{"guid": "2fafe1ca-23c3-44fe-ae86-d387ecfe6a92:e8e5afba-e034-4587-b68c-912dbc87825c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1010201965.1", "spisova_znacka": "5Sžp/8/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/8/2012 z 28. 3. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2013, sp. zn. 5Sžp/8/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1010201965.1", "identifikacne_cislo": "1010201965", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2013-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e8e5afba-e034-4587-b68c-912dbc87825c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201965.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201965.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201965.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžp/8/2012\n1010201965\n28. 03. 2013\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2013:1010201965.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej\na členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci žalobkyne F., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom G., zastúpenej JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom so sídlom Riečna 2,\nBratislava, proti žalovanému Obvodnému úradu Bratislava - Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom\nLamačská cesta 8, Bratislava, za účasti obchodnej spoločnosti SC REAL, s. r. o., so sídlom Heydukova\n6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 29. septembra 2010 č. A/2010/2147/\nMRV, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súde v Bratislave z 16. decembra 2011, č. k.\n4S/332/2010-37, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súde v Bratislave z 16. decembra\n2011 č. k. 4S/332/2010-37 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) zamietol žalobu žalobkyne proti rozhodnutiu žalovaného z 29.\nseptembra 2010 č. A/2010/2147/MRV, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán zmenil\nrozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. RST/2004/5994/21/HAN-2 z 26. januára 2004, ktorým\nbolo vydané stavebné povolenie na stavbu „Prestavba podkrovia na Trenčianskej 16 a 18, Bratislava“\nstavebníkovi obchodnej spoločnosti SC REAL, spol. s r. o., Bratislava na Trenčianskej ulici č. 16 a 18,\nsúpisné číslo XXX a XXX, na pozemku parc. č. XXXX/X a XXXX/X v k. ú. I. za účelom vybudovania\ndvoch mezonetových bytov v podkroví jestvujúceho päťpodlažného bytového domu tak, že v časti\npoučenie doplnil o druhý odsek s textom : „Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom až po vyčerpaní\nriadnych opravných prostriedkov“, s tým, že v ostatnej časti zostalo napadnuté rozhodnutie v platnosti.\nKrajský súd tak rozhodol po tom, ako mal za jednoznačne preukázané, že žalobkyňa sa v žalobe\nzamerala výlučne len na prerušenie stavebného konania do právoplatného rozhodnutia o určení\nneplatnosti „Zmluvy o vstavbe bytov obytného domu na Trenčianskej ulici č. 16 a 18“ uzavretej 18.\njanuára 1999 (ďalej len „Zmluva o vstavbe“), pričom žiadne ďalšie námietky súvisiace s predmetom\nstavebného rozhodnutia neuviedla. Krajský súd uviedol, že tento návrh o určenie neplatnosti Zmluvy o\nvstavbe príslušné súdy zamietli a rozhodnutia v oboch stupňoch nadobudli právoplatnosť. Ďalej krajský\nsúd uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 58 ods. 2, resp.\n§ 139 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „stavebný zákon“) stavebníkovi, ktorý v súlade s ustanoveniami zákona č. 182/1993\nZ. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n182/1993 Z. z.“) preukázal právo k stavbe Zmluvou o vstavbe, pričom žalovaný riadne preukázal, že\n\noznačená zmluva je účinná, ktorá okolnosť nastala povolením vkladu do katastra nehnuteľnosti, čo\nvyplýva z listu vlastníctva č. XXXX.\nZ týchto dôvodov považoval krajský súd žalobu žalobkyne za neopodstatnenú.\nO trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnej žalobkyni náhradu\ntrov konania nepriznal.\nRozsudok krajského súdu napadla v zákonnej lehote podaným odvolaním žalobkyňa namietajúc, že\nkrajský súd sa vecou zaoberal nedostatočne, nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevykonal dostatok\ndôkazov, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záver.\nŽalobkyňa poukazovala na to, že podaním z 30. apríla 2004 požiadala o prerušenie stavebného konania\nz dôvodu, že ako vlastníčke bytu a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na\npozemku v k. ú. I., zapísanom na LV č. XXXX boli porušené jej práva, nakoľko v zmysle Zmluvy o vstavbe\nbola dohodnutá vstavba dvoch bytov s tým, že vlastníkom bytov v uvedenom bytovom dome nebol\nprevedený do ich vlastníctva podiel na spoločnej časti domu - podkrovie a povala, hoci táto povinnosť\nprevádzajúcej Mestskej časti Bratislava - Ružinov vyplývala z ustanovenia § 2 ods. 4 zákona č. 182/1993\nZ. z..\nĎalej žalobkyňa poukazovala na to, že o prevod bytu v predmetnom obytnom dome do svojho vlastníctva\npožiadala ešte v roku 1990, ostatní nájomníci v roku 1994, pričom „Zmluva o vstavbe“ uzavretá medzi\nMestskou časťou Bratislava - Ružinov a spoločnosťou SC REAL, spol. s r. o. dňa 18. januára 1999, z\nčoho vyplýva, že bol porušený zákon a nebola s nimi uzavretá zmluva o prevode vlastníctva bytu do\ndvoch rokov, konali tak až po zavkladovaní „Zmluvy o vstavbe“ a takéto konanie považuje žalobkyňa\nza účelové, za účelom obohatenia sa a poškodenia vlastníkov v majetkovej sfére tým, že sa im zmenšil\nspoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a príslušenstve. Žalobkyňa zotrvala\nna názore, že po podaní žiadosti o odkúpenie bytu vznikol Hlavnému mestu Slovenskej republiky\nBratislave a Mestskej časti Bratislava - Ružinov záväzok previesť byt do vlastníctva nájomcu a nebolo\npritom ich právom ukrátiť nájomcov, a teda i žalobkyňu na jej právach a zmenšiť jej budúci majetok.\nŽalobkyňa vyslovila názor, že po podaní žiadosti o odkúpenie bytu jej existovalo predkupné právo, a teda\nak mali prevádzatelia zámer odpredať časť spoločných priestorov, mali ich najskôr ponúknuť nájomcom.\nZ uvedeného dôvodu žalobkyňa zastáva názor, že jej nárok je opodstatnený.\nPreto žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak,\nže napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov zruší a vec vráti na\nďalšie konanie.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení na odvolanie žalobkyne navrhoval napadnutý rozsudok ako vecne\nsprávny potvrdiť. Uviedol, že odvolanie žalobkyne je neopodstatnené, pretože žalobkyňa v odvolaní\nargumentuje výlučne skutočnosťami o ktorých bolo už právoplatne rozhodnuté v rámci iných konaní, a\nto v konaní pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 16C 53/04 a Krajským súdom v Bratislave\npod sp. zn. 6Co 328/05. Žalobkyňa v odvolaní neuvádza žiadne nové konkrétne dôvody a skutočnosti,\nktoré spôsobujú údajný nesprávny právny záver napadnutého rozsudku.\nVzhľadom na uvedené žiadali odvolanie žalobkyne zamietnuť a rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 4S/332/2010-37 z 16. decembra 2011 potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\nv rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP),\nkeď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne\nnie je možné priznať úspech.\n\nNajvyšší súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne a po oboznámení sa s\nobsahom spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá OSP nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou\ncitáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku\nnapadnutého rozsudku vo veci samej. Preto sa s nimi najvyšší súd zásadne stotožňuje, považujúc\nprávne posúdenie veci krajským súdom za správne, a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku\nk námietkam žalobkyne uvedených v odvolaní uvádza nasledovné:\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP).\nSúdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPreskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je ovládané\ndispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 OSP). Táto zásada znamená, že súd nevyhľadáva za účastníka\n(žalobcu) konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 majú\ntvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je podľa §\n250h viazaný. Z ustanovenia § 249 ods. 2 vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech\nnejde nad návrhy strán), ktorú musí súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava\nna základe podanej žaloby zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.\nNie je ani úlohou najvyššieho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho\norgánu v správnom súdnictve prehodnocovať správnosť záverov krajského súdu na základe nesúhlasu\nodvolateľov s takýmito závermi. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany\npred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie na základe zistení krajského súdu bolo\nvydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a krajský súd svoje zistenie\npresvedčivo a s poukazom na procesné ustanovenia náležitosti odôvodní, niet dôvodu, aby sa odvolací\nsúd zaoberal námietkami, ktoré sú len vysvetleniami doterajších postupov správneho orgánu v správnom\nkonaní.\nPokiaľ žalobkyňa vytýkala krajskému súdu, že sa bez náležitého vykonania dôkazov na vec sa\nvzťahujúcich, stotožnil s názorom žalovaného, najvyšší súd dáva do pozornosti, že správny súd je\nsúdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého rozhodnutia alebo postupu orgánu verejnej\nsprávy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta OSP). Preto v správnom súdnictve\nsúd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§\n250i ods. 1 veta druhá OSP). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového\nani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu\ndopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné\norgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne\na procesnoprávne predpisy, t. j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s\nprihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.\nÚlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu, ktorým ponechal v platnosti výrokovú časť ako aj odôvodnenie rozhodnutia Mestskej časti\nBratislava Ružinov č. RST/2004/5994/21/HAN-2 z 26. januára 2004, o povolení stavby „Prestavba\npodkrovia na Trenčianskej 16 a 18, Bratislava“ stavebníkovi obchodnej spoločnosti SC REAL, spol.\ns r. o., Bratislava na Trenčianskej ulici č. 16 a 18, súpisné číslo XXX a XXX, na pozemku parc. č.\n\nXXXX/X a XXXX/X v k. ú. I. za účelom vybudovania dvoch mezonetových bytov v podkroví jestvujúceho\npäťpodlažného bytového domu, pričom je viazaný žalobnými bodmi uvedenými žalobkyňou v žalobe.\nV danom prípade je nepochybné, že žalobkyňa ako dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia ako\naj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu uviedla neplatnosť „Zmluvy o vstavbe“ z dôvodu, že\njej ako nájomníčke bytu na Trenčianskej 16 až 18 vznikol v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. nárok na\nprevod bytu, prislúchajúceho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a pozemku do\njej vlastníctva a tým, že prevodca skôr ako s ňou uzavrel kúpnu zmluvu o prevode bytu, prislúchajúceho\npodielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a pozemku do jej vlastníctva, uzavrel „Zmluvu\no vstavbe“, čím zmenšil jej ako aj ďalším nájomcom spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a\nzariadeniach domu, čím ich ukrátil na majetkových právach. Iné dôvody nezákonnosti napadnutého\nrozhodnutia ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu žalobkyňa v žalobe neuviedla.\nNajvyšší súd mal z obsahu spisového materiálu, najmä z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co\n328/05-209 z 09. decembra 2008 zhodne s krajským súdom za preukázané, že žalobkyňa sa domáhala\nna Okresnom súde Bratislava II určenia neplatnosti predmetnej Zmluvy o vstavbe bytov obytného domu\nna Trenčianskej ulici č. 16 a 18 uzavretej 18. januára 1999. O tomto návrhu príslušný okresný súd\nrozhodol tak, že rozsudkom č. k. 16C 53/04-111 z 27. júna 2005 návrh zamietol a odvolací krajský súd\ntento rozsudok potvrdil. Uvedené rozhodnutie je právoplatné.\nV danom prípade je teda nesporné, že žalobkyňa v žalobe ale ani v odvolaní neuviedla žiadne\nrelevantné skutočnosti (okrem vyššie uvedenej námietky), s ktorými by sa krajský súd nebol podrobne\nvyporiadal a ktorými by bola preukázala konkrétne porušenie alebo ohrozenie jej subjektívnych práv,\nvčítane práv procesných, alebo preukázala, že správne orgány pri hodnotení nimi vykonaných dôkazov\nporušili ustanovenie § 3 ods. 2, či § 34 ods. 5 správneho poriadku (§ 140 stavebného zákona).\nPodľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky „súčasťou základného práva na\nsúdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku\n(odvolania či dovolania) uvádzané sťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani\nnemožno bez ďalšieho považovať za porušenie označeného základného práva.“ (bližšie k tomu napr.\nuznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 226/2010 z 09. júna 2010).\nPodľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie žaloby\nžalobkyne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v danej veci nerozhodol svojvoľne\nani protizákonne. Naopak, najvyšší súd má za to, že namietaný rozsudok krajského súdu je\nakceptovateľným a udržateľným spôsobom odôvodnený, a preto nesignalizuje možnosť vysloviť\nporušenie zákona.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací s poukazom na závery uvedené vyššie považoval\nnámietky žalobkyne v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť\nposúdenie danej veci, a z týchto dôvodov napadnutý rozsudok podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a\n§ 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.\nVzhľadom k tomu, že zákonom č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov bol s účinnosťou od 01. januára 2013 zrušený Krajský stavebný\núrad v Bratislave, ktorého pôsobnosť a právomoci prešli na Obvodný úrad Bratislava - Odbor výstavby a\nbytovej politiky so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, odvolací súd podľa § 107 ods. 4 OSP na strane\nžalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného.\nO náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko žalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala a\nžalovanému ani účastníkom konania náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e\n\nj e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}