{"guid": "f94bfa40-e4b7-4af2-a855-124286143ada:4c181427-c05b-4483-9bde-df3af65f42e6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1010201556.1", "spisova_znacka": "6Sžo/40/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/40/2012 z 19. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. júna 2013, sp. zn. 6Sžo/40/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1010201556.1", "identifikacne_cislo": "1010201556", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2013-06-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-14.odsek-4", "nazov": "§ 14 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-14.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/578#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4c181427-c05b-4483-9bde-df3af65f42e6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201556.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201556.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201556.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/40/2012\n1010201556\n19. 06. 2013\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2013:1010201556.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a\nčleniek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcu: ?1/\nEMERGENCY MEDICAL SERVICE - EMS, s.r.o., IČO: 36 495 441, Joliota CURIE 737/41, Poprad, 2/\nZZS Kysuce, s.r.o., IČO: 36 426 865, Okružná 111/8, Čadca, 3/ INTERNATIONAL RESCUE SYSTEM,\ns.r.o., IČO: 35 802 022, Železničný rad 70/8, Nová Baňa, 4/ Záchranná zdravotná služba SR, a.s., IČO:\n44 797 621, Klariská ulica 7, Bratislava, všetci zastúpení advokátom: Mgr. Marek Benedik, Rudnayovo\nnám. l, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2,\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí ministra zdravotníctva SR č. 11362/4/2010\nzo dňa 24. júna 2010, č. 11362/1/2010 zo dňa 24. júna 2010, č. 11362/3/2010 zo dňa 24. júna 2010 a č.\n10049/2010 zo dňa 28. júna 2010, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave,\nč. k. 2S 290/10-108, 2S 299-301/10-108 zo dňa 9. mája 2012, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S 290/10-108,\n2S 299-301/10-108 zo dňa 9. mája 2012, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom, č. k. 2S 290/10-108, 2S 299-301/10-108 zo dňa 9.\nmája 2012, podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/, d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP\")\nzrušil rozhodnutie žalovaného Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky ako aj jeho prvostupňové\nrozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie; žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom v 1.\naž 4. rade náhradu trov konania v sume 2.674,57 eur na účet ich právneho zástupcu do 15 dní od\nprávoplatnosti rozsudku. Žalovaný žiadosti žalobcov 1/ - 3/ zamietol, žalobcu 4/ z tohto výberového\nkonania vylúčil, a to rozhodnutiami: 1/ č. 10058/2010-OP zo dňa 17. februára 2010, 2/ 09979/2010OP zo dňa 16. februára 2010, 3/ č. 10046/2010-OP zo dňa 17. februára 2010, 4/ č. 08659/2010-OP zo\ndňa 28. januára 2010. O rozkladoch proti týmto rozhodnutiam žalovaný rozhodol tak, že ich zamietol\na prvostupňové rozhodnutia potvrdil, a to napadnutými rozhodnutiami č. 11362/4/2010 zo dňa 24. júna\n2010, č. 11362/1/2010 zo dňa 24. júna 2010, č. 11362/3/2010 zo dňa 24. júna 2010 a č. 10049/2010\nzo dňa 28. júna 2010.\nKrajský súd v odôvodnení uviedol, že v danom prípade bolo potrebné posúdiť, či výberové konanie\nprebehlo v súlade so zákonom, nevynímajúc pritom všeobecné zásady (princípy), práva, ktoré vyjadrujú\nzákladné ponímanie práva a spravodlivosti a ktoré musia byť dodržiavané nielen v slovenskom právnom\nporiadku ale aj v úniovom právnom poriadku.\n\nPodľa názoru súdu žalovaný správny orgán vydaním Podmienok výberového konania neporušil vyššie\nuvedené princípy a nebola porušená zásada rovnosti zaobchádzania ani diskriminácie, ktorá patrí medzi\nzákladné zásady aj slovenského právneho poriadku a zároveň bola dodržaná aj zásada právnej istoty\nzaručujúca predvídateľnosť právnych situácií a vzťahov, pričom práve táto zásada vyžaduje, aby všetky\nnormy boli jasné, presné a predvídateľné.\nPre posúdenie zákonnosti postupu žalovaného vo výberovom konaní považoval súd za potrebné vyjadriť\nsa k povahe Podmienok výberového konania na vydanie povolení na prevádzkovanie ambulancií\nzáchrannej zdravotnej služby z roku 2009, ktorá determinuje predpoklady pre prijatie takéhoto\ndokumentu a podmieňuje zákonnosť práv a povinností založených na jeho základe. Súd je názoru,\nže podmienky výberového konania sú správnym aktom, ktorý vydal žalovaný v rámci uskutočňovania\nštátnej správy v súvislosti s vydávaním povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej\nslužby. Tento správny akt mal právotvorné účinky na právne pomery subjektov, ktorým bol určený,\nnakoľko sa ním zakladali, menili resp. rušili práva a povinnosti účastníkov výberového konania.\nPodmienky výberového konania sú svojou povahou normatívnym správnym aktom (podzákonným\npredpisom), za ktorý sa vo všeobecnosti považuje právny akt orgánu štátnej správy, ktorý obsahuje\nzáväzné pravidlá správania - právne normy vzťahujúce sa na celú skupinu prípadov rovnakého druhu\na neurčitého počtu. Vzhľadom na to, že išlo o normatívny správny akt pôsobiaci v externej sfére štátnej\nsprávy, keďže reguloval správanie bližšie neurčených účastníkov výberového konania, ktorí neboli vo\nvzťahu podriadenosti k žalovanému ako k autorovi tejto normy, považoval súd Podmienky výberového\nkonania za normatívny správny akt so všeobecnou záväznosťou. Nestotožnil sa teda s názorom\nžalovaného, že išlo o internú smernicu (inštrukciu), ktorá by zaväzovala len výberovú komisiu resp. iné\nžalovanému podriadené zložky štátnej správy, pretože - ako to nakoniec uznáva aj žalovaný - Podmienky\nvýberového konania zasahovali do právneho postavenia mimo sféry štátnej správy stojacich subjektov\n- účastníkov výberového konania (vrátane žalobcov), ktorých nemožno považovať za žalovanému\npodriadené osoby.\nPredpokladom vydania každého všeobecne záväzného normatívneho správneho aktu je však zákonný\npodklad, existencia zákonnej normy, ktorá splnomocňuje konkrétny orgán štátnej správy, aby v rámci\ndaného splnomocnenia vykonal zákonný predpis, konkretizoval jeho ustanovenia resp. podrobnejšie\nvymedzil napr. okruh subjektov, na ktorých sa dané pravidlo správania vzťahuje, konkretizoval práva a\npovinnosti adresátov normy, spôsoby ich uplatnenia, postup orgánov pri výkone zákona atď.\nZ uvedených dôvodov musel súd konštatovať, že nakoľko ZoPZS reglementujúci vydávanie povolení\nna prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby v žiadnom zo svojich ustanovení\nnesplnomocnil žalovaného na vydanie Podmienok výberového konania ani na iný spôsob vykonania\ntohto zákona formou podzákonného predpisu, chýba vydaným Podmienkam výberového konania\nzákonná opora a to minimálne v tom rozsahu, v akom Podmienky určujú práva a povinnosti účastníkov\nvýberového konania nad rámec uvedeného zákona. Súd je názoru, že pokiaľ žalovaný mal v úmysle\nvykonať zákon č. 578/2004 Z. z. v časti týkajúcej sa vydávania povolení na prevádzkovanie ambulancií\nzáchrannej zdravotnej služby, konkretizovať postup správneho orgánu i účastníkov výberového konania,\nbolo v súlade s čl. l ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR potrebné a žiaduce, aby ho k vydaniu takéhoto\nnormatívneho správneho aktu zákon splnomocnil a vytvoril mu tak zákonný rámec pre podzákonnú\nreguláciu.\nSúd zastáva názor, že podrobnejšia úprava výberového konania a postupu žalovaného v ňom, ako\naj úprava práv a povinností účastníkov výberového konania, si nevyhnutne vyžadovala podrobnejšiu\núpravu rámcovej zákonnej úpravy podzákonným predpisom. To však nič nemení na požiadavke, aby sa\ntak stalo na základe zákona a v jeho medziach. Súd je toho názoru. že nakoľko žalovaný vo výberovom\nkonaní postupoval podľa Podmienok, posudzoval na ich základe práva a povinnosti jeho účastníkov\ntvrdiac, že ide len o interný normatívny akt so záväznosťou len pre správny orgán, posúdil z tohto\nhľadiska vec po právnej stránke nesprávne.\nK námietkam žalobcu 4/, ktorý bol vylúčený z dôvodu, že predložil projekt stratégie ktorý neobsahoval\nstanovenú štruktúru, súd uvádza, že sa stotožnil s jeho argumentáciou v žalobe, že zákon č. 578/2004\n\nZ. z. neukladá žiadateľovi o vydanie povolenia predloženie takejto listiny ako podmienky pre účasť\nvo výberovom konaní. Pokiaľ žalovaný opieral takúto požiadavku výlučne o Podmienky výberového\nkonania, nemal jeho postup zákonnú oporu a preto aj vylúčenie žalobcu a zamietnutie jeho žiadosti\nnebolo v súlade s § 14 ods. 8 zákona č. 578/2004 Z. z., ktorý takýto následok s nesplnením vyššie\nuvedenej požiadavky nespája. Z tohto hľadiska žalovaný neposúdil vec po právnej stránke správne.\nZ obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydané\nrozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobcov, s výnimkou záverečnej správy výberovej komisie o výsledku\nvýberového konania a stanovení poradia uchádzačov pre jednotlivé sídla ambulancií záchrannej\nzdravotnej služby. Vzhľadom na to, že okrem paušálneho záveru o neúspešnosti vo výberovom konaní\nako jediného dôvodu zamietnutia žiadosti žalobcov, vydané rozhodnutia neobsahujú bližšie zdôvodnenie\ntohto záveru v intenciách § 47 ods. 3 správneho poriadku, považoval súd rozhodnutia správnych orgánov\nvo veci zamietnutia žiadosti žalobcov o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií záchrannej\nzdravotnej služby, za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\nVzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté\nrozhodnutia ministra zdravotníctva SR i prvostupňové rozhodnutia žalovaného týkajúce sa žalobcov\nvychádzajú z vyššie uvedených dôvodov z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú čiastočne\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ OSP\na tieto rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.\nProti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že prvostupňový súd\nnesprávne právne posúdil vec a to z nasledovných dôvodov:\n?Súd v napadnutom rozsudku (str. 10 posledný odsek) uvádza: \"Pre posúdenie zákonnosti postupu\nžalovaného vo výberovom konaní považuje súd za potrebné vyjadriť sa k povahe Podmienok výberového\nkonania na vydanie povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby (ďalej len\n\"podmienky\") z roku 2009, ktorá determinuje predpoklady pre prijatie takéhoto dokumentu a podmieňuje\nzákonnosť práv a povinností založených na jeho základe.\" Žalovaný sa nestotožňuje s týmto právnym\nnázorom súdu uvedeným v napadnutom rozsudku a to z tohto dôvodu: V zmysle § 244 ods. l\nOSP vyplýva, že súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia postupu správneho orgánu pri rozhodovaní\no žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov, nie zákonnosť vydania podmienok\nvýberového konania a posudzovanie priebehu výberového konania. Zároveň sám súd tvrdí (strana 10),\nže správny orgán vydaním Podmienok neporušil princípy práva, ktoré vyjadrujú základné ponímanie\npráva a spravodlivosti.\nV tejto spojitosti žalovaný namieta tvrdenie súdu, že Podmienky výberového konania sú svojou povahou\nnormatívnym správnym aktom so všeobecnou záväznosťou. Podmienky neboli publikované tak, ako sú\npublikované všeobecne záväzné právne predpisy v zmysle § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov\nv znení neskorších právnych predpisov. V zmysle citovaného ustanovenia o všetkom, čo bolo v Zbierke\nzákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka;\ndomnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Teda\nvyššie citované podmienky nespĺňajú znak všeobecnej záväznosti a zároveň, keďže nie je v zákone\no poskytovateľoch splnomocňovacie ustanovenie na vydanie podrobnejšej právnej úpravy podmienok\nvýberového konania nie je ani podzákonný akt. Ministerstvo vychádzalo pri uskutočňovaní výberového\nkonania podľa takého právneho stavu, aký bol. V zmysle § 14 ods. l zákona o poskytovateľoch výberové\nkonanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby [§ 11 ods.\n1 písm. a/] uskutočňuje ministerstvo zdravotníctva. Rozširujúcim výkladom tohto ustanovenia možno\ndospieť k tomu, že podmienky výberového konania nie sú nad rámec zákona o poskytovateľoch. Keďže\nministerstvo je oprávnené uskutočňovať výberové konanie, je oprávnené vydať podmienky výberového\nkonania. Ďalej žalovaný, čo sa týka tvrdenia, že podmienky výberového konania sú internou normatívnou\ninštrukciou, pridržiava sa právnej argumentácie obsiahnutej vo vyjadrení k žalobe zo dňa 7. októbra\n2010.\n\nS Podmienkami výberového konania bol žalobca oboznámený predtým, než začal samotný priebeh\nvýberového konania, teda proces hodnotenia konania v plnom rozsahu a bez obmedzenia akceptuje\nvšetky podmienky a požiadavky výberového konania, vrátane všetkých častí obsiahnutých v týchto\nPodmienkach výberového konania a v uverejnenom Vyhlásení výberového konania, ako výlučné\npodmienky Ministerstva zdravotníctva SR ako vyhlasovateľa predmetného výberového konania, čo\nuvedie do dočasného vyhlásenia, ktoré musí byt' podpísané štatutárom účastníka výberového konania s\núradne overeným podpisom.\" Teda žalobcovia boli oboznámení s týmito podmienkami predtým, než boli\nvydané napadnuté rozhodnutia tak prvostupňového správneho orgánu - MZ SR, ako aj druhostupňového\nsprávneho orgánu - Rozhodnutie ministra zdravotníctva SR. Keďže tieto podmienky neboli namietané\npredtým, než sa rozhodlo o tom, že žalobca v 4. rade bol vylúčený z výberového konania o vydanie\npovolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby a žalobcom v 1. až 3. rade bola\nzamietnutá žiadosť o zaradenie do výberového konania a súčasne sa rozhodlo o nevydaní povolení\nna prevádzkovanie týmto žalobcom, nemožno tieto podmienky napadnúť ako nezákonné ex post,\nnakoľko sa týmto narúšajú právne istoty ostatných účastníkov jednak výberového konania a zároveň tých\núčastníkov, ktorí splnili podmienky a následne im bolo udelené povolenie na prevádzkovanie ambulancií\nzáchrannej zdravotnej služby.\nZmätočnosť a vecná nesprávnosť tvrdenia súdu je podľa žalovaného ďalej v tom, že súd argumentuje\npojmom \"pokiaľ žalovaný\". V danom prípade podľa ministerstva súd zo zisteného stavu v rámci\npreskúmavania napadnutých rozhodnutí má mat' jasný záver, či žalovaný výlučne opieral zamietnutie\nžiadostí žalobcu v 4. rade len na základe nedoloženia komplexného projektu. V žalobou napadnutých\nrozhodnutiach podľa ministerstva je zdôvodnené vylúčenie žalobcu v 4. rade, nielen nedoložením časti\nprojektu - komplexnosť poskytovania záchranných služieb. Opätovne žalovaný namieta, že žalobca\nnespochybnil obsah podmienok výberového konania pred vydaním napadnutých rozhodnutí.\n? Ďalej súd konštatuje, že rozhodnutia vo veci zamietnutia žiadostí žalobcov v 1. až 3. rade sú\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku, pretože ako jediný\ndôvod zamietnutia žiadostí sa uvádza paušálny záver o neúspešnosti žalobcov vo výberovom konaní.\n?Podľa § 14 ods. 10 druhá veta zákona o poskytovateľoch o výsledku výberového konania komisia\nvyhotoví správu, ktorá spolu s ostatnou dokumentáciou je súčasťou spisu a podkladom na konanie o\nvydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. V zmysle § 14 ods. 11\ncitovaného zákona ministerstvo zdravotníctva je pri vydávaní povolení na prevádzkovanie ambulancie\nzáchrannej zdravotnej služby viazané výsledkom výberového konania; po vydaní povolení ministerstvo\nzdravotníctva zamietne žiadosti o vydanie povolenia ostatných žiadateľov. Žalovaný v zmysle citovaných\nustanovení má za to, že v danom prípade vzhľadom na viazanosť výsledkov výberového konania je\nmožné argumentovať zamietnutie žiadosti len takými podkladmi a závermi, ktoré má k dispozícii od\nhodnotiacej komisie. Predsa v rozhodnutí sa odôvodňuje výrok o zamietnutí žiadostí o vydanie povolenia\nna prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby, nie to, že nesplnil kritériá. Zákonná úprava\nviazanosti výsledkom výberového konania je platná pre celé správne konanie. Úspešnosť absolvovania\nvýberového konania je podmienkou na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej\nzdravotnej služby v zmysle § 12 ods. 4 zákona o poskytovateľoch. Podľa citovaného ustanovenia\nministerstvo zdravotníctva vydá povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby\n[§ 11 ods. 1 písm. a/] fyzickej osobe, ak spĺňa podmienky ustanovené v odseku 2 písm. a/ a právnickej\nosobe, ak spĺňa podmienky ustanovené v odseku 3 písm. a/ a je materiálne alebo finančne zabezpečená\nna prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby a úspešne absolvuje výberové konanie\n(§ 14). Tieto zákonné argumentácie sú uvedené v napadnutých rozhodnutiach. Súd uviedol, že z\nodôvodnenia rozhodnutí správneho orgánu prvého a druhého stupňa vo veci zamietnutia žiadostí\nžalobcov v 2. až 5. rade vo výberovom konaní nevyplýva, v čom splnili stanovené hodnotiace kritériá na\nnižšej úrovni ako úspešní žiadatelia. Podľa ministerstva v danej veci v zmysle vyššie citovaných § 12, 14\nzákona o poskytovateľoch nové konanie z týchto súdom uvedených dôvodov nebude mať vo vzťahu ku\nskutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre žalobcov. Jednak\nz dôvodu vyššie citovanou zákonnou úpravou viazanosti výsledkom výberového konania, ako aj to, že\nministerstvo nemôže nahradiť v novom konaní výsledok výberovej komisie. Podstatné skutočnosti, ktoré\nboli rozhodujúce pre posúdenie veci sú nezmenené a za daného právneho stavu nie je možné stanoviť\nnové postupy výberového konania a následného vydania povolenia na prevádzkovanie záchrannej\nzdravotnej služby. Zároveň podľa § 15 ods. 2 zákona o poskytovateľoch povolenie sa vydáva na neurčitú\n\ndobu okrem povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, ktoré sa vydáva\nna štyri roky. Teda opätovne žalovaný poukazuje na právnu istotu tých účastníkov konania, ktorí boli\núspešní a bolo im vydané povolenie na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby.\n?Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne\nposúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.\nMinisterstvo je toho názoru, že v danom prípade sa správne aplikovali vyššie uvedené právne normy\nna zistený skutkový stav tak prvostupňovým správnym orgánom, ako aj druhostupňovým správnym\norgánom.\n?Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd\nzrušil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 290/10-108, 2S 299-301/10-108 zo dňa 9. mája\n2012 a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že\nžalobu voči žalovanému v celom rozsahu zamietne.\nŽalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli rozsudok krajského súdu ako vecne\nsprávny potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako\naj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 prvá veta OSP s tým, že\ntermín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky ako aj na jeho internetovej stránke www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> minimálne 5 dní pred\nvyhlásením rozsudku (§ 156 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP).\n? Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov\npreskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti\nrozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.\nnajmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 OSP súd\npreskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna\nčinnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc\nstanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný\nvykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané\nnáležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.\n?Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti\ndruhej hlavy OSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s\núčastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či\nobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade\ns hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého\nrozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu\nnamietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred\nsprávnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\n?\nAj podľa názoru najvyššieho súdu je nepochybné, že na konanie podľa zákona č. 578/2004 Z. z.\no poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v\nzdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa vzťahujú\nvšeobecné predpisy o správnom konaní.\n\n?\nPodľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n?\nPodľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako\npoužil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal\ns návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n?Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na\nodôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je\nnezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania.\nTomuto procesnému právu účastníka zodpovedá podľa § 157 ods. 2 OSP a podľa § 47 ods. 3\nSprávneho poriadku povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré\nskutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri\nhodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Ak tak\nneurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom či už správneho orgánu alebo súdu odníme\nmožnosť konať pred týmto orgánom a súčasne tieto orgány postupujú aj v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.\n?Podľa článku 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.\nNeviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\nPodľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v\nrozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa článku 13 ods. l písm. a/ Ústavy SR povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona,\nv jeho medziach.\n? Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že Ministerstvo zdravotníctva SR\nvyhlásilo výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií pozemnej záchrannej\nzdravotnej služby na vopred stanovené sídla. Lehotu na podanie žiadostí a termín výberového konania\nžalovaný uverejnil v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. na svojej internetovej stránke ako aj\nv Hospodárskych novinách dňa 12. novembra 2009, čím bola splnená dvojmesačná lehota stanovená\nv § 14 ods. 3 ZoPZS. V novembri 2009 vydal žalovaný aj Podmienky výberového konania na vydanie\npovolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, v ktorých vymedzil podrobné\npožiadavky a kritériá pre podávanie žiadostí o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie\nzáchrannej zdravotnej služby. Tieto Podmienky si bolo možné prevziať na sekretariáte vedúceho\nslužobného úradu MZ SR, čo všetci žalobcovia aj urobili a všetci štyria sa zúčastnili výberových\nkonaní podaním žiadostí o vydanie povolenia. Žalovaný o žiadostiach žalobcov 1/ - 3/ rozhodol tak,\nže ich zamietol, pričom žalobcu 4/ vylúčil z výberového konania. O rozkladoch žalobcov 1/ - 4/ proti\nprvostupňovým rozhodnutiam rozhodol minister zdravotníctva SR tak, že rozklady zamietol a napadnuté\nprvostupňové rozhodnutia potvrdil.\n?Aj podľa názoru najvyššieho súdu správne krajský súd poukázal na to, že vydávanie povolení na\nprevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby je upravené v zákone č. 578/2004 Z. z.\no poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavových organizáciách v\nzdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„ZoPZS\"), pričom aj správne citoval relevantné zákonné ustanovenia.\n\nŽalovaný v súlade s týmto zákonom vyhlásil výberové konanie, v danom prípade na 74 sídiel ambulancií,\npričom žiadosti podalo 44 subjektov. Na vyhodnotenie žiadostí zriadilo ministerstvo zdravotníctva\nkomisiu, ktorá mala 5 členov, čo je v súlade s § 14 ods. 4 ZoPZS.\nPo vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím\nna ustanovenie § 219 ods. 2 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu,\npovažujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre\núčastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd sa\nvo svojom odôvodnení obmedzí len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky posúdiac relevanciu odvolacích námietok žalovaného smerujúcich\nproti nesprávnemu právnemu posúdeniu veci prvostupňovým súdom, považuje za potrebné venovať\nsvoju pozornosť kľúčovej námietke žalovaného, ktorou tento poukazoval na to, že súd v zmysle § 244\nods. 1 OSP preskúmava zákonnosť rozhodnutia, postupu správneho orgánu pri rozhodovaní o žalobách\nproti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov, nie je zákonnosť vydávania podmienok výberového\nkonania a posudzovanie priebehu výberového konania.\nTáto námietka žalovaného nie je opodstatnená.\nAj podľa názoru najvyššieho súdu súd prvého stupňa správne skúmal, či Podmienky boli vydané v súlade\nso zákonom, t.j. či ide zákonný právny akt, a teda či následný postup správneho orgánu vychádzajúci z\nPodmienok bol zákonný. Je totiž nepochybné, že zákonnosť Podmienok ovplyvňovala, a to zásadným\nspôsobom, samotnú zákonnosť výberového konania a teda zákonnosť rozhodnutí žalovaného.\nZoPZS, ktorý upravuje vydávanie povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby,\nvydanie Podmienok vôbec nepredpokladá. ZoPZS v § 11 až § 26 predstavuje úplnú úpravu vydávania\npovolení, podmienok na vydanie povolenia, žiadosti o vydanie povolenia, výberového konania, vydania\npovolenia, zmeny údajov, dočasného pozastavenia povolenia a zrušenia povolenia, konania o vydanie\npovolenia, dočasného pozastavenia povolenia a zrušenia povolenia (druhá časť ZoPZS). ZoPZS naopak\nvôbec nepredpokladá doplnenie, modifikáciu alebo zmenu podmienok iným aktom.\nV zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach\na v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon (princíp legality). Z uvedeného teda vyplýva, že\nPodmienky sú nezákonným aktom, a to už len z dôvodu, že ide o akt štátneho orgánu právnym\nporiadkom neupravený.\nNaviac Podmienky sa zásadným spôsobom odchyľujú od zákonnej úpravy podľa druhej časti ZoPZS.\nPodmienky sa totiž neobmedzujú len na úpravu procesno-technických aspektov výberového konania,\nale obsahujú také ustanovenia, ktoré zásadným spôsobom modifikujú zákonnú úpravu, čo je v rozpore\ns cit. ust. Ústavy.\nStanovenie pravidiel udeľovania povolení (najmä stanovenie náležitostí žiadosti, dokladov, ktoré je\npotrebné k žiadosti priložiť a hodnotiacich kritérií) nie je samoúčelné. Zákonodarca tým vytvoril pevný\nprávny rámec, v ktorom sa môžu žiadatelia domáhať udelenia povolenia na výkon hospodárskej činnosti\nza účelom dosiahnutia zisku, t.j. pevný právny rámec, v ktorom sa žiadateľ môže domáhať základného\npráva podnikať (čl. 35 Ústavy SR). Tento právny rámec vytvára poistku proti tomu, aby vyhlasovateľ\nvýberového konania, resp. orgán oprávnený rozhodovať o žiadostiach postupoval svojvoľne alebo\narbitrárne.\nVyššie uvedené skutočnosti spôsobili, že nakoľko proces Výberového konania trpel závažnými právnymi\nvadami (bol nezákonný), v súlade so zákonom nemohli byť ani výsledky Výberového konania a ani\n\nvýsledky konania o udelenie povolení na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby\n(rozhodnutia o udelení povolenia alebo rozhodnutia o zamietnutí žiadosti). Zákonnosť výsledkov\nVýberového konania totiž zásadným spôsobom ovplyvňuje zákonnosť konania o udelenie povolenia\n(povolení), pretože Ministerstvo zdravotníctva SR je výsledkami Výberového konania v rámci konania\no udelenie povolení viazané (§ 14 ods. 11 ZoPZS). Z nepráva nemôže vzniknúť právo (ex iniuria ius\nnon oritur).\nZákonná opora pre postup súdu prvého stupňa, ktorý skúmal zákonnosť podmienok vyplýva z\nustanovenia § 245 ods. 1 OSP; podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho\norgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané\nrozhodnutie opiera, ak bolo preň urobené prv rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie\nurčený osobitný postup.\nVzhľadom k tomu, že na preskúmanie Podmienok neexistoval a neexistuje osobitný postup, žalobcovia\nmohli podmienky napadnúť len nepriamo napadnutým rozhodnutím, ktoré z nej vychádzalo, čo\nžalobcovia aj urobili.\nV tejto súvislosti je preto právne irelevantná námietka žalovaného, že žalobcovia nenapadli Podmienky\nihneď po prevzatí.\nNajvyšší súd sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že Podmienky nemajú povahu interného\norganizačného aktu, ale majú povahu normatívneho správneho aktu (resp. takúto ambíciu), a to\nvzhľadom na to, že ich účelom bolo ukladať povinnosti subjektom stojacim mimo organizačnej štruktúry\nžalovaného, a to nad rámec ZoPZS, pričom súčasne v zhode s názorom krajského súdu zdôrazňuje, že\nna to, aby takýto normatívny správny akt mohol žalovaný vydať, musel by mať žalovaný na to zákonné\nsplnomocnenie, čo žalovaný nemal.\nMinisterstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne\nzáväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom (čl. 123 Ústavy SR). Z uvedeného\nustanovenia nepochybne vyplýva, že splnomocnenie na vydanie aktu, ktorý má normatívnu povahu,\nmusí byť v zákone vyjadrené jasne a presne, a to v súlade s princípom právnej istoty.\nV rozpore s uvedeným je preto neprípustné odôvodniť vydanie Podmienok rozširujúcim výkladom § 14\nods. 1 ZoPZS, podľa ktorého výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie\nzáchrannej služby uskutočňuje ministerstvo, ako to uviedol vo svojom odvolaní žalovaný.\nNeopodstatnená je aj námietka žalovaného týkajúca sa narušenia právnej istoty ostatných účastníkov\njednak výberového konania a zároveň tých účastníkov, ktorí splnili Podmienky a následne im bolo\nudelené povolenie na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky naviac poukazuje na to, že medzi základné znaky a predpoklady\nprávneho štátu a zároveň aj právnej istoty občanov ako jeho základného atribútu, patrí zachovávať\nÚstavu SR, zákony, ako aj všetky záväzné právne predpisy všetkými štátnymi i samosprávnymi\norgánmi a inštitúciami, právnickými i fyzickými osobami v usporiadanom demokratickom zriadení, a tým\nzabezpečiť dôveru v právo (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/97). Princíp právnej istoty (a\nlegitímnych očakávaní) potom spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene\nočakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že\nich budú správne vykladať a aplikovať (rovnako nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/97).\nZrušením napadnutého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s Ústavou SR a zákonom, nemôže dôjsť k\nporušovaniu princípu právnej istoty, pretože z nepráva nemôže vzniknúť právo (ex iniuria ius non oritur).\n\nNeodôvodnené je aj konštatovanie žalovaného, že zmätočnosť a vecná nesprávnosť tvrdenia krajského\nsúdu je v tom, že súd argumentuje pojmom „pokiaľ žalovaný\". Aj podľa názoru najvyššieho súdu je\nnepochybné z obsahu napadnutého rozhodnutia, že prvostupňový súd vychádzal zo záveru, že postup\nžalovaného spočívajúci v tom, že od uchádzačov vyžadoval predloženie projektu stratégie a následné\nrozhodnutie o vylúčení žalobcu, nemali oporu v zákone.\nNapokon neopodstatnená je aj námietka žalovaného, že jeho rozhodnutia sú riadne odôvodnené, keďže\nobsahujú zákonné argumentácie.\nAj podľa názoru najvyššieho súdu odôvodnenie toho, prečo vlastne žalobcovia neboli úspešní vo\nvýberovom konaní, čo je samotným jadrom rozhodnutia, v rozhodnutí absentuje. Je irelevantné, že\nžiadosti uchádzačov z hľadiska toho, ktorý najlepšie splnil hodnotiace kritériá, hodnotí komisia. Ide stále\no rozhodnutie správneho orgánu, ktoré musí obsahovať obligatórne zákonné náležitosti. To je poistka\nproti svojvôli. Logicky potom z toho vyplýva, že komisia musí v správe o výsledku výberového konania\npodľa § 14 ods. 10 ZoPZS výsledok výberového konania odôvodniť, aby takéto hodnotenie mohlo byť\nprevzaté do odôvodnenia rozhodnutia. Z tohto odôvodnenia musí vyplývať, prečo určitý uchádzač splnil\nhodnotiace kritériá na nižšej kvalitatívnej úrovni ako iný uchádzač.\nZáverom súd poznamenáva, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že nové konanie nebude mať po skutkovej stránke\nreálnu možnosť dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci žalobcov, je to irelevantné. Jednak je to len\ndomnienka žalovaného a jednak to nemôže byť akceptovateľný dôvod na to, aby nedošlo k zrušeniu\nrozhodnutia správneho orgánu, ktoré je v rozpore s Ústavou SR a zákonom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery považoval námietky\nžalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť\nposúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 250ja ods.\n3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§\n219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), nakoľko pri nedostatku žalobných dôvodov\npre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ktorým by musel prihliadnuť z úradnej\npovinnosti.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:7892ec1a-5f07-4a5c-8937-2a7f1b813fd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/97 z 7. 1. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-01-07", "citacie_n": 311, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1"}], "citovane_v": []}