{"guid": "7fd7345e-c9d0-4f42-8cba-11f7fc5a57ee:2f51effa-7b87-43c2-834b-6d562067dc0d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1010201305.1", "spisova_znacka": "8Sžp/16/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/16/2012 z 13. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. júna 2013, sp. zn. 8Sžp/16/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1010201305.1", "identifikacne_cislo": "1010201305", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "datum_vydania": "2013-06-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/8", "nazov": "zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-60.odsek-9", "nazov": "§ 60 ods. 9 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-60.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-60"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/8#paragraf-60"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2f51effa-7b87-43c2-834b-6d562067dc0d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201305.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201305.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201305.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžp/16/2012\n1010201305\n13. 06. 2013\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2013:1010201305.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej,\nCSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej, a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: Národná\ndiaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava, IČO: 35 919 001, zast. Mgr. Ivanou Žovincovou,\nzamestnancom spoločnosti, proti žalovanému: Obvodný úrad Bratislava, pracovisko odboru výstavby\na bytovej politiky, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: BigBoard Slovensko, a.s., Lamačská\ncesta 3, Bratislava, IČO: 44 540 957, zast. Advokátskou kanceláriou RELEVANS, s.r.o., Dvořákovo\nnábrežie 8, Bratislava, IČO: 47 232 471, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. A-2010/1661-DLD zo dňa 10. mája 2010, o odvolaní pribratého účastníka proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 4S 234/2010 - 135 zo dňa 20. apríla 2012, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 234/2010 - 135 zo dňa\n20. apríla 2012, p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného č. A-2010/1661-DLD\nzo dňa 10. mája 2010 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „O. s. p.“), keď dospel k záveru, že\nnapadnuté rozhodnutie vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu a trpí s tým súvisiacim\nnedostatkom dôvodov pre rozhodnutie.\nKrajský súd s poukazom na jednotlivé zákonné ustanovenia uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu\nbolo vydané najmä na základe záväzného stanoviska Krajského dopravného inšpektorátu, Krajského\nriaditeľstva PZ v Bratislave. Správny orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že\nuvedený policajný orgán bol príslušný na vydanie záväzného stanoviska v zmysle § 114 zákona\nč. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. V čase začatia konania a vydania\npredmetného rozhodnutia bol zákon č. 315/1996 Z. z. s účinnosťou od dňa 1. februára 2009 zrušený,\nkedy vstúpil do platnosti nový zákon č. 8/2009 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. Žalovaný\nk tejto zmene uviedol, že Krajský dopravný inšpektorát KRPZ v Bratislave bol príslušný v rámci interného\nprerozdelenia úloh na vydanie záväzného stanoviska. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný,\nprípadne dopytovaný dotknutý orgán, sa nezaoberali okolnosťou rozptyľovania a upútavania pozornosti\núčastníkov cestnej premávky umiestneným reklamným zariadením v blízkosti diaľnice a jej privádzačov.\nZo stanoviska krajského dopravného inšpektorátu je zrejmé, že túto okolnosť neskúmal, pretože nevedel\nani to, či sa jedná o pozemok v zastavanom území alebo mimo neho. Zo spisu nevyplýva ani zistenie, či\numiestnením reklamného zariadenia nedochádza k obmedzeniu výhľadu vodičov pri prechode blízkou\nkrižovatkou. Táto okolnosť nebola na mieste zisťovaná, z predložených náčrtov a projektov nemožno\n\ndospieť k takémuto záveru, a preto krajský súd nemohol skúmať, či bolo porušené ust. § 60 ods. 9 zákona\nč. 8/2009 Z. z. Rovnako nebolo zisťované, či sa v blízkosti umiestňovaného zariadenia nenachádzajú\nprvky súvisiace s diaľnicou, ktoré je žalobca povinný spravovať, udržovať, a či mu reklamné zariadenie\nnebude brániť vo výkone povinností. Stanovisko k predmetnému problému nevedel zaujať ani dotknutý\norgán - Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (ďalej v texte rozhodnutia len „ministerstvo“) z\ndôvodu absencie dokladov popisujúcich situáciu širších vzťahov.\nProti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 23. mája 2013 pribratý účastník odvolanie, v\nktorom sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu zamietne a žalobcu vo vzťahu k pribratému\núčastníkovi zaviaže k náhrade trov konania.\nUviedol, že krajský súd aplikoval na prípad § 10 a § 11 cestného zákona, ktoré na daný skutkový\nstav aplikovať nemožno. Povolené reklamné zariadenie nemá byť umiestnené na príslušných\nzákonom definovaných cestách ani v ich ochrannom pásme, ktoré skutočnosti vyplývajú z predloženej\ndokumentácie vrátane mapky predloženej žalobcom ako aj z vyjadrenia pribratého účastníka konania.\nPrvostupňový súd sa nedostatočne oboznámil so spisovým materiálom, ktorý obsahuje aj umiestnenie\nreklamného zariadenia, ako ani s § 60 ods. 10 zákona č. 8/2009 Z. z. Predmetné reklamné zariadenie\nmá byť umiestnené v priestore mimo cesty, v ktorom nie sú umiestené žiadne dopravné značky resp.\nzariadenia, a preto nemohlo byť v rozpore s § 60 ods. 9 zákona č. 8/2009 Z. z.\nÚčastník ďalej uviedol, že poloha pozemku vyplýva z verejne dostupnej evidencie príslušnej správy\nkatastra, a preto nie je možné, aby dotknutý orgán nevedel, kde sa má reklamné zariadenie umiestniť.\nCelý pozemok sa nachádza v intraviláne obce, kde v zmysle § 11 cestného zákona nie je žiadne\nochranné pásmo na ochranu diaľnice. Reklamné zariadenie sa nenachádza na diaľnici, ani v jej\nochrannom pásme. V prípade, že by umiestením reklamného zariadenia došlo k porušeniu všeobecne\nzáväzných predpisov alebo k ohrozeniu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky na pozemných\nkomunikáciách, dotknutý orgán by súhlasné stanovisko nevydal. Okolnosť rozptyľovania a upútavania\npozornosti účastníkov cestnej premávky nemožno samostatne ponímať a vykladať nezávisle, keďže\nje neoddeliteľným aspektom pojmu bezpečnosť. Zdôraznil, že neexistuje žiadna relevantná odborná\nštúdia, ktorá by potvrdzovala odpútavanie pozornosti vodičov reklamnými zariadeniami resp. vplyv\nreklamných zariadení na pozornosť účastníkov cestnej premávky.\nV ďalšom obsahu účastník poukázal na obsah stanoviska ministerstva zo dňa 19. októbra 2009, ktoré\nbolo potrebné posúdiť v súlade s príslušnými ustanoveniami predpisu, ktoré upravujú kompetencie\ndotknutého orgánu vo veciach diaľnic a rýchlostných ciest v súlade s reálnym skutkovým stavom. Uviedol\ntiež, že súd je viazaný skutkovým stavom veci, a teda je neprípustný neopodstatnený výber dôkazov\nsmerujúci k jednostranným záverom. Súd nemôže vychádzať len z jednostranných tvrdení žalobcu,\nktoré sú v rozpore so skutočným umiestnením reklamného zariadenia vyplývajúceho z predloženej\ndokumentácie.\nK podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca tak, že napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť.\nS poukazom na § 10 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách uviedol, že umiestnenie\nreklamného zariadenia v oblasti križovatky môže rozptyľovať pozornosť účastníkov cestnej premávky\na viesť ku vzniku kolíznych situácií ako aj sťažovať údržbu diaľnice (napr. obmedzením prístupu\nveľkých dopravných mechanizmov). Cestným správnym orgánom pre diaľnice bolo v čase predmetného\nkonania pre diaľnice ministerstvo. Povoľovanie výnimky zo zákazu alebo obmedzenia činnosti nemožno\nstotožňovať so súhlasom v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon\no cestných komunikáciách. Skutočnosť, že reklamné zariadenie nemalo byť umiestnené v oblasti s\nochranným pásmom a nebolo potrebné povoľovať výnimku zo zákazu činnosti, neznamená, že nebol\npotrebný súhlas ministerstva v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o\ncestných komunikáciách. Súhlas dotknutého orgánu štátnej správy podľa cit. ust. bol potrebný v zmysle §\n15 ods. 2 písm. c/ vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú\nniektoré ustanovenia stavebného zákona. Navyše ministerstvo v stanovisku zo dňa 19. októbra 2009\nuviedlo, že na križovatkách a v rozhľadovom výhľadovom poli vodiča je zakázané umiestňovať reklamné\nzariadenia.\n\nPokiaľ šlo o záväzné stanovisko Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, žalobca uviedol, že príslušným\norgánom na posudzovanie stavby na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky bolo Prezídium PZ.\nNaviac policajný orgán opomenul skutočnosť, že reklamné zariadenie má byť umiestnené v oblasti\nkrižovatky a z druhej strany bude v tesnej blízkosti vjazdovej diaľničnej vetvy, pričom stavebný úrad v\nrozhodnutí určil vzdialenosť reklamného zariadenia len od diaľnice D1, nie však aj od vjazdovej diaľničnej\nvetvy.\nNegatívne vplyvy reklamných zariadení na rozptyľovanie pozornosti vodičov je potrebné vnímať\nkomplexne a v celkom rozsahu, bez ohľadu na to, či existuje relevantná odborná štúdia. Laická aj\nodborná verejnosť sa čoraz častejšie stavia kriticky k veľkému množstvu a nevhodnému umiestneniu\nreklamných zariadení pri cestách v mestách, obciach alebo mimo nich. Žalobca ako správca diaľnic\ndlhodobo vyjadruje negatívny postoj k umiestňovaniu reklamných zariadení.\nK podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný tak, že sa stotožnil s jeho obsahom a navrhol zmenu\nnapadnutého rozsudku v tom zmysle, že odvolací súd žalobu zamietne.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10\nods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1\nveta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie pribratého účastníka\nnie je dôvodné.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>. Rozsudok bol\nverejne vyhlásený dňa 13. júna 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 219 ods. l O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 71 ods. 1 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku\n(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Stavebný zákon“), povolenie\nstavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány,\ninformačné, reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z\nverejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom.\nPodľa § 73 Stavebného zákona, na konanie o povolení terénnych úprav, ťažobných a im podobných\nalebo s nimi súvisiacich prác, informačných, reklamných a propagačných zariadení sa vzťahujú\nprimerane ustanovenia oddielu 4.\nPodľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona\nstanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy\nchránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah\nzáväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia\nzáväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.\nPodľa § 140b ods. 5 Stavebného zákona, pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich\nzo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu\nzáväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k\nnámietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu\nzáväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia\nkonania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom.\nPodľa § 140b ods. 6 Stavebného zákona, ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje\nproti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu\n\nodvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu\nso stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je\nnadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného\nstanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní.\nPodľa § 15 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa\nvykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej v texte rozsudku len „Vyhláška“), v žiadosti\no povolenie informačného, reklamného a propagačného zariadenia sa uvedie\na) meno, priezvisko (názov) a adresa (sídlo) žiadateľa,\nb) druh, účel a čas trvania informačného, reklamného a propagačného zariadenia,\nc) označenie stavby alebo parcelné číslo pozemku podľa katastra nehnuteľností, na ktorom sa má\ninformačné, reklamné a propagačné zariadenie umiestniť, s uvedením vlastníckych alebo iných práv,\nd) zoznam účastníkov konania, ktorí sú žiadateľovi známi.\nPodľa § 15 ods. 2 Vyhlášky, k žiadosti o povolenie informačného, reklamného a propagačného\nzariadenia sa pripojí\na) dokumentácia obsahujúca návrh informačného, reklamného a propagačného zariadenia a\njednoduchý náčrt jeho umiestnenia v primeranej mierke v dvoch vyhotoveniach,\nb) doklad, ktorým žiadateľ preukazuje vlastnícke alebo iné právo umiestniť na stavbe alebo pozemku\nnavrhované informačné, reklamné a propagačné zariadenie,\nc) rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov\nštátnej správy.\nPodľa § 4 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších\npredpisov (ďalej v texte rozsudku len „cestný zákon“), diaľnice sa budujú ako pozemné komunikácie\nsmerovo rozdelené s obmedzeným pripojením a prístupom, vyhradené len pre motorové vozidlá s\nurčenou povolenou rýchlosťou podľa osobitného predpisu, s mimoúrovňovými kríženiami a križovatkami\ns ostatnými komunikáciami.\nPodľa § 8 ods. 11 vety druhej cestného zákona reklamné, informačné a propagačné zariadenia sa pri\nprejazdných úsekoch ciest cez obce a pri miestnych komunikáciách umiestňujú tak, aby vyhovovali\npožiadavkám bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.\nPodľa § 8 ods. 12 cestného zákona, transparenty, skládky materiálov alebo reklamné, informačné\na propagačné zariadenia, ako aj iné zariadenia, ktoré neslúžia pre správu pozemných komunikácií\nani pre riadenie cestnej premávky a prevádzku dopravy, je zakázané umiestňovať na križovatke a v\nrozhľadovom poli vodiča na križovatke.\nPodľa § 8 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb. ktorou sa vykonáva zákon o\npozemných komunikáciách (cestný zákon), súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú najmä\nmosty (nadcestia), po ktorých je komunikácia vedená, včítane chodníkov na nich, strojové vybavenie\nsklápacích mostov, ľadolamy, vozovky, priepusty, tunely, oporné, zárubné, obkladové a parapetné\nmúry, tarasy, cestné svahy, cestné pomocné pozemky, priekopy a ostatné povrchové odvodňovacie\nzariadenia, zábradlia, odrazníky, prievozy, zvádzadlá, pružidlá, smerové stĺpiky, staničníky a medzníky,\nzásnežky, cestná zeleň, odpočívadlá, odstavné pruhy a plochy pre zastávky hromadnej verejnej dopravy,\ndopravné značky a zariadenia (s výnimkou svetelných znamení slúžiacich na riadenie dopravy a\nstanovíšť dopravných orgánov), zásobníky a skládky údržbových látok, ochranné zelené pásy, dopravné\nostrovčeky a hlásnice. Súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú aj ich privádzače a vetvy\n\nkrižovatiek a protihlukové múry a protihlukové valy vyvolané výstavbou komunikácie a pokiaľ sú\numiestnené na cestnom pozemku.\nPodľa § 14 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb. ktorou sa vykonáva\nzákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon), bez predchádzajúceho súhlasu cestného správneho\norgánu je zakázaná akákoľvek stavebná činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty a miestne\nkomunikácie alebo premávku na nich alebo ktorá by realizáciou a umiestnením stavieb bránila v\npotrebnej modernizácii dotknutého úseku komunikácie, sťažovala strojovú údržbu alebo zhoršovala\npodmienky bezpečnej a plynulej premávky na komunikáciách.\nPodľa § 2 ods. 2 písm. e/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej v texte rozsudku len „zák. o premávke“), na účely tohto zákona sa ďalej rozumie hranicou\nkrižovatky miesto vyznačené vodorovnou dopravnou značkou ,,Priečna súvislá čiara“, ,,Priečna súvislá\nčiara so symbolom Daj prednosť v jazde!“ alebo ,,Priečna súvislá čiara s nápisom STOP“; kde takáto\nvodorovná dopravná značka nie je, hranicu križovatky tvorí kolmica na os vozovky v mieste, kde sa pre\nkrižovatku začína zakrivenie vozovky.\nPodľa § 2 ods. 2 písm. j/ zák. o premávke, križovatkou miesto, v ktorom sa cesty pretínajú alebo spájajú.\nPodľa § 60 ods. 9 zák. o premávke, na ceste a na mieste pri ceste sa nesmú umiestňovať veci, ktoré\nby mohli viesť k zámene s dopravnou značkou alebo s dopravným zariadením alebo by ich zakrývali,\nalebo ktoré by rozptyľovali a upútavali pozornosť účastníka cestnej premávky, alebo ho oslňovali.\nPodľa § 60 ods. 10 zák. o premávke, miestom pri ceste sa rozumie priestor, v ktorom je umiestnená\ndopravná značka alebo dopravné zariadenie; takýmto miestom je aj priestor, v ktorom sa dopravné\nznačky alebo dopravné zariadenia spravidla umiestňujú.\nKrajský súd vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že pre vydanie napadnutého\nrozhodnutia správny orgán dostatočne nezistil skutkový stav, v ktorým záverom sa stotožnil aj odvolací\nsúd.\nReklamné zariadenie podľa vydaného povolenia má byť umiestnené vo vzdialenosti minimálne 15m\nod priľahlého jazdného pásu diaľnice D1, vzdialenosť od pripájacej vetvy nebola vymedzená. Je\nnepochybné, že miesto umiestnenia sa nachádza v blízkosti zložitej mimoúrovňovej križovatky, na\nmieste, kde sa pretína viacero jej vetiev.\nPribratý účastník v odvolaní dôvodil, že nebol potrebný súhlas cestného správneho orgánu, keď na\numiestnenie reklamného zariadenia nemožno aplikovať § 14 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva\ndopravy č. 35/1984 Zb. ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Najvyšší\nsúd sa s uvedeným názorom nestotožnil.\nOkrem stanoviska orgánu PZ - Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave správny orgán opomenul\npri vydávaní rozhodnutia § 14 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb. ktorou\nsa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon), keď stanovisko Ministerstva dopravy,\npôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky zo dňa 19. októbra 2009 nemožno považovať za takýto\nsúhlas. Tento súhlas bol potrebný prihliadajúc aj na obsah námietok žalobcu vznesených už v priebehu\nsprávneho konania ohľadne sťaženia údržby diaľnice, ktorá povinnosť žalobcovi vyplýva zo zákona\nč. 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o\npozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (v znení zákona č. 747/2004\nZ. z.) v znení neskorších predpisov. V tomto smere správne orgány rozhodli na základe nedostatočne\nzisteného skutkového stavu. Žalovaný ako ani správny orgán prvého stupňa sa uvedeným nezaoberali,\nžalovaný len uviedol, že umiestnenie reklamného zariadenia bolo zákonné, a preto námietky žalobcu v\ntomto smere hodnotil ako neopodstatnené.\n\nNaviac žalobca v obsahu námietky zo dňa 19. októbra 2009 ako aj v odvolaní proti prvostupňovému\nsprávnemu rozhodnutiu namietal, že reklamné zariadenie bude fakticky umiestnené v tesnej blízkosti\nvjazdovej diaľničnej vetvy smer z Bajkalskej ul. na diaľnicu D1 smer Senec, teda žalobca nebude\nmôcť vykonávať riadne svoje práva, ale aj povinnosti vyplývajúce z vlastníctva k stavbe, a mala\nbyť zadefinovaná vzdialenosť reklamného zariadenia aj od tejto vetvy, ktorá námietka podľa názoru\nodvolacieho súdu smerovala proti obsahu záväzného stanoviska (nedostatky v posúdení), v ktorom bola\nurčená len vzdialenosť od priľahlého jazdného pásu diaľnice D1. V takomto prípade mal správny orgán\npostupovať v zmysle § 140b ods. 5 príp. ods. 6 Stavebného zákona, konanie prerušiť a vyžiadať si\nstanovisko od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska.\nPribratý účastník namietal, že rozptyľovanie a upútavanie pozornosti účastníkov cestnej premávky bolo\nsúčasťou posudzovania bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo strany krajského dopravného\ninšpektorátu, najvyšší súd sa v tejto časti stotožnil s názorom účastníka.\nBezpečnosť a plynulosť cestnej premávky predstavuje komplexný termín, pod ktorý je potrebné\nsubsumovať aj možné vplyvy v premávke alebo mimo nej na pozornosť vodičov. Nežiaduce upútavanie\npozornosti má nepochybne vplyv na bezpečnosť cestnej premávky, keď nevenovanie dostatku\npozornosti vedeniu motorového vozidla z rôznych príčin môže viesť ku kolíznym situáciám. Tiež je\npotrebné uviesť, že práve bezpečnosť a plynulosť premávky je verejným záujmom, ktorý nepatrí k\nsubjektívnym právam žalobcu, ochrany ktorých by sa mohol domáhať v správnom súdnictve.\nNad rámec nutného odôvodnenia je však nevyhnutné poukázať, že zo samej podstaty veci, t. j. z\nreklamného zariadenia vyplýva, že účelom jeho umiestnenia je zaujať a upútať pozornosť účastníkov\ncestnej premávky, sprostredkovať informácie o reklamovanej veci, produkte, s cieľom zvýšiť jeho predaj.\nPreto odkaz odvolateľa na neexistenciu zvláštnej odbornej štúdie, ktorá by potvrdzovala odpútavanie\npozornosti vodičov reklamnými zariadeniami, nie je pre prejednávanú vec relevantný. Pokiaľ by reklamné\nzariadenia neboli schopné do určitej miery upútať pozornosť účastníkov cestnej premávky (aj vodičov),\ntakýto záver by bol v rozpore s vlastnou činnosťou odvolateľa a ich umiestňovanie by pre neho nemalo\nžiaden ekonomický význam.\nHodnotenie tejto námietky však nemalo vplyv na právny záver o správnosti výroku napadnutého\nrozsudku, keď správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu\ntýkajúceho sa vplyvu umiestnenia reklamného zariadenia na výkon povinností žalobcu pri správe\ndiaľnice a s tým súvisiacim nedostatkom súhlasu cestného správneho orgánu.\nVzhľadom k tomu, že podľa § 1 písm. b/ zákona č. 345/2012 Z. z., o niektorých opatreniach v miestnej\nštátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bol s účinnosťou od 1. januára 2013 Krajský\nstavebný úrad v Bratislave zrušený a jeho pôsobnosť prešla v zmysle § 2 ods. 1 cit. predpisu na obvodný\núrad v sídle kraja, najvyšší súd postupujúc podľa § 246c ods. 1 O. s. p. v spojení s § 107 ods. 4 O. s.\np. konal ďalej s právnym nástupcom zaniknutého žalovaného.\nO trovách konania rozhodol odvolací súd tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi ich náhradu\nnepriznal, keďže v zákonnej lehote neboli vyčíslené a zo súdneho spisu žiadne trovy nevyplývali.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}