{"guid": "9e32d657-1909-4afc-9d5f-29d188162bd1:5ae23aad-7741-4532-9bd3-8f80a4d78721", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1010201220.1", "spisova_znacka": "1Sžso/9/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/9/2012 z 12. 3. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. marca 2013, sp. zn. 1Sžso/9/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1010201220.1", "identifikacne_cislo": "1010201220", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2013-03-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-60.odsek-5", "nazov": "§ 60 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-60.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-60"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/328#paragraf-60"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ae23aad-7741-4532-9bd3-8f80a4d78721", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201220.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201220.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201220.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžso/9/2012\n1010201220\n12. 03. 2013\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2013:1010201220.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej\nveci žalobcu: Ing. W. M., D. trvale bytom C., XXX XX B., zast.: JUDr. Milanom Rollom, advokátom so\nsídlom advokátskej kancelárie Švabinského č. 13, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo\nobrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova č. 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n26. januára 2012 č. k. 1S 159/2010-36, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. januára 2012 č. k.\n1S/159/2010-36 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. KaVSÚ-5-24-2/2010 zo dňa 21. apríla 2010\nv spojení s rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava z 13. januára 2010 č.\nVÚSZ-65203023555709/16-OVZ r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu\nnáhradu trov konania vo výške 230,06 € z titulu právneho zastúpenia.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č. k. KaVSÚ-5-24-2/2010 z 21.04.2010 vydaným podľa § 84 ods. ods. 4 písm. b)\nzákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku tiež „zák. č. 328/2002 Z.z.“)\nžalovaný postupom podľa § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok) zamietol odvolanie proti rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava\nč. VÚSZ-65203023555709/16-OVZ z 13.01.2010, ktorým bol podľa ustanovení\n§ 105\nods. 6 a 9 zák. č. 328/2002 Z.z. žalobcovi výsluhový dôchodok znížený od 01. novembra 2005 na sumu\n20.744,-Sk mesačne, a toto rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.\nPodľa § 123 ods. 2 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňa vydania napadnutého\nrozhodnutia (21.04.2010) profesionálnym vojakom, ktorí boli alebo budú prepustení zo služobného\npomeru v dôsledku zníženia početných stavov ozbrojených síl alebo v dôsledku organizačných zmien\n\n61) najskôr dňom 31. decembra 2001 a najneskôr dňom 31. decembra 2010 a ktorí vykonali najmenej\npätnásť rokov služby, patrí odo dňa účinnosti tohto zákona výsluhový dôchodok podľa § 39, pričom\npre nárok na tento dôchodok a jeho výšku sa započíta skutočná dĺžka služobného pomeru zvýšená o\npolovicu doby chýbajúcej do dosiahnutia tridsiatich rokov služby; ak im nárok na výsluhový dôchodok\nvznikol podľa doterajších predpisov, 63) prepočíta sa podľa tohto ustanovenia.\nPodľa § 39 zák. č. 328/2002 Z.z. v hore uvedenom znení výsluhový dôchodok policajta alebo\nprofesionálneho vojaka je za 15 rokov trvania služobného pomeru 30% základu zisteného podľa § 60. Za\n16. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru\naž do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku\nzvyšuje o 2% základu zisteného podľa § 60. Za 21. skončený rok trvania služobného pomeru a za\nkaždý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 25. skončeného roka trvania služobného\npomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3% základu zisteného podľa § 60. Za 26.\nskončený rok trvania služobného pomeru a každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa\nvýmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 1% základu zisteného podľa § 60, najviac však do 60% základu\nzisteného podľa § 60.\nPodľa § 105 ods. 7 zák. č. 328/2002 Z.z. v hore uvedenom znení dávka nemocenského zabezpečenia,\núrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa zistí, že sa táto dávka priznala\nvo vyššej sume, ako patrí.\nPodľa § 105 ods. 10 zák. č. 328/2002 Z.z. v hore uvedenom znení dávka nemocenského zabezpečenia,\núrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa odníme alebo zníži, alebo jej výplata sa\nzastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatila.\n2. Žalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu, že žalobca bol 31. decembra\n2003 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 32 ods. 1 písm. c) zákona\nč. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe v dôsledku zníženia početných stavov ozbrojených síl alebo\norganizačných zmien, tzn. po 24 ukončených rokoch vojenskej služby. Preto vydal prvostupňový orgán\nžalovaného svoje prvotné rozhodnutie zo dňa 17.02.2004 o priznaní výsluhového dôchodku v sume\n732,32 € (22.062,-Sk) mesačne od 01. januára 2004.\n3. Toto rozhodnutie vychádzalo z toho právneho základu, že žalobca bol zo služobného pomeru\nprofesionálneho vojaka prepustený na základe hore uvedeného dôvodu, na vznik nároku na výsluhový\ndôchodok a jeho výšku pre výmeru výsluhového dôchodku bola s prihliadnutím na ustanovenie § 58\nods. 5 a § 123 ods. 2 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z. hodnotená doba 27 ukončených rokov.\n4. Nakoľko prvostupňový správny orgán neskôr zistil, že dávka výsluhového dôchodku od 01.01.2004\nbola žalobcovi priznaná vo vyššej sume ako mu patrí, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Bratislava\nrozhodnutím č.: 65203023555709/8-VÚSZ/DO 1 z 21.04.2005 žalobcovi podľa § 105 ods. 6 zák. č.\n328/2002 Z.z. znížil od 01.05. 2005 výsluhový dôchodok na sumu 688,57 € (t.j. 20.744,-Sk), pričom pri\ntomto rozhodnutí vychádzal z úlohového listu ministra obrany č.: ŠbPem-32-7/2004 9/2004.\n5. Po tom, čo žalovaný toto prvostupňové rozhodnutie v roku 2005 zrušil, Vojenský úrad sociálneho\nzabezpečenia v dôsledku podaného podnetu na protest prokurátora prerušil konanie vo veci a vec\npostúpil príslušným orgánom Prokuratúry Slovenskej republiky.\n6. V následnom správnom konaní Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Bratislava viazaný právnym\nnázorom odvolacieho orgánu (§ 59 ods. 3 Správneho poriadku) znížil rozhodnutím z 01.11.2005\nžalobcovi výsluhový dôchodok na sumu 643,16 € od 01.07.2004 a od 01.11.2005 žalobcovi k výplate\npriznal znížený výsluhový dôchodok v sume 688,77 €.\n\n7. Následne žalobca vyvolal súdny prieskum rozhodnutia žalovaného o odvolaní č. KaVSÚ-8-87/2006OdSS z 09.05.2006, ktorým bolo napadnuté prvostupňové rozhodnutie č.: 65203023555709/11-VÚSZ/\nDO 1 z 22.10.2005 o znížení výsluhového dôchodku žalobcu na sumu 688,77 € potvrdené.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky v prebiehajúcom súdnom prieskume rozsudkom sp. zn. 9\nSžso/67/2008 zo dňa 27.05.2009 rozhodol o zmene rozsudku Krajského súdu v Bratislave tak, že\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 09.05.2006 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n9. Pri svojom zrušujúcom rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzal z názoru, že napadnuté\nrozhodnutie bolo vydané v rozpore s ustanovením § 60 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom do\n31.12.2003 a v rozpore s ustanovením § 46 Správneho poriadku.\n10. Novým prejednaním veci Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Bratislava vo veci napadnutým\nrozhodnutím č.: VÚSZ-65203023555709/16-OVZ z 13.01.2010 znížil výsluhový dôchodok žalobcu od\n01.11.2005 na sumu 688,58 € mesačne. Vychádzajúc zo spoľahlivo zisteného stavu veci, ako aj z\nvýsledku konaní prvostupňového správneho orgánu a odvolacieho orgánu v rozhodovaní o skutkovo\nzhodných a podobných prípadoch, keď sa zistilo, že sa dávka výsluhového dôchodku priznala vo vyššej\nsume, ako patrí, odvolací orgán dospel k záveru, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Bratislava\npostupoval v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Uvedený záver najmä vychádza z toho,\nže v zmysle § 105 ods. 9 zák. č. 328/2002 Z.z. odo dňa nasledujúcom po dni, ktorým uplynulo obdobie,\nza ktoré sa už vyššia suma vyplatila, tzn. od 01.11.2005 znížil Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia\nBratislava žalobcovi výsluhový dôchodok.\n11. Z výpočtu výšky zníženého výsluhového dôchodku žalobcu žalovaný zistil, že základ na výpočet\nvýsluhového dôchodku v sume 11.125,12 € (vyplatený celkom za 300 kalendárnych dní) vrátane\nslužobného príjmu zodpovedajúci počtu 12 dní nevyčerpanej riadnej dovolenky z nároku roku 2003.\nNásledne podľa § 60 ods. 1 a ods. 5 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z. prvostupňový správny orgán zistil\nzáklad na výpočet výšky výsluhového dôchodku v sume 1.127,97 €.\nV spojitosti s § 68 ods. 1 písm. b) zák. č. 328/2002 Z.z. bol vykonaný dopočet zvýšenia žalobcovho\nvýsluhového dôchodku od 01. júla daného kalendárneho roku o príslušné percento rastu priemerného\nslužobného príjmu (neskôr platu) zisteného za predchádzajúci kalendárny rok, a to za roky 2004,\n2006, 2007, 2008 a 2009 v sumách tam správne uvedených. Následne Vojenský úrad sociálneho\nzabezpečenia Bratislava v zmysle platnej právnej úpravy žalobcovi správne od 01.02.2010 začal\nvyplácať priznaný znížený výsluhový dôchodok prepočítaný aj s patriacimi zvýšeniami vo výške 1.007,82\n€ mesačne.\n12. Vo vzťahu k námietke žalobcu, prostredníctvom ktorej poukazuje na ustanovenie § 58 ods. 5 v\nspojitosti s § 60 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. s úvahou, ako by postupoval Vojenský úrad sociálneho\nzabezpečenia Bratislava v prípade, ak by profesionálny vojak v rozhodujúcom kalendárnom roku\nvykonával službu bez nemocnosti po plný počet 365 dní a navyše mu bol za tento kalendárny rok\npreplatený služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku za ďalší určitý počet dní, žalovaný\nvyhodnotil ako nesprávnu, zavádzajúcu a neopodstatnenú.\nPodľa žalovaného právna úprava stanovuje, že takto zistený súčet sa vydelí celkovým počtom dní, za\nktoré boli uvedené príjmy v rozhodujúcom kalendárnom roku vyplatené. Naopak neurčuje, že by sa mal\ntakto zistený súčet vydeliť počtom dní kalendárneho roku, ako to na účely zák. č. 328/2002 Z.z. v znení\núčinnom do 31.12.2003 pre zistenie dôb trvania služobného pomeru na vznik nároku na dávku a výšku\nvýsluhového zabezpečenia stanovuje § 58 ods. 5 cit. zákona.\n13. Ďalej žalovaný s odkazom na ustanovenie § 98 ods. 3 zák. č. 328/2002 Z.z. konštatoval, že\nz ustanovenia § 119 zák. č. 370/1997 Z.z. vyplýva, že za nevyčerpanú riadnu dovolenku patrí\nprofesionálnemu vojakovi v prípadoch tam uvedených služobný príjem. Táto dikcia neumožňuje iný\n\npostup, ako takto vyplatený služobný príjem započítať do priemerného služobného príjmu, ktorý je\nzákladom na výpočet odvolateľovho výsluhového dôchodku podľa § 60 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.\nv znení účinnom do 31.12.2003, pretože súčasne sa služobný príjem preplatený za nevyčerpanú riadnu\ndovolenku započítava do vymeriavacieho základu na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie\na výsluhové zabezpečenie.\nProfesionálny vojak má z takto vyplateného služobného príjmu zrážané a odvádzané poistné na uvedené\ndruhy zabezpečenia a niet právneho dôvodu na odmietnutie započítania tohto služobného príjmu do\nzákladu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia podľa § 60 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. v znení\núčinnom do 31.12.2003 tak, ako to bolo rozhodnuté aj v prípade zistenia základu na výpočet výšky\nvýsluhového dôchodku žalobcu, lebo mu už od 01.01.2004 služobný pomer netrval.\nPodľa § 60 ods. 5 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z. v znení relevantnom pre posudzovanie žiadosti\nžalobcu o priznanie výsluhového dôchodku priemerný služobný príjem profesionálneho vojaka, ktorý\nje odmeňovaný podľa osobitného predpisu, je priemer súhrnu mesačných služobných príjmov a\nosobitných príplatkov, ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký\nako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie\n(§ 98); takto zistený súčet sa vydelí celkovým počtom dní, za ktoré boli uvedené príjmy v rozhodujúcom\nkalendárnom roku vyplatené, a vynásobí sa koeficientom 30,417.\n14. S odkazom na to, že nezistil nedostatky, pre ktoré by sa napadnuté prvostupňové rozhodnutie\nsprávneho orgánu malo zrušiť alebo zmeniť, žalovaný rozhodol vo veci tak, ako je to uvedené vo výroku\ntohto rozhodnutia. Podľa žalobcu preskúmaným rozhodnutím boli správnym spôsobom a v správnom\nrozsahu priznané práva účastníkovi konania.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\n15. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal na Krajský súd\nv Bratislave včas žalobu zo dňa 07.06.2010.\n16. Krajský súd ako súd prvého stupňa na verejnom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, a následne dospel k záveru, že žalobu je potrebné s poukazom na ustanovenie § 250j ods.\n1 O.s.p. zamietnuť.\n\n17. Pritom s odkazom na ustanovenia § 1, § 60 ods. 1 a odsek 5 písm. a), § 98 ods. 3 a § 3 ods.\n1 zák. č. 328/2002 Z.z. zdôraznil tú skutočnosť, že nárok žalobcu na vyplatenie služobného príjmu\nza nevyčerpanú riadnu dovolenku vznikol žalobcovi v deň skončenia služobného pomeru, t.j. v tomto\nprípade dňom 31.12.2003. Preto bolo potrebné započítať služobný príjem za nevyčerpanú dovolenku v\nroku 2003 do služobného príjmu za rok 2003, a preto podľa krajského súdu bolo potrebné tento príjem\nzapočítať do základu pre výpočet dávok výsluhového dôchodku.\n18. Podľa názoru krajského súdu správne orgány teda postupovali správne a v súlade so zákonom,\nkeď v prvostupňovom rozhodnutí z 13.01.2010 celkový služobný príjem, ktorý žalobca dosiahol\nv rozhodujúcom roku 2003, vydelil celkovým počtom dní, za ktoré bol tento služobný príjem v\nrozhodujúcom roku vyplatený, a tento výsledok vynásobil koeficientom 30,417.\nIII.\nOdvolanie žalobcu/žalovaného\n\nA)\n19. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 05.03.2012 (č.l. 44) proti rozsudku prvostupňového súdu žalobca\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,\nže rozsudok krajského súdu v napadnutých častiach zmení tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného\nzruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná náhradu trov konania v celkovej výške 230,06 €.\n20. Žalobca predovšetkým poukazoval na to, že v prípade započítania služobného príjmu za\nnevyčerpanú riadnu dovolenku (náhrady mzdy za dovolenku na zotavenie) môže byť výsluhový\ndôchodok v jednom prípade rovnaký, v inom prípade vyšší, ale aj nižší. Takýto prístup podľa žalobcu\nodporuje základnému právnemu princípu univerzálnosti právneho pravidla.\n21. V súvislosti s uvedeným žalobca upozornil na to, že aby pri vyplatení služobného príjmu za\nnevyčerpanú riadnu dovolenku (náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie), teda pri navýšení poisteného\nzákladu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia o takto vyplatenú sumu, bol výsluhový dôchodok\nnižší ako v prípade, keby takto vyplatená suma vyplatená nebola. Toto mal podľa žalobcu potvrdiť aj\nNajvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom svojho rozsudku sp. zn. 4 Sžso 37/2008 zo dňa\n20.8.2009, z ktorého žalobca citoval nasledujúci text:\n„Pri rozhodovaní v dôchodkových veciach je osobitne dôležité, aby každé rozhodnutie, ktoré zakladá\nalebo mení právo na dávku, bolo jednoznačné, jasné a zrozumiteľné a presvedčivo odôvodnené.\nPredovšetkým poberateľ dávky musí mať istotu, z akých skutkových a práv a právnych predpokladov\nsa pri priznaní alebo úprave dávky vychádzalo, aj s ohľadom na zásadu, že neskoršia zmena právnej\núpravy nemá vplyv na nárok, ktorý už poberateľovi vznikol. Rozhodnutie o znížení dávky nemocenského,\núrazového alebo výsluhového zabezpečenia podľa § 105 ods. 6 zák. č. 328/2002 Z.z. je prípustné len\nv prípade objektívneho zistenia, že sa dávka priznala vo vyššej sume ako patrí, pričom spravidla ide\no zistenie nesprávnosti vstupných údajov, z ktorých sa pri výpočte dávky vychádzalo. Z napadnutého\nrozhodnutia podľa názoru [krajského] súdu takéto zistenie, ktoré by viedlo k jednoznačnému právnemu\nzáveru o opodstatnenosti zníženia výsluhovej dávky, nevyplýva. Je nepochybné, že od vzniku nároku\nna výsluhovú dávku nenastala u žalobcu žiadna zmena údajov, z ktorých sa pri výpočte výsluhového\ndôchodku vychádzalo a nedošlo ani k žiadnej zmene právnej úpravy, ktorá by akýmkoľvek spôsobom\nmohla zasiahnuť do právneho postavenia žalobcu v súvislosti s jeho výsluhovým zabezpečením. Napriek\ntomu došlo u žalobcu k viacerým zníženiam pôvodne priznaného výsluhového dôchodku, ktoré boli\nvyvolané zmenou metodiky jeho výpočtu. V každom prípade platí, že rozhodujúcou pre vznik a výšku\nnároku na výsluhové zabezpečenie profesionálneho vojaka je relevantná právna úprava a nie výpočtový\nvzorec, ktorý správne orgány pri vyčíslení dávky použili.\nSúd [krajský] je toho názoru, že právna úprava výpočtu dávok výsluhového zabezpečenia\nprofesionálnych vojakov by mala byť jednoznačná a zrozumiteľná pre každého a rozhodne by nemala\npripúšťať viaceré možné výklady, ktorých postupným aplikovaním sa potom neprípustné zasahuje do\nprávnej istoty poberateľov dávok. Súd [krajský] sa nemohol stotožniť s názorom žalovaného o nesprávnej\naplikácii najmä § 60 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. v prvotnom rozhodnutí zo dňa o priznaní\nvýsluhového dôchodku žalobcu a o potrebe nápravy tohto rozhodnutia postupom podľa § 105 ods.\n6,9 uvedeného zákona. Tento postup by bolo možné akceptovať len za predpokladu, že by správnymi\norgánmi použitá nová metodika výpočtu výsluhového dôchodku neumožňovala zjavne absurdné závere,\nže pri rovnakej výške služobného príjmu a započítaní náhrady za nevyčerpanú dovolenku bude výsledný\nvýsluhový dôchodok tým vyšší, čím menší počet dní v rozhodujúcom kalendárnom roku profesionálny\nvojak vykonal službu. Pri menšom počte započítateľných dní riadneho výkonu služby výsledná výška\nvýsluhových dávok neúmerne vzrastá a môže byť napokon podstatne vyššia ako mesačný služobný\npríjem, ktorý profesionálny vojak poberal. Prvotný výpočet výsluhového dôchodku žalobcu podľa\nnázoru súdu [krajského] lepšie vystihoval úmysel zákonodarcu, aby príslušná suma z každého druhu\nzapočítateľného príjmu bola vydelená počtom dní, za ktoré bol ten - ktorý príjem vyplatený. Výpočet\ndôchodku použitý správnymi orgánmi v napadnutých rozhodnutiach vo svojich dôsledkoch môže viesť\nnapríklad k tomu, že pri predlžovaní práceneschopnosti v poslednom kalendárnom roku výkonu služby\nby profesionálny vojak dosiahol podstatne vyšší výsluhový dôchodok v porovnaní s vojakom, ktorý\n\nvykonával riadnu službu. V tomto smere [krajský] súd v plnom rozsahu poukazuje na žalobcom v žalobe\nopísaný príklad, ktorého výsledky len potvrdzujú uvedené závery.\nKrajský súd v Bratislave teda po prejednaní veci dospel k záveru, že správne rozhodnutia oboch\nstupňov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže pri nezmenenej právnej úprave\npri rozhodovaní o znížení výsluhového dôchodku žalobcu vychádzali z aplikácie novej metodiky, ktorá\nmusí mať na prvý pohľad za následok ďalšiu nestabilitu vo veciach výsluhových dávok sociálneho\nzabezpečenia profesionálnych vojakov. Tento postup podľa názoru [krajského] súdu jednoznačne\nukracuje žalobcu na jeho právach. Preto [krajský] súd postupom podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP\nrozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom\nbudú správne orgány právnym názorom súdu viazané. ...“.\n22. Taktiež žalobca poukázal na argumentáciu k ustanoveniu § 60 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z., ktorý\nvo svojom závere (dovetku) jasne uvádza, že [súd cituje žalobcu] „zistený súčet (t.j. základ) sa vydelí\ncelkovým počtom dní, za ktoré boli uvedené príjmy v rozhodujúcom kalendárnom období vyplatené...“.\n23. K tomu upriamil pozornosť na skutočnosť (§ 58 ods. 5 a § 60 ods. 1 a 5 zák. č. 382/2002 Z.z.),\nže sčítavať preto počet dní, za ktoré patril služobný príjem za výkon služby a počet dní, za ktoré patril\nslužobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku do jednej veličiny je preto podľa názoru žalobcu\ntiež absurdné, pretože každý zo započítateľných príjmov môže byť vyplatený za rôzny počet dní v\nrozhodujúcom kalendárnom roku, pričom počet dní, za ktoré sú jednotlivé druhy započítateľných príjmov\nvyplatené, vôbec nemusia byť totožné (napríklad počet dní, za ktoré sa vyplatí služobný príjem, môže\nbyť od 1 až po 365, podľa toho, koľko dní profesionálny vojak skutočne vykonával službu, pretože dní,\nza ktoré poberal dávky nemocenského zabezpečenia, sa vylučujú).\n24. Žalobca následne zhrnul nedostatky rozsudku krajského súdu do nasledujúcich bodov:\n- nerešpektuje zákonný princíp rovnakého postavenia príjmov,\n- nerešpektuje dikciu ustanovenia § 60 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z.,\n- nerešpektuje poistnú zásadu.\n25. Záverom žalobca navrhol zmeniť napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že napadnuté rozhodnutie\nsa zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie spolu s priznaním náhrady trov konania v celkovej\nvýške 230,06 € na účet právneho zástupcu žalobcu.\n\nB)\n26. Z vyjadrenia žalovaného (č.l. 55) z 27. marca 2012 vyplýva jednoznačný názor žalovaného, že\nžalobca nepresne uvádza, že v prípade započítania služobného príjmu za nevyčerpanú dovolenku, by\nbol výsluhový dôchodok nižší ako v prípade, keby táto suma nebola vyplatená.\n27. Ďalej na rozdielnych príkladoch numericky žalovaný preukázal, že jeho výpočet základ na výpočet\nvýsluhového dôchodku (kedy raz započítal aj 12 dní nevyčerpanej dovolenky žalobcu) je pre žalobcu\ntotožný (tzn. 19.369,-Sk) ako v prípade, kedy by nezapočítal služobný príjem za nevyčerpanú dovolenku.\n28. Takisto k argumentácii žalobcu, že pre udržanie vykonaného postupu žalovaného, ten by musel k\npočtu dní pripočítať tiež počet dní, za ktoré patrili osobitné príplatky a doplatky (viď § 3 ods. 2 zák. č.\n380/1997 Z.z.), ako aj ďalšie zložky, žalovaný s argumentáciou, že nakoľko príplatky uvedené v cit. § 3\nods. 2 tvoria súčasť služobného príjmu profesionálneho vojaka, a ako také by boli vo výpočte základu\n\nvýsluhového dôchodku zohľadnené. Potom, ak by žalobca niektorý z osobitných príplatkov poberal,\npotom by mu patril len za ten deň, za ktorý poberal aj služobný príjem, tzn. nie za ďalšie dni.\n29. Vo vzťahu k námietke žalobcu o absurdite sčítavania počtu dní, žalovaný s odkazom na ustanovenia\n§ 60 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z., § 114 ods. 1 a § 118 ods. 1, 3 a 4 zák. č. 370/1997 Z.z. dospel k\nzáveru, že maximálny možný počet dní, ktorý by mohla patriť náhrada za nevyčerpanú dovolenku, je 64\nkalendárnych dní, a nie 365 ako uvádza žalobca.\n30. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť v celom rozsahu\npodľa § 219 O.s.p. ako vecne správny.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n31. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že\nide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie\nprípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po\nneverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie\nje dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto postupom podľa § 220 v spoj. s § 246c ods. 1\nO.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, že z dôvodu uvedenom v § 250j ods. 2 písm. a) napadnuté\nrozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zrušil a vrátil\nmu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.\n32. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu\n(tzn. najmä podmienky konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd sčasti stotožňuje so skutkovými\nzávermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym\norgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania\nproti rozsudku krajského súdu, ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia\nžalovaného, je právna otázka, či peňažný nárok spojený s nevyčerpanou dovolenkou príslušníka\nozbrojených síl má vplyv na výšku základu pre výpočet výsluhového dôchodku, a ak áno, potom, či je\nmožné pripustiť aj negatívny vplyv. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového\nzistenia.\n33. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, že krajský súd sa v svojom odôvodnení zaoberal\ninterpretáciou ustanovenia § 60 ods. 5 a s tým súvisiacich iných ustanovení zák. č. 328/2002 Z.z.\nŽalovaný sa vo svojom odôvodnení mal riadiť aj právnym názorom vysloveným Najvyšším sudom v\nrozsudku sp. zn. 9 Sžso/67/2008 zo dňa 27.05.2009.\nJadrom zrušujúceho rozsudku Najvyššieho sudu je nepochybne nesúhlas s aplikáciou ustanovenia § 60\nods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. v tom duchu, že je nutné príjem za nevyplatenú dovolenku vojaka zahrnúť\ndo výpočtového základu vzhľadom na jeho časovú súvislosť s obdobím pred ukončením služobného\npomeru.\n34. Krajský súd mal preukázané, že v novom konaní aj tak správny orgán učinil a do výpočtového základu\nzahrnul v zmysle záverov Najvyššieho súdu sumu 441,62 € za nevyčerpanú dovolenku za rok 2003 v\nrozsahu 12 dní.\n\n35. Ďalej žalobca namieta nesprávnosť použitého matematického vzorce v súvislosti s otázkou\nnesprávneho právneho výkladu, najmä ustanovení § 60 ods. l a ods. 5 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z.\nžalovaným. K uvedenej problematike sa Najvyšší súd už vyslovil prostredníctvom svojho rozsudku 7\nSžso/79/2008, z ktorého sa cituje podstatná časť odôvodnenia:\n„Navyše služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku sa mal započítať do základu pre určenie\ndávok výsluhového zabezpečenia z dôvodu, že zákon presne vymedzoval, čo tvorí služobný príjem\nale aj z dôvodu, že služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku bolo potrebné započítať do\nvymeriavacieho základu na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie\nv rozhodnom období a odviesť ho poisťovni na základe dodatočného odvodu za posledný mesiac trvania\nslužobného pomeru“.\n36. Najvyšším súdom citovaný text rozsudku sp.zn. 7 Sžso/79/2008 sa dôsledne vysporadúva so\nsprávnosťou právneho výkladu ustanovení zák. č. 328/2002 Z.z., a to najmä s otázkou časovej a vecnej\nsúvislosti príjmu týkajúceho sa refundovania nevyčerpanej dovolenky v príslušnom kalendárnom roku\nna prejednávanú vec a ďalej obsahu výkladu slova „patril“(viď hore citovaný § 60 ods. 5 písm. a/ zák.\nč. 328/2002 Z.z.).\n37. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že tento postup si osvojil aj žalovaný, ktorý\nuviedol, že služobný príjem zodpovedajúci počtu dvanástich dní nevyčerpanej riadnej dovolenky z\nnároku v roku 2003 bol zahrnutý do základu na výpočet výsluhového dôchodku žalobcu tak, že suma\n321.851,-Sk (ako služobný príjem) bola navýšená o sumu 13.304,-Sk (t.j. hore uvedený príjem za\nnevyčerpanú dovolenku), čo predstavuje v celkovej sume 335.515,-Sk veľkosť činiteľa vo výpočtovom\nzlomku.\n38. Avšak základným aplikačným problémom v prejednávanej veci je nezhoda pri určovaní veľkosti\nmenovateľa pre výpočet základu výsluhového dôchodku žalobcu. Žalovaný konštatoval, že správne\npostupoval prvostupňový správny orgán, ak do menovateľa zahrnul nielen počet dní, za ktorý služobný\npríjem žalobcovi patril (288 dní), ale aj počet dní nevyčerpanej dovolenky žalobcom (12 dní).\n39. K tejto otázke sa už Najvyšší súd prostredníctvom svojho rozsudku sp. zn. 9Sžso/57/2011 z 30. mája\n2012 vyjadril, keď uviedol :\n„Sporným medzi účastníkmi konania je výklad ustanovenia § 60 ods. 5 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z.\nvo vzťahu k tomu, akým počtom dní má byť vydelený súhrn mesačných služobných príjmov a osobitných\npríplatkov (ďalej len „súhrn príjmov“), ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok.\nZ ustanovenia § 60 ods. 5 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva, že základ na výpočet výsluhového\ndôchodku u profesionálneho vojaka sa vypočíta z priemerného služobného príjmu, ktorým je priemer\nsúhrnu mesačných služobných príjmov a osobitných príplatkov, ktoré patrili profesionálnemu vojakovi\nza príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské\nzabezpečenie a výsluhové zabezpečenie.\nPodľa § 58 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. rok trvania služobného pomeru na účely tohto zákona je\n365 dní.\nPodľa § 55 ods. 2 zákona č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov ak profesionálny\nvojak nevykonával službu celý kalendárny mesiac, patrí mu pomerná časť služobného príjmu za každý\nkalendárny deň, keď vykonával službu. Čas riadnej dovolenky, osobitnej dovolenky, krátkej dovolenky,\nnáhradného voľna a preventívnej rehabilitácie sa na účely výplaty služobného príjmu považuje za výkon\nslužby.\n\nPodľa § 119 zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení účinnom do 31.08.2005\nprofesionálnemu vojakovi patrí za nevyčerpanú riadnu dovolenku alebo za jej pomernú časť služobný\npríjem zodpovedajúci počtu dní nevyčerpanej riadnej dovolenky, ak riadnu dovolenku alebo jej pomernú\nčasť nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roku z dôvodu neudelenia riadnej\ndovolenky alebo z dôvodov uvedených v § 34 ods. 1 písm. a/ až d/.\nZ vyššie citovaného ustanovenia § 55 ods. 2 zákona č. 380/1997 Z.z. vyplýva že služobný príjem\nprofesionálnemu vojakovi patrí v kalendárnom mesiaci za dní, počas ktorých vykonával službu a\ntaktiež za dni, počas ktorých čerpal riadnu dovolenku, osobitnú dovolenku, náhradné voľno, prípadne\nabsolvoval preventívnu rehabilitáciu. Služobný príjem naopak nepatrí za čas neschopnosti na výkon\nslužby. Služobný príjem nepatrí za dobu neschopnosti na výkon služby (práceneschopnosti).\nZ rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v roku 2003 bola žalobcovi z celkovej doby 365 dní odpočítaná\ndoba 22 dní, počas ktorých nebol schopný na výkon služby.\nSporným medzi účastníkmi bolo, či do deliteľa na účely zistenia priemerného služobného príjmu (základu\nna výpočet výsluhového dôchodku) sa má započítať aj 25 dní, za ktoré žalobcovi bol vyplatený služobný\npríjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku, a teda či deliteľom je číslo 368 (343+25), alebo, či deliteľom\nmá byť len 343 dní.\nPokiaľ profesionálny vojak riadnu dovolenku nevyčerpá v celom rozsahu, patrí mu služobný príjem za\nnevyčerpanú pomernú časť riadnej dovolenky vo výške, zodpovedajúcej počtu dní nevyčerpanej riadnej\ndovolenky. Keďže k vyčerpaniu riadnej dovolenky v rozsahu dvadsaťpäť dní v prípade žalobcu nedošlo,\npodľa názoru odvolacieho súdu nie je možné uvedených 25 dní započítať do deliteľa ako keby išlo o dni\nrovnocenné výkonu služby podľa § 55 ods. 2 vety druhej zákona č. 380/1997 Z.z.\nOdvolací súd vzhľadom na uvedené k záveru, že ustanovenie § 60 ods. 5 písm. a/ zákona č. 328/2002\nZ.z. je potrebné v danom prípade vykladať tak, že pre zistenie základu na výpočet výsluhového dôchodku\nmal žalovaný celkový služobný príjem (vrátane služobného príjmu za nevyčerpanú riadnu dovolenku)\nvydeliť len počtom 343 dní (365-22)“.\n40. Nakoľko žalovaný týmto spôsobom neinterpretoval ustanovenie § 60 ods. 5 písm. a) zák. č.\n328/2002 Z.z. (t.j. do menovateľa zahrnul aj počet nevyčerpanej dovolenky) a krajský súd mu tento\nnedostatok vo výklade nevytkol, musel Najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmeniť s tým, že bolo\npotrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím\nsprávneho orgánu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nV.\n41. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu, ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä\nuž v citovanom rozhodnutí sp. zn. 7 Sžso/79/2008, resp. sp. zn. 4 Sžso/37/2008 zo dňa 20.08.2009 a 9\nSžso/57/2008 zo dňa 30.05.2012, pri ktorých Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od\nnich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo\nprijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n42. Najvyšší súd Slovenskej republiky neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie,\npodľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko\ndôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady\npre posúdenie prípustnosti možného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam\nNajvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246 c ods. 1 O.s.p.), ale aj\n\nšpeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) prípustné opravné prostriedky, potom nie je možné ust. § 250j ods. 4\nO.s.p. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.\n43. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods.\n1 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnému žalobcovi právo na\núplnú náhradu trov tohto konania vzniklo. Nakoľko právny zástupca úspešného žalobcu si svoje právo\nv zákonnej 3-dňovej lehote uplatnil, bola mu priznaná náhrada v nasledujúcej výške.\nVýška priznaných náhrad trov konania sa skladá :\n1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca žalobcu listom z 05.03.2012 v zmysle\nvyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. vyčíslil a Najvyšší súd uznal:\n1.1. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde\n1.1.1. prevzatie a príprava zastúp. (10) - 1 úkon práv. pomoci 55,49 €\n1.1.1.1. prislúchajúca náhrada rež. paušálu 7,21 €\n1.1.2. podanie žaloby (10) - 1 úkon práv. pomoci 55,49 €\n1.1.2.1. prislúchajúca náhrada rež. paušálu 7,21 €\n1.2. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde\n1.2.1. podanie odvolania (12) 1 úkon práv. pomoci 58,69 €\n1.2.1.1. prislúchajúca náhrada rež. paušálu 7,63 €\n2. z náhrady 20% dane z pridanej hodnoty 25,08 + 13,26 €\ntzn. v celkovej sume: 230,06 €\nNakoľko úspešný žalobca bol zastúpený advokátom, je nutné podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť mu\npriznanú náhradu trov. Bližšie podrobnosti o spôsobe platby a účte právneho zástupcu sú obsiahnuté v\nliste zo dňa 05.03.2012, ktorý je súčasťou súdneho spisu.\n44. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne\npojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods.\n2 O.s.p. (úprava sociálno - poistných vzťahov spojených so vznikom alebo zánikom vzťahu sociálneho\nzabezpečenia alebo poistenia je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade\ns ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie\nnariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}