{"guid": "4d5d8109-6ea6-49d8-8150-283840e13be0:89ff7625-27cb-4f5c-bafa-17c20a28bd50", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1010201173.1", "spisova_znacka": "8Sžo/47/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/47/2012 z 26. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2013, sp. zn. 8Sžo/47/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1010201173.1", "identifikacne_cislo": "1010201173", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2013-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-160", "nazov": "§ 160 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-160"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-160"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/89ff7625-27cb-4f5c-bafa-17c20a28bd50", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201173.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201173.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201173.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/47/2012\n1010201173\n26. 09. 2013\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2013:1010201173.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: O.. B.\nV., bytom Z. XX, O. G. Z., zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov\n163/66, Svidník, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2,\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. p.: SLV-126/PK-2009 zo dňa\n13. novembra 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. mája\n2012, č. k. 2S/246/2010-117, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. mája 2012, č. k.\n2S/246/2010-117 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného č. p.: SLV-126/PK-2009 zo dňa 13.\nnovembra 2009 a rozhodnutie riaditeľa úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia policajného\nzboru č. p.: PPZ-1-15/BOK-Šk-2009 zo dňa 12. augusta 2009 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému\nna ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 149,23 € do rúk jeho\nprávneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka v lehote 15 dní.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S/246/2010-117 zo dňa 23. mája 2012, podľa ustanovenia\n§ 250j ods. 1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej len ,,OSP\"), zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-126/PK-2009 zo dňa 13. novembra\n2009, ktorým žalovaný podľa ustanovenia 243 ods. 1, 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe\npríslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže\nSlovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 73/1998 Z.\nz. alebo zákon o štátnej službe príslušníkov policajného zboru\") zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie\nprvostupňového orgánu Prezídia Policajného zboru úradu boja proti organizovanej kriminalite č. p.:\nPPZ-1-15/BOK-Šk-2009 zo dňa 12. augusta 2009, ktorým bolo určené, že žalobca zodpovedá podľa\nustanovenia § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v 100 % rozsahu za škodu vo výške 141 027,09 €, ktorú\nspôsobil služobnému úradu v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby a uložil mu povinnosť v súlade\ns ustanovením § 169 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. uhradiť služobnému úradu škodu vo výške 773,42\n€ a to v lehote 12 mesiacov po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, pričom zvyšná časť škody vo\nvýške 140 253,67 € ide na ťarchu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Účastníkom nepriznal právo\nna náhradu trov konania.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že Krajský súd v Bratislave v medziach žaloby\npreskúmal napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a konanie, ktoré predchádzalo ich\n\nvydaniu a konštatujúc bezdôvodnosť žaloby dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia a postup\nsprávnych orgánov sú v súlade so zákonom.\nĎalej krajský súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie obsahuje všetky zákonom stanovené\nformálne i obsahové náležitosti, vydal ho orgán na to príslušný, v medziach zákonom stanoveného\npostupu.\nZ obsahu administratívneho spisu mal preukázané, že žalovaný správny orgán vychádzal z rozsudku\nOkresného súdu Prešov sp. zn. 9C/216/2002 zo dňa 26. septembra 2002, potvrdeného rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/7/2006 zo dňa 24. októbra 2006, ktorý v konaní na ochranu\nosobnosti žalovanému určil povinnosť vyplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej výške 4 248 582\nSk (141 027,09 €), keď vo svojom rozsudku konštatoval, že dňa 3. augusta 2001 v čase 12:40 hod. bolo\nvykonané zadržanie B.. P. A. a T.. Q. V. za asistencie príslušníkov PPU KR PZ Prešov pred budovou\nColného úradu v Prešove bez riadneho poučenia a za použitia donucovacích prostriedkov, pričom\ntieto osoby boli podrobené osobnej prehliadke a následne odvedené na OO PZ vo Veľkom Šariši, kde\nneboli vyťažení vo veci operatívneho rozpracovania vedeného žalobcom, ale následne boli vypočutí v\nprocesnom postavení svedkov v inej trestnej veci dokumentovanej policajným orgánom OO PZ Prešov,\nhoci toto o predvedenie podozrivých osôb nežiadalo. Krajský súd uviedol, že správny orgán mal vznik\nškody za preukázaný, pričom bol viazaný rozhodnutím súdu o tom, že došlo ku vzniku škody a že škoda\nbola spôsobená v dôsledku opísaného nezákonného zásahu polície. Prvostupňový súd sa nestotožnil\nso zahrnutím náhrady trov konania do výpočtu náhrady škody, tak ako to urobil správny orgán, nakoľko\nnáhrada trov konania nevzniká v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním policajta a preto nie je\nnaplnený jeden z atribútov (pojmových znakov) vzniku zodpovednosti za škodu. V tejto časti považoval\nrozhodnutie správneho orgánu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia za chybné, vyhodnotiac\nuvedené pochybenie tak, že vzhľadom na celkový kontext výroku žalobou napadnutého rozhodnutia,\nkde bola určená povinnosť žalobcovi nahradiť škodu len do výšky jednomesačného služobného platu,\nmal za to, že táto vada rozhodnutia nemala podstatný vplyv na práva a povinnosti žalobcu. Podľa názoru\nkrajského súdu v danej veci bolo preukázané - vznik škody, porušenie právnej povinnosti žalobcom, ako i\npríčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou a tiež zavinenie žalobcu, keď\nžalobca viedol jednania pred vykonaním samotnej akcie dňa 3. augusta 2001, vystupoval ako riadiaci\nakcie a predmetnému policajnému zásahu velil spolu s npor. E. Z., určoval postup akcie a zasahujúci\npolicajný orgán sa mal riadiť jeho pokynmi. Taktiež mal za to, že žalobca nebol kompetentný posudzovať\noprávnenosť zásahu PPU KR PZ Prešov a vydaním pokynu na zásah konal svojvoľne, keď o vykonanie\nzásahu voči B.. P. A. a T.. Q. V. požiadal bez splnenia zákonných dôvodov (§ 76 ods. 1 Tr. Por.) a bez\nkonania žalobcu by nedošlo k použitiu príslušníkov PPU KR PZ Prešov a nedošlo by k následnému\nobmedzeniu osobnej slobody a k vykonaniu zákroku voči B.. P. A. a T.. Q. V.. Teda by nedošlo k\nspôsobeniu nemajetkovej ujmy, ktorej výšku určil súd v konaní o ochranu osobnosti, s poukazom na\nzavinenie žalobcu, ktoré žalovaný ustálil tak, že žalobca spôsobil škodu z nedbanlivosti. Prvostupňový\nsúd dospel k záveru, že žalovaný pri rozhodovaní o náhrade škody postupoval v súlade so zákonom,\nkeď v prípade zistenia, že došlo k vzniku škody a kto ju spôsobil, pri zákonnej povinnosti vyžadovať od\npolicajta náhradu škody, za ktorú policajt zodpovedá, uložil žalobcovi povinnosť nahradiť ním spôsobenú\nškodu v najnižšej možnej miere, do výšky jeho jednomesačného služobného platu, s prihliadnutím na\ndoterajšie jeho plnenie služobných povinností, ako aj na jeho osobné a majetkové pomery, a aj na\nspoločenský význam škody.\nPrvostupňový súd rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1\nOSP tak, že žalobcovi právo na náhradu trov konania z dôvodu jeho neúspechu v konaní nevzniklo a\nžalovaný podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil, tak, že zruší rozhodnutie žalovaného\nsprávneho orgánu a vec mu vráti na ďalšie konanie, alebo, aby zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\n\nV dôvodoch odvolania namietal nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, keďže z\ndôvodov rozsudku nie je zrejmé, ako sa prvostupňový súd vysporiadal s jeho žalobnými námietkami\na s jeho argumentáciou, ktorou odôvodňoval nezákonnosť administratívneho rozhodnutia. Zotrval na\ntvrdení, že postup žalovaného, ktorým určil, že žalobca zodpovedá za škodu v rozsahu 141 027,09\n€ a uložil mu povinnosť uhradiť 773,42 € je nezákonný a nesprávny. Vyslovil názor, že skutkom, z\nktorého je odvodzovaná jeho zodpovednosť, si plnil svoje služobné povinnosti, postupoval v súlade so\nzákonom o policajnom zbore, v súlade s príslušnými nariadeniami Ministra vnútra Slovenskej republiky\na so súhlasom svojich nadriadených v súčinnosti s ďalšími na akcii zúčastnenými osobami. Ďalej tvrdil,\nže skutok, z ktorého je vyvodzovaná jeho zodpovednosť sa stal v roku 2001, a preto vznáša námietku\npremlčania uplatneného nároku, s poukazom na skutkové okolnosti v danej veci, ako aj na skutočnosť,\nkedy sa o skutku dozvedeli jeho nadriadení a kedy bolo vydané administratívne rozhodnutie - t. j. 12.\naugusta 2009.\nŽalobca písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 13. augusta 2012 doplnil\npodané odvolanie. V tomto podaní opísal pozadie všetkých skutočností, ktoré sa odohrali v súvislosti s\njeho konaním, za ktoré mu bola správnym orgánom uložená povinnosť nahradiť spôsobenú škodu, ako\naj ďalšie skutočnosti dotvárajúce ucelený obraz. V súvislosti so skutkovým dejom skutku zakladajúcim\njeho zodpovednosť uviedol, že pripravovanú akciu vopred konzultoval s vtedajším riaditeľom OOTČ\nVýchod pplk. B.. B. K. a na základe jeho súhlasného stanoviska bolo dňa 1. augusta 2001 požiadané\no poskytnutie pracovníkov pohotovostného policajného útvaru odboru poriadkovej polície KR PZ\nv Prešove, ktorí mali zabezpečiť obmedzenie osobnej slobody podozrivých; žiadosť o nasadenie\npracovníkov pohotovostného policajného útvaru odboru poriadkovej polície KZ PZ v Prešove schválil a\nsvojim podpisom potvrdil riaditeľ OOTČ Východ pplk. K. a následne ďalší príslušní funkcionári KR PZ\nPrešov; obmedzenie osobnej slobody B.. A. a T.. V. vyhodnotil mjr. M.. M., vtedajší jeho nadriadený, ako\noprávnené a dôvodné. Žalobca prehlásil, že v predmetnom prípade, ktorý je mu a kolegovi M.. Z. kladený\nza vinu ako úmyselné porušenie zákona a súčasne je v predmetnej veci konkrétne iba od neho v rozsahu\n100% uplatňovaná náhrada vzniknutej škody, pričom si iba podobne ako v množstve iných obdobných\nprípadoch plnil svoje služobné povinnosti, ktoré im ukladal zákon o PZ a to v tom zmysle, že sa snažili\nmaximálne plniť úlohy vyplývajúce z rozkladných opatrení miestnej záujmovej skupiny a v tej súvislosti\nobjektívne preveriť a objasniť nimi získanú kriminálnu informáciu o spáchaní trestného činu hrubého\nnátlaku spáchaný formou organizovanej skupiny, ktorého sa mali dopustiť členovia záujmovej skupiny\na ktorého vonkajším prejavom bolo ublíženie na zdraví oznámené poškodeným T.. M. Y. na príslušnom\nOO PZ. Ďalej žalobca spochybňoval závery okresného súdu konajúceho vo veci ochrany osobnosti\nB.. A. a T.. V., zastávajúc názor, že im v skutočnosti nebola spôsobená škoda ani žiadna majetková\na nemajetková ujma, pretože nedošlo k zásahu do ich osobnostných práv spôsobom predpokladaným\nv ustanovení § 11 OZ, s poukazom na to, že z ich strany išlo o medializáciu prípadu prostredníctvom\nTV Markíza, ktorú si sami objednali, tvrdiac, že uvedené vyplýva zo svedeckej výpovede redaktora\nrelácie Paľba V. C. v konaní na ochranu osobnosti vedenom na OS Prešov sp. zn. 25C/86/2007\nproti žalovanému Markíza Slovakia, s.r.o., v ktorom konaní žalobca uspel. Žalobca dal do pozornosti,\nže napriek predmetnému konaniu súvisiacemu s náhradou škody, ho doposiaľ žiaden súd na území\nSlovenskej republiky v predmetnej trestnej veci neuznal vinným, nerozhodol o vine a treste. Ďalej\npoukázal na to, že v rokoch 1999 až 2002 prax nepoznala inštitút predvedenia podozrivého podľa\nTrestného poriadku, všetko to nahradzovali ustanovenia §§ 17 a 19 zákona č. 171/1993 Z. z. o\nPolicajnom zbore a až následne vývoj priniesol zrušenie možnosti predviesť osobu páchateľa trestného\nčinu v zmysle zákona č. 171/1993 Z. z., ktoré bolo nahradené ustanovením Trestného poriadku, tvrdiac,\nže až do 31. decembra 2002 boli na základe vyššie uvedeného v rámci celej Slovenskej republiky denne\npredvádzané osoby podozrivých za účelom ich vyťažovania k neznámej trestnej činnosti, pričom tieto\nzáznamy boli súčasťou vyšetrovacích spisov, hlavne u neznámych prípadov ako jedna z foriem pátrania\npo neznámom páchateľovi trestného činu. Zdôraznil, že obdobné prípady obmedzení osobnej slobody\npodozrivým policajtmi sú hneď po podaní trestného oznámenia odmietnuté v zmysle ustanovenia § 197\nods. 1 písm. d/ Tr. Por. Ako na jeden z mnohých prípadov poukázal na uznesenie vyšetrovateľa OIS\nČVS: SKIS-326/IS-1-V-2007 zo dňa 3. januára 2008, kde na odôvodnenie zákonnosti postupu policajtov\npostačuje konštatovanie vyšetrovateľa, že mu neprináleží hodnotiť zákonnosť, resp. nezákonnosť\npostupu policajtov vzhľadom na informácie získané operatívnou činnosťou, pričom je zrejmé, že\npostupom policajtov spočívajúcom v zhromaždení operatívnych informácií, následnom výbere a použití\ndonucovacích prostriedkov, nedošlo k porušeniu žiadnych normatív zakladajúcich trestnoprávnu resp.\ndisciplinárnu zodpovednosť a to o to viac, keď výsledky získané operatívnou činnosťou, preukazovali\n\nspáchanie trestnej činnosti. Aj v tomto prípade boli na základe operatívnych informácií zadržaní\nzásahovou jednotkou podozriví, boli vypočutí ako svedkovia a bez vznesenia obvinenia boli následne\nprepustení. Vyplatenie nemajetkovej ujmy Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky žalobca považoval\nza nenáležité. Nesúhlasil s tvrdením krajského súdu o tom, že je jednoznačne preukázané, že bez\nkonania žalobcu by nedošlo k použitiu PPÚ KR PZ Prešov za tých podmienok, za ktorých k nemu\ndošlo a nedošlo by k následnému obmedzeniu osobnej slobody a k vykonaniu zákroku voči B.. A.\na T.. V., na základe ktorého bola spôsobená nemajetková ujma, pretože spoločný postup bol vopred\nprekonzultovaný s vedením súčastí PZ, bol precízne odôvodnený a doložený výsledkami operatívno\n- pátracej činnosti. Žalobca záverom opakovane odmietol akúkoľvek trestnoprávnu ako aj občiansko právnu zodpovednosť za konanie a škody s ním súvisiace.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril. Navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako\nvecne správny potvrdiť. Prvostupňové rozhodnutie považoval za súladné s ustanoveniami Občianskeho\nsúdneho poriadku. Uviedol, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je v dostatočnom\nrozsahu odôvodnené, prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu.\nKonštatoval, že v zásade sa pridŕža svojho vyjadrenia k podanej žalobe, preto nepovažuje za dôvodné\nopätovne uvádzať skutočnosti, ktoré boli obsahom tohto vyjadrenia a v ktorom sa vyjadril k všetkým\nžalobným námietkam. Žalovaný ďalej poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky,\npodľa ktorej úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len\npreskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je\nsúdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy (napr. uznesenie ÚS SR č. k. II ÚS 127/07-21). Taktiež poukázal na právny názor Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky vyslovený v rozhodnutí č. k. I. ÚS 141/09-12, v zmysle ktorého všeobecný\nsúd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia,\ntvrdiac, že z týchto dôvodov odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované\nprávo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05). Súčasne žalovaný zdôraznil\nkoncentračnú zásadu, ktorou je konanie podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\novládané, podľa ktorej súd neprihliadne na prípadné rozšírenie dôvodov žaloby. Žalovaný trval na tom,\nže žalobou napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade s ustanoveniami zákona, pričom všetky zákonné\npodmienky zodpovednosti za spôsobenú škodu boli žalobcovi v dostatočnom rozsahu preukázané\nzadováženými dôkazmi, s ktorými sa mohol oboznámiť aj žalobca. Vyslovil názor, že z napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu je dostatočne preukázané, že krajský súd sa zaoberal so všetkými pre danú\nvec podstatnými námietkami. Zdôraznil, že z dôkazov zadovážených v predmetnom konaní vyplýva, že\npráve žalobca viedol jednania pred vykonaním samotnej akcie dňa 3. augusta 2001, vystupoval ako\nriadiaci akcie, a preto nebolo pochýb, že postup akcie určoval žalobca. V čase, keď mal žalobca výsledky\nsvojej činnosti a návrh na ďalšie riešenie predložiť svojmu nadriadenému na kontrolu a schválenie, ten\nsa na pracovisku nenachádzal a žiadosť na použitie PPÚ KR PZ Prešov podpísal za neho práve žalobca,\nktorý bol v čase určený na zastupovanie. Z kópie žiadosti č. p. PPZ-13-13/KFP-ÚOTČ-V-PO-2001 zo dňa\n1. augusta 2001 vyplynulo, že riaditeľ Odboru poriadkovej polície KR PZ Prešov bol požiadaný o udelenie\nsúhlasu na využitie príslušníkov za účelom zadržania skupiny ozbrojených páchateľov na deň 3. augusta\n2001 od 8:00 hod. Uviedol, že žalobca tým, že svojvoľne vykonal právomoc, ktorá mu neprináležala,\nkeď svojvoľne ako osoba na takúto činnosť neoprávnená, posudzoval oprávnenosť zásahu PPÚ KR PZ\nPrešov a následne bez splnenia zákonných dôvodov požiadal o vykonanie zásahu, porušil tým čl. 2 ods.\n2 Ústavy SR s poukazom na čl. 17 ods. 1, 2, 3 Ústavy SR, na ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a/ zákona,\nako aj na ustanovenie § 76 ods. 1 Trestného poriadku - predpisy účinné v danom čase, a zavinil z\nnedbanlivosti konanie, ktoré malo za následok spôsobenie nemajetkovej ujmy, ako aj predmetnej škody.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach dôvodov podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení § 246c ods. 1 vety prvej OSP) bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n(§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou OSP a § 211 ods. 2 OSP) a dospel\nk záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.\n\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok, ktorým krajský súd zamietol žalobu\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu. Preskúmavaným\nrozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a odvolanie žalobcu\nzamietol, ktorým rozhodnutím prvostupňový správny orgánu určil, že žalobca zodpovedá podľa\nustanovenia § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v 100 % rozsahu za škodu vo výške 141 027,09 €,\nktorú spôsobil služobnému úradu v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby a uložil mu povinnosť v\nsúlade s ustanovením § 169 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z .z. uhradiť služobnému úradu škodu vo výške\n773,42 € a to v lehote 12 mesiacov po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia. Odvolací súd preskúmal\nrozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho\nkonania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a súčasne rozhodnutie správneho orgánu prvého\nstupňa a konania, ktoré týmto rozhodnutiam prechádzali, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa\nvysporiadal s námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\na postupu mu predchádzajúceho, ktorým žalovaný s konečnou platnosťou rozhodol o zodpovednosti\nžalobcu za škodu spôsobenú v súvislosti s plnením jeho služobných povinností a súčasne o povinnosti\nžalobcu nahradiť spôsobenú škodu v určenej výške v intenciách zákona o štátnej službe príslušníkov\npolicajného zboru.\nOdvolací súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. OSP)\nje posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri\npreskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého\nrozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP). V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia\nsprávneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou\nvadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia\n(§ 250i ods. 3 OSP). Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 OSP).\nZ predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis, odvolací\nsúd zistil, že žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil\nrozhodnutie Prezídia Policajného zboru úradu boja proti organizovanej kriminalite č. p.: PPZ-1-15/BOKŠk-2009 zo dňa 12. augusta 2009, ktorým správny orgán prvého stupňa určil, že podľa ust. § 160 ods.\n1 zákona č. 73/1998 Z. z. žalobca zodpovedá v 100 % rozsahu za škodu vo výške 141 027,09 €, ktorú\nspôsobil služobnému úradu v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby a uložil mu povinnosť v súlade s\nust. § 169 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. uhradiť služobnému úradu škodu vo výške 773,42 € a to v lehote\n12 mesiacov po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, pričom zvyšná časť škody vo výške 140 253,66\n€ ide na ťarchu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Správne orgány oboch stupňov zodpovednosť\nžalobcu za spôsobenú škodu ustálili na základe rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/216/2002\nzo dňa 26. septembra 2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/7/2006 zo\ndňa 24. októbra 2006, ktorým Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vyplatilo náhradu nemajetkovej\nujmy v celkovej výške 4 248 582 Sk (141 027,09 €) titulom ochrany osobnosti z dôvodu nezákonného\nzásahu polície dňa 3. augusta 2001, ktorý sa vykonal pod riadením žalobcu, ktorým konaním žalobca\nprekročil svoje kompetencie. Žalobca v priebehu celého správneho konania sa bránil tým, že pri zásahu\nv uvedený deň postupoval v zmysle zákona po predchádzajúcom odsúhlasení svojich nadriadených,\nsvojim konaním si plnil len svoje funkčné povinnosti a postupoval tiež v zmysle zaužívanej praxe tak,\nako v iných podobných prípadoch pred predmetným zásahom ako aj po ňom.\n\nPo preskúmaní veci odvolací súd mal preukázané, že medzi účastníkmi konania je sporné, či za škodu\nktorá žalovanému vznikla v dôsledku vyplatenia nemajetkovej ujmy na základe súdneho rozhodnutia v\nkonaní o ochranu osobnosti z dôvodu nezákonného zásahu polície zodpovedá žalobca, keď správne\norgány oboch stupňov mali za to, že za vzniknutú škodu zodpovedá žalobca, pretože predmetný\nzásah polície bol vykonaný pod jeho vedením, na čo nemal dostatok kompetencie a žalobca tvrdil, že\npredmetný zásah vykonal so súhlasom svojich nadriadených v súlade so zákonom a zaužívanou praxou.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd zameral svoju pozornosť na skutkové okolnosti a právne posúdenie\nzodpovednosti žalobcu za vzniknutú škodu.\nPodľa ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. účinného v rozhodnom čase, policajt\nje povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a\npokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.\nPodľa ustanovenia § 160 ods. 1, 2 citovaného zákona policajt zodpovedá služobnému úradu za\nškodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v\npriamej súvislosti s ním. Služobný úrad je povinný preukázať policajtovi zavinenie s výnimkou prípadov\nuvedených v § 164 a 165.\nPredpokladom na vznik zodpovednosti policajta za škodu služobnému úradu je\na) vznik škody,\nb) porušenie povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej\nsúvislosti s ním,\nc) príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou,\nd) zavinenie,\ne) právny vzťah policajta k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby.\nPodľa ustanovenia § 166 ods. 1, 2 citovaného zákona policajt, ktorý zodpovedá za škodu, je\npovinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neodčiní uvedením do\npredchádzajúceho stavu.\nVýška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u policajta presiahnuť sumu rovnajúcu sa\ntrojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda\nvznikla.\nPodľa ustanovenia § 167 ods. 2 citovaného zákona, ak za škodu zodpovedá niekoľko policajtov, každý\nz nich je povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia; ak niektorý z nich spôsobil\nškodu úmyselne alebo podľa § 166 ods. 3 písm. b/, zodpovedá za celú úmyselne spôsobenú škodu.\nPodľa ustanovenia § 169 ods. 1, 3 citovaného zákona, ak škoda bola spôsobená z nedbanlivosti,\nnáhradu škody možno určiť nižšou sumou, než je skutočná škoda, alebo než je trojnásobok služobného\nplatu policajta, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Výška\nnáhrady škody však musí byť najmenej jedna tretina skutočnej škody a ak škoda presahuje trojnásobok\nslužobného platu policajta, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla,\nnajmenej jeden služobný plat policajta, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej\nškoda vznikla. Ak ide o škodu spôsobenú v dôsledku požitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo na\nzverených hodnotách, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov, náhradu\nškody nižšou sumou môže určiť len odvolací orgán, alebo ak ide o škodu spôsobenú trestným činom,\naj súd.\n\nPri určovaní výšky náhrady škody sa prihliada najmä na doterajšie plnenie služobných povinností\npolicajta, na spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo, a na osobné pomery policajta.\nPodľa ustanovenia § 170 ods. 1 citovaného zákona služobný úrad je povinný vyžadovať od policajta\nnáhradu škody, za ktorú policajt zodpovedá. O náhrade škody spôsobenej služobnému úradu rozhoduje\nnadriadený. Výšku požadovanej náhrady škody určuje nadriadený, ktorý ju prerokuje s policajtom.\nZa dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré\nsú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov\nkonania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií,\nlistiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.\nOprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v\nich vzájomnej súvislosti (§ 238 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z. z.).\nOdvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa v predmetnej veci\nnepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si nezadovážil relevantné skutočnosti pre\nvydanie rozhodnutia, a preto jeho právny záver o zodpovednosti žalobcu za škodu je potrebné považovať\nza predčasný, ktorý nedostatok neodstránil ani žalovaný, z ktorých dôvodov rozhodnutie žalovaného nie\nje možné považovať za zákonné, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie napadnuté odvolaním žalobcu,\na preto odvolací súd považoval napadnutý rozsudok, ktorým krajský súd žalobu zamietol, za nesúladný\nso zákonom.\nZákonodarca v právnej norme § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. ustanovuje zodpovednosť\npolicajta služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností\npri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním, pričom povinnosť preukázať policajtovi\nzavinenie s výnimkou prípadov uvedených v tomto zákone (§§ 164 a 165) zaťažuje služobný úrad.\nSúčasne zákonodarca v právnej norme § 160 ods. 2 tohto zákona ustanovuje právne podmienky vzniku\nzodpovednosti policajta za škodu vzniknutú služobnému úradu tak, že kumulatívne musia byť splnené\n- preukázanie vzniku škody, preukázanie, že policajt porušil povinnosti pri plnení výkonu štátnej služby\na plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, v dôsledku čoho vznikla škoda, teda príčinná\nsúvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou, zavinenie policajta a právny vzťah policajta\nk služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby. Ďalej zákonodarca v právnej norme § 166\nods. 1, 2 uvedeného zákona ustanovuje zodpovednosť policajta za škodu tak, že je povinný nahradiť\nskutočnú škodu, a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neodčiní uvedením do predchádzajúceho\nstavu a výšku náhrady škody, ktorá vznikla jeho nedbanlivostným zavinením. Súčasne zákonodarca\nv právnej norme § 167 ods. 2 tohto zákona ustanovuje právne podmienky, ak za škodu zodpovedá\nniekoľko policajtov.\nOdvolací súd konštatuje, že správne orgány oboch stupňov doposiaľ nevenovali dostatočnú pozornosť\nzodpovednosti žalobcu za spôsobenú škodu, keď neposudzovali jeho zodpovednosť náležite v\nintenciách zákonom predpokladaných podmienok v zmysle § 160 ods. 2 zákona č. 73/1998 Zb. a\nna preukázanie ktorých podmienok si ani nezadovážili relevantné dôkazy, keďže v administratívnom\nspise sa nenachádzajú dôkazy, z ktorých by vyplývali služobné zaradenie žalobcu a rozpis jeho\nslužobných povinností. Správne orgány sa taktiež nedostatočne vysporiadali s obranou žalobcu, že\nza skutok kladený mu za vinu nemôže zodpovedať, pretože konal s vedomím svojich nadriadených\npo predchádzajúcom rozpracovaní služobného zásahu v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi.\nSamotná skutočnosť, že velil predmetnému zásahu, nemôže zakladať jeho zodpovednosť za neskôr\nvzniknutú škodu služobnému úradu. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia\ntvrdí, že pre posúdenie zodpovednosti žalobcu je právne irelevantné, či súhlas dal ako zastupujúci\nnadriadeného, nie je možné súhlasiť s takýmto tvrdením, pretože pokiaľ zásah bol natoľko v štádiu\nrozpracovania, že pre jeho realizáciu v rozhodný deň bol potrebný len súhlas nadriadeného, ktorého\nv čase jeho neprítomnosti zastupoval žalobca, tak uvedená skutočnosť - zastupovanie nadriadeného,\nje pre posúdenie zodpovednosti žalobcu právne významná, avšak z administratívneho spisu taktiež\nnevyplýva jeho oprávnenie na zastupovanie nadriadeného v rozhodný deň.\n\nV danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti žalobcu, že v predmetnom konaní bola preukázaná\nškoda a jej výška, ktorá vznikla služobnému úradu v súvislosti s vyplatením nemajetkovej ujmy\npoškodeným na základe rozhodnutia súdov. Zodpovednosť žalovaného za vznik škody a jej výška bola\nprávoplatne určená rozhodnutiami súdu - rozsudkom Okresného súdu v Prešove sp. zn. 9C/216/2002\nzo dňa 26. septembra 2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/7/2006 zo\ndňa 24. októbra 2006. Súd v preskúmavanom konaní a ani služobné úrady v predmetnom správnom\nkonaní nemajú dostatok právomoci posudzovať a prehodnocovať zodpovednosť služobného úradu za\nvznik škody, ktorá vznikla v súvislosti s vyplatením náhrady nemajetkovej ujmy poškodeným.\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd námietky žalobcu týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového\nstavu a nesprávneho právneho posúdenia jeho zodpovednosti za škodu vzniknutú služobnému úradu\npovažoval za dôvodné. Odvolací súd v preskúmavacom konaní sa nezaoberal námietkou premlčania\nvznesenou žalobcom až v odvolaní, pretože žalobca túto námietku nevzniesol v žalobe. Súd postupom\npodľa právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej\nsprávne súdnictvo preskúmava zákonnosť rozhodnutí a postupu žalovaného správneho orgánu v\nrozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podanej v zákonnej lehote v zmysle § 247 OSP v spojení s §\n250b ods. 1 OSP, rozsah ktorej žalobca môže rozšíriť len v lehote stanovenej na podanie žaloby podľa §\n250h ods. 1 OSP. V dôsledku uvedeného súd je teda oprávnený posudzovať nezákonnosť rozhodnutia a\npostupu žalovaného len v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe podanej v zákonnej lehote a na neskôr\nvznesené námietky nemôže prihliadať. Pokiaľ teda žalobca vzniesol uvedenú námietku až v odvolaní\nproti prvostupňovému rozhodnutiu, podal ju po uplynutí zákonnej lehoty. Z uvedených dôvodov odvolací\nsúd neprihliadol ani na ďalšie námietky žalobcu uplatnené v písomnom podaní doručenom Krajskému\nsúdu v Bratislave dňa 13. augusta 2012, ktorým doplnil dôvody svojho odvolania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené dôvody napadnutý rozsudok krajského\nsúdu podľa § 250ja ods. 3, veta prvá OSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia,\npovažujúc za hospodárne aj zrušenie prvostupňového správneho rozhodnutia, keďže trpelo vadami,\nvyššie uvedenými, majúcimi za následok nedostatočne zistenie skutkových okolností, na základe ktorých\nbola určená zodpovednosť žalobcu za škodu, ktorá bola spôsobená služobnému úradu.\nO náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 veta prvá OSP v spojení s\nustanovením § 246c veta prvá OSP a s ustanovením § 224 ods. 1 OSP v súlade s ustanovením § 151\nods. 1, 2 OSP tak, že žalobcovi ich náhradu priznal, pretože bol v tomto konaní úspešný. Žalobcovi\npriznal náhradu trov konania, ktoré vyplývali zo spisu a to vyčíslenie náhrady právneho zastúpenia zo dňa\n22. júla 2010, doručené súdu 26. júla 2010 - prevzatie a príprava, podanie žaloby po 55,49 €, paušálna\nnáhrada za úkon po 7,21 € a DPH 19 %, teda v celosti 149,23 €. Vo vzťahu k náhrade trov odvolacieho\nkonania odvolací súd žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia nemohol priznať, pretože ich výšku\nsi v súlade s § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 151 ods. 2 OSP v lehote nevyčíslil.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/246/2010", "guid": "3dec867a-82a8-438f-9b78-3f28c5a40ef5:6491d8f3-1188-4ab3-807e-e2a9a0c34963", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}