Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/40/2012 z 18. 6. 2013 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2013, sp. zn. 6Sžo/40/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1010201556.1 Najvyšší súd | 6Sžo/40/2012 | ECLI:SK:NSSR:2013:1010201556.1 | 2013-06-18 | Rozsudok Citované ustanovenia: § 14 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4c181427-c05b-4483-9bde-df3af65f42e6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201556.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžo/40/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201556
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Hargaš
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:1010201556.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a
členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcu: ?1/
EMERGENCY MEDICAL SERVICE - EMS, s.r.o., IČO: 36 495 441, Joliota CURIE 737/41, Poprad, 2/
ZZS Kysuce, s.r.o., IČO: 36 426 865, Okružná 111/8, Čadca, 3/ INTERNATIONAL RESCUE SYSTEM,
s.r.o., IČO: 35 802 022, Železničný rad 70/8, Nová Baňa, 4/ Záchranná zdravotná služba SR, a.s., IČO:
44 797 621, Klariská ulica 7, Bratislava, všetci zastúpení advokátom: Mgr. Marek Benedik, Rudnayovo
nám. l, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí ministra zdravotníctva SR č. 11362/4/2010
zo dňa 24. júna 2010, č. 11362/1/2010 zo dňa 24. júna 2010, č. 11362/3/2010 zo dňa 24. júna 2010 a č.
10049/2010 zo dňa 28. júna 2010, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 2S 290/10-108, 2S 299-301/10-108 zo dňa 9. mája 2012, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S 290/10-108,
2S 299-301/10-108 zo dňa 9. mája 2012, p o t v r d z u j e .

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom, č. k. 2S 290/10-108, 2S 299-301/10-108 zo dňa 9.
mája 2012, podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/, d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP")
zrušil rozhodnutie žalovaného Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky ako aj jeho prvostupňové
rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie; žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom v 1.
až 4. rade náhradu trov konania v sume 2.674,57 eur na účet ich právneho zástupcu do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalovaný žiadosti žalobcov 1/ - 3/ zamietol, žalobcu 4/ z tohto výberového
konania vylúčil, a to rozhodnutiami: 1/ č. 10058/2010-OP zo dňa 17. februára 2010, 2/ 09979/2010-
OP zo dňa 16. februára 2010, 3/ č. 10046/2010-OP zo dňa 17. februára 2010, 4/ č. 08659/2010-OP zo
dňa 28. januára 2010. O rozkladoch proti týmto rozhodnutiam žalovaný rozhodol tak, že ich zamietol
a prvostupňové rozhodnutia potvrdil, a to napadnutými rozhodnutiami č. 11362/4/2010 zo dňa 24. júna
2010, č. 11362/1/2010 zo dňa 24. júna 2010, č. 11362/3/2010 zo dňa 24. júna 2010 a č. 10049/2010
zo dňa 28. júna 2010.

Krajský súd v odôvodnení uviedol, že v danom prípade bolo potrebné posúdiť, či výberové konanie
prebehlo v súlade so zákonom, nevynímajúc pritom všeobecné zásady (princípy), práva, ktoré vyjadrujú
základné ponímanie práva a spravodlivosti a ktoré musia byť dodržiavané nielen v slovenskom právnom
poriadku ale aj v úniovom právnom poriadku.



Podľa názoru súdu žalovaný správny orgán vydaním Podmienok výberového konania neporušil vyššie
uvedené princípy a nebola porušená zásada rovnosti zaobchádzania ani diskriminácie, ktorá patrí medzi
základné zásady aj slovenského právneho poriadku a zároveň bola dodržaná aj zásada právnej istoty
zaručujúca predvídateľnosť právnych situácií a vzťahov, pričom práve táto zásada vyžaduje, aby všetky
normy boli jasné, presné a predvídateľné.

Pre posúdenie zákonnosti postupu žalovaného vo výberovom konaní považoval súd za potrebné vyjadriť
sa k povahe Podmienok výberového konania na vydanie povolení na prevádzkovanie ambulancií
záchrannej zdravotnej služby z roku 2009, ktorá determinuje predpoklady pre prijatie takéhoto
dokumentu a podmieňuje zákonnosť práv a povinností založených na jeho základe. Súd je názoru,
že podmienky výberového konania sú správnym aktom, ktorý vydal žalovaný v rámci uskutočňovania
štátnej správy v súvislosti s vydávaním povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej
služby. Tento správny akt mal právotvorné účinky na právne pomery subjektov, ktorým bol určený,
nakoľko sa ním zakladali, menili resp. rušili práva a povinnosti účastníkov výberového konania.
Podmienky výberového konania sú svojou povahou normatívnym správnym aktom (podzákonným
predpisom), za ktorý sa vo všeobecnosti považuje právny akt orgánu štátnej správy, ktorý obsahuje
záväzné pravidlá správania - právne normy vzťahujúce sa na celú skupinu prípadov rovnakého druhu
a neurčitého počtu. Vzhľadom na to, že išlo o normatívny správny akt pôsobiaci v externej sfére štátnej
správy, keďže reguloval správanie bližšie neurčených účastníkov výberového konania, ktorí neboli vo
vzťahu podriadenosti k žalovanému ako k autorovi tejto normy, považoval súd Podmienky výberového
konania za normatívny správny akt so všeobecnou záväznosťou. Nestotožnil sa teda s názorom
žalovaného, že išlo o internú smernicu (inštrukciu), ktorá by zaväzovala len výberovú komisiu resp. iné
žalovanému podriadené zložky štátnej správy, pretože - ako to nakoniec uznáva aj žalovaný - Podmienky
výberového konania zasahovali do právneho postavenia mimo sféry štátnej správy stojacich subjektov
- účastníkov výberového konania (vrátane žalobcov), ktorých nemožno považovať za žalovanému
podriadené osoby.

Predpokladom vydania každého všeobecne záväzného normatívneho správneho aktu je však zákonný
podklad, existencia zákonnej normy, ktorá splnomocňuje konkrétny orgán štátnej správy, aby v rámci
daného splnomocnenia vykonal zákonný predpis, konkretizoval jeho ustanovenia resp. podrobnejšie
vymedzil napr. okruh subjektov, na ktorých sa dané pravidlo správania vzťahuje, konkretizoval práva a
povinnosti adresátov normy, spôsoby ich uplatnenia, postup orgánov pri výkone zákona atď.

Z uvedených dôvodov musel súd konštatovať, že nakoľko ZoPZS reglementujúci vydávanie povolení
na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby v žiadnom zo svojich ustanovení
nesplnomocnil žalovaného na vydanie Podmienok výberového konania ani na iný spôsob vykonania
tohto zákona formou podzákonného predpisu, chýba vydaným Podmienkam výberového konania
zákonná opora a to minimálne v tom rozsahu, v akom Podmienky určujú práva a povinnosti účastníkov
výberového konania nad rámec uvedeného zákona. Súd je názoru, že pokiaľ žalovaný mal v úmysle
vykonať zákon č. 578/2004 Z. z. v časti týkajúcej sa vydávania povolení na prevádzkovanie ambulancií
záchrannej zdravotnej služby, konkretizovať postup správneho orgánu i účastníkov výberového konania,
bolo v súlade s čl. l ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR potrebné a žiaduce, aby ho k vydaniu takéhoto
normatívneho správneho aktu zákon splnomocnil a vytvoril mu tak zákonný rámec pre podzákonnú
reguláciu.

Súd zastáva názor, že podrobnejšia úprava výberového konania a postupu žalovaného v ňom, ako
aj úprava práv a povinností účastníkov výberového konania, si nevyhnutne vyžadovala podrobnejšiu
úpravu rámcovej zákonnej úpravy podzákonným predpisom. To však nič nemení na požiadavke, aby sa
tak stalo na základe zákona a v jeho medziach. Súd je toho názoru. že nakoľko žalovaný vo výberovom
konaní postupoval podľa Podmienok, posudzoval na ich základe práva a povinnosti jeho účastníkov
tvrdiac, že ide len o interný normatívny akt so záväznosťou len pre správny orgán, posúdil z tohto
hľadiska vec po právnej stránke nesprávne.

K námietkam žalobcu 4/, ktorý bol vylúčený z dôvodu, že predložil projekt stratégie ktorý neobsahoval
stanovenú štruktúru, súd uvádza, že sa stotožnil s jeho argumentáciou v žalobe, že zákon č. 578/2004



Z. z. neukladá žiadateľovi o vydanie povolenia predloženie takejto listiny ako podmienky pre účasť
vo výberovom konaní. Pokiaľ žalovaný opieral takúto požiadavku výlučne o Podmienky výberového
konania, nemal jeho postup zákonnú oporu a preto aj vylúčenie žalobcu a zamietnutie jeho žiadosti
nebolo v súlade s § 14 ods. 8 zákona č. 578/2004 Z. z., ktorý takýto následok s nesplnením vyššie
uvedenej požiadavky nespája. Z tohto hľadiska žalovaný neposúdil vec po právnej stránke správne.

Z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydané
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobcov, s výnimkou záverečnej správy výberovej komisie o výsledku
výberového konania a stanovení poradia uchádzačov pre jednotlivé sídla ambulancií záchrannej
zdravotnej služby. Vzhľadom na to, že okrem paušálneho záveru o neúspešnosti vo výberovom konaní
ako jediného dôvodu zamietnutia žiadosti žalobcov, vydané rozhodnutia neobsahujú bližšie zdôvodnenie
tohto záveru v intenciách § 47 ods. 3 správneho poriadku, považoval súd rozhodnutia správnych orgánov
vo veci zamietnutia žiadosti žalobcov o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií záchrannej
zdravotnej služby, za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutia ministra zdravotníctva SR i prvostupňové rozhodnutia žalovaného týkajúce sa žalobcov
vychádzajú z vyššie uvedených dôvodov z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú čiastočne
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ OSP
a tieto rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že prvostupňový súd
nesprávne právne posúdil vec a to z nasledovných dôvodov:

?Súd v napadnutom rozsudku (str. 10 posledný odsek) uvádza: "Pre posúdenie zákonnosti postupu
žalovaného vo výberovom konaní považuje súd za potrebné vyjadriť sa k povahe Podmienok výberového
konania na vydanie povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby (ďalej len
"podmienky") z roku 2009, ktorá determinuje predpoklady pre prijatie takéhoto dokumentu a podmieňuje
zákonnosť práv a povinností založených na jeho základe." Žalovaný sa nestotožňuje s týmto právnym
názorom súdu uvedeným v napadnutom rozsudku a to z tohto dôvodu: V zmysle § 244 ods. l
OSP vyplýva, že súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia postupu správneho orgánu pri rozhodovaní
o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov, nie zákonnosť vydania podmienok
výberového konania a posudzovanie priebehu výberového konania. Zároveň sám súd tvrdí (strana 10),
že správny orgán vydaním Podmienok neporušil princípy práva, ktoré vyjadrujú základné ponímanie
práva a spravodlivosti.

V tejto spojitosti žalovaný namieta tvrdenie súdu, že Podmienky výberového konania sú svojou povahou
normatívnym správnym aktom so všeobecnou záväznosťou. Podmienky neboli publikované tak, ako sú
publikované všeobecne záväzné právne predpisy v zmysle § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov
v znení neskorších právnych predpisov. V zmysle citovaného ustanovenia o všetkom, čo bolo v Zbierke
zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka;
domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Teda
vyššie citované podmienky nespĺňajú znak všeobecnej záväznosti a zároveň, keďže nie je v zákone
o poskytovateľoch splnomocňovacie ustanovenie na vydanie podrobnejšej právnej úpravy podmienok
výberového konania nie je ani podzákonný akt. Ministerstvo vychádzalo pri uskutočňovaní výberového
konania podľa takého právneho stavu, aký bol. V zmysle § 14 ods. l zákona o poskytovateľoch výberové
konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby [§ 11 ods.
1 písm. a/] uskutočňuje ministerstvo zdravotníctva. Rozširujúcim výkladom tohto ustanovenia možno
dospieť k tomu, že podmienky výberového konania nie sú nad rámec zákona o poskytovateľoch. Keďže
ministerstvo je oprávnené uskutočňovať výberové konanie, je oprávnené vydať podmienky výberového
konania. Ďalej žalovaný, čo sa týka tvrdenia, že podmienky výberového konania sú internou normatívnou
inštrukciou, pridržiava sa právnej argumentácie obsiahnutej vo vyjadrení k žalobe zo dňa 7. októbra
2010.



S Podmienkami výberového konania bol žalobca oboznámený predtým, než začal samotný priebeh
výberového konania, teda proces hodnotenia konania v plnom rozsahu a bez obmedzenia akceptuje
všetky podmienky a požiadavky výberového konania, vrátane všetkých častí obsiahnutých v týchto
Podmienkach výberového konania a v uverejnenom Vyhlásení výberového konania, ako výlučné
podmienky Ministerstva zdravotníctva SR ako vyhlasovateľa predmetného výberového konania, čo
uvedie do dočasného vyhlásenia, ktoré musí byt' podpísané štatutárom účastníka výberového konania s
úradne overeným podpisom." Teda žalobcovia boli oboznámení s týmito podmienkami predtým, než boli
vydané napadnuté rozhodnutia tak prvostupňového správneho orgánu - MZ SR, ako aj druhostupňového
správneho orgánu - Rozhodnutie ministra zdravotníctva SR. Keďže tieto podmienky neboli namietané
predtým, než sa rozhodlo o tom, že žalobca v 4. rade bol vylúčený z výberového konania o vydanie
povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby a žalobcom v 1. až 3. rade bola
zamietnutá žiadosť o zaradenie do výberového konania a súčasne sa rozhodlo o nevydaní povolení
na prevádzkovanie týmto žalobcom, nemožno tieto podmienky napadnúť ako nezákonné ex post,
nakoľko sa týmto narúšajú právne istoty ostatných účastníkov jednak výberového konania a zároveň tých
účastníkov, ktorí splnili podmienky a následne im bolo udelené povolenie na prevádzkovanie ambulancií
záchrannej zdravotnej služby.

Zmätočnosť a vecná nesprávnosť tvrdenia súdu je podľa žalovaného ďalej v tom, že súd argumentuje
pojmom "pokiaľ žalovaný". V danom prípade podľa ministerstva súd zo zisteného stavu v rámci
preskúmavania napadnutých rozhodnutí má mat' jasný záver, či žalovaný výlučne opieral zamietnutie
žiadostí žalobcu v 4. rade len na základe nedoloženia komplexného projektu. V žalobou napadnutých
rozhodnutiach podľa ministerstva je zdôvodnené vylúčenie žalobcu v 4. rade, nielen nedoložením časti
projektu - komplexnosť poskytovania záchranných služieb. Opätovne žalovaný namieta, že žalobca
nespochybnil obsah podmienok výberového konania pred vydaním napadnutých rozhodnutí.

? Ďalej súd konštatuje, že rozhodnutia vo veci zamietnutia žiadostí žalobcov v 1. až 3. rade sú
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku, pretože ako jediný
dôvod zamietnutia žiadostí sa uvádza paušálny záver o neúspešnosti žalobcov vo výberovom konaní.

?Podľa § 14 ods. 10 druhá veta zákona o poskytovateľoch o výsledku výberového konania komisia
vyhotoví správu, ktorá spolu s ostatnou dokumentáciou je súčasťou spisu a podkladom na konanie o
vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. V zmysle § 14 ods. 11
citovaného zákona ministerstvo zdravotníctva je pri vydávaní povolení na prevádzkovanie ambulancie
záchrannej zdravotnej služby viazané výsledkom výberového konania; po vydaní povolení ministerstvo
zdravotníctva zamietne žiadosti o vydanie povolenia ostatných žiadateľov. Žalovaný v zmysle citovaných
ustanovení má za to, že v danom prípade vzhľadom na viazanosť výsledkov výberového konania je
možné argumentovať zamietnutie žiadosti len takými podkladmi a závermi, ktoré má k dispozícii od
hodnotiacej komisie. Predsa v rozhodnutí sa odôvodňuje výrok o zamietnutí žiadostí o vydanie povolenia
na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby, nie to, že nesplnil kritériá. Zákonná úprava
viazanosti výsledkom výberového konania je platná pre celé správne konanie. Úspešnosť absolvovania
výberového konania je podmienkou na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej
zdravotnej služby v zmysle § 12 ods. 4 zákona o poskytovateľoch. Podľa citovaného ustanovenia
ministerstvo zdravotníctva vydá povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby
[§ 11 ods. 1 písm. a/] fyzickej osobe, ak spĺňa podmienky ustanovené v odseku 2 písm. a/ a právnickej
osobe, ak spĺňa podmienky ustanovené v odseku 3 písm. a/ a je materiálne alebo finančne zabezpečená
na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby a úspešne absolvuje výberové konanie
(§ 14). Tieto zákonné argumentácie sú uvedené v napadnutých rozhodnutiach. Súd uviedol, že z
odôvodnenia rozhodnutí správneho orgánu prvého a druhého stupňa vo veci zamietnutia žiadostí
žalobcov v 2. až 5. rade vo výberovom konaní nevyplýva, v čom splnili stanovené hodnotiace kritériá na
nižšej úrovni ako úspešní žiadatelia. Podľa ministerstva v danej veci v zmysle vyššie citovaných § 12, 14
zákona o poskytovateľoch nové konanie z týchto súdom uvedených dôvodov nebude mať vo vzťahu ku
skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre žalobcov. Jednak
z dôvodu vyššie citovanou zákonnou úpravou viazanosti výsledkom výberového konania, ako aj to, že
ministerstvo nemôže nahradiť v novom konaní výsledok výberovej komisie. Podstatné skutočnosti, ktoré
boli rozhodujúce pre posúdenie veci sú nezmenené a za daného právneho stavu nie je možné stanoviť
nové postupy výberového konania a následného vydania povolenia na prevádzkovanie záchrannej
zdravotnej služby. Zároveň podľa § 15 ods. 2 zákona o poskytovateľoch povolenie sa vydáva na neurčitú



dobu okrem povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, ktoré sa vydáva
na štyri roky. Teda opätovne žalovaný poukazuje na právnu istotu tých účastníkov konania, ktorí boli
úspešní a bolo im vydané povolenie na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby.

?Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Ministerstvo je toho názoru, že v danom prípade sa správne aplikovali vyššie uvedené právne normy
na zistený skutkový stav tak prvostupňovým správnym orgánom, ako aj druhostupňovým správnym
orgánom.

?Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd
zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 290/10-108, 2S 299-301/10-108 zo dňa 9. mája
2012 a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že
žalobu voči žalovanému v celom rozsahu zamietne.

Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli rozsudok krajského súdu ako vecne
správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 prvá veta OSP s tým, že
termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky ako aj na jeho internetovej stránke www.nsud.sk minimálne 5 dní pred
vyhlásením rozsudku (§ 156 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP).

? Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 OSP súd
preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna
činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc
stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

?Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy OSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).

?

Aj podľa názoru najvyššieho súdu je nepochybné, že na konanie podľa zákona č. 578/2004 Z. z.
o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v
zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní.



?
Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

?

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

?Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na
odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je
nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania.

Tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá podľa § 157 ods. 2 OSP a podľa § 47 ods. 3
Správneho poriadku povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Ak tak
neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom či už správneho orgánu alebo súdu odníme
možnosť konať pred týmto orgánom a súčasne tieto orgány postupujú aj v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.

?Podľa článku 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa článku 13 ods. l písm. a/ Ústavy SR povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona,
v jeho medziach.

? Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že Ministerstvo zdravotníctva SR
vyhlásilo výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií pozemnej záchrannej
zdravotnej služby na vopred stanovené sídla. Lehotu na podanie žiadostí a termín výberového konania
žalovaný uverejnil v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. na svojej internetovej stránke ako aj
v Hospodárskych novinách dňa 12. novembra 2009, čím bola splnená dvojmesačná lehota stanovená
v § 14 ods. 3 ZoPZS. V novembri 2009 vydal žalovaný aj Podmienky výberového konania na vydanie
povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, v ktorých vymedzil podrobné
požiadavky a kritériá pre podávanie žiadostí o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie
záchrannej zdravotnej služby. Tieto Podmienky si bolo možné prevziať na sekretariáte vedúceho
služobného úradu MZ SR, čo všetci žalobcovia aj urobili a všetci štyria sa zúčastnili výberových
konaní podaním žiadostí o vydanie povolenia. Žalovaný o žiadostiach žalobcov 1/ - 3/ rozhodol tak,
že ich zamietol, pričom žalobcu 4/ vylúčil z výberového konania. O rozkladoch žalobcov 1/ - 4/ proti
prvostupňovým rozhodnutiam rozhodol minister zdravotníctva SR tak, že rozklady zamietol a napadnuté
prvostupňové rozhodnutia potvrdil.

?Aj podľa názoru najvyššieho súdu správne krajský súd poukázal na to, že vydávanie povolení na
prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby je upravené v zákone č. 578/2004 Z. z.
o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavových organizáciách v
zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZoPZS"), pričom aj správne citoval relevantné zákonné ustanovenia.



Žalovaný v súlade s týmto zákonom vyhlásil výberové konanie, v danom prípade na 74 sídiel ambulancií,
pričom žiadosti podalo 44 subjektov. Na vyhodnotenie žiadostí zriadilo ministerstvo zdravotníctva
komisiu, ktorá mala 5 členov, čo je v súlade s § 14 ods. 4 ZoPZS.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu
a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím
na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne
východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu,
považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre
účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd sa
vo svojom odôvodnení obmedzí len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdiac relevanciu odvolacích námietok žalovaného smerujúcich
proti nesprávnemu právnemu posúdeniu veci prvostupňovým súdom, považuje za potrebné venovať
svoju pozornosť kľúčovej námietke žalovaného, ktorou tento poukazoval na to, že súd v zmysle § 244
ods. 1 OSP preskúmava zákonnosť rozhodnutia, postupu správneho orgánu pri rozhodovaní o žalobách
proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov, nie je zákonnosť vydávania podmienok výberového
konania a posudzovanie priebehu výberového konania.

Táto námietka žalovaného nie je opodstatnená.

Aj podľa názoru najvyššieho súdu súd prvého stupňa správne skúmal, či Podmienky boli vydané v súlade
so zákonom, t.j. či ide zákonný právny akt, a teda či následný postup správneho orgánu vychádzajúci z
Podmienok bol zákonný. Je totiž nepochybné, že zákonnosť Podmienok ovplyvňovala, a to zásadným
spôsobom, samotnú zákonnosť výberového konania a teda zákonnosť rozhodnutí žalovaného.

ZoPZS, ktorý upravuje vydávanie povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby,
vydanie Podmienok vôbec nepredpokladá. ZoPZS v § 11 až § 26 predstavuje úplnú úpravu vydávania
povolení, podmienok na vydanie povolenia, žiadosti o vydanie povolenia, výberového konania, vydania
povolenia, zmeny údajov, dočasného pozastavenia povolenia a zrušenia povolenia, konania o vydanie
povolenia, dočasného pozastavenia povolenia a zrušenia povolenia (druhá časť ZoPZS). ZoPZS naopak
vôbec nepredpokladá doplnenie, modifikáciu alebo zmenu podmienok iným aktom.

V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon (princíp legality). Z uvedeného teda vyplýva, že
Podmienky sú nezákonným aktom, a to už len z dôvodu, že ide o akt štátneho orgánu právnym
poriadkom neupravený.

Naviac Podmienky sa zásadným spôsobom odchyľujú od zákonnej úpravy podľa druhej časti ZoPZS.
Podmienky sa totiž neobmedzujú len na úpravu procesno-technických aspektov výberového konania,
ale obsahujú také ustanovenia, ktoré zásadným spôsobom modifikujú zákonnú úpravu, čo je v rozpore
s cit. ust. Ústavy.

Stanovenie pravidiel udeľovania povolení (najmä stanovenie náležitostí žiadosti, dokladov, ktoré je
potrebné k žiadosti priložiť a hodnotiacich kritérií) nie je samoúčelné. Zákonodarca tým vytvoril pevný
právny rámec, v ktorom sa môžu žiadatelia domáhať udelenia povolenia na výkon hospodárskej činnosti
za účelom dosiahnutia zisku, t.j. pevný právny rámec, v ktorom sa žiadateľ môže domáhať základného
práva podnikať (čl. 35 Ústavy SR). Tento právny rámec vytvára poistku proti tomu, aby vyhlasovateľ
výberového konania, resp. orgán oprávnený rozhodovať o žiadostiach postupoval svojvoľne alebo
arbitrárne.

Vyššie uvedené skutočnosti spôsobili, že nakoľko proces Výberového konania trpel závažnými právnymi
vadami (bol nezákonný), v súlade so zákonom nemohli byť ani výsledky Výberového konania a ani



výsledky konania o udelenie povolení na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby
(rozhodnutia o udelení povolenia alebo rozhodnutia o zamietnutí žiadosti). Zákonnosť výsledkov
Výberového konania totiž zásadným spôsobom ovplyvňuje zákonnosť konania o udelenie povolenia
(povolení), pretože Ministerstvo zdravotníctva SR je výsledkami Výberového konania v rámci konania
o udelenie povolení viazané (§ 14 ods. 11 ZoPZS). Z nepráva nemôže vzniknúť právo (ex iniuria ius
non oritur).

Zákonná opora pre postup súdu prvého stupňa, ktorý skúmal zákonnosť podmienok vyplýva z
ustanovenia § 245 ods. 1 OSP; podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané
rozhodnutie opiera, ak bolo preň urobené prv rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie
určený osobitný postup.

Vzhľadom k tomu, že na preskúmanie Podmienok neexistoval a neexistuje osobitný postup, žalobcovia
mohli podmienky napadnúť len nepriamo napadnutým rozhodnutím, ktoré z nej vychádzalo, čo
žalobcovia aj urobili.

V tejto súvislosti je preto právne irelevantná námietka žalovaného, že žalobcovia nenapadli Podmienky
ihneď po prevzatí.

Najvyšší súd sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že Podmienky nemajú povahu interného
organizačného aktu, ale majú povahu normatívneho správneho aktu (resp. takúto ambíciu), a to
vzhľadom na to, že ich účelom bolo ukladať povinnosti subjektom stojacim mimo organizačnej štruktúry
žalovaného, a to nad rámec ZoPZS, pričom súčasne v zhode s názorom krajského súdu zdôrazňuje, že
na to, aby takýto normatívny správny akt mohol žalovaný vydať, musel by mať žalovaný na to zákonné
splnomocnenie, čo žalovaný nemal.

Ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne
záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom (čl. 123 Ústavy SR). Z uvedeného
ustanovenia nepochybne vyplýva, že splnomocnenie na vydanie aktu, ktorý má normatívnu povahu,
musí byť v zákone vyjadrené jasne a presne, a to v súlade s princípom právnej istoty.

V rozpore s uvedeným je preto neprípustné odôvodniť vydanie Podmienok rozširujúcim výkladom § 14
ods. 1 ZoPZS, podľa ktorého výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie
záchrannej služby uskutočňuje ministerstvo, ako to uviedol vo svojom odvolaní žalovaný.

Neopodstatnená je aj námietka žalovaného týkajúca sa narušenia právnej istoty ostatných účastníkov
jednak výberového konania a zároveň tých účastníkov, ktorí splnili Podmienky a následne im bolo
udelené povolenie na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby.

Najvyšší súd Slovenskej republiky naviac poukazuje na to, že medzi základné znaky a predpoklady
právneho štátu a zároveň aj právnej istoty občanov ako jeho základného atribútu, patrí zachovávať
Ústavu SR, zákony, ako aj všetky záväzné právne predpisy všetkými štátnymi i samosprávnymi
orgánmi a inštitúciami, právnickými i fyzickými osobami v usporiadanom demokratickom zriadení, a tým
zabezpečiť dôveru v právo (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/97). Princíp právnej istoty (a
legitímnych očakávaní) potom spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene
očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že
ich budú správne vykladať a aplikovať (rovnako nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/97).

Zrušením napadnutého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s Ústavou SR a zákonom, nemôže dôjsť k
porušovaniu princípu právnej istoty, pretože z nepráva nemôže vzniknúť právo (ex iniuria ius non oritur).



Neodôvodnené je aj konštatovanie žalovaného, že zmätočnosť a vecná nesprávnosť tvrdenia krajského
súdu je v tom, že súd argumentuje pojmom „pokiaľ žalovaný". Aj podľa názoru najvyššieho súdu je
nepochybné z obsahu napadnutého rozhodnutia, že prvostupňový súd vychádzal zo záveru, že postup
žalovaného spočívajúci v tom, že od uchádzačov vyžadoval predloženie projektu stratégie a následné
rozhodnutie o vylúčení žalobcu, nemali oporu v zákone.

Napokon neopodstatnená je aj námietka žalovaného, že jeho rozhodnutia sú riadne odôvodnené, keďže
obsahujú zákonné argumentácie.

Aj podľa názoru najvyššieho súdu odôvodnenie toho, prečo vlastne žalobcovia neboli úspešní vo
výberovom konaní, čo je samotným jadrom rozhodnutia, v rozhodnutí absentuje. Je irelevantné, že
žiadosti uchádzačov z hľadiska toho, ktorý najlepšie splnil hodnotiace kritériá, hodnotí komisia. Ide stále
o rozhodnutie správneho orgánu, ktoré musí obsahovať obligatórne zákonné náležitosti. To je poistka
proti svojvôli. Logicky potom z toho vyplýva, že komisia musí v správe o výsledku výberového konania
podľa § 14 ods. 10 ZoPZS výsledok výberového konania odôvodniť, aby takéto hodnotenie mohlo byť
prevzaté do odôvodnenia rozhodnutia. Z tohto odôvodnenia musí vyplývať, prečo určitý uchádzač splnil
hodnotiace kritériá na nižšej kvalitatívnej úrovni ako iný uchádzač.

Záverom súd poznamenáva, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že nové konanie nebude mať po skutkovej stránke
reálnu možnosť dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci žalobcov, je to irelevantné. Jednak je to len
domnienka žalovaného a jednak to nemôže byť akceptovateľný dôvod na to, aby nedošlo k zrušeniu
rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je v rozpore s Ústavou SR a zákonom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery považoval námietky
žalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť
posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 250ja ods.
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§
219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), nakoľko pri nedostatku žalobných dôvodov
pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ktorým by musel prihliadnuť z úradnej
povinnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.