{"guid": "0da4debf-5b8e-4db7-9688-c3c3c5993129:461a25be-28ee-4ee8-a66b-9ad486b1d5f5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1010201289.1", "spisova_znacka": "8Sžo/42/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/42/2012 z 26. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2013, sp. zn. 8Sžo/42/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1010201289.1", "identifikacne_cislo": "1010201289", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "sudca_id": 440, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/csc-judr-eva-babiakova-440", "datum_vydania": "2013-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3", "nazov": "§ 16 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/461a25be-28ee-4ee8-a66b-9ad486b1d5f5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201289.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201289.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201289.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/42/2012\n1010201289\n26. 09. 2013\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2013:1010201289.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej,\nCSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: Rozhlas\na televízia Slovenska, so sídlom Mýtna 1, Bratislava, zastúpený AK Procházka & partners, spol. s\nr.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Búdková 4, proti žalovanému: Rada pre vysielanie\na retransmisiu Slovenskej republiky, Dobrovičova č. 8, Bratislava, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 2S 258/2010-45 zo dňa 2. mája 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 258/2010-45 zo dňa\n2. mája 2012 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. RL/27/2012 zo dňa 27. apríla 2010 r u š í a\nvec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 132 € do troch dní odo\ndňa právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátska kancelária Procházka &\nPartners, spol. s r.o.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 258/2010-45 zo dňa 2. mája 2012 bola\npodľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP\") zamietnutá žaloba žalobcu voči\nrozhodnutiu žalovaného č. RL/27/2010 zo dňa 27. apríla 2010, ktorým žalovaný ako orgán príslušný\npodľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o\nzmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 308/2000 Z. z.\") postupom podľa § 71 zákona č. 308/2000 Z. z. rozhodol, že účastník správneho\nkonania č. 92-PLO/O-1546/2010 Rozhlas a televízia Slovenska porušil povinnosť ustanovenú v § 16\nods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 10. januára 2010 o cca 11.55 hod odvysielal program O 5\nminút 12, v ktorom došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti za čo mu uložil podľa § 64 ods.\n1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu - upozornenie na porušenie zákona.\nKrajský súd dospel k záveru, že úlohou moderátora je jeho intervencia do diskusie, ktorá má vytvárať\nnázorový protipól, oponentúru voči politickým názorom vyjadreným hosťami programu. Ako vyplýva\nz prepisu obsahu relácie oponentúra moderátora k názorom diskutujúcich hostí bola nízka, jeho\nvýstupy sa obmedzili zväčša na kladenie krátkych otázok, na ktoré následne na podstatne väčšej\nploche odpovedali jednotliví hostia. Súd súhlasil so žalovaným, že moderátor dostatočne nespomínal\nstanoviská a argumenty v programe neprítomnej opozície a vyjadrenia hostí tak ostali bez primeranej\nreakcie a primerane vyslovenej kritiky. Skutočnosť, že v programe neodzneli iné názory k jednotlivým\ntémam, ktoré mohol prezentovať moderátor, viedla k tomu, že program miestami stratil charakter\npolitickej diskusie na aktuálne témy a nadobudol charakter prezentácie. Preto súd dospel k záveru, že\n\nžalovaný postupoval v intenciách povolenej správnej úvahy, zistený skutkový stav po právnej stránke\nsprávne posúdil a vydané rozhodnutie náležite a logicky zdôvodnil a preto súd žalobu ako nedôvodnú\nzamietol a zároveň žalobcovi podľa § 250 k ods. 1 OSP nepriznal právo na náhradu trov konania.\nProti predmetnému rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie\nz dôvodu, že v konaní sa vyskytla iná vada podľa § 205 ods. 2 písm. b/ OSP spočívajúca\nv nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti výroku rozhodnutia spočívajúce v neúplnom vymedzení\nskutkovej vety rozhodnutia poukazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Sžo/200/2010 z 8. októbra 2010, resp. 2Sž/7/2010 z 18. mája 2011. Podľa žalobcu skutková veta\nneobsahuje ani vymedzenie vysielacieho okruhu, na ktorom malo dôjsť k odvysielaniu predmetného\nprogramu.\nĎalej namietal nesprávne právne posúdenie súdom podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP domnievajúc sa,\nže zákonným požiadavkám uvedeným v § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z. z. učinil zadosť.\nKrajským súdom vytýkaný nedostatok spočívajúci v tom, že sa moderátor dostatočne nechopil svojej\npovinnosti vyvažovať postoje hostí prítomných v programe považuje žalobca za nesprávnu nakoľko\nmoderátor oponoval vyjadreniam hostí a podľa jeho názoru adekvátne a so zreteľom na živé vysielanie\npredmetného programu aj reagoval. Žalobca považuje za svojvoľný výklad ust. § 16 ods. 3 písm. b/\nzákona č. 308/2000 Z. z., ktorý podrobuje žalobcu povinnostiam zabezpečiť vedenie diskusie podľa\npredstáv Rady s ktorými sa prvostupňový súd stotožnil, hoci podľa prepisu skutkového stavu je zrejmé,\nže moderátor reagoval na vyjadrenia a postoje hostí a vyvažoval ich, a že rade vadí, že tak nerobil\ndostatočne. Žalobca by akceptoval názor krajského súdu v súvislosti s vedením diskusie v prípade,\nak by moderátor nevyvažoval postoje hostí vôbec. Nemôže však tieto závery akceptovať v situácii,\nkedy si moderátor tieto povinnosti plnil, čo však nemožno jasne určiť z rozhodnutia žalovaného, pričom\ntoto vytvára dojem, že rozhodnutie Rady je svojvoľné a znemožňuje predvídateľnosť výkladu ust.\n§ 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z. z. do budúcnosti. Podľa žalobu v danom prípade má\nžalobca právo pri danom druhu sankcie zákonný nárok na takýto návod v odôvodnení rozhodnutia Rady\npričom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/27/2002. Zároveň\npoukázal žalobca na skutočnosť, že názorová oponentúra nebola vytváraná iba moderátorom, ale aj\nodvysielaním príspevkov, ktoré odzneli na začiatku relácie (V. R., D. S.) a približne v strede programu\n(D. S. a protestujúci vodič) a v neposlednom rade súčasťou programu bolo aj vyjadrenie politológa R. F..\nNa základe vyššie uvedeného žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného bude\nzrušené a vec vrátená na ďalšie konanie a zároveň žalobcovi prizná náhradu trov konania.\nK odvolaniu žalobcu sa vyjadril svojim podaním zo dňa 13. augusta 2012 žalovaný, ktorý uviedol,\nže výroková časť rozhodnutia predmetné náležitosti spĺňa tak, aby skutok nebol zameniteľný s iným.\nRozhodnutie vo výroku obsahuje čas spáchania správneho deliktu, spôsob jeho spáchania a porušenie\nustanovenia. Na podporu svojho argumentu odkázal na Rozsudok Městského soudu v Praze č. k. 8Ca\n297/2007-4. Podľa jeho názoru žalobcom požadované uvedenie vysielacieho okruhu nie je z hľadiska\nnezameniteľnosti skutku s iným potrebné, nakoľko predmetný program „O 5 minút 12\" bol odvysielaný\nlen v rámci jedného okruhu vysielateľa.\nPokiaľ ide o namietané nesprávne právne posúdenie poukázal na skutočnosť, že moderátor opakovane\npoukazoval na neprítomnosť opozičného predstaviteľa (dva krát) a moderátor nechal predsedu vlády\npozitívne hodnotiť jednotlivé kroky vlády a naopak neoponoval kritike predchádzajúcej vlády výsledkom\nčoho bolo, že divák dostal jednostranné vyjadrenia k celospoločensky významným témam, čo mu\nznemožnilo vytvoriť si svoj vlastný názor na vec. Žalovaný program hodnotil ako celok a nie izolovane\npo určitých vyjadreniach. Z kvantitatívneho hľadiska teda v programe podľa jeho názoru výrazne\ndominovali pozitívne vyjadrenia hostí programu, ktoré sa týkali vyriešenia jednotlivých problémov. Podľa\nnázoru žalovaného bol moderátor daného programu v submisívnej polohe k vystupujúcim, miera jeho\nintervencie bola nízka, vystupoval krátkymi otázkami a podľa jeho názoru program nadobudol charakter\npozitívnej prezentácie vlády. Zhodnotenie aktuálnych udalostí politológom bolo neutrálne. Vyjadrenia\nopozície nemožno považovať za dostačujúcu názorovú oponentúru, nakoľko trvali len niekoľko sekúnd,\npričom celý program mal 65 minút. Program tak podľa názoru žalovaného možno považovať za\njednostranne zameraný, preferujúci názory vládnej koalície. Žalovaný za zásadnú vadu považuje\nspoločne s prvostupňovým súdom absenciu vyváženej politickej diskusie v otázkach verejného záujmu,\n\nku ktorej sa v programe vyjadrovali iba príslušníci jednej časti politického spektra. Vylúčenie opozície\nz politickej resp. názorovej diskusie, prezentovanie názorov na otázky celospoločenského záujmu a\npozitívne vizuálne pôsobenie predstaviteľov iba jednej časti politického spektra je teda podľa žalovaného\ntakým konaním, ktoré v každom príklade zakladá rozpor s požiadavkou nestrannosti a objektívnosti\npoliticko-publicistických programov. Poukázal na názor ESĽP vyslovený v judikatúre č. 40153/98 a\n40160/98 bod. č. 64, že občanom musí byť umožnené prijímať rozmanité informácie, aby si spomedzi\nnich mohli vybrať a utvoriť si pre danú otázku svoj vlastný názor. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal odvolaním napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1\nveta prvá OSP v spojení s § 212 ods. 1 OSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods.\n2 veta prvá OSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na\núradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel\nk záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.\nŽalovaný rozhodnutím č. RL/27/2010 zo dňa 27. apríla 2010 ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a\n§ 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z.\no telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z. z.\") postupom podľa\n§ 71 zákona č. 308/2000 Z. z. rozhodol, že účastník správneho konania č. 92-PLO/O-1546/2010 Rozhlas\na televízia Slovenska porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa\n10. januára 2010 o cca 11.55 hod odvysielal program O 5 minút 12, v ktorom došlo k nezabezpečeniu\nobjektívnosti a nestrannosti za čo mu uložil podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu\n- upozornenie na porušenie zákona.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho a\nsúdneho spisu, s obsahom napadnutého rozhodnutia žalovaného č. RL/27/2010 zo dňa 27. apríla 2010\nako aj s prepisom monitorovaného vysielania a s obsahom zvukového záznamu relácie z 10. januára\n2010 pripojeným DVD-R nosičom.\nSpornými otázkami zostali právne posúdenie veci, ako aj obsah samotného výroku rozhodnutia\nžalovaného, v rozsahu dôvodov namietaných žalobcom v odvolaní.\nPodľa § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z. z. vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť\na nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov; názory a hodnotiace\nkomentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.\nPodľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo\nosobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa\nokolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na\nďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel\nk záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.\n\nPodľa § 4 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. poslaním Rady je presadzovať záujmy verejnosti pri\nuplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a\nvzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych\nmediálnych služieb na požiadanie.\nPodľa § 4 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských\nreláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona.\nDohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie\naudiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania,\nretransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom\ntýmto zákonom.\nPodľa § 4 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. Rada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pri výkone\nštátnej správy v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na\npožiadanie má postavenie orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom\ntýmto zákonom a osobitnými predpismi.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z. z. do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy\npatrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní okrem ustanovení §§ 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 46 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov\nrozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to\npríslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o\nodvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom\nrozsahu.\nZ ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. už vyššie spomenuté rozsudky sp.\nzn. 3Sžo/200/2010 zo dňa 8. októbra 2010, sp. zn. 2Sž/7/2010 zo dňa 18. mája 2011, ako aj rozsudky\nv iných veciach týkajúce sa iných správnych deliktov, napr. rozsudky sp. zn. 3Sžp/5/2008 zo dňa 23.\njúla 2009, sp. zn. 2Sžo/106/2007 zo dňa 13. marca 2008, sp. zn. 8Sžo/28/2007 zo dňa 6. marca 2008)\nvyplýva, že v rozhodnutiach o správnych deliktoch je nevyhnutné vo výroku presne vymedziť skutok,\nza ktorý je subjekt postihnutý. Vo výroku rozhodnutia musí byť jednoznačne určené, čoho sa páchateľ\nsprávneho deliktu dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. To je možné zaručiť len konkretizáciou\núdajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, aby popísaný\nskutok nebol zameniteľný s iným.\nZ výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, čím konkrétne žalobca porušil povinnosť\nstanovenú v § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z. z., teda že nezabezpečil objektívnosť\na nestrannosť, keď dňa 10. januára 2010 o cca 11:55 hod. odvysielal predmetný program. Senát\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky 3S už vyslovil aj v rozsudku 3Sžo/200/2010 zo dňa 8. októbra\n2010 (Slovenský rozhlas vs. Rada pre vysielanie a retransmisiu) záver, že v diskusnej relácii nie je\nmožné dopredu predvídať, akým spôsobom budú jednotlivé pozvané osobnosti reagovať na diskutované\ntémy, z tohto dôvodu je potrebné, aby žalovaný vo výroku rozhodnutia presne opísal skutok, ktorým\nvysielateľ porušil zákonom stanovenú povinnosť. Na uvedenom závere zotrváva aj senát 8S v tejto\nveci, keďže z výroku napadnutého rozhodnutia nie je možné ustáliť, čím konkrétne vysielateľ porušil\npovinnosť zabezpečiť objektivitu a nestrannosť posudzovaného programu - či vysielateľ nesprávne\nzvolil výber pozvaných hostí, resp. či pochybil moderátor alebo dramaturgia programu a ak áno v čom\n\nkonkrétne. Ďalej z výroku rozhodnutia žalovaného nemožno zistiť ani na ktorom vysielacom okruhu bol\nposudzovaný program žalobcom odvysielaný, čo možno považovať za takú vadu výroku rozhodnutia,\npre ktorú je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\nV ďalšom najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že v predmetnej politicko- publicistickej relácii „O\npäť minút 12\" vystúpil prezident SR Z. E., predseda vlády SR N. A. a predseda NR SR R. R., pričom\ntakto boli predstavení moderátorom ako aj titulkami počas vysielania, čim bol zdôraznený status ich\nfunkcie a vystupovali k spoločensky závažným záležitostiam (hodnotenie uplynulého roku, načrtnutie\nočakávaní vývoja na Slovensku v nastávajúcom roku, dopady hospodárskej krízy na ekonomiku SR\na úkony vlády SR na ich zmiernenie, zavedenie elektronického mýta a štrajk autodopravcov a prípad\nvýbušniny v lietadle zo SR do Írska), pri ktorých vysielateľ poskytol prezidentovi SR, predsedovi vlády\nSR a predsedovi NR SR priestor na vystúpenie. Teda podľa odvolacieho súdu nešlo o vystúpenie čisto\npolitického charakteru, ale o vystúpenie najvyšších ústavných činiteľov, pričom prezidenta republiky\nnemožno s prihliadnutím na jeho funkciu považovať za zástupcu politickej strany.\nNajvyšší súd poznamenáva, že v svojej rozhodovacej činnosti poukázal na právo na slobodu prejavu\nobsiahnuté v článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré v sebe\nzahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania\nštátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Taktiež podľa čl. 26 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej\nrepubliky každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným\nspôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať a prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice\nštátu, pričom slobodu prejavu možno obmedziť zákonom (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).\nÚloha moderátora je v predmetnom programe nepochybne dôležitá pri usmerňovaní samotného\npriebehu diskusie a v prípade potreby je jeho úlohou upozorniť diskutujúcich na neprítomnosť diskusiou\ndotknutej osoby a jej nemožnosť brániť sa. Rovnako by mal konfrontovať jednotlivé tvrdenia hostí\nvyznievajúce kriticky s názormi a argumentmi strany druhej. Z obsahu stavu veci tak, ako vyplýva\nzo zvukového záznamu programu je podľa názoru senátu odvolacieho súdu zrejmé, že moderátor v\nposudzovanom programe uvedené pravidlá rešpektoval a zvoleným spôsobom usmerňovania relácie\nnepochybil a zabezpečil dostačujúcim spôsobom jej politickú vyváženosť.\nPojmy objektívnosť a nestrannosť nie sú v zákone definované a nemajú ani žiadnu inú všeobecne\nakceptovanú definíciu. Tieto pojmy nie je možné explicitne definovať pre otvorený okruh prípadov, keďže\njednotlivé informácie a vyjadrenia je nutné vnímať v kontexte ich použitia, a to aj s prihliadnutím na osoby,\nktoré dostanú v konkrétnom príspevku priestor na vyjadrenie. Niektoré vyjadrenia môžu mať samé osebe\nneutrálny charakter, pričom tie isté vyjadrenia použité v inom kontexte, vyslovené inými osobami môžu\nmať za následok, že ich použitie môže spôsobiť jeho neobjektívnosť a jednostrannosť.\nNa základe uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona Najvyšší súd Slovenskej republiky\nzmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 258/2010-45 zo dňa 2. mája 2012 a rozhodnutie\nžalovaného č. RL/27/2010 zo dňa 27. apríla 2010 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ OSP z\ndôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť výroku\nrozhodnutia a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nSprávne orgány sú viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 OSP).\nO trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 224 ods. 1\nOSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní priznal na náhradu trovy\nkonania pozostávajúce zo zaplatených súdnych poplatkov. Trovy právneho zastúpenia hoci žalobcovi\nvznikol na ich priznanie nárok nepriznal, nakoľko tento rovy právneho zastúpenia v zákonnej lehote 3\ndní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil.\n\nŽalobcovi boli priznané na náhradu trovy konania vo výške 132 €, konkrétne 66 € za zaplatený súdny\npoplatok za žalobu a 66 € za zaplatený súdny poplatok za podané odvolanie. Celkom boli priznané\nžalobcovi na náhradu trovy konania vo výške 132 € (66,- € + 66,- €), ktoré je žalovaný povinný zaplatiť\nprávnemu zástupcovi žalobcu.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.mája\n2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}