{"guid": "6ca57e11-1e34-4012-a6b5-16924fb86745:7c947ee0-8e05-40cb-811e-b5246bc20626", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1010201974.1", "spisova_znacka": "3Sži/1/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/1/2013 z 4. 7. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 4. júla 2013, sp. zn. 3Sži/1/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1010201974.1", "identifikacne_cislo": "1010201974", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2013-07-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-3", "nazov": "§ 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c947ee0-8e05-40cb-811e-b5246bc20626", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201974.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201974.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201974.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sži/1/2013\n1010201974\n04. 07. 2013\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2013:1010201974.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske združenie, so sídlom\nTupého 25/A, Bratislava, zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát so sídlom Západný rad 39,\nBratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava,\no preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 04.10.2010 a rozhodnutia žalovaného č.\nSLV-OLVS-39/2010 zo dňa 15.10.2010, o odvolaní žalovaného a odvolaní žalobcu proti výroku o\ntrovách konania proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/327/2010-38 zo dňa 28.09.2012,\njednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/327/2010-38 zo dňa\n28.09.2012 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“) fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 04.10.2010, ktoré vzniklo\nmárnym uplynutím 15 dňovej lehoty odo dňa doručenia odvolania druhostupňovému správnemu orgánu\npodľa § 19 ods. 3 zák. č zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Krajský súd\nsúčasne zrušil aj rozhodnutie žalovaného vydané pod č. SLV-OLVS-39/2010 zo dňa 15.10.2010 a vec\nvrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že fiktívne rozhodnutie vytvorilo prekážku rozhodnutej\nveci podľa § 30 ods. 1 písm. i/ Správneho poriadku, ktorá bráni vydaniu riadneho rozhodnutia v tej istej\nveci.\nKrajský súd vychádzal z premisy, že predložením rozkladu vedúcemu ústredného orgánu (ministrovi), sa\nrozumie deň doručenia rozkladu do podateľne tohto ústredného orgánu (ministerstva), a preto vnútorné\npostupy o predkladaní pošty z hľadiska zachovania lehoty na vydanie rozhodnutia o rozklade nie sú\nrozhodujúce. Podľa § 19 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej „ zákon\nč. 211/2000 Z.z.“) v lehote 15 dní odo dňa doručenia odvolania druhostupňovému správnemu orgánu\nbol žalovaný povinný vydať rozhodnutie o odvolaní (rozklade). Žalovaný v zákonom určenej lehote\nrozhodnutie o rozklade nevydal, a preto nastala fikcia vydania rozhodnutia, ktorým žalovaný rozklad\nzamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. KM-759-001/SI-2010 zo dňa 26.08.2010\npotvrdil. Lehota na vydanie rozhodnutia uplynula dňom 04.10.2010 (prvý pracovný deň po sobote) a za\ndeň doručenia tohto rozhodnutia žalobcovi sa považuje deň 06.10.2010. Doručením druhostupňového\nsprávneho rozhodnutia účastníkom konania sa považuje rozhodnutie za právoplatné a vykonateľné (§\n53 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov).\nV rozhodnom čase žalobcovi nebolo doručené žiadne rozhodnutie o rozklade, preto platí právna fikcia,\nže minister vnútra Slovenskej republiky ako odvolací orgán rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie\nnapadnuté rozkladom potvrdil. Fiktívne rozhodnutie ministra nemôže samo o sebe spĺňať náležitosti §\n47 správneho poriadku, čo však neznamená, že takéto rozhodnutie stojí mimo prieskumu v správnom\n\nsúdnictve. Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov, preto ho podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nRozhodnutie žalovaného č. SLV-OLVS-39/2010 zo dňa 15.10.2010 krajský súd zrušil, keď mal vzhľadom\nna vyššie uvedené za to, že ide o ďalšie rozhodnutie o tom istom predmete po vydaní fiktívneho\nrozhodnutia žalovaného.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby ho odvolací\nsúd zmenil tak, že žalobný návrh žalobcu o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia zo dňa 04.10.2010\nzamietne. Namietal, že z logického výkladu prvej vety ust.\n§ 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. vyplýva, že odvolací orgán je povinný rozhodnúť do 15 dní od\ndoručenia odvolania povinnou osobou, nehovorí o tom, že odvolací orgán je povinný rozhodnúť do 15\ndní odo dňa doručenia odvolania žiadateľom. Povinnou osobou bol v tomto prípade Úrad boja proti\nkorupcii Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý v súlade s § 57\nzákona č. 71/1967 Zb. rozklad spolu so spisovým materiálom postúpil svojmu nadriadenému orgánu,\nktorou je osobitná komisia ministra vnútra Slovenskej republiky na prípravu návrhov rozhodnutí ministra\no rozkladoch, v lehote 30 dní, tak ako to ustanovuje § 57 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Osobitnej\nkomisii ministra vnútra Slovenskej republiky na prípravu návrhov rozhodnutí ministra o rozkladoch ako\nnadriadenému orgánu, bol rozklad žalobcu doručený povinnou osobou dňa 05.10.2010. Následne na\nto vydal minister vnútra Slovenskej republiky dňa 15.10.2010 rozhodnutie č. SLV-39/OLVS-2010. Toto\nrozhodnutie bolo vydané v 10. deň odo dňa doručenia rozkladu povinnou osobou na osobitnú komisiu\nministra vnútra Slovenskej republiky na prípravu návrhov rozhodnutí ministra o rozkladoch, bolo teda\nvydané v súlade s lehotou stanovenou v § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. Z obsahu administratívneho\nspisu SLV-39/OLVS-2010 považoval žalovaný za jednoznačne preukázané, že rozklad žalobcu bol\npovinnej osobe doručený dňa 22.09.2010. Tento bol povinnou osobou spolu so súvisiacim spisovým\nmateriálom odvolaciemu orgánu doručený 30.09.2010 (teda v lehote vyplývajúcej z § 57 ods. 2 zákona\nč. 71/1967 Zb.), pričom minister rozhodol o rozklade dňa 15.10.2010 (teda v lehote stanovenej v §\n19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.). Na podporu týchto tvrdení poukázal na právoplatné rozhodnutia v\nskutkovo a právne zhodných veciach, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2SžoKS\n259/2004 zo dňa 28.05.2005 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sži/7/2011 zo\ndňa 21.03.2012.\nŽalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.\nŽalobca podal odvolanie proti výroku o trovách konania a žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov\nprvostupňového konania v uplatnenej výške 335,04 €. Uviedol, že podaním zo dňa 20.12.2010 si\nuplatnil náhradu trov konania v celkovej výške 335,04 €, pričom pri vyčíslení trov právneho zastúpenia\npostupoval podľa ust. § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, keďže predmetom žaloby boli dve\nrozhodnutia - 1. fiktívne rozhodnutie zo dňa 04.10.2010 a 2. písomne vyhotovené rozhodnutia zo dňa\n15.10.2010. Išlo teda o konanie o dvoch spojených veciach, a preto mala byť priznaná zvýšená náhrada\ntrov konania v zmysle ust. § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa postupom podľa § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm.\nh/ O.s.p., napadnutý rozsudok pre nesprávny výklad a aplikáciu ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č.\n211/2000 Z.z. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nPodľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia\nodvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal\nrozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto\nrozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.\n\nPreskúmaním veci najvyšší súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu malo byť fiktívne rozhodnutie\nžalovaného zo dňa 04.10.2010, pričom medzi účastníkmi konania bol sporný výklad ustanovenia § 19\nods. 3 veta prvá zákona č. 211/2000 Z.z., a to s ohľadom na skutočnosť, že uvedené ustanovenie\nspája povinnosť rozhodnúť o odvolaní do 15 dní, od právnej skutočnosti, ktorá je vymedzená ako\n„doručenie odvolania povinnou osobou“. Výklad predmetného ustanovenia uskutočňoval najvyšší súd\nako súd odvolací v právnej veci v rozsudku sp. zn. 3Sži/19/2012 [EUREA, občianske združenie c/a\nMinisterstvo vnútra SR] zo dňa 04.12.2012. V súlade s § 250ja ods. 7 O.s.p. najvyšší súd poukazuje na\nrozsudok ako relevantnú prejudikatúru a uvádza jeho text:\n,,Ustanovenie § 19 ods. 3 veta prvá zákona č. 211/2000 Z.z. vychádza z doručenia odvolania\npovinnou osobou a nie z doručenia odvolania žiadateľom. Toto ustanovenie systematicky nadväzuje na\nsubsidiárnu aplikáciu ustanovení správneho poriadku na konanie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Podľa §\n22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa\ntohto zákona všeobecné predpisy v správnom konaní. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na právne\nsituácie neupravené zákonom č. 211/2000 Z.z. sa subsidiárne aplikuje správny poriadok. Odvolacie\nkonanie je takýmto spôsobom subsidiárne upravené v správnom poriadku. Najvyšší súd v prvom rade\npoukazuje na ustanovenie § 54 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého odvolanie sa podáva na\nsprávnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Vychádza sa tu z predpokladu, že konanie sa\nvedie v administratívnom spise a administratívny spis vedie a má ho k dispozícii prvostupňový orgán,\npreto odvolanie sa podáva na správnom orgáne prvého stupňa. V nadväznosti na podané odvolanie\nsprávny orgán má v zmysle § 57 ods. 1 správneho poriadku možnosť vybaviť vec autoremedúrou a o\nodvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie. Následne, ak nezvolí tento procesný\npostup v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 správneho poriadku, predloží odvolanie spolu s výsledkami\ndoplneného konania so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď\nodvolanie došlo a upovedomí o tom účastníka konania. V tomto kontexte najvyšší súd dospel k záveru,\nže ustanovenie § 19 ods. 3 prvá veta zákona č. 211/2000 Z.z. počíta s týmto procesom predkladania\nspisu prvostupňovým správnym orgánom, a preto sa ustanovuje 15 dňová lehota na rozhodnutie od\ndoručenia odvolania povinnou osobou, tzn. od doručenia odvolania spolu so spisovým materiálom. Tento\npostup sa primerane aplikuje na konanie o rozklade (§ 61 ods. 3 správneho poriadku). Rozhodnutiu o\nrozklade predchádza procesný postup rozkladovej komisie a vyhotovenie návrhu rozkladovou komisiou,\nktorá vykonáva procesné úkony spojené s predložením veci na rozhodnutie o rozklade, obdobne ako\nsprávny orgán prvého stupňa. Rozkladová komisia preto tieto úkony robí najneskôr v lehote podľa § 57\nods. 2 správneho poriadku v spojení s § 61 ods. 3 správneho poriadku. Podľa názoru najvyššieho súdu\nzmienená subsidiárna aplikácia správneho poriadku i na konanie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. je\nv súlade s princípom dobrej verejnej správy. Z tohto dôvodu najvyšší súd dospel k záveru, že lehota\nna rozhodnutie ministrovi podľa § 19 ods. 3 prvá veta zákona č. 211/2000 Z.z. plynie od predloženia\nrozkladu spolu so spisom.“\nKeďže lehota na vydanie rozhodnutia o odvolaní plynula od predloženia rozkladu spolu so spisom\ndňa 05.10.2010, ktoré v danom prípade bolo vykonané prípisom č. PPZ-OKAP-264-001/2010 zo dňa\n30.09.2010, je vylúčené, aby fiktívne rozhodnutie vzniklo dňa 04.10.2010 tak, ako to tvrdil žalobca.\nFiktívne rozhodnutie v danej veci nevzniklo. Neexistuje prekážka res iudicata brániaca krajskému súdu\nv súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-39/2010 zo dňa 15.10.2010.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/327/2010", "guid": "89c862e0-4d22-44e3-bfe4-e66a7ab705a0:defee571-f410-4a69-96d8-608da0165332", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}