Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/88/2012 z 29. 9. 2013
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2013, sp. zn. 9So/88/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1010202018.1
Najvyšší súd | 9So/88/2012 | ECLI:SK:NSSR:2013:1010202018.1 | 2013-09-29 | Rozsudok
Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 228 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., § 78 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/27c1ae05-d5f8-4cf9-9921-0aee3c4393c1
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1010202018.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/88/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010202018
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:1010202018.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej
a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci navrhovateľa: S. O.,
bytom F., S.. XXXX/XX, zastúpeného Q. O., bytom Bratislava, S. XXXX/XX, proti odporkyni: Sociálnej
poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o sirotský dôchodok, na odvolanie odporkyne proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5Sd 103/10-24 zo dňa 28. marca 2012, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 5Sd 103/10-24
zo dňa 28. marca 2012   m e n í    tak, že rozhodnutie odporkyne číslo XXX  XXX  XXXX  X  zo dňa
21. septembra 2010   p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi  náhradu trov  konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia zrušil rozhodnutie odporkyne
číslo XXX  XXX  XXXX  X  zo dňa 21. septembra 2010, ktorým zamietla žiadosť o sirotský dôchodok
podľa § 76 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon“) a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom
ich náhradu nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím zamietla žiadosť o
sirotský dôchodok z dôvodu, že zomrelý rodič navrhovateľa v období desiatich rokov pred smrťou, teda v
období od 7. júla 1999 do 6. júla 2009 nezískal potrebnú dobu piatich rokov dôchodkového poistenia na
nárok na invalidný dôchodok.  Navrhovateľ sa domáhal zrušenia tohto rozhodnutia s tým, že zomrelému
otcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len „SZČO“) vznikla účasť na dôchodkovom
poistení dňom 1. júla 2007 a za chýbajúcich 99 dní je ochotný poistné  zaplatiť.

Odporkyňa možnosť doplatenia poistného vo vyjadrení k návrhu odmietla s poukazom na to, že zomrelý
rodič si nesplnil povinnosť nahlásiť sa do poistenia podľa § 228 ods. 3 zákona.

Krajský súd mal preukázané, že nebohý otec navrhovateľa zomrel 7. júla 2009 a v posledných  10 rokoch
od 7. júla 1999 do 7. júla 2009 získal len 4 roky a 266 dní dôchodkového poistenia, pričom podľa § 72
ods. 1 zákona na získanie nároku je potrebných  5 rokov dôchodkového poistenia. Vyslovil názor, že
s nesplnením oznamovacej povinnosti a povinnosti prihlásiť sa na dôchodkové poistenie, uvedených
v § 228 ods. 1,3 zákona nemožno spájať následok nemožnosti zaplatenia dlžného poistného na
dôchodkovom poistení pozostalou osobou, ak o toto doplatenie navrhovateľ prejavil záujem.  Poukázal
pritom  na § 78 ods. 1 zákona, z ktorého jednoznačne vyplýva možnosť zaplatenia dlžného poistného  na
dôchodkové poistenie, ak ho povinne dôchodkovo poistená osoba nezaplatila včas a v správnej sume.



Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa včas odvolanie. Namietala, že predmetom napadnutého
rozhodnutia je posúdenie splnenia podmienok nároku na dôchodkovú dávku navrhovateľa a nie
skutočnosť, či a prípadne od akého dátumu vzniklo zomrelému otcovi navrhovateľa dôchodkové
poistenie, resp. či navrhovateľ má právo spätne doplatiť poistné za zomretého rodiča. Ak navrhovateľ
žiadal doplatiť dlžné poistné za zomretého otca, mal o to požiadať odporkyňu samostatnou žiadosťou,
o ktorej by odporkyňa vydala samostatné rozhodnutie, prípadne mohol podať žalobu na súd. Uvedená
otázka patrí v prvom stupni do vecnej príslušnosti pobočky, do pôsobnosti ktorej patrí rozhodovať v
prvom stupni o vzniku,  prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Preto podľa
názoru odporkyne krajský súd nepreskúmaval rozhodnutie odporkyne, ale posudzoval otázku vzniku
povinného dôchodkového poistenia zomretého otca navrhovateľa a možnosť doplatenia poistného
navrhovateľovi. Odporkyňa nesúhlasí ani s názorom krajského súdu, že zomrelému otcovi navrhovateľa
vzniklo povinné dôchodkové poistenie a že navrhovateľovi ako pozostalej sirote vzniklo právo dodatočne
za neho zaplatiť poistné. Podľa zisteného skutkového stavu C. O. bol povinný prihlásiť sa na
nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie ako SZČO od 1. júla 2007 do 30. júna 2009 a za dané
obdobie mal platiť poistné ako SZČO, čo však nesplnil a preto mu povinné dôchodkové poistenie
nevzniklo. Dodatočné prihlásenie na dôchodkové poistenie pozostalou osobou zákon o sociálnom
poistení neumožňuje. Z uvedených dôvodov odporkyňa žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského
súdu zmenil a napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil.

Navrhovateľ  vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že hoci jeho otec si nesplnil povinnosť prihlásiť
sa do poistenia, toto poistenie mu vzniklo od 1. júla 2007 a doba trvania tohto poistenia mala byť
zhodnotená. V opačnom prípade by odporkyňa nebola oprávnená vymáhať dlžné poistné. Ak obdobie
z titulu SZČO trvalo od 1. júla 2007  do 30. júna 2009, bude zaplatená celá suma dlžného poistného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10   ods. 2 OSP)
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru,
že odvolaniu odporkyne treba vyhovieť.

Podľa § 76 ods. 1 zákona nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa, ktorému zomrel rodič
alebo osvojiteľ dieťaťa, ak rodič alebo osvojiteľ ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku,
predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku alebo ku dňu smrti získal počet rokov
dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok alebo splnil podmienky nároku na starobný
dôchodok alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že otec navrhovateľa, narodený dňa XX. I. XXXX, zomrel
7. júla 2009 a ku dňu smrti nebol poberateľom starobného, predčasného ani invalidného dôchodku,
ani nezomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo z choroby z povolania. Navrhovateľovi  by nárok na
sirotský dôchodok vznikol, ak by ku dňu smrti jeho otec získal potrebný počet rokov podľa § 72 ods. 1 a §
72 ods. 2 zákona, teda minimálne 5 rokov dôchodkového poistenia, za posledných 10 rokov pred dňom
smrti. Odporkyňa v rozhodnej dobe zhodnotila 4 roky a 266 dní poistenia. Správnosť tohto hodnotenia
navrhovateľ nespochybňoval, žiadal však o zhodnotenie ďalšej doby od 1. júla 2007 do 30. júna 2009.
Sám však potvrdil, že poistné za toto ďalšie obdobie doteraz nebolo zaplatené, ale je ochotný ho doplatiť.

Podľa § 21 ods. 1 zákona povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne
zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku,
za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu
34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním  a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako
12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho
roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu  alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného   v § 138 ods.
9, ak tento zákon neustanovuje inak

Podľa § 228 ods. 1 zákona samostatne zárobkovo činná osoba je povinná, ak tento zákon neustanovuje
inak, predložiť príslušnej pobočke do 30. júna kalendárneho roka výpis  z daňového priznania vrátane
výpisu z opravného daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok; dodatočné daňové priznanie,
ktoré má vplyv na vznik a zánik jej nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia v bežnom roku,
je povinná predložiťdo ôsmich dní od jeho predloženia správcovi dane.



Podľa § 228 ods.3 zákona  samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské
poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z
týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku.

Podľa § 78 ods. 1 zákona  povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe
a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, ktoré nezaplatili včas a v správnej sume poistné na
dôchodkové poistenie za obdobie, za ktoré boli povinné platiť poistné  na dôchodkové poistenie, sa toto
obdobie započíta na nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok
a na určenie ich sumy ako obdobie dôchodkového poistenia odo dňa, v ktorom bola zaplatená celá
suma dlžného poistného na dôchodkové poistenie. To platí aj na nárok na vdovský dôchodok, vdovecký
dôchodok a sirotský dôchodok po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete a na určenie ich sumy, ak vdova,
vdovec alebo sirota zaplatili dlžnú sumu poistného na dôchodkové poistenie po fyzickej osobe uvedenej
v prvej vete. Na účely určenia sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zomretého
poistenca sa poistné zaplatené podľa druhej vety považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že vznik účasti SZČO na povinnom dôchodkovom poistení nie je
závislý od splnenia povinnosti SZČO prihlásiť sa na nemocenské a dôchodkové poistenie. Účasť na
povinnom dôchodkovom poistení (na rozdiel od účasti na dobrovoľnom dôchodkovom poistení)  vzniká
podľa § 21 ods. 1 zákona od 1. júla  kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý
príjem z podnikania bol vyšší ako 12-násobok vymeriavací základ uvedený v § 138 ods. 9.

Rozhodujúcim pre vznik účasti na povinnom dôchodkovom poistení je dosiahnutie príjmu vyššieho
ako vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 9 v jednom kalendárnom roku. Obdobne nižší príjem v
kalendárnom roku má bez ďalšieho za následok zánik poistenia od 1. júla nasledujúceho kalendárneho
roku, a to bez ohľadu na to,  či SZČO odhlášku podala alebo nie.

Nesplnenie si povinnosti uvedenej v § 228 ods. 1 a 3 zákona, nemá na vznik (zánik) účasti na povinnom
dôchodkovom poistení žiadny vplyv; nesplnenie si takej povinnosti môže mať za následok iba postup
odporkyne uvedený napr. v § 239 a § 240 zákona (pokuta, penále).

Z uvedených dôvodov nie je dôvodná námietka odporkyne, že navrhovateľovi ako pozostalej sirote
nevzniklo právo dodatočne zaplatiť poistné za povinne nemocensky a dôchodkovo poisteného otca, ak
také povinné poistenie z titulu jeho samostatnej zárobkovej činnosti skutočne vzniklo.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že ak účasť zomretého od 1. júla 2007 podľa § 21
ods. 1 v spojení s § 138 ods. 9 zákona vznikla, potom v súlade s § 78 ods. 1 veta prvá a druhá zákona,
potom  možno obdobie takého poistenia započítať na účely nároku na sirotský dôchodok, avšak  až odo
dňa, ktorým bude zaplatená celá suma dlžného poistného na dôchodkové poistenie. Nárok na sirotský
dôchodok by navrhovateľovi mohol vzniknúť až dňom zaplatenia poistného.

Keďže navrhovateľ sám potvrdil, že dlžné poistné nebolo uhradené, odporkyňa nepochybila, keď
obdobie od 1. júla 2007 do 30. júna 2009 ako obdobie dôchodkového poistenia nehodnotila. Bez
uvedeného obdobia (až do doplatenia poistného) nie je splnená podmienka potrebnej doby piatich rokov
dôchodkového poistenia zomrelého rodiča a preto odvolací súd rozhodnutie odporkyne považoval za
zákonné.

Odvolací súd z uvedených dôvodov rozhodnutie i postup odporkyne považoval za zákonné a preto
rozsudok krajského súdu podľa § 220 OSP v spojení s § 250l ods. 2  a § 250ja ods. 3 OSP zmenil tak,
že preskúmavané rozhodnutie odporkyne potvrdil (§ 250q ods. 2 OSP).

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224
ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, pretože v  konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.