenej v § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., keď rozklad bol predložený
osobitnej komisii ministra v lehote 30 dní od doručenia rozkladu prvostupňovému správnemu orgánu
vyplývajúcej z § 57 ods. 2 Správneho poriadku, a žalovaný rozhodol v lehote 15 dní od predloženia
rozkladu prvostupňovým správnym orgánom upravenej v § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. Nedošlo
preto k vzniku fiktívneho rozhodnutia o rozklade, pretože neboli pre jeho vznik splnené podmienky
vyplývajúce z § 19 ods. 3 druhá veta zákona č. 211/2000 Z. z.

Rozhodnutie žalovaného č. SLV-OLVS-40/2010 zo dňa 15. októbra 2010, vydané v zákonnej lehote,
je v prospech žalobcu, nakoľko žalovaný prvostupňové rozhodnutie č. PPZ-JKP-OJP-481-004/2010
z 9. septembra 2010 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Administratívne konanie teda nebolo právoplatne skončené, pretože o žiadosti žalobcu podľa zákona
č. 211/2000 Z. z. znova prebieha prvostupňové konanie. Vychádzajúc z uvedeného, nie je splnená
základná podmienka súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku,
teda existencia právoplatného druhostupňového rozhodnutia, ktoré by bolo spôsobilým predmetom
súdneho prieskumu. Ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorého následkom je
zastavenie konania v zmysle ustanovenia § 104 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho
súdneho poriadku.

Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení Najvyšší súd Slovenskej
republiky dospel k záveru, že krajský súd nesprávne právne vec posúdil, neposúdil, resp. nesprávne
posúdil, vzťah medzi ustanoveniami § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. a § 57 Správneho poriadku
a nesprávne vyhodnotil absenciu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu druhého stupňa, ktoré
by mohlo byť spôsobilým predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“.

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa
§ 250ja ods. 3 posledná veta v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 S 338/2010-29 zo dňa 28. septembra 2012 a konanie
zastavil podľa § 104 ods. 1 prvá veta v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta
a § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania
nepriznal, keďže konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.