{"guid": "f00d3305-cdd0-442b-9bf9-731f355f613f:8474a460-f728-4c18-8786-d2f7872cce13", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1010201558.1", "spisova_znacka": "5Sžo/8/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/8/2013 z 21. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. novembra 2013, sp. zn. 5Sžo/8/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1010201558.1", "identifikacne_cislo": "1010201558", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Urbancová", "datum_vydania": "2013-11-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8474a460-f728-4c18-8786-d2f7872cce13", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201558.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201558.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201558.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/8/2013\n1010201558\n21. 11. 2013\nJUDr. Jarmila Urbancová\nECLI:SK:NSSR:2013:1010201558.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a\nčlenov senátu JUDr. Jany Baricovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobkyne: Markíza - Slovakia,\nspol. s r. o., Bratislavská 1/A, Bratislava, IČO: 31 444 873, zastúpenej Mgr. Zuzanou Zlámalovou,\nadvokátkou, Trnavská 11, Bratislava, proti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8,\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RL/17/2010 z 23. marca 2010, o odvolaní\nžalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4S/273/2010-76 zo 14. decembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4S/273/2010-76 zo 14.\ndecembra 2012 p o t v r d z u j e .\nŽalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni trovy odvolacieho konania na účet Mgr. Zuzany Zlámalovej,\nadvokátky v Bratislave, vo výške 165,57 eura do 3 dní.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len,, krajský súd“) zrušil žalobou napadnuté\nrozhodnutie žalovanej č. RL/17/2010 z 23. marca 2010 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Úspešnej\nžalobkyni priznal náhradu trov konania.\nZ odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia a postupu žalovanej mal za preukázané, že žalovaná preskúmavaným rozhodnutím z 23.\nmarca 2010, č. RL/17/2010 uložila žalobkyni podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. o\nvysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 308/2000 Z. z.“) za porušenie\npovinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu - upozornenie na\nporušenie zákona.\nKrajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj postupu, ktorý mu predchádzal konštatoval,\nže výrok napadnutého rozhodnutia neobsahuje opis skutku, ktorým malo prísť k porušeniu právnej\npovinnosti vysielateľa. Samotné rozhodnutie vymedzuje skutok, ktorým malo prísť k porušeniu povinnosti\nupravenej v ust. § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 13. októbra 2009 o cca 21:50\nhod. odvysielal v rámci programu Paľba príspevok Záchranky, v ktorom nezabezpečil objektívnosť a\nnestrannosť, za čo žalobkyni uložil podľa ust. § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu upozornenie za porušenie zákona. Skutok, ktorým žalobkyňa nezabezpečila objektívnosť a nestrannosť,\nvo výroku preskúmavaného rozhodnutia absentuje.\nKrajský súd ďalej konštatoval, že takto vymedzený skutok je nedostatočný, keďže výrok rozhodnutia\nsprávneho orgánu musí predovšetkým obsahovať podrobný popis skutku, v rozsahu miesto, čas a\n\nspôsob spáchania deliktu spolu s uvedením takých skutočností, aby popísaný skutok nebol zameniteľný\ns iným. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje\nskutková veta. Vo vymedzení skutku obsiahnutom vo výroku preskúmavaného rozhodnutia je uvedené,\nže vysielateľ nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť.\nKrajský súd taktiež uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva právny názor žalovanej,\nže v príspevku Záchranky odvysielanom v programe Paľba odprezentovaná kritika výberovej komisie\na odbornej vybavenosti jej jednotlivých členov bez priamej alebo sprostredkovanej reakcie dotknutých\nčlenov komisie alebo dôveryhodného preukázania dôvodov neodvysielania ich vyjadrení, je porušením\npovinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z. z.. K porušeniu uvedenej povinnosti\npodľa žalovanej došlo aj odvysielaním neoddelených komentatívnych prvkov redaktorky, uvedených v\nrozhodnutí žalovanej, ktorými prezentovala svoje vlastné hodnotiace súdy na posudzovaný problém.\nŽalovaná v rozhodnutí vytýkala najmä to, že žalobkyňa nedala priestor dotknutým členom výberovej\nkomisie alebo zástupcom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.\nUvedené skutočnosti podľa názoru krajského súdu, však žalovaná nepremietla do výrokovej časti svojho\nrozhodnutia, čo krajský súd vyhodnotil tak, že takéto pochybenie podľa názoru súdu má za následok\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovanej pre jeho nezrozumiteľnosť, čo zakladá dôvod na zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia. Zároveň krajský súd tiež konštatoval, že vyššie uvedený nedostatok vo\nvýroku napadnutého rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\nProti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie, namietajúc, že rozhodnutie\nkrajského súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, na základe ktorého vydal\nnesprávne a nezákonné rozhodnutie.\nŽalovaná vo svojom odvolaní uviedla, že výrok napadnutého rozhodnutia riadne (t. j. nezameniteľne)\npopisuje skutok, ktorým došlo k porušeniu § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z. z. a nestotožňuje\nsa s názorom prvostupňového súdu.\nDňa 18. marca 2013 žalovaná na podporu svojej argumentácie doplnila odvolanie voči rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 4S/273/2010-76, o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 6Sžo/19/2012 z 30. januára 2013, v ktorom sa najvyšší súd vysporiadal s námietkami žalobkyne\nohľadne výroku rozhodnutia správneho orgánu, obdobnými ako v prejednávanej veci.\nNa základe vyššie uvedeného žalovaná zastáva názor, že ako príslušný správny orgán v dostatočnej\nmiere zistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala relevantné ustanovenia zákona. Ďalej\nje presvedčená, že jej rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 zákona č. 71/1967 Zb.,\nnevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu\nzisteného v zmysle ustanovení Správneho poriadku, a že žalobca nebol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím ani postupom správneho orgánu, a že napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup je v\nsúlade so zákonom.\nŽalovaná zároveň poukazovala na skutočnosť, že rozhodnutie krajského súdu vykazuje vady podľa §\n205 ods. 2 písm. f/ OSP - nesprávne právne posúdenie veci a podľa § 205 ods. 1 OSP v spojení s §\n221 ods. 1 písm. f/ OSP - žalovanej sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, a preto\nnavrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s ust. § 250ja ods. 3 OSP v spojení s § 220\nOSP zmenil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/273/2010-76 zo 14. decembra 2012 tak,\nže žalobu žalobkyne voči rozhodnutiu žalovanej č. RL/17/2010 z 23. marca 2010 zamietne, alternatívne\nnavrhovala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.\n4S/273/2010-76 zo 14. decembra 2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\nŽalobkyňa vo svojom vyjadrení navrhovala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z jeho vecne a\nprávne správnych dôvodov potvrdiť. Nesúhlasila s dôvodmi uvedenými v odvolaní žalovanej.\nŽalobkyňa sa plne stotožnila s názorom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/273/2010-76 zo 14.\ndecembra 2012 pokiaľ vyslovil záver o nepreskúmateľnosti a nejasnosti výrokovej časti rozhodnutia\nč. RL/17/2010, a rovnako uviedla, že výroková časť rozhodnutia č. RL /17/2010 neobsahuje presný,\njednoznačný, pravdivý, nezameniteľný popis skutku, ktorým bola naplnená skutková podstata správneho\ndeliktu.\nŽalobkyňa uviedla, že vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia správneho orgánu musí\nbyť špecifikované tak, aby nemohlo byť zamenené s iným konaním, v danom prípade s inými výrokmi.\nTáto miera podrobnosti je nesporná pre celé sankčné konanie z dôvodu zamedzenia dvojitého postihu\npre ten istý skutok, z dôvodu vylúčenia prekážky veci už rozhodnutej, pre potreby určenia rozsahu\ndokazovania a v neposlednej rade pre zaistenie riadneho práva na obhajobu.\nVo výrokovej časti teda podľa žalobkyne absentuje popis, na základe ktorého by bolo zrejmé a\nnespochybniteľné, že dňa 13. októbra 2009 o cca 21:50 hod. boli odvysielané konkrétne slová,\nvety, slovné spojenia, ktorými vysielateľ nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť príspevku s názvom\nZáchranky odvysielaného v relácii s názvom Paľba.\nS poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sž/21/2010 z 18. mája\n2011, ktorým najvyšší súd zrušil rozhodnutie Rady č. RP/42/2010, pričom uvádza: „Výrok rozhodnutia\npredstavuje záväznú, a teda najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené práva a povinnosti\núčastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo\npredmetom správneho konania“.\nĎalej poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sž/37/2011 z 22. augusta\n2012, ktorým najvyšší súd zrušil Rozhodnutie Rady č. RP/100/2011, na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5Sž/9/2009 z 22. septembra 2009, podľa ktorého cit.: „... ak v rozhodnutí\nodporkyne vo výroku absentuje skutková veta, teda vymedzenie samotného skutku, ktorým prišlo k\nporušeniu právnej povinnosti vysielateľky, teda spôsob spáchania deliktu spolu s uvedením takých\nskutočností, aby popísaný skutok nebol zameniteľný s iným, súd toto považuje za také pochybenie Rady,\nktoré má za následok zrušenie preskúmavaného rozhodnutia odporkyne z dôvodu nepreskúmateľnosti\npre nezrozumiteľnosť, a to podľa § 250j ods. 3 OSP“, na rozhodnutie rozšíreného senátu Najvyššieho\nsprávneho súdu Českej republiky, uznesenie č. j. 2As/34/2006-73 z 15. januára 2008, ktorý dospel\nk záveru, „že výrok rozhodnutia o správnom delikte musí obsahovať popis skutku uvedením miesta,\nčasu a spôsobu spáchania, poprípade aj uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu,\naby nemohol byť zamenený s iným. Ak neuvedie správny orgán také náležitosti do výroku svojho\nrozhodnutia, podstatne poruší ustanovenia o správnom konaní. Ak zistí súd existenciu takejto vady,\nsprávne rozhodnutie z tohto dôvodu zruší,“ a na rozsudok Mestského súdu v Prahe sp. zn. 7Ca\n315/2007-59 z 30. januára 2009, ktorým zrušil rozhodnutie rady pre rozhlasové a televízne vysielanie\ns odôvodnením, že ,,žalovaná definovala závadné formy konania žalobkyne vo výroku rozhodnutia len\nvšeobecne, a z výroku rozhodnutia nebolo zrejmé, aké konanie je vlastne sankcionované, a za aké\nkonanie bola teda uložená pokuta. Je teda nezbytné, aby výrok rozhodnutia vydaného v správnom\nkonaní obstál voči účastníkom konania ako aj voči tretím osobám sám o sebe, nielen spoločne s\nodôvodnením rozhodnutia.“.\nNa základe vyššie uvedených skutočností ako aj z dôvodov uvedených v žalobe o preskúmanie\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia, považuje rozhodnutie žalovanej č. RL/17/2010 z 23. marca 2010\nza vecne aj právne nesprávne, vydané v rozpore so zákonom, a preto navrhla, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/273/2010-76, ako vecne\nsprávny potvrdil.\n\nV prípade úspechu si žalobkyňa uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§\n250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia verejného rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred\nna úradnej tabuli a na internetovej stránku Najvyššieho súdu www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156\nods. 1 a 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP § a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nemožno priznať úspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP).\nSúdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPreskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je ovládané\ndispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 OSP).\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd\nzrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie krajský súd\nzdôvodnil zistením vady, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a to že výrok\nnapadnutého rozhodnutia neobsahuje opis skutku, ktorým malo prísť k porušeniu právnej povinnosti\nvysielateľa.\nPodľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom\nalebo osobitným predpisom rada ukladá sankciu - upozornenie na porušenie zákona.\nPodľa § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z., uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie\nsa sankcia uložila.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožnil s tvrdením krajského súdu spolu v zhode s námietkou\nžalobkyne ohľadom nedostatočného opisu skutku vo výrokovej časti rozhodnutia. Podľa názoru\nnajvyššieho súdu výroková časť napadnutého rozhodnutia je formulovaná presne, úplne a dostatočne\nurčito, spôsobom, ktorý vylučuje zameniteľnosť skutku s iným.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov správny poriadok) okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54,\n56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nV správnom konaní správny orgán konajúci podľa ustanovení zákona č. 308/2000 Z. z. postupuje\npodľa ustanovení správneho poriadku, a preto povinnosťou žalovaného správneho orgánu je v konaní\nzistiť skutočný stav a pri tom postupovať v súčinnosti s účastníkom tohto konania a vzhľadom na\nnedostatok špeciálnej úpravy je potrebné pri posudzovaní správneho deliktu a rozhodovaní o ňom ako\naj pri ukladaní sankcie postupovať v zmysle zásad trestnoprávnej úpravy (Trestný zákonník, Trestný\nporiadok) analogicky.\nPodľa názoru najvyššieho súdu takýto záver vyplýva aj zo znenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských\nprávach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.), keď Dohovor v článku 6 ods. 1\nveta prvá uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“, z ktorej právnej úpravy podľa názoru súdu vyplýva\nnevyhnutnosť poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku\nnielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna\nzodpovednosť.\nZ týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta\nv rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa\ntrestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen\nzákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta,\nčasu a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností. U priestupkoch je obdobná právna úprava,\nkeď výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho\nspáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie.\nŠiroká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá.\nOdkazuje sa len na správny poriadok, konkrétne na § 47 ods. 2 správneho poriadku.\nNáležitosti výroku rozhodnutia sú uvedené v § 47 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého výrok\nobsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo,\nprípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi\nkonania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje\nosobitný zákon.\nI keď citované ustanovenie explicitne neustanovuje, že by výrok rozhodnutia musel obsahovať vecné,\nčasové a miestne určenia konania, z ktorého správny delikt vyplýva, je nespochybniteľné, že iba\nvýroková časť správneho rozhodnutia je schopná mať dopad na práva a povinnosti účastníkov konania\na iba ona môže nadobudnúť právnu moc. Bezchybne formulovaný výrok je preto nezastupiteľnou časťou\nrozhodnutia; len z výroku je možné zistiť, či a aká povinnosť bola uložená, iba porovnaním výroku\nje možné usúdiť existenciu prekážky veci rozhodnutej, vylúčenie prekážky litispendencie, dvojakého\npostihu pre totožný skutok, je dôležitý pre určenie rozsahu dokazovania, ako aj na zabezpečenie\nriadneho práva na obhajobu, len výrok rozhodnutia, a nie jeho odôvodnenie, môže byť vynútiteľný\nsprávnou exekúciou a pod.. Z uvedených dôvodov je vymedzenie predmetu konania vo výroku\nrozhodnutia o správnom delikte, ktoré spočíva v špecifikácii správneho deliktu takým spôsobom, aby\nsankcionované konanie nebolo zameniteľné s konaním iným.\nZ vyššie uvedeného teda vyplýva, že rozhodnutie o správnom delikte musí obsahovať popis skutku s\nuvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočnosti. Ak správny\norgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie o správnom\nkonaní (§ 47 ods. 2 správneho poriadku).\n\nV preskúmavanej veci výroková časť opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia zhora uvedené\nkritéria spĺňa. Je nesporné, že vo výrokovej časti je uvedený, resp. vymedzený čas spáchania správneho\ndeliktu - 13. októbra 2009 o cca 21:50 hod., spôsob spáchania správneho deliktu - odvysielanie\nprogramu Paľba príspevok Záchranky, v ktorom nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť. Výroková\nčasť rozhodnutia tak podľa názoru najvyššieho súdu exaktne popisuje konanie, ktorého sa žalobkyňa\ndopustila a v dôsledku ktorého došlo k spáchaniu konkrétneho správneho deliktu, za ktorý jej bola\nuložená sankcia. Preto vyjadrenia žalobkyne v tomto smere treba považovať za bezpredmetné.\nNajvyšší súd sa nestotožnil sa ani s názorom žalobkyne pokiaľ v danej súvislosti poukazovala na\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sž/21/2010 z 18. mája 2011, Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sž/37/2011 z 22. augusta 2012, Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Sž/9/2009 z 22. septembra 2009, rozsudok Mestského súdu v Prahe č. k. 7Ca\n315/2007-59 z 30. januára 2009, Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, uznesenie č. j. 2As\n34/2006-73 z 15. januára 2008, v ktorých veciach súd vychádzal z iných skutkových podkladov.\nPoukazuje však na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sž/18/2011 z 29. marca\n2012, sp. zn. 5Sž/11/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 5Sž/24/2012 z 29. apríla 2013, sp. zn. 5Sž/25/2012\nz 29. apríla 2013, sp. zn. 5Sž/26/2012 z 27. júna 2013.\nNajvyšší súd má však za preukázané, že pokiaľ žalobkyňa v žalobe namietala, že žalovaná vec\nnesprávne právne posúdila v merite veci, najvyšší súd sa s touto jeho námietkou plne stotožnil.\nSprávne konanie bolo začaté dňa 22. decembra 2009 na podnet sťažnosti právnických osôb, Radou,\nako orgánom príslušným podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. n/ zákona č. 308/2000 Z. z., pre\ndôvodné podozrenie z porušenia povinnosti ustanovenej v § 16 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z. z. tým,\nže dňa 13. októbra 2009 o cca 21:50 hod. odvysielal v rámci programu Paľba príspevok Záchranky.\nPodľa § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z. z., vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť\na nestrannosť spravodajských programov a politickopublicistických programov; názory a hodnotiace\nkomentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.\nZ ustanovenia § 16 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z. z. vyplývala pre vysielateľa povinnosť v odvysielanom\nprograme zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť, pričom v zákone č. 308/2000 Z. z. absentuje ich\nvýklad a nie sú dané jasné pravidlá pre posudzovanie konkrétnych programov z hľadiska objektívnosti\na nestrannosti. Táto absencia poskytuje Rade, ako aj súdom, preskúmavacím jej rozhodnutia, vlastný\nsamotný výklad pre konkrétne typy programov.\nPreto podľa najvyššieho súdu je potrebný vždy daný výklad vysvetľovať špecificky na konkrétny\nodvysielaný typ programu tak, aby z následného rozhodnutia konštatujúceho ich porušenie bolo zrejmé\nnielen, že správny orgán vzhliadol zo strany vysielateľa nerešpektovanie objektívnosti a nestrannosti\npríspevku, ale aj reálne uskutočniteľný návod spejúci k zabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti v\nbudúcnosti vysielaných typov daných programov, keďže upozornenie, ako sa uvádza v rozhodnutí\nNajvyššieho súdu Slovenskej republike je výlučne výchovným opatrením s cieľom prevencie. Túto úlohu\nmôže splniť len vtedy, ak obsahuje poučenie a navádzacie postupy pre ďalšiu činnosť. Upozornenie\nmusí určitým spôsobom stanoviť jasné pravidlá pre nim riešený typ programu (R 55/2003, rozsudok z\n25. júna 2002, sp. zn. 4Sž/27/02).\nNajvyšší súd, však požadované výchovné atribúty v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej\nnenachádza. Najvyšší súd dáva do pozornosti a upozorňuje žalovanú, že k vyššie uvedenému boli\nnajvyšším súdom vydané rozhodnutia, a to rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6Sžo/527/2009 z 26. októbra 2010 a sp. zn. 5Sžo/33/2012 z 29. októbra 2012, kde bolo povinnosťou\nžalovanej ku vzťahu k prejednávanej veci sa názorom a usmernením najvyššieho súdu uvedeného\n\nv odôvodneniach rozhodnutí riadiť, čo však žalovaná pri posudzovaní odvysielaného príspevku pri\nhodnotení objektívnosti a nestrannosti neurobila.\nPrávo na slobodu prejavu obsiahnuté v článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky\nbez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.\nPodľa čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom,\npísmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať a prijímať a rozširovať\nidey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povolovaciemu konaniu.\nPodnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.\nPrávo slobody prejavu patrí medzi základné politické práva v právnom poriadku demokratickej\nspoločnosti a v právnom poriadku Slovenskej republiky je zakotvené v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky,\nz ktorého súčasne vyplýva, že právo vyhľadávať a šíriť informácie možno len na základe zákona. Takáto\nprávna úprava je ustanovená v zákone č. 308/2000 Z. z. a v rozsahu ochrany osobnostných práv v\nObčianskom zákonníku.\nTaktiež vo všeobecnej rovine, čerpajúc z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, treba uviesť,\nže sloboda prejavu a právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie sa zaručujú každému ako\nzákladné právo. Slobodou prejavu sa človeku umožňuje vysloviť alebo zamlčať svoje city, myšlienky a\nnázory. Prostredníctvom práva prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie sa každému umožňuje\ndozvedieť sa informáciu, získať informáciu do svojej dispozičnej sféry a v nej informáciu spracovať\npre svoju potrebu i potrebu iných, keďže v súlade s ústavou k nemu patrí aj právo informáciu ďalej\nrozširovať vo verejnom záujme sa sloboda prejavu a právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať informácie\nmôžu obmedziť podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR len zákonom. Termínom „zákon“ sa neoznačuje jeden\nvšeobecne záväzný právny predpis so silou zákona, ale neurčitý počet všeobecne záväzných právnych\npredpisov s definovaným stupňom právnej sily. Zákonné obmedzenie základného práva zaručeného v\nustanoveniach čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy je možné, iba ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti\nnevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného\nzdravia a mravnosti (mutatis mutandis II. ÚS 28/96).\nPodľa § 3 ods. 2 zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a ostatných hromadných informačných\nprostriedkoch v znení neskorších predpisov, hromadnými informačnými prostriedkami sú popri\nperiodickej tlači agentúrne spravodajstvo, spravodajské a ostatné publicistické časti rozhlasového\na televízneho vysielania ako aj zvukové a obrazové záznamy, ktoré sa používajú na pravidelné\ninformovanie verejnosti o udalostiach, javoch, faktoch u nás alebo v zahraničí.\nNajvyšší súd má za to, že Ústavou Slovenskej republiky zaručujúce právo na slobodu prejavu a právo\nna informácie ( podľa čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky), bolo rozhodnutím žalovanej porušené.\nZa hlavné kritériá objektivity sa vo všeobecnosti považujú: relevancia, transparentnosť, presnosť,\nvecnosť, vyváženosť, rôznorodosť, aktuálnosť, zrozumiteľnosť, osvojenie si pozície odstupu a neutrality\nvo vzťahu k predmetu spravodajstva, absencia stránenia.\nZa objektívne spravodajstvo sa považuje také, ktoré je nepredpojaté, vecné. Nestranné, bez pocitov a\nverné skutočnosti.\nVyváženosť sa musí vzťahovať na celkový obsah príspevku, na záujmy všetkých skupín, ktoré medzi\nsebou v rámci jedného príspevku súťažia o verejnú mienku.\n\nAj podľa názoru najvyššieho súdu v zhode s tvrdením žalobkyne v podanej žalobe, bol príspevok\nZáchranky v relácií Paľba vyvážený, nestranný a objektívny.\nČo sa týka poukazu žalovanej, že v príspevku absentovalo vyjadrenie ostatných členov výberovej\nkomisie alebo vyjadrenia zástupcov Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, kde podľa Rady\ndotknutým stranám nebol poskytnutý priestor na vyjadrenie, najvyšší súd má za preukázané z\npriloženého zoznamu oslovených osôb a subjektov, že oslovení členovia výberovej komisie neboli\nochotní komunikovať a vyjadriť sa k danej téme a mená členov výberovej komisie, ktoré neboli\nverejne známe, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky odmietlo poskytnúť. Taktiež oslovení\nzástupcovia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky sa odmietli vyjadriť.\nUvedené fakty však žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej žalobe nijako nevyvrátila, a ani\nnezabezpečila dôkazy, ktoré by vyššie uvedené tvrdenia vyvrátili.\nNajvyššiemu súdu nie je zrejmé, ako by bolo možné do vysielania uvedeného príspevku vynútiť\nreakciu oslovených osôb a subjektov a akým spôsobom by takéto vstupy mala dramaturgia žalobkyne\nzabezpečiť. Vychádzajúc z toho, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky dostalo priestor na\nodpoveď v každom momente reportáže a taktiež aj členovia výberovej komisie.\nNa záver chce najvyšší súd upozorniť, že priložený DVD- nosič nie je možné otvoriť - spustiť(prehrať), a\ntak najvyšší súd vychádzal z prepisu príspevku Záchranky z 13. januára 2010 a vzhliadnutím uvedeného\npríspevku z archívu na www.youtube.com/watch?v=FgIMFlXTF-Aý.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov, preskúmajúc napadnutý rozsudok krajského\nsúdu v rozsahu odvolacích dôvodov namietaných žalovanou v odvolaní, napadnutý rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave s poukázaním na § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 246c ods. 1 a v spojení\ns § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\nNajvyšší súd taktiež dáva do pozornosti ustanovenie § 250ja ods. 4 OSP, podľa ktorého je krajský súd\naj správny orgán viazaný právnym názorom najvyššieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola\nvrátená na ďalšie konanie.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa ustanovenie § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224\nods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP, tak že úspešnej žalobkyni ich náhradu priznal.\nNáhrada trov konania v danom prípade pozostáva z náhrady trov právnej služby, a to za jeden\núkon vykonaný v roku 2013 v sume 130,16 eur (v zmysle § 11 ods. 2, § 12 ods. 3, vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, plus paušál v sume 7,81 eura, plus 20\n% DPH v sume 27,59 eura, t. j. spolu v sume 165,57 eura.\nNáhradu trov konania je žalovaná povinná zaplatiť na účet Mgr. Zuzany Zlámalovej, advokátky v\nBratislave, do troch dní v zmysle § 149 ods. 1 OSP v spojení s 246c ods. 1 veta prvá OSP.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku n i e j e\n\nprípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}