{"guid": "6adeb5b2-de7b-4e10-a1a9-f99c0e4923c5:e87fda0e-cc5b-469f-8993-b61b18dfaea4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1010201126.1", "spisova_znacka": "6Sžo/10/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/10/2012 z 27. 2. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2013, sp. zn. 6Sžo/10/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1010201126.1", "identifikacne_cislo": "1010201126", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2013-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-2", "nazov": "§ 250 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e87fda0e-cc5b-469f-8993-b61b18dfaea4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201126.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201126.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201126.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/10/2012\n1010201126\n27. 02. 2013\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2013:1010201126.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : S., bytom J., G., proti žalovanému :\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Drieňova 22, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2010/00675/TIG zo dňa 24. marca 2010, o odvolaní žalobcu proti\nuzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S/145/2010-19 zo dňa 16. februára 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.\n1S/145/2010-19 zo dňa 16. februára 2012 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej len ako „krajský súd\" alebo „prvostupňový\nsúd\") zastavil podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP\") konanie, v\nrámci ktorého sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia, ktorým\nžalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu Bratislava,\nodboru všeobecnej vnútornej správy číslo OVVS-PR-3181/08-JGA V21 zo dňa 27. novembra 2009\n(ďalej len ako „prvostupňové správne rozhodnutie\"). Prvostupňovým správnym rozhodnutím bolo podľa\nustanovenia § 76 ods. 1 písm. b/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ako „zákon o priestupkoch\" alebo „zákon č. 372/1990 Zb.\") zastavené konanie\no priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 21a ods. 1 písm. a/, c/ zákona č.\n211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon\no slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o slobode informácií\" alebo\n„zákon č. 211/2000 Z. z.\"), začaté na základe návrhu žalobcu, ktorého sa mala dopustiť Z., ako\nzamestnanec Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len ako „ÚDZS\") v Bratislave na\nGröslingovej 5 tým, že na základe žiadosti žalobcu, ktorý požiadal ÚDZS v Bratislave dňa 12. augusta\n2008 elektronickou poštou o poskytnutie informácie a to „poskytnutie kópie povolenia na vykonávanie\nčinnosti zdravotnej poisťovne vydaného Všeobecnej zdravotnej poisťovni\" mu dňa 15. augusta 2008\nbola poskytnutá odpoveď, v ktorej bol odkázaný na zverejnenú informáciu na internetovej stránke\nwww.udzs.sk <http://www.udzs.sk>, ale podľa žalobcu, na tejto stránke nebola zverejnená požadovaná\ninformácia a preto dňa 15. augusta 2008 a opakovane dňa 20. augusta 2008 potvrdil, že trvá na\nposkytnutí informácie a žiadal ÚDZS o poskytnutie informácie a to „fotokópiu rozhodnutia vydaného v\npísomnej forme v správnom konaní\", pričom na túto žiadosť mu nebola poskytnutá žiadaná informácia,\nani nebolo vydané rozhodnutie o zamietnutí prístupu k informácií a teda odkázaním na internetovú\nstránku, kde informácia nebola zverejnená mala, Z., poskytnúť nepravdivú informáciu a tento priestupok\nsa mal spáchať dňom spracovania a doručenia odpovede (15. augusta 2008). Ďalej sa mala Z. dopustiť\npriestupku tým, že nedodržala lehotu na vybavenie žiadosti zo dňa 15. augusta 2008, nesprístupnila\ninformácie a to napriek tomu, že ich mala k dispozícii a ani nevydala písomné rozhodnutie o zamietnutí\nprístupu k informáciám, čím mala porušiť ustanovenia zákona o slobode informácií, pričom tento\n\npriestupok mal byť spáchaný dňom uplynutia lehoty na poskytnutie informácií a to dňa 28. augusta 2008.\nO trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. d/ OSP (správne malo byť uvedené § 146 ods. 1\npísm. c/ OSP) v spojení s § 246c OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,\npretože konanie bolo zastavené.\nKrajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní nebolo preukázané splnenie procesnej\npodmienky podľa § 247 ods. 2 OSP, t.j. že ide o takého účastníka konania, ktorého práva a povinnosti\nby mohli byť zrušením žalobou napadnutého rozhodnutia dotknuté, nakoľko v danom prípade išlo o\nzisťovanie existencie priestupku u obvinenej Z. a ukladanie sankcie tejto osobe. Dôvodil ďalej tým, že\nnešlo o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmov žalobcu, napriek tomu, že tento bol\nnepochybne účastníkom správneho konania, keďže bol navrhovateľom začatia priestupkového konania\na účastníkom tohto správneho konania podľa § 72 písm. d/ za použitia § 68 ods. 1 zákona o priestupkoch,\npoukazujúc na to, že je povinný konať iba s takým účastníkom správneho konania a len v takom\nprípade, ak by zrušením žalobou napadnutého rozhodnutia boli dotknuté jeho práva alebo povinnosti. Z\nuvedeného dôvodu mal preto za to, že v konaní nebola splnená zákonná podmienka daná podľa § 250\nods. 1 OSP, ktorá by robila z účastníka správneho konania procesný subjekt - osobu, oprávnenú byť\núčastníkom súdneho konania, teda, že ide o účastníka správneho konania a súčasne môžu byť zrušením\nnapadnutého rozhodnutia dotknuté jeho práva a povinnosti, pričom zdôraznil, že tieto podmienky musia\nbyť splnené súčasne, inak súd nemôže s takouto osobou konať ako s účastníkom konania vyhodnotiac\nzáverom, že nakoľko žalobca nie je osobou oprávnenou byť účastníkom konania, jedná sa o taký\nnedostatok procesnej subjektivity na strane žalobcu, ktorý predstavuje neodstrániteľný nedostatok\npodmienky konania a preto konanie zastavil.\n\nProti rozhodnutiu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, navrhujúc odvolaciemu\nsúdu, aby napadnuté uznesenie zrušil dôvodiac tým, že konaním páchateľa priestupku sa cítil poškodený\nna svojom práve na informácie garantovanom Ústavou Slovenskej republiky (čl. 26 Ústavy SR) a\nzákonom č. 211/2000 Z. z. doplniac, že z uvedeného dôvodu využil svoje právo na inú právnu ochranu\ngarantované zákonom č. 372/1990 Zb. a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podal ObÚ návrh na\nprejednanie priestupku, spáchaním ktorého utrpel ujmu na svojom práve na informácie. Argumentoval\nďalej tým, že na základe jeho návrhu bolo voči páchateľovi začaté priestupkové konanie, ktorého bol\nriadnym účastníkom (§ 72 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb.) dodajúc, že predmetom konania neboli iba\npráva páchateľa, ale aj právo na poskytnutie právnej ochrany porušenia jeho práva na informácie. Majúc\nza to, že bol plnohodnotným účastníkom konania, a to nielen vzhľadom na jeho zákonom definované\nprocesné postavenie, ale aj vzhľadom na predmet konania, ktorým bolo poskytnutie ochrany jeho právu\nna informácie vyhodnotil zastavenie priestupkového konania za spôsobilé porušiť jeho právo na inú\nprávnu ochranu a preto mal za to, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu došlo k zásahu\ndo jeho práva na inú právnu ochranu, garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ( ďalej aj ako „najvyšší súd\") ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP)\npreskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach\npodaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel\nk záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.\nV prvom rade sa najvyšší súd zaoberal otázkou predostretou krajským súdom v predkladacej správe a\nto, že odvolanie podala neoprávnená osoba D., občianske združenie.\nPosudzujúc obsah a náležitosti podaného odvolania najvyšší súd, nesúladne s názorom krajského súdu,\ntoto vyhodnotil za odvolanie podané oprávnenou osobou a to z dôvodu, že bolo riadne podpísané\nsamotným žalobcom (aj keď v postavení advokáta) doplniac, že len označenie navrhovateľa ako „D.,\nobčianske združenie\" nie je spôsobilé vyvolať procesné následky v podobe odmietnutia odvolania podľa\n§ 218 ods. 1 písm. b/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP, keďže práve takýmto prísne\ndogmatickým postupom súdu by bola žalobcovi, ako účastníkovi konania, odňatá možnosť konať pred\nsúdom.\n\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté § 244 ods. 1, 2 OSP.\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nPredpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti OSP (rozhodovanie o žalobách proti\nrozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v\nsprávnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň\npripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť § 247ods. 2 OSP.\nPodľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 250 ods. 2 veta prvá OSP žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že\nako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich\nprávach.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z dôvodov odvolania proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu, po oboznámení sa s obsahom pripojeného súdneho a administratívneho spisu zistil, že\nkrajský súd posudzoval najskôr, či je žalobca osobou oprávnenou na podanie žaloby v súlade s § 250\nods. 2 veta prvá OSP, s ohľadom na tvrdené ukrátenie na jeho právach.\nAktívna procesná legitimácia žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle § 250 ods. 2 OSP, ktorá robí\nprocesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby, v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady,\na to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na jeho právach napadnutým\nrozhodnutím, vydaným v správnom konaní.\nSamotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov krajského súdu a ich rozpore so zákonom nestačí.\nTakémuto tvrdeniu musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho\nprávneho predpisu. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení\nposudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie\nžaloby v správnom súdnictve. V konaní podľa piatej časti OSP súd poskytuje ochranu len subjektívnym\nprávam žalobcu. Pokiaľ sa žalobca domáha ochrany cudzích práv, alebo aj žiada ochranu svojho práva,\naj keď v skutočnosti o jeho právo nejde, žaloba je podaná neoprávnenou osobou.\nJe nesporné, že žalobca bol ako navrhovateľ účastníkom priestupkového konania v zmysle § 72 písm.\nd/ v spojení s § 68 ods. 1 zákona o priestupkoch. V priestupkovom konaní sa však rozhodovalo o\nobvinení z priestupku a uložení sankcie Z., a týmto rozhodnutím nebol žalobca ukrátený na právach,\npretože rozhodnutie o priestupku sa osobne týka iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi účinkami\nneovplyvňuje právnu pozíciu žalobcu, t.j. nezasahuje do právnej sféry žalobcu a ani nespôsobuje zmenu\njeho právneho postavenia.\nNajvyšší súd v danej veci považuje za potrebné uviesť, že aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj\nako „ústavný súd\") zastal vyššie uvedený právny názor vo svojich rozhodnutiach IV. ÚS 242/2011-9, IV.\n\nÚS 228/2011-9 a I. ÚS 166/2011-12. Vo svojom uznesení IV. ÚS 242/2011-9 ústavný súd konštatoval, že :\n„Legislatívna konštrukcia správneho súdnictva v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku vychádza\nz čl. 46 ods. 2 ústavy, podľa ktorého sa na súd vo veci preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy môže obrátiť ten, kto tvrdí, že bol týmto rozhodnutím na svojich právach ukrátený, pričom ústava\numožňuje zákonodarcovi obmedziť možnosti prístupu jednotlivca na súd a zároveň ustanovuje hranice\ntakej možnosti tým, že preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd nesmie byť spod\nprávomoci súdu vylúčené. Zákonodarca ustanovil obmedzenia a podmienky súdnej kontroly v správnom\nsúdnictve v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby\no preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku (Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.) nestačí, že\nžalobca bol účastníkom správneho konania (alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s účastníkom\nkonať), ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti\nktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo\ntak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu\no preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a\npodložené a aspoň potenciálne možné. Ako vyplýva z uvedeného, samotné postavenie účastníka v\nsprávnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.\" Ďalej\nústavný súd v uznesení I. ÚS 166/2011-12 uviedol, že : „Ústavný súd považuje za potrebné uviesť,\nže citované ustanovenia zákona o priestupkoch nemožno vo vzťahu k právu sťažovateľa podať návrh\nna preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom posudzovať izolovane od už uvedených ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku. Pre posúdenie sťažnosti je podstatná otázka, či bola splnená aj druhá\npodmienka ustanovená zákonom (Občianskym súdnym poriadkom) na to, aby sa sťažovateľ mohol\ndomáhať preskúmania rozhodnutia ministerstva vnútra žalobou podľa piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku, a to či rozhodnutím ministerstva vnútra bol sťažovateľ ukrátený na svojich právach. V tejto\nsúvislosti je potrebné uviesť, že samotné tvrdenie sťažovateľa o tom, že bol ukrátený na svojich právach,\nnepostačuje na to, aby bol aktívne procesne legitimovaný na podanie žaloby.\nÚstavný súd sa v tejto otázke v plnom rozsahu stotožňuje s názorom najvyššieho súdu, že rozhodnutie\no priestupku sa týka iba osoby obvinenej z priestupku, a teda nezasahuje do právnej sféry sťažovateľa\na ani nespôsobuje zmenu jej právneho postavenia.\"\n\nOdvolávajúc sa na vyššie uvedené zastal najvyšší súd, zhodný názor ako prvostupňový súd a\nto, že žalobca nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby, pretože rozhodnutím žalovaného č.\nSVS-230-2010/00675/TIG z 24. marca 2010, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie\nObvodného úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OVVS-PR-3181/08-JGA zo\ndňa 27. novembra 2009, nebolo rozhodnuté o žiadnych právach alebo povinnostiach žalobcu, z čoho\nvyplýva, že týmto rozhodnutím žalobca nemôže byť ani ukrátený, ani dotknutý na svojich právach.\nTakto ani podľa názoru najvyššieho súdu v konaní nebolo osvedčené splnenie procesnej podmienky\nosoby oprávnenej na podanie žaloby - aktívnej procesnej legitimácie žalobcu, keď táto nebola podložená\nžiadnym konkrétnym tvrdením o ukrátení na jeho právach, ktorému by korešpondovalo jeho subjektívne\noprávnenie vychádzajúce z konkrétneho právneho predpisu, ktoré by ovplyvnilo právnu pozíciu žalobcu\na zasiahlo do jeho právnej sféry alebo spôsobilo zmenu jeho právneho postavenia.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č.\nk. 1S/145/2010-19 z 16. februára 2012 podľa 250ja ods. 3 veta druhá a § 219 ods. 1 OSP potvrdil,\nstotožniac sa s názorom krajského súdu, že žalobca nie je osobou aktívne procesne legitimovanou na\npodanie žaloby v zmysle § 250 ods. 2 OSP.\nO trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP a § 250k ods.1 OSP, tak, že účastníkom\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a\nžalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si ich náhradu neuplatňoval.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}