{"guid": "d71d3590-26a7-44e0-86fe-603066b72314:e87b3842-a50c-47ec-b8d5-4da0df2fa9f3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1010201385.1", "spisova_znacka": "1Sžd/37/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/37/2012 z 12. 3. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. marca 2013, sp. zn. 1Sžd/37/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1010201385.1", "identifikacne_cislo": "1010201385", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2013-03-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e87b3842-a50c-47ec-b8d5-4da0df2fa9f3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201385.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201385.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201385.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžd/37/2012\n1010201385\n12. 03. 2013\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2013:1010201385.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr.\nEleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD., v právnej veci žalobcu: P.. Z., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom N., C., zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Králikom, Grösslingova 4,\nBratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava\n(pôvodne Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska\n14, Bratislava), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRP-P-65/DI-2002-SK zo dňa\n19. mája 2010 , o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/246/2010-34 zo\ndňa 21. septembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/246/2010-34 zo dňa\n21. septembra 2012 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia zamietol žalobu\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. p. KRP-P-65/DI-2002-SK zo dňa 19. mája 2010, ktorým\nžalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v\nBratislave, Okresný dopravný inšpektorát - Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky zo dňa 24. marca\n2010, ktorým tento uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. f/ zákona č.\n372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), platného a\núčinného v čase spáchania skutku, a zároveň uložil žalobcovi zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na\ndobu 20 mesiacov. Vo veci obvinenia zo spáchania ďalších priestupkov podľa § 22 ods. 1 písm. b/ a i/\nzákona o priestupkoch , správny orgán rozhodol o zastavení konania podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona\no priestupkoch, pretože spáchanie týchto skutkov nebolo obvinenému z priestupku dokázané. O trovách\nkonania rozhodol krajský súd tak, že ich náhradu žalobcovi nepriznal.\nKrajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že v konaní bolo dostatočným spôsobom\npreukázané porušenie povinnosti žalobcu a to odmietnutie podrobenia sa dychovej skúške na zistenie\nalkoholu, čím zároveň porušil povinnosť účastníka cestnej premávky. Podľa názoru krajského súdu\nžalobca v konaní neuviedol žiaden dôkaz, pre ktorý sa objektívne nemohol podrobiť dychovej skúške\n(zdravotné dôvody a i.) a tiež neuviedol žiadnu objektívne akceptovateľnú prekážku, ktorá by mu bránila\nabsolvovať vyšetrenie formou odberu krvi. K výške a druhu sankcie krajský súd uviedol, že tieto boli\nuložené v zákonom stanovených medziach a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neprimeranosti\nsankcie v konaní pred správnym orgánom nenamietal, táto nemôže byť predmetom súdneho prieskumu.\n\nProti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, v ktorom žiadal\nodvolací súd, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší\na vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov\nprvostupňového konania vo výške 228,71,-Eur a súdneho poplatku vo výške 33,- Eur, na náhradu trov\ndruhostupňového konania vo výške 79,49,- Eur a súdneho poplatku vo výške 66,- Eur. Alternatívne\nžiadal, aby odvolací súd znížil sankciu uloženú žalobcovi napadnutým rozhodnutím alebo aby odvolací\nsúd zrušil rozhodnutie Krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\nV odvolaní žalobca namietal, že v konaní neboli zohľadnené predchádzajúce právoplatné rozsudky\nokresného a krajského súdu, ktoré označili skutkový stav, slúžiaci ako podklad pre rozhodnutie\nsprávnych orgánov, za nejednoznačný a nedostatočný a že toto konštatovanie sa vzťahuje na všetky\nskutky žalobcu, teda aj na priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. f/ zákona o priestupkoch.\nŽalobca v odvolaní opakovane poukazoval na skutočnosti, ktoré boli v jeho prospech a to jednak\nskutočnosť, že počas celej doby pred jazdou žiadne alkoholické nápoje nepožil ako aj skutočnosť, že\npo predvedení na policajnú stanicu príslušníkmi Policajného zboru na výzvu stálej služby dobrovoľne a\nbez námietok vykonal dychovú skúšku.\nŽalobca namietal nedostatočné prešetrenie tvrdenia, že neodmietol vykonať dychovú skúšku, ale\npožadoval riadne zabalený a označený náustok, nakoľko ten, ktorý mu podával príslušník Policajného\nzboru vykazoval známky znečistenia a nebol riadne zabalený. Žalobca v odvolaní poukázal tiež na\nskutočnosť, že bol príslušníkmi PZ nesprávne informovaný o odbere krvi, pretože mu nebolo oznámené,\nže náklady si bude hradiť žalobca sám len v prípade, ak bude výsledok odberov pozitívny.\nPochybenie krajského súdu videl žalobca v tom, že súd sa uspokojil len s tvrdeniami príslušníkov PZ\no riadne zabalenom náustku, hoci žalobca tvrdil opak a že súd tento rozporný skutkový stav nevzal do\núvahy.\nPodľa žalobcu účelom ustanovenia §22 ods. 1 písm. f/ zákona o priestupkoch je postihnúť osobu,\nktorá sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie alkoholu a tým sa vyhnúť prípadnému preukázaniu,\nže alkohol pred alebo počas jazdy osoba skutočne požila. Je však neprijateľné postihnúť žalobcu\npodľa tohto ustanovenia, ak sa následnou dychovou skúškou na policajnej stanici preukáže, že žalobca\nalkoholické nápoje nepožil. Žalobca takýto postup správneho orgánu považuje za nesprávny, pretože\nsa potláča zmysel zákona postihovať užívanie alkoholických nápojov pred alebo počas jazdy.\nŽalobca v odvolaní poukázal tiež na to, že žalovaný ani súd sa nezaoberali spoločenskou\nnebezpečnosťou konania žalobcu, hoci je to jeden zo znakov priestupku a tak mali vyhodnocovať\ntúto okolnosť ex lege a na podporu svojho tvrdenia uviedol judikatúru českého najvyššieho správneho\nsúdu. Žalobca sa domnieval, že žalovaný ani súd nezobrali na vedomie, že stupeň nebezpečnosti ním\nspáchaného priestupku je nepatrný, keďže bolo zistené, že žalobca žiadne alkoholické nápoje nepožil\na pre zdravotné problémy ani požiť nemohol, pričom odmietol vykonanie dychovej skúšky z dôvodu, že\npríslušníci PZ nesplnili svoju zákonnú povinnosť a nedali mu riadne zabalený náustok.\nŽalobca namietal tiež výšku sankcie, uloženú žalovaným, ako neprimeranú a dôvodil, že s poukazom\nna súdnu judikatúru sankcia uložená na spodnej hranici zákonného rozpätia v rámci zákonom povolenej\nvoľnej úvahy nemôže byť považovaná za likvidačnú a teda nemôže byť zrušená pri preskúmavaní\nrozhodnutia žalovaného súdom. V rámci princípu tzv. plnej jurisdikcie v zmysle Európskeho dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd môžu súdy v správnom súdnictve uložiť novú sankciu\nnezávisle od rozhodnutia žalovaného.\nZáverom odvolania žalobca vytýkal krajskému súdu nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne\nzistený skutkový stav, neodôvodnené priklonenie sa na stranu žalovaného a nerešpektovanie zásady\nrovnosti zbraní v konaní ako aj porušenie práva žalobcu na riadnu obhajobu v rozpore s OSP a\n\nEurópskym dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd tým, že bez vykonania dokazovania prevzal\nzávery tvrdené žalovaným bez prihliadnutie na presný opak tvrdený žalobcom.\nK odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol odvolanie žalobcu zamietnuť a\nnapadnutý rozsudok potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že obranu žalobcu spočívajúcu v tom, že\npred jazdou nepožil alkohol, že dychovú skúšku vykonal na OO PZ Ružinov- západ, ktorá bola negatívna,\npovažuje za právne irelevantnú pre posúdenie zodpovednosti za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm.\nf/ zákona o priestupkoch, nakoľko predmetom konania nebolo preukázanie priestupku spočívajúceho\nvo vedení vozidla pod vplyvom alkoholu. Žalovaný má za to, že zákon nepripúšťa možnosť odoprieť\nvýzvu policajta na vykonanie vyšetrenia na zistenie alkoholu a to ani v prípade, ak je vodič presvedčený,\nže alkohol nepožíval. Zákon tiež neumožňuje, aby vodič vzhľadom na subjektívne pocity a sympatie k\nhliadke určoval, kedy a kde bude skúšku na zistenie požitia alkoholu vykonávať. Vodič má povinnosť\nvýzvu rešpektovať, skúšku vykonať a to buď dychovým prístrojom a v odôvodnených prípadoch požiadať\no vykonanie skúšky lekárskym vyšetrením.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246 ods. 1 OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie\nprejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s §250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona\nč. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil\ndňa 12. marca 2013 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>\nnajmenej 5 dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\nV zmysle čl. VII zákona č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov sa s účinnosťou odo dňa 1. januára 2013 dopĺňa zákon Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='171/1993%20Z.z.'&ucin-kdni='30.12.9999'> o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov tak, že v § 4 ods. 2 sa za prvú vetu\nvkladajú nové vety, ktoré znejú: \"Minister môže určiť, ktorý útvar Policajného zboru má spôsobilosť byť\núčastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej\npôsobnosti. Za útvar Policajného zboru koná pred súdom riaditeľ útvaru alebo ním poverený policajt\nalebo zamestnanec.\".\nKrajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska ul. č. 14, 812 28 Bratislava listom č. KRPZBA-VO-43/20I3 z 10. januára 2013 oznámilo, že :\nRozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12. decembra\n2012 bola rozpočtová organizácia Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave ku dňu 31.\ndecember 2012 zrušená.\nZrušenie rozpočtovej organizácie Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave odôvodňuje stratu\njej právnej subjektivity (Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave ako právnická osoba zaniklo).\nPráva a povinnosti rozpočtovej organizácie Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave prešli\ndňom zrušenia na jej zriaďovateľa (ustanovenie § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových\npravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov),\nktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.\nVzhľadom na to súd vykonal zmenu v označení žalovaného správneho orgánu. Pod všeobecným\noznačením žalovaný je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu\npodľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nZ obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného vyplýva, že\ndňa 5. apríla 2002 o 23,05 hod. viedol žalobca osobné motorové vozidlo M., EČ: C., ktorého držiteľom\nbola spoločnosť IKP Slovakia s.r.o. Po zastavení policajnou hliadkou na Rastislavovej ulici v Bratislave\n\nv dôsledku porušenia dopravných predpisov sa žalobca odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie\nalkoholu a nepožiadal ani o vykonanie odberu krvi.\nPriestupok bol spolu s priestupkom zo dňa 9.apríla 2002, ktorý nie je predmetom tohto konania\nprejednaný v rámci dvojstupňového konania správneho orgánu. Správny orgán uznal žalobcu vinným z\nporušenia §14 ods. 2, § 3 ods. 2 písm. c/, §4 ods. 2 písm. b/, za čo mu bola uložená pokuta vo výške\n12.000 slovenských korún a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 20 mesiacov. Následne v\nrámci súdneho konania boli rozhodnutia správnych orgánov v oboch stupňoch zrušené a vec vrátená\nžalovanému na ďalšie konanie.\nOkresný dopravný inšpektorát- Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky rozhodnutím zo dňa 24.\nmarca 2010 uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. f/ zákona o\npriestupkoch, platného a účinného v čase spáchania skutku, a zároveň uložil žalobcovi zákaz činnosti\nviesť motorové vozidlo na dobu 20 mesiacov. Vo veci obvinenia zo spáchania ďalších priestupkov podľa\n§ 22 ods. 1 písm. b/ a i/ zákona o priestupkoch , správny orgán rozhodol o zastavení konania podľa\n§ 76 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch, pretože spáchanie týchto skutkov nebolo obvinenému\nz priestupku dokázané. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol\nžalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. KRP-P-65/DI-2002-SK zo dňa 19. mája 2010, ktorým\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Od náhrady trov\nkonania vzhľadom na značný čas, ktorý uplynul od spáchania priestupku, čo je dôvodom hodným\nosobitného zreteľa, upustil.\nŽalobca napadol rozhodnutie žalovaného žalobou zo dňa 23. júna 2010 o preskúmanie rozhodnutia\nžalovaného č. KRP-P-65/DI-2002-SK.\nPredmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby o preskúmanie\nzákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd\nodvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo a v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z\npohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu\nči správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nRozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako\naj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb\nalebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti\nfyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj\njeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 OSP).\nPodľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba\ntvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd\npreskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. f/ zákona o priestupkoch (platného a účinného v čase spáchania\nskutku) sa priestupku dopustí ten, kto f/ ako vodič sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie alkoholu,\nktoré sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi, alebo\nak sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického\nmateriálu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo\nspojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.\nPodľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. e/, f/ a h/ možno uložiť\npokutu do 15 000 Sk a zákaz činnosti do dvoch rokov.\n\nZákon č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách platný a účinný v čase spáchania\nskutku ustanovuje účastníkovi cestnej premávky v § 3 ods. 1 povinnosť dodržiavať pravidlá cestnej\npremávky ustanovené v tomto zákone a vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom na jeho\nvykonanie (§ 130 ods. 2) a v ods. 2 písm. c/ povinnosť poslúchnuť pokyn, výzvu, príkaz alebo požiadavku\npolicajta súvisiace s výkonom jeho oprávnení v cestnej premávke, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj\npokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon.\nPolicajt je oprávnený podľa § 65 ods. 1 písm. c/ vyššie uvedeného zákona vyzvať vodiča, aby sa podrobil\nvyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré môžu znížiť\njeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo a v súlade s ods. 3 osobe nevzniká nárok na úhradu nákladov,\nktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním oprávnení policajta podľa odseku 1.\nPodľa § 4 ods. 1 zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o\nzriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení účinnom v čase spáchania skutku,\nosoby vykonávajúce činnosť, pri ktorej by mohli ohroziť život, zdravie sebe alebo iným osobám alebo\npoškodiť majetok, nesmú požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky pri vykonávaní tejto\nčinnosti alebo pred jej vykonávaním, ak by počas tejto činnosti mohli byť ešte pod ich vplyvom.\nPodľa § 5 ods. 1 a 4 vyššie citovaného zákona príslušníci Policajného zboru, Vojenskej\npolície, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Železničnej polície Slovenskej\nrepubliky, Zboru ozbrojenej ochrany letísk a zamestnanci obecnej a mestskej polície (ďalej\nlen „policajný orgán“) sú oprávnení v rámci svojej pôsobnosti vyzvať osoby uvedené\nv § 4 ods. 1 <javascript:%20fZzSRInternal('13304',%20'13100504',%20'13100504',%20'658774',\n%20'658776',%20'0')> na vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok.\nVyšetrenie na zistenie alkoholu sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové\npercento alkoholu v krvi. Ak sa osoba odmietne podrobiť takému vyšetreniu, možno na požiadanie\nvykonať lekárske vyšetrenie odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu. Ak osoba\nodmieta takéto lekárske vyšetrenie, stupeň opitosti určí lekár podľa medicínskych klinických príznakov.\nPo vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k\nobsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2\nv spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\nOdvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že na základe posúdenia vykonaného dokazovania nemal\nrovnako ako súd prvého stupňa pochybnosti o dostatočnom preukázaní, že žalobca sa odmietol na výzvu\npolicajta podrobiť vykonaniu dychovej skúšky, čo nepoprel ani žalobca a nespochybnili ani rozhodnutia\nokresného a krajského súdu v predchádzajúcom súdnom konaní (ktoré sa zmienili len o nedostatočnom\nprešetrení dôvodov odmietnutia), preto námietku žalobcu o nezohľadnení ich záverov nebolo možné\npovažovať za dôvodnú.\nTúto, pre účely preskúmavacieho konania podstatnú skutočnosť, nespochybňujú ani žalobcom\nopakovane uvádzané okolnosti, pre ktoré túto zákonom stanovenú povinnosť odmietol vykonať, ktoré\nvšak aj podľa názoru odvolacieho súdu neboli pre potvrdenie tohto záveru a následne ani samotné\nrozhodnutie s poukazom na zákonom jednoznačne definované znaky skutkovej podstaty priestupku\nodmietnutia podrobiť sa dychovej skúške (§ 22 ods. 1 písm. f/ zákona o priestupkoch) relevantné.\nŽalobcom uvádzané dôvody, pre ktoré takúto výzvu nerešpektoval boli nepochybne žalovanému známe,\nzaoberal sa nimi, čo vyčerpávajúcim spôsobom uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia a pokiaľ na\nne neprihliadol z dôvodu, že neznamenali zbavenie zodpovednosti žalobcu za spáchaný priestupok,\n\nnemožno jeho postupu v tomto smere nič vyčítať. Obdobne k tejto skutočnosti zaujal stanovisko aj súd\nprvého stupňa, ktorý svoj postup a hodnotiaci úsudok ktorým dospel k vyslovenému záveru náležitým\nspôsobom zdôvodnil v odôvodnení svojho rozhodnutia.\nJe nepochybné, že vodič je povinný uposlúchnuť výzvu policajta na vyšetrenie alkoholu v krvi aj v\nprípade , ak je presvedčený, že alkohol nepožíval a treba súhlasiť so žalovaným, že nemožno tolerovať,\naby vodič vzhľadom na subjektívne pocity a sympatie k hliadke sám určoval kedy a kde skúšku na\nzistenie požitia alkoholu vykoná. Vodič má povinnosť výzvu rešpektovať a skúšku vykonať a to buď\ndychovým prístrojom a ak má k tomu dôvody, môže požiadať, aby skúška bola vykonaná lekárskym\nvyšetrením. Ak v danom prípade vodič výzvu policajta nerešpektoval a skúšku nevykonal na mieste\nkontroly dopustil sa vytýkaného priestupku. Vo všeobecnosti totiž platí, že „občania sú povinní podrobiť\nsa výkonu právomoci verejného činiteľa bez ohľadu na ich súkromný názor. Ak sú presvedčení, že\ntakýmto postupom bolo porušené ich právo, môžu sa voči nemu brániť zákonom upraveným postupom,\navšak žiadna zákonná úprava neumožňuje, aby občania najprv hodnotili zákonnosť postupu verejného\nčiniteľa a až na základe toho sa rozhodli pokyn uposlúchnuť alebo neuposlúchnuť“ (z uznesenia ÚS ČR\nsp. zn. I. ÚS 263/97 zo 6. januára 1998)\nSúd prvého stupňa náležite zdôvodnil aj svoj záver o tom, že na základe vykonaného dokazovanie mal\nza preukázané, že žalobcovi bol predložený riadne zabalený a nepoškodený náustok. Vychádzal pri tom\nz vyjadrení službukonajúcich policajtov a tiež skutočnosti, že žalobca svoje tvrdenie, že náustok mal byť\nzabalený v poškodenom, pochybnom obale, nevzniesol na mieste spisovania oznámenia o priestupku,\nale až po predvedení na policajné oddelenie. Podľa názoru súdu, predmetné tvrdenie žalobcu nie\nje spôsobilé vyvrátiť vyjadrenia policajtov, podávajúcich vo veci svedecké výpovede, podľa ktorých\npredmetný náustok bol aj s nepoškodeným obalom odovzdaný žalobcovi za účelom vykonania dychovej\nskúšky, pričom súd pripomenul všeobecne známy postup polície pri výzve o vykonanie dychovej skúšky\núčastníkom cestnej premávky, keď je vodičovi odovzdaný náustok v obale, ktorý si vodič sám otvorí,\nnasadí na prístroj a po použití sa tento nevracia policajtovi. Na základe toho súd tvrdenie žalobcu, že na\nvykonanie dychovej skúšky mu mal byť predložený použitý náustok dôvodne považoval za nepodložené\na nepresvedčivé.\nV tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že „samotná skutočnosť, že správny orgán a následne súd\nprvého stupňa niektorým tvrdeniam žalobcu neuverili, nepredstavuje vadu konania. V situácii, keď stoja\nproti sebe dve verzie príbehu je jasné, že (prinajmenšom) jedna z nich nemôže byť pravdivá. Podstatné\nje, aby k takémuto vyvráteniu jednej verzie a naopak potvrdeniu druhej verzie sa dospelo racionálnym a\nkorektným spôsobom“ (z rozsudku Nejvyššího správního soudu z 13. marca 2008, 2 As 62/2007-50), o\nčom odvolací súd v danom prípade nemal pochybnosti. S poukazom na to, námietky žalobcu vytýkajúce\nnedostatočné prešetrenie jeho tvrdení, ich nezohľadnenie resp. rozpornosť zisteného skutkového stavu\nv súvislosti s nimi nepovažoval odvolací súd za dôvodné a preto na ne neprihliadol.\nOdvolací súd sa obdobne ako súd prvého stupňa stotožnil s konštatovaním žalovaného, že tvrdenia\nžalobcu, že po prvotnom odmietnutí sa neskôr podrobil vyšetreniu na zistenie alkoholu a že toto\npreukázalo, že žiadne alkoholické nápoje pred jazdou nepožil, nemožno považovať za relevantné,\nnakoľko je zrejmé, že predmetom konania je priestupok spočívajúci v nesplnení povinnosti podrobiť\nsa vykonaniu dychovej skúšky (§ 22 ods. 1 písm. f/ zákona o priestupkoch) neuposlúchnutím výzvy,\npokynu resp. príkazu policajta (§ 3 ods. 2 písm. c/ zákona o premávke) a nie porušenie povinnosti\nneviesť vozidlo bezprostredne po požití alkoholického nápoja, ktorý je osobitnou skutkovou podstatou\npriestupku (§ 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch, § 4 ods. 3 písm. b/ zákona o premávke). V\ndanom prípade nie je účelom trestanie vedenia motorového vozidla po požití alkoholu, ale zabezpečenie\npotrebnej spolupráce podozrivého so správnym orgánom resp. sankcionovanie odmietnutia takejto\nspolupráce potrebnej pre vyšetrenie prípadne iného priestupku na úseku ochrany pred zneužívaním\nalkoholických nápojov. Túto skutočnosť žalobca vo svojej odvolacej argumentácii účelovo obchádza a\npreto jeho námietky o neprijateľnosti jeho postihnutia, o nezaoberaní sa spoločenskou nebezpečnosťou\njeho konania správnymi orgánmi ani súdom a neprimeranosťou sankcie vzťahujúce sa k tomu, že neskôr\nsa podrobil vyšetreniu na zistenie alkoholu a že toto preukázalo, že žiadne alkoholické nápoje pred\njazdou nepožil, odvolací súd nepovažoval za vzťahujúce sa k veci a ako také ich nezohľadnil.\n\nVzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi rozsudku krajského\nsúdu (na ktoré odkazuje) a konštatuje, že tento nepochybil, ak na základe výsledkov vykonaného\ndokazovania považoval rozhodnutie žalovaného za zákonné a žalobe nevyhovel. Námietky žalovaného\nuvádzané v odvolaní neboli spôsobilé spochybniť závery, ku ktorým tento súd dospel a dostatočne\npresvedčivým spôsobom uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. O zákonnosti takéhoto postupu\nnemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky, a preto jeho rozsudok ako vecne správny\npodľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\nPri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 224 ods. 1 OSP v spojení s 250k ods.1 OSP keď\nžalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo v konaní nebol úspešný. Priznanie náhrady\ntrov žalovanému zákon neumožňuje.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}