{"guid": "494e5d54-ef84-428e-ad79-ee8df2367b11:befed434-fba4-40b4-9e75-e61f0434692f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1010201692.1", "spisova_znacka": "6Sžo/61/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/61/2012 z 19. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. júna 2013, sp. zn. 6Sžo/61/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1010201692.1", "identifikacne_cislo": "1010201692", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2013-06-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-160", "nazov": "§ 160 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-160"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-160"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/befed434-fba4-40b4-9e75-e61f0434692f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201692.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201692.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201692.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/61/2012\n1010201692\n19. 06. 2013\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2013:1010201692.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu: U.. T. R.,\nbytom F. XX, U. M. F., zastúpený advokátom JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária so sídlom Sov.\nHrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova\n2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. p.: SLV-PK-36/2010 zo\ndňa 27. mája 2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. septembra\n2012, č. k. 4S 298/2010-186, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. septembra 2012,\nč. k. 4S 298/2010-186 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného č. p.: SLV-PK-36/2010 zo dňa 27.\nmája 2010 a rozhodnutie riaditeľa úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia policajného zboru\nč. p.: PPZ-3-44/BOK-Šk-2010 zo dňa 16. februára 2010 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému\nna ďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 149,23 eur do rúk jeho právneho\nzástupcu JUDr. Igora Šafranka v lehote 15 dní.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 4S 298/2010-186 zo dňa 28. septembra 2012, podľa ust.\n§ 250j ods. 1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej len O.s.p.), zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PK-36/2009 (správne 2010) zo\ndňa 27. mája 2010, ktorým žalovaný podľa ust. 243 ods. 1, 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej\nslužbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej\nstráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č.\n73/1998 Z. z. alebo zákon o štátnej službe príslušníkov policajného zboru) zamietol odvolanie a\npotvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu Prezídia Policajného zboru úradu boja proti organizovanej\nkriminalite č.p.:PPZ-3-44/BOK-Šk-2010 zo dňa 16. februára 2010, ktorým bolo určené, že žalobca\nzodpovedá podľa ust. § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v 100 % rozsahu za škodu vo výške 18\n469,10 eur, ktorú spôsobil služobnému úradu v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby a uložil mu\npovinnosť v súlade s ust. § 169 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. uhradiť služobnému úradu škodu vo\nvýške 773,42 eur a to v lehote 12 mesiacov po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, pričom zvyšná\nčasť škody vo výške 17 695,68 eur ide na ťarchu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Účastníkom\nnepriznal právo na náhradu trov konania.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že Krajský súd v Bratislave v medziach žaloby\npreskúmal napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a konanie, ktoré predchádzalo ich\n\nvydaniu a konštatujúc bezdôvodnosť žaloby dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia a postup\nsprávnych orgánov sú v súlade so zákonom.\nĎalej krajský súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie obsahuje všetky zákonom stanovené\nformálne i obsahové náležitosti, vydal ho orgán na to príslušný, v medziach zákonom stanoveného\npostupu.\nZ obsahu administratívneho spisu mal preukázané, že žalovaný správny orgán vychádzal z rozsudku\nOkresného súdu Prešov sp. zn. 17C 8/03 zo dňa 15. decembra 2004, ktorý bol potvrdený rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 126/2005 zo dňa 18. októbra 2005, na základe čoho žalovaný\nvyplatil dňa 23. decembra 2005 náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej výške 556 400 Sk ( 18 649,10\neur) titulom ochrany osobnosti z dôvodu, že dňa 3. augusta 2001 v čase 12:40 hod. bolo vykonané\nzadržanie T.. D. P. a I.. J. R. za asistencie príslušníkov PPU KR PZ Prešov pred budovou Colného\núradu v Prešove bez riadneho poučenia a za použitia donucovacích prostriedkov, keď tieto osoby boli\npodrobené osobnej prehliadke a následne odvedené na OO PZ vo Veľkom Šariši, kde neboli vyťažení\nvo veci operatívneho rozpracovania vedeného žalobcom, ale následne boli vypočutí v procesnom\npostavení svedkov v inej trestnej veci dokumentovanej policajným orgánom OO PZ Prešov, pričom toto\no predvedenie podozrivých osôb nežiadalo. Krajský súd uviedol, že správny orgán mal vznik škody za\npreukázaný, pričom bol viazaný rozhodnutím súdu o tom, že došlo ku vzniku škody a že škoda bola\nspôsobená v dôsledku opísaného nezákonného zásahu polície. Prvostupňový súd sa nestotožnil so\nzahrnutím náhrady trov konania do výpočtu náhrady škody, tak ako to urobil správny orgán, nakoľko\nnáhrada trov konania nevzniká v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním policajta a preto nie je\nnaplnený jeden z atribútov (pojmových znakov) vzniku zodpovednosti za škodu. V tejto časti považoval\nrozhodnutie správneho orgánu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia za chybné, vyhodnotiac\nuvedené pochybenie tak, že vzhľadom na celkový kontext výroku žalobou napadnutého rozhodnutia, kde\nbola určená povinnosť žalobcovi nahradiť škodu len do výšky jednomesačného služobného platu, mal\nza to, že táto vada rozhodnutia nemala podstatný vplyv na práva a povinnosti žalobcu. Podľa názoru\nkrajského súdu v danej veci bolo preukázané - vznik škody, porušenie právnej povinnosti žalobcom, ako i\npríčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou a tiež zavinenie žalobcu, keď\nžalobca viedol jednania pred vykonaním samotnej akcie dňa 3. augusta 2001, vystupoval ako riadiaci\nakcie a predmetnému policajnému zásahu velil spolu s M.. A. F., určoval postup akcie a zasahujúci\npolicajný orgán sa mal riadiť jeho pokynmi, taktiež mal za to, že žalobca nebol kompetentný posudzovať\noprávnenosť zásahu PPU KR PZ Prešov a vydaním pokynu na zásah konal svojvoľne, keď o vykonanie\nzásahu voči T.. D. P. a I.. J. R. požiadal bez splnenia zákonných dôvodov (§ 76 ods. 1 Tr. Por.) a bez\nkonania žalobcu by nedošlo k použitiu príslušníkov PPU KR PZ Prešov a nedošlo by k následnému\nobmedzeniu osobnej slobody a k vykonaniu zákroku voči T.. D. P. a I.. J. R., čím by nedošlo k spôsobeniu\nnemajetkovej ujmy, ktorej výšku určil súd v konaní o ochranu osobnosti, s poukazom na zavinenie\nžalobcu, ktoré žalovaný ustálil tak, že žalobca spôsobil škodu z nedbanlivosti. Prvostupňový súd dospel\nk záveru, že žalovaný pri rozhodovaní o náhrade škody postupoval v súlade so zákonom, keď v prípade\nzistenia, že došlo k vzniku škody a kto ju spôsobil, pri zákonnej povinnosti vyžadovať od policajta náhradu\nškody, za ktorú policajt zodpovedá, uložil žalobcovi povinnosť nahradiť ním spôsobenú škodu v najnižšej\nmožnej miere, do výšky jeho jednomesačného služobného platu, s prihliadnutím na doterajšie jeho\nplnenie služobných povinností, ako aj na jeho osobné a majetkové pomery, a aj na spoločenský význam\nškody.\nPrvostupňový súd rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak,\nže žalobcovi právo na náhradu trov konania z dôvodu jeho neúspechu v konaní nevzniklo a žalovaný\npodľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil, tak, že zruší rozhodnutie žalovaného\nsprávneho orgánu a vec mu vráti na ďalšie konanie, alebo, aby zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\nV dôvodoch odvolania namietal nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, keďže z\ndôvodov rozsudku nie je zrejmé, ako sa prvostupňový súd vysporiadal s jeho žalobnými námietkami\na s jeho argumentáciou, ktorou odôvodňoval nezákonnosť administratívneho rozhodnutia. Zotrval na\ntvrdení, že postup žalovaného, ktorým určil, že žalobca zodpovedá za škodu v rozsahu 18 469,10 eur\n\na uložil mu povinnosť uhradiť 773,42 eur je nezákonný a nesprávny. Vyslovil názor, že skutkom, z\nktorého je odvodzovaná jeho zodpovednosť, si plnil svoje služobné povinnosti, postupoval v súlade so\nzákonom o policajnom zbore, v súlade s príslušnými nariadeniami Ministra vnútra a so súhlasom svojich\nnadriadených v súčinnosti s ďalšími na akcii zúčastnenými osobami. Ďalej tvrdil, že skutok, z ktorého je\nvyvodzovaná jeho zodpovednosť sa stal v roku 2001, a preto vznáša námietku premlčania uplatneného\nnároku, s poukazom na skutkové okolnosti v danej veci, ako aj na skutočnosť, kedy sa o skutku dozvedeli\njeho nadriadení a kedy bolo vydané administratívne rozhodnutie - t. j. 16. februára 2010.\nŽalobca písomnými podaniami doručenými odvolaciemu súdu dňa 16. novembra 2012 predložil\ndoplnenie dôkazov a súčasne svoje vyjadrenie k podanému odvolaniu. V tomto vyjadrení opísal pozadie\nvšetkých skutočností, ktoré sa odohrali v súvislosti s jeho konaním, za ktoré mu bola správnym orgánom\nuložená povinnosť nahradiť spôsobenú škodu, ako aj ďalšie skutočnosti dotvárajúce ucelený obraz. V\nsúvislosti so skutkovým dejom skutku zakladajúcim jeho zodpovednosť uviedol, že pripravovanú akciu\nvopred konzultoval s vtedajším riaditeľom OOTČ Východ U.. T.. T. Q. a na základe jeho súhlasného\nstanoviska bolo dňa 1. augusta 2001 požiadané o poskytnutie pracovníkov pohotovostného policajného\nútvaru odboru poriadkovej polície KR PZ v Prešove, ktorí mali zabezpečiť obmedzenie osobnej slobody\npodozrivých; žiadosť o nasadenie pracovníkov pohotovostného policajného útvaru odboru poriadkovej\npolície KZ PZ v Prešove schválil a svojim podpisom potvrdil riaditeľ OOTČ Východ pplk. Q. a následne\nďalší príslušní funkcionári KR PZ Prešov; obmedzenie osobnej slobody T.. P. a I.. R. vyhodnotil L.. L..\nL., vtedajší jeho nadriadený, ako oprávnené a dôvodné (uvedené vyplýva z vyhodnotenia úradného\nzáznamu o predvedení I.. R. a T.. P. a zo svedeckej výpovede v pretrvávajúcom trestnom konaní ČVS:\nPPZ-35/BOK-S-2004 t. č. Okresný súd Prešov 6T 138/2005). Žalobca prehlásil, že v predmetnom\nprípade, ktorý je mu a kolegovi L.. F. kladený za vinu ako úmyselné porušenie zákona a súčasne je v\npredmetnej veci konkrétne iba od neho v rozsahu 100% uplatňovaná náhrada vzniknutej škody, pričom\nsi iba podobne ako v množstve iných obdobných prípadoch plnil svoje služobné povinnosti, ktoré im\nukladal zákon o PZ a to v tom zmysle, že sa snažili maximálne plniť úlohy vyplývajúce z rozkladných\nopatrení miestnej záujmovej skupiny a v tej súvislosti objektívne preveriť a objasniť nimi získanú\nkriminálnu informáciu o spáchaní trestného činu hrubého nátlaku spáchaný formou organizovanej\nskupiny, ktorého sa mali dopustiť členovia záujmovej skupiny a ktorého vonkajším prejavom bolo\nublíženie na zdraví oznámené poškodeným I.. L. N. na príslušnom OO PZ. Ďalej žalobca spochybňoval\nzávery okresného súdu konajúceho vo veci ochrany osobnosti T.. P. a I.. R., zastávajúc názor, že im\nv skutočnosti nebola spôsobená škoda ani žiadna majetková a nemajetková ujma, pretože nedošlo k\nzásahu do ich osobnostných práv spôsobom predpokladaným v ust. § 11 OZ, s poukazom na to, že z\nich strany išlo o medializáciu prípadu prostredníctvom TV Markíza, ktorú si sami objednali, tvrdiac, že\nuvedené vyplýva zo svedeckej výpovede redaktora relácie Paľba R. B. v konaní na ochranu osobnosti\nvedenom na OS Prešov sp. zn. 25C/86/2007 proti žalovanému Markíza Slovakia, s.r.o., v ktorom konaní\nžalobca uspel. Žalobca dal do pozornosti, že napriek predmetnému konaniu súvisiacemu s náhradou\nškody, ho doposiaľ žiaden súd na území Slovenskej republiky v predmetnej trestnej veci neuznal vinným,\nnerozhodol o vine a treste. Ďalej poukázal na to, že v rokoch 1999 až 2002 prax nepoznala inštitút\npredvedenia podozrivého podľa Trestného poriadku, všetko to nahradzovali ust. §§ 17 a 19 zákona\nč. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a až následne vývoj priniesol zrušenie možnosti predviesť\nosobu páchateľa trestného činu v zmysle zákona č. 171/1993 Z. z., ktoré bolo nahradené ustanovením\nTrestného poriadku, tvrdiac, že až do 31. decembra 2002 boli na základe vyššie uvedeného v rámci\ncelej SR denne predvádzané osoby podozrivých za účelom ich vyťažovania k neznámej trestnej činnosti,\npričom tieto záznamy boli súčasťou vyšetrovacích spisov, hlavne u neznámych prípadov ako jedna z\nforiem pátrania po neznámom páchateľovi trestného činu. Zdôraznil, že obdobné prípady obmedzení\nosobnej slobody podozrivým policajtmi sú hneď po podaní trestného oznámenia odmietnuté v zmysle\nust. § 197 ods. 1 písm. d/ Tr. Poriadku. Ako na jeden z mnohých prípadov poukázal na uznesenie\nvyšetrovateľa OIS ČVS: SKIS-326/IS-1-V-2007 zo dňa 3. januára 2008, kde na odôvodnenie zákonnosti\npostupu policajtov postačuje konštatovanie vyšetrovateľa, že mu neprináleží hodnotiť zákonnosť resp.\nnezákonnosť postupu policajtov vzhľadom na informácie získané operatívnou činnosťou, je zrejmé,\nže postup policajtov spočívajúci v zhromaždení operatívnych informácií, následnom výbere a použití\ndonucovacích prostriedkov nedošlo k porušeniu žiadnych normatív zakladajúcich trestnoprávnu resp.\ndisciplinárnu zodpovednosť a to o to viac keď výsledky získané operatívnou činnosťou, ktoré boli získané\na preukazovali spáchanie trestnej činnosti. Aj v tomto prípade boli na základe operatívnych informácií\nzadržaní zásahovou jednotkou podozriví, boli vypočutí ako svedkovia a bez vznesenia obvinenia boli\nnásledne prepustení. Vyplatenie nemajetkovej ujmy Ministerstvom vnútra SR žalobca považoval za\nnenáležité. Nesúhlasil s tvrdením krajského súdu o tom, že je jednoznačne preukázané, že bez konania\n\nžalobcu by nedošlo k použitiu PPÚ KR PZ Prešov za tých podmienok, ústroje, výzbroje a pod., za ktorých\nk nemu došlo a nedošlo by k následnému obmedzeniu osobnej slobody a k vykonaniu zákroku voči T.. P.\na I.. R., na základe ktorého došlo k spôsobeniu nemajetkovej ujmy, pretože spoločný postup bol vopred\nprekonzultovaný s vedením súčastí PZ, bol precízne odôvodnený a doložený výsledkami operatívno pátracej činnosti v rámci rozpracovania záujmovej skupiny vedenými v utajenom spisovom materiály.\nŽalobca záverom opakovane odmietol akúkoľvek trestnoprávnu ako aj občiansko - právnu zodpovednosť\nza konanie a škody s ním súvisiace.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomné vyjadril. Navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako\nvecne správny potvrdiť. Prvostupňové rozhodnutie považoval za súladné s ustanoveniami Občianskeho\nsúdneho poriadku. Uviedol, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je v dostatočnom\nrozsahu odôvodnené, prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu.\nKonštatoval, že v zásade sa pridŕža svojho vyjadrenia k podanej žalobe, preto nepovažuje za dôvodné\nopätovne uvádzať skutočnosti, ktoré boli obsahom tohto vyjadrenia a v ktorom sa vyjadril k všetkým\nžalobným námietkam. Žalovaný ďalej poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky,\npodľa ktorej úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale\nlen preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda že správny súd nie je súdom skutkovým,\nale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu\nverejnej správy. (napr. uznesenie US SR č. k. II ÚS 127/07-21). Taktiež poukázal na právny názor\nÚstavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 141/09-12, v zmysle ktorého všeobecný súd nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, tvrdiac, že z týchto\ndôvodov odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na\nspravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05). Súčasne žalovaný zdôraznil koncentračnú zásadu,\nktorou je konanie podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ovládané, podľa\nktorej súd neprihliadne na prípadné rozšírenie dôvodov žaloby. Žalovaný trval na tom, že žalobou\nnapadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade s ustanoveniami zákona, pričom všetky zákonné podmienky\nzodpovednosti za spôsobenú škodu boli žalobcovi v dostatočnom rozsahu preukázané zadováženými\ndôkazmi, s ktorými sa mohol oboznámiť aj žalobca. Vyslovil názor, že z napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu je dostatočne preukázané, že krajský súd sa zaoberal so všetkými pre danú vec\npodstatnými námietkami. Zdôraznil, že z dôkazov zadovážených v predmetnom konaní vyplýva, že\npráve žalobca viedol jednania pred vykonaním samotnej akcie dňa 3.8.2001, vystupoval ako riadiaci\nakcie, a preto nebolo pochýb, že postup akcie určoval žalobca. V čase, keď mal žalobca výsledky svojej\nčinnosti a návrh na ďalšie riešenie predložiť svojmu nadriadenému na kontrolu a schválenie, ten sa na\npracovisku nenachádzal a žiadosť na použitie PPÚ KR PZ Prešov podpísal za neho práve žalobca, ktorý\nbol v čase určený na zastupovanie. Z kópie žiadosti č. p. PPZ-13-13/KFP-ÚOTČ-V-PO-2001 zo dňa 1.\naugusta 2001 vyplynulo, že riaditeľ Odboru poriadkovej polície KR PZ Prešov bol požiadaný o udelenie\nsúhlasu na využitie príslušníkov za účelom zadržania skupiny ozbrojených páchateľov na deň 3. augusta\n2001 od 8:00 hod. Uviedol, že žalobca tým, že svojvoľne vykonal právomoc, ktorá mu neprináležala,\nkeď svojvoľne ako osoba na takúto činnosť neoprávnená, posudzoval oprávnenosť zásahu PPÚ KR PZ\nPrešov a následne bez splnenia zákonných dôvodov požiadal o vykonanie zásahu, čím porušil čl. 2 ods.\n2 Ústavy SR s poukazom na čl. 17 ods. 1, 2, 3 Ústavy SR, na ust. § 48 ods. 3 písm. a/ zákona, ako aj\nust. § 76 ods. 1 Trestného poriadku - predpisy účinné v danom čase, zavinil z nedbanlivosti konanie,\nktoré malo za následok spôsobenie nemajetkovej ujmy a tým predmetnej škody. Vo vzťahu k námietke\npremlčania žalovaný v kontexte vyššie zmienenej koncentračnej zásady konania uviedol, že žalobca v\ncelom konaní vedenom u žalovaného nenamietal resp. nevzniesol námietku premlčania uplatneného\nnároku, a preto považoval uvedenú námietku za nedôvodnú. Taktiež vo vzťahu k spresneniu odvolacích\nnámietok žalobcu osobitným podaním zdôraznil právnu úpravu ustanovenú v § 246c ods. 1 O.s.p.\nv spojení s ust. § 204 ods. 1 a ust. § 205 ods. 1, 3 O.s.p., tvrdiac, že všetky odvolacie námietky aj\ns poukázaním na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalobca musí uviesť v podanom\nodvolaní v zákonnej 15 dňovej lehote a po jej uplynutí nemôže rozširovať jeho rozsah.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach dôvodov podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní\n\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n(§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a\ndospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok, ktorým krajský súd zamietol žalobu o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu. Preskúmavaným\nrozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a odvolanie žalobcu\nzamietol, ktorým rozhodnutím prvostupňový správny orgánu určil, že žalobca zodpovedá podľa ust. §\n160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v 100 % rozsahu za škodu vo výške 18 469,10 eur, ktorú spôsobil\nslužobnému úradu v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby a uložil mu povinnosť v súlade s ust.\n§ 169 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z .z. uhradiť služobnému úradu škodu vo výške 773,42 eur a to v\nlehote 12 mesiacov po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu\nprvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného a súčasne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania,\nktoré týmto rozhodnutiam prechádzali, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal\ns námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\na postupu mu predchádzajúceho, ktorým žalovaný s konečnou platnosťou rozhodol o zodpovednosti\nžalobcu za škodu spôsobenú v súvislosti s plnením jeho služobných povinností a súčasne o povinnosti\nžalobcu nahradiť spôsobenú škodu v určenej výške v intenciách zákona o štátnej službe príslušníkov\npolicajného zboru.\nSenát odvolacieho súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a\npostupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku ( §§ 247\na nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s\núčastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či\nobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade\ns hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého\nrozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu\nbol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia ( § 250i ods. 1 O.s.p.). V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho\nrozhodnutia.( § 245 ods. 2 O.s.p.).\nZ predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis, odvolací\nsúd zistil, že žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil\nrozhodnutie Prezídia Policajného zboru úradu boja proti organizovanej kriminalite č.p.:PPZ-3-44/BOKŠk-2010 zo dňa 16. februára 2010, ktorým správny orgán prvého stupňa určil, že podľa ust. § 160 ods.\n1 zákona č. 73/1998 Z. z. žalobca zodpovedá v 100 % rozsahu za škodu vo výške 18 469,10 eur, ktorú\nspôsobil služobnému úradu v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby a uložil mu povinnosť v súlade\ns ust. § 169 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. uhradiť služobnému úradu škodu vo výške 773,42 eur a to\nv lehote 12 mesiacov po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, pričom zvyšná časť škody vo výške\n17 695,68 eur ide na ťarchu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Správne orgány oboch stupňov\nzodpovednosť žalobcu za spôsobenú škodu ustálili na základe rozsudku Okresného súdu Prešov sp.\nzn. 17C 8/03 zo dňa 15. decembra 2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co\n126/2005 zo dňa 18. októbra 2005, ktorým Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vyplatilo dňa 23.\ndecembra 2005 náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej výške 556 400 Sk ( 18 649,10 eur) titulom ochrany\nosobnosti z dôvodu nezákonného zásahu polície dňa 3. augusta 2001, ktorý sa vykonal pod riadením\nžalobcu, ktorým konaním žalobca prekročil svoje kompetencie. Žalobca v priebehu celého správneho\n\nkonania sa bránil tým, že pri zásahu v uvedený deň postupoval v zmysle zákona po predchádzajúcom\nodsúhlasení svojich nadriadených, svojim konaní si plnil len svoje funkčné povinnosti a postupoval tiež\nv zmysle zaužívanej praxe tak, ako v iných podobných prípadoch pred predmetným zásahom ako aj\npo ňom.\nPo preskúmaní veci odvolací súd mal preukázané, že medzi účastníkmi konania je sporné, či za škodu\nktorá žalovanému vznikla v dôsledku vyplatenia nemajetkovej ujmy na základe súdneho rozhodnutia v\nkonaní o ochranu osobnosti z dôvodu nezákonného zásahu polície zodpovedá žalobca, keď správne\norgány oboch stupňov mali za to, že za vzniknutú škodu zodpovedá žalobca, pretože predmetný\nzásah polície bol vykonaný pod jeho vedením, na čo nemal dostatok kompetencie a žalobca tvrdil, že\npredmetný zásah vykonal so súhlasom svojich nadriadených v súlade so zákonom a zaužívanou praxou.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd zameral svoju pozornosť na skutkové okolnosti a právne posúdenie\nzodpovednosti žalobcu za vzniknutú škodu.\nPodľa ust. 48 ods. 3 písm. a/ zák. č. 73/1998 Zb. účinného v rozhodnom čase, policajt je povinný\nplniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi\nnadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,\nPodľa ust. 160 ods. 1, 2 citovaného zákona policajt zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu\nspôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti\ns ním. Služobný úrad je povinný preukázať policajtovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v §\n164 a 165.\nPredpokladom na vznik zodpovednosti policajta za škodu služobnému úradu je\na) vznik škody,\nb) porušenie povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej\nsúvislosti s ním,\nc) príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou,\nd) zavinenie,\ne) právny vzťah policajta k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby.\nPodľa ust. § 166 ods. 1, 2 citovaného zákona policajt, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť\nskutočnú škodu, a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neodčiní uvedením do predchádzajúceho\nstavu.\nVýška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u policajta presiahnuť sumu rovnajúcu sa\ntrojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda\nvznikla.\nPodľa ust. § 167 ods. 2 citovaného zákona, ak za škodu zodpovedá niekoľko policajtov, každý z nich je\npovinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia; ak niektorý z nich spôsobil škodu\númyselne alebo podľa § 166 ods. 3 písm. b/, zodpovedá za celú úmyselne spôsobenú škodu.\nPodľa ust. § 169 ods. 1, 3 citovaného zákona, ak škoda bola spôsobená z nedbanlivosti, náhradu škody\nmožno určiť nižšou sumou, než je skutočná škoda, alebo než je trojnásobok služobného platu policajta,\nktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Výška náhrady škody\nvšak musí byť najmenej jedna tretina skutočnej škody a ak škoda presahuje trojnásobok služobného\nplatu policajta, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla, najmenej\njeden služobný plat policajta, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda\n\nvznikla. Ak ide o škodu spôsobenú v dôsledku požitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo na\nzverených hodnotách, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov, náhradu\nškody nižšou sumou môže určiť len odvolací orgán, alebo ak ide o škodu spôsobenú trestným činom,\naj súd.\nPri určovaní výšky náhrady škody sa prihliada najmä na doterajšie plnenie služobných povinností\npolicajta, na spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo, a na osobné pomery policajta.\nPodľa ust. § 170 ods. 1 citovaného zákona služobný úrad je povinný vyžadovať od policajta náhradu\nškody, za ktorú policajt zodpovedá. O náhrade škody spôsobenej služobnému úradu rozhoduje\nnadriadený. Výšku požadovanej náhrady škody určuje nadriadený, ktorý ju prerokuje s policajtom.\nZa dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré\nsú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov\nkonania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií,\nlistiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.\nOprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v\nich vzájomnej súvislosti (§ 238 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z. z.).\nSenát odvolacieho súdu v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa\nv predmetnej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si nezadovážil\nrelevantné skutočnosti pre vydanie rozhodnutia, a preto jeho právny záver o zodpovednosti žalobcu\nza škodu je potrebné považovať za predčasný, ktorý nedostatok neodstránil ani žalovaný, z ktorých\ndôvodov rozhodnutie žalovaného nie je možné považovať za zákonne, keď potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie napadnuté odvolaním žalobcu, a preto odvolací súd považoval napadnutý rozsudok,\nktorým krajský súd žalobu zamietol, za nesúladný so zákonom.\nZákonodarca v právnej norme § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. ustanovuje zodpovednosť policajta\nslužobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone\nštátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním, pričom povinnosť preukázať policajtovi zavinenie s\nvýnimkou prípadov uvedených v tomto zákone (§§ 164 a 165) zaťažuje služobný úrad. Súčasne\nzákonodarca v právnej norme § 160 ods. 2 tohto zákona ustanovuje právne podmienky vzniku\nzodpovednosti policajta za škodu vzniknutú služobnému úradu tak, že kumulatívne musia byť splnené\n- preukázanie vzniku škody, preukázanie, že policajt porušil povinností pri plnení výkonu štátnej služby\na plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, v dôsledku čoho vznikla škoda, teda príčinná\nsúvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou, zavinenie policajta a právny vzťah policajta\nk služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby. Ďalej zákonodarca v právnej norme § 166\nods. 1, 2 uvedeného zákona ustanovuje zodpovednosť policajta za škodu tak, že je povinný nahradiť\nskutočnú škodu, a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neodčiní uvedením do predchádzajúceho\nstavu a výšku náhrady škody, ktorá vznikla jeho nedbanlivostným zavinením. Súčasne zákonodarca\nv právnej norme § 167 ods. 2 tohto zákona ustanovuje právne podmienky, ak za škodu zodpovedá\nniekoľko policajtov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu pripojeného administratívneho ako aj súdneho spisu\nza preukázané, že rozhodnutím Prezídia Policajného zboru, úrad boja proti organizovanej kriminalite zo\ndňa 22. októbra 2007, č. p. PPZ-51-12/BOK-Šk-2007 bolo rozhodnuté o zodpovednosti M.. A. F. podľa\n§ 160 ods.1 zákona č. 73/1998 Z. z. v rozsahu 50% za škodu vo výške 556.400,.Sk a bola mu uložená\npovinnosť nahradiť škodu vo výške 278.200 Sk a rozhodnutím Prezídia Policajného zboru, úrad boja\nproti organizovanej kriminalite zo dňa 22. októbra 2007, č. p. PPZ-51-13/BOK-Šk-2007 bolo rozhodnuté\no zodpovednosti žalobcu podľa § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v rozsahu 50% za škodu vo výške\n556.400 Sk a bola mu uložená povinnosť nahradiť škodu vo výške 278.200 Sk.\nNa základe odvolania žalovaný rozhodnutiami zo dňa 11. februára 2008 č. p.: SLV-197/PK-2007 a\nč. p.: SLV-196/PK-2007 uvedené rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný konštatoval, že „z odôvodnenia\n\nnapadnutého rozhodnutia nevyplýva aké povinnosti porušil odvolateľ. Poukazom na právnu úpravu v §\n160 ods. 1 zákona konštatoval, že práve porušenie týchto povinností nie je v napadnutom rozhodnutí\nspoľahlivo určené a existencia právoplatného rozhodnutia súdu nemusí nutne znamenať naplnenie\npredpokladov pre stanovenie všeobecnej alebo osobitnej zodpovednosti za škodu. Túto skutočnosť\nmusí príslušný nadriadený v konaní o náhrade škody preukázať. Tým, že odvolateľ velil policajnému\nzásahu v inkriminovanom čase, ako sa to uvádza napadnutom rozhodnutí, ešte neznamená, že boli\nnaplnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu. Je preto nevyhnuté preukázať, že ak odvolateľ\nvelil policajnému zásahu, aké povinnosti porušil pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných\núloh alebo v priamej súvislosti s ním. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné, pre orgán ktorý ho\nvydal nepostačuje, nakoľko rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania,\nnajmä ak sa ním ukladá konkrétna povinnosť. Zákon v § 241 ods. 3 vyžaduje, aby v odôvodnení\nrozhodnutia bolo uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený\noprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.\nVšeobecná zodpovednosť policajta za škodu, ktorú spôsobil na majetku služobného úradu, je zároveň\nzodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon. Dôkazným bremenom sa rozumie dôkaz o tom, že\nkonanie policajta bolo protiprávne a ním zavinené. Dôkazné bremeno je pri všeobecnej zodpovednosti\npolicajta na služobnom úrade. Existenciu škody, jej rozsah, výšku a príčinnú súvislosť medzi zavineným\nprotiprávnym konaním a škodou preukazuje služobný úrad.\"\nNásledne správny orgán prvého stupňa po doplnení dokazovania zadovážením si vyšetrovacieho spisu\nna vec sa vzťahujúceho vydal ďalšie rozhodnutie dňa 29. mája 2009, č. p.: PPZ-51- /BOK-Šk-2007,\nktorým rozhodol o zodpovednosti žalobcu podľa § 160 ods.1 zákona č. 73/1998 Z. z. tak, že za škodu\nvo výške 556.400 Sk žalobca zodpovedá v rozsahu 100% a uložil mu povinnosť nahradiť škodu vo\nvýške 556.400 Sk.\nProti uvedenému rozhodnutiu žalobca sa taktiež odvolal. Rozhodnutie žalovaného o jeho odvolaní sa\nv administratívnom spise nenachádza.\nSprávny orgán prvého stupňa vydal ďalšie rozhodnutie dňa 16. júla 2009, č. p.: PPZ-2-35/BOK-Šk-2009,\nktorým rozhodol o zodpovednosti žalobcu podľa § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. tak, že za škodu\nvo výške 18.469,10 eur zodpovedá v rozsahu 100% a uložil mu povinnosť nahradiť škodu vo výške\n773,42 eur.\nProti uvedenému rozhodnutiu žalobca sa taktiež odvolal. Rozhodnutie žalovaného o jeho odvolaní sa\nv administratívnom spise nenachádza. Z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že\nžalovaný rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. p.: PPZ-2-35/BOK-Šk-2009 zrušil, nakoľko\ns odvolateľom nebola vopred prerokovaná výška škody v 100% rozsahu a povinnosť uhradiť sumu vo\nvýške 773,43 eur a vrátil vec oprávnenému orgánu na nové prerokovanie a rozhodnutie.\nNásledne prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie zo dňa 16. februára 2010, č. p. PPZ-3-44/BOKŠk-2010, ktorým rozhodol o zodpovednosti žalobcu za škodu vo výške 18 469,10 Eur v 100% rozsahu\na uložil mu povinnosť v súlade s ust. § 169 ods. 1 zákona uhradiť služobnému úradu škodu vo výške\n773,42 Eur. Odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu bolo rozhodnutím žalovaného správneho orgánu\nzo dňa 27. mája 2010, č. p. SLV-PK-36/2010 zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené.\nPreskúmavanie rozhodnutí žalovaného je predmetom tohto konania podľa druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku.\nVychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu odvolací súd konštatuje, že\nžalovaný k súdnemu prieskumu nepredložil kompletný spisový materiál, čo je jedným z dôvodov, pre\nktoré správny súd môže preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušiť a vec mu vrátiť\nna ďalšie konanie podľa § 250j ods. 3 Os.p..\n\nOdvolací súd ďalej konštatuje, že správne orgány oboch stupňov doposiaľ nevenovali dostatočnú\npozornosť zodpovednosti žalobcu za spôsobenú škodu, keď neposudzovali jeho zodpovednosť náležite\nv intenciách zákonom predpokladaných podmienok v zmysle § 160 ods. 2 zákona č. 73/1998 Zb. a\nna preukázanie ktorých podmienok si ani nezadovážili relevantné dôkazy, keďže v administratívnom\nspise sa nenachádzajú dôkazy, z ktorých by vyplývali služobné zaradenie žalobcu a rozpis jeho\n\nslužobných povinností. Správne orgány sa taktiež nedostatočne vysporiadali s obranou žalobcu, že\nza skutok kladený mu za vinu nemôže zodpovedať, pretože konal s vedomím svojich nadriadených\npo predchádzajúcom rozpracovaní služobného zásahu v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi.\nSamotná skutočnosť, že velil predmetnému zásahu, nemôže zakladať jeho zodpovednosť za neskôr\nvzniknutú škodu služobnému úradu. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia\ntvrdí, že pre posúdenie zodpovednosti žalobcu je právne irelevantné, či súhlas dal ako zastupujúci\nnadriadeného, nie je možné súhlasiť s takýmto tvrdením, pretože pokiaľ zásah bol natoľko v štádiu\nrozpracovania, že pre jeho realizáciu v rozhodný deň bol potrebný len súhlas nadriadeného, ktorého\nv čase jeho neprítomnosti zastupoval žalobca, tak uvedená skutočnosť - zastupovanie nadriadeného,\nje pre posúdenie zodpovednosti žalobcu právne významná, avšak z administratívneho spisu taktiež\nnevyplýva jeho oprávnenie na zastupovanie nadriadeného v rozhodný deň. Žalovaný v odôvodnení\nrozhodnutia zo dňa 11. februára 2008 č. p.: SLV-197/PK-2007, ktorým rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, konštatoval, „že z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia nevyplýva aké povinnosti porušil odvolateľ. Poukazom na právnu úpravu v § 160 ods.\n1 zákona ďalej konštatoval, že práve porušenie týchto povinností nie je v napadnutom rozhodnutí\nspoľahlivo určené a existencia právoplatného rozhodnutia súdu nemusí nutne znamenať naplnenie\npredpokladov pre stanovenie všeobecnej alebo osobitnej zodpovednosti za škodu. Túto skutočnosť\nmusí príslušný nadriadený v konaní o náhrade škody preukázať. Tým, že odvolateľ velil policajnému\nzásahu v inkriminovanom čase, ako sa to uvádza napadnutom rozhodnutí, ešte neznamená, že boli\nnaplnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu. Je preto nevyhnuté preukázať, že ak odvolateľ\nvelil policajnému zásahu, aké povinnosti porušil pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných\núloh alebo v priamej súvislosti s ním. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán ktorý ho\nvydal nepostačuje, nakoľko rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania,\nnajmä ak sa ním ukladá konkrétna povinnosť. Zákon v § 241 ods. 3 vyžaduje, aby v odôvodnení\nrozhodnutia bolo uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený\noprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.\nVšeobecná zodpovednosť policajta za škodu, ktorú spôsobil na majetku služobného úradu, je zároveň\nzodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon. Dôkazným bremenom sa rozumie dôkaz o tom, že\nkonanie policajta bolo protiprávne a ním zavinené. Dôkazné bremeno je pri všeobecnej zodpovednosti\npolicajta na služobnom úrade. Existenciu škody, jej rozsah, výšku a príčinnú súvislosť medzi zavineným\nprotiprávnym konaním a škodou preukazuje služobný úrad\". Napriek uvedenému žalovaný svojmu\nprávnemu záveru a vytýkaným nedostatkom prvostupňovému správnemu orgánu v ďalšom konaní\nnevenoval náležitú pozornosť, keď z následných rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu nie je\nzrejmé, z akých dôvodov bola určená práve zodpovednosť žalobcu za spôsobenú škodu v rozsahu\n100%, keď z pripojeného vyšetrovacieho spisu vyplýva, že predmetný zásah bol rozpracovaný v konaní\nviacerých policajtov zapracovaných do prípravy zásahu v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti\norganizovanej skupiny.\nV danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti žalobcu, že v predmetnom konaní bola preukázaná\nškoda a jej výška, ktorá vznikla služobnému úradu v súvislosti s vyplatením nemajetkovej ujmy\npoškodeným na základe rozhodnutia súdov. Zodpovednosť žalovaného za vznik škody a jej výška bola\nprávoplatne určená rozhodnutiami súdu - rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C 8/03 zo dňa\n15. decembra 2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 126/2005 zo dňa\n18. októbra 2005. Súd v preskúmavanom konaní a ani služobné úrady v predmetnom správnom konaní\nnemajú dostatok právomoci posudzovať a prehodnocovať zodpovednosť služobného úradu za vznik\nškody, ktorá vznikla v súvislosti s vyplatením náhrady nemajetkovej ujmy poškodeným.\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd námietky žalobcu týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového\nstavu a nesprávneho právneho posúdenia jeho zodpovednosti za škodu vzniknutú služobnému úradu\npovažoval za dôvodné. Odvolací súd v preskúmavacom konaní sa nezaoberal námietkou premlčania\nvznesenou žalobcom až v odvolaní, pretože žalobca túto námietku nevzniesol v žalobe. Súd postupom\npodľa právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej\nsprávne súdnictvo preskúmava zákonnosť rozhodnutí a postupu žalovaného správneho orgánu v\nrozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podanej v zákonnej lehote v zmysle § 247 O.s.p. v spojení s §\n250b ods. 1 O.s.p., rozsah ktorej žalobca môže rozšíriť len v lehote stanovenej na podanie žaloby podľa §\n250h ods. 1 O.s.p.. V dôsledku uvedeného súd je teda oprávnený posudzovať nezákonnosť rozhodnutia\na postupu žalovaného len v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe podanej v zákonnej lehote a na neskôr\n\nvznesené námietky nemôže prihliadať. Pokiaľ teda žalobca vzniesol uvedenú námietku až v odvolaní\nproti prvostupňovému rozhodnutiu, podal ju po uplynutí zákonnej lehoty. Z uvedených dôvodov odvolací\nsúd neprihliadol ani na ďalšie námietky žalobcu uplatnené v písomnom podaní doručené odvolaciemu\nsúdu dňa 16. novembra 2012, ktorým doplnil dôvody svojho odvolania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené dôvody napadnutý rozsudok krajského\nsúdu podľa § 250ja ods. 3, veta prvá O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia,\npovažujúc za hospodárne aj zrušenie prvostupňového správneho rozhodnutia, keďže trpelo vadami,\nvyššie uvedenými, majúcimi za následok nedostatočne zistenie skutkových okolností, na základe ktorým\nbola určená zodpovednosť žalobcu za škodu, ktorá bola spôsobená služobnému úradu.\nO náhrade trov konania rozhodol súd podľa na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. §\n246c veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p. tak, že žalobcovi\nich náhradu priznal, pretože bol v tomto konaní úspešný. Žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré\nvyplývali zo spisu a to vyčíslenie náhrady právneho zastúpenia zo dňa 12. októbra 2010, doručené súdu\n15. októbra 2010 - prevzatie a príprava, podanie žaloby po 55,49 eur, paušálna náhrada za úkon po\n7,21 eur a DPh 19 %, teda v celosti 149,23 eur. Vo vzťahu k náhrade trov odvolacieho konania odvolací\nsúd žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia nemohol priznať, pretože ich výšku si v súlade s § 246c\nods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p. v lehote nevyčíslil.\n\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/298/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}