{"guid": "b0195bf7-0784-4de0-992f-5ba8ceaf9c7c:ad5d90d5-47c6-4583-948f-69a36c836c1d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1010201085.1", "spisova_znacka": "1Sžd/45/2011", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/45/2011 z 22. 1. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. januára 2013, sp. zn. 1Sžd/45/2011, ECLI:SK:NSSR:2013:1010201085.1", "identifikacne_cislo": "1010201085", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "datum_vydania": "2013-01-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-66.odsek-6", "nazov": "§ 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-66.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/8#paragraf-66", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ad5d90d5-47c6-4583-948f-69a36c836c1d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201085.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201085.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010201085.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžd/45/2011\n1010201085\n22. 01. 2013\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2013:1010201085.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov Ing.\nJUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci žalobcu: H., bytom\nI., právne zastúpeného Consilior Iuris, s. r. o., IČO: XXXXXXXX, so sídlom v Bratislave, Miletičova\nč. 23, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava,\n(pôvodne Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska č.\n14, Bratislava), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRP-P-83/DI-BCP-2010 zo dňa\n20.05.2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S/142/2010-36 zo dňa\n21.10.2010, v spojení s opravným uznesením č. k. 1S/142/2010-56 zo dňa 17.08.2011, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S/142/2010-36 zo dňa\n21.10.2010 v spojení s opravným uznesením č. k. 1S/142/2010-56 zo dňa 17.08.2011 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením uvedeným vo\nvýroku toho rozhodnutia zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia č. KRP-P-DI-P-172/2010 zo\ndňa 17.12.2010, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, Okresného dopravného inšpektorátu, č. p. ORPP-147/II-OBCP-2010-V zo dňa 22.03.2010 o uznaní žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa §\n22 ods. 1 písm. b/ a g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o priestupkoch“) a uložení sankcii podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch vo forme pokuty vo\nvýške 300 eur a zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov. O trovách konania krajský\nsúd rozhodol tak, že žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.\nKrajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu\nbol v medziach zákona. Podľa krajského súdu konanie žalobcu spočívajúce v tom, že údaje o\nmajiteľovi vozidla, ktoré poškodil, si zaobstaral a majiteľa kontaktoval až nasledujúci deň - z dôvodu,\nže zamestnanec strážnej služby sa nenachádzal na svojom pracovisko - nebolo možné považovať za\nbezodkladné plnenie si povinností účastníka škodovej udalosti. Dodal, že žalobca majiteľa poškodeného\nvozidla informoval až v čase, keď predmetná udalosť už bola hlásená polícii vlastníkom vozidla a keď\nuž bola kvalifikovaná a vyšetrovaná ako dopravná nehoda.\nKrajský súd konštatoval, že nakoľko si žalobca nesplnil svoje povinnosti uložené mu zákonom č. 8/2009\nZ. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.“)\n\na bezodkladným spôsobom neupovedomil majiteľa poškodeného vozidla o vzniknutej škode, žalovaný\npostupoval správne, keď konanie žalobcu kvalifikoval ako porušenie ustanovení § 4 ods. 1 písm. c/ a §\n66 ods. 2 písm. a/, d/ a e/ zákona č. 8/2009 Z. z. a následne mu podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o\npriestupkoch uložil vyššie uvedené sankcie. Argumentoval, že od vodiča, ktoré malo účasť na dopravnej\nnehode, sa vyžaduje, aby si splnil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 66 ods. 2 písm. d/ zákona\nč. 8/2009 Z. z., a to bez ohľadu na to, či udalosť od samého počiatku je dopravnou nehodou podľa §\n64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z., alebo sa za dopravnú nehodu len považuje v zmysle odseku 2 tohto\nustanovenia.\nProti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak,\nže sa rozhodnutia žalovaného i prvostupňového správneho orgánu zrušujú a vracajú na ďalšie konanie.\nDôvodil tým, že § 66 ods. 6 druhá veta zákona č. 8/2009 Z. z. sa vzťahuje na udalosť v cestnej premávke,\nktorá nenapĺňa znaky dopravnej nehody podľa § 64 ods. 1 a jej účastníkom bola len jedna osoba,\nktorá spôsobila hmotnú škodu na majetku inej osoby, bez účasti tejto inej osoby. Preto po spáchaní\nškody si mal splniť povinnosti vyplývajúce z § 66 ods. 6 druhá veta zákona č. 8/2009 Z. z.. Zákon však\nneuvádza spôsob, akým má účastník poškodeného upovedomiť, obmedzuje sa len na konštatovanie, že\nmá túto osobu upovedomiť bezodkladne; nemožno však vylúčiť, aby účastník škodovej udalosti opustil\nmiesto. Len ak by účastník nesplnil povinnosť upovedomiť poškodeného a poskytnúť mu svoje osobné\núdaje, považovala by sa škodová udalosť za dopravnú nehodu. Pri výklade pojmu „bezodkladne“ treba\nvychádzať zo všetkých hľadísk, nielen z hľadiska časového. Žalobca poukázal aj na rozsudok Krajského\nsúdu v Trenčíne sp. zn. 11S/18/2010, podľa ktorého „...výraz bezodkladne ...nemožno vykladať len z\nčasového hľadiska, ale s prihliadnutím na okolnosti... Kontakt s majiteľom nasledujúceho dňa udalosti\nje v zmysle zákona bezodkladné upovedomenie...“. Podľa žalobcu okolnosťami, ktoré je potrebné\nzohľadniť pri tejto udalosti, sú najmä skutočnosti, že žalobca sa bezprostredne po udalosti presvedčil, či\nna motorových vozidlách nevznikla škoda a napriek tomu, že sa domnieval, že nedošlo ani ku škodovej\nudalosti, sa snažil získať kontakt na majiteľa druhého vozidla, no keďže zamestnanec strážnej služby\nnebol na pracovisku a k udalosti došlo vo večerných hodinách, druhý deň si zaobstaral údaje o majiteľovi\na majiteľa vozidla dobrovoľne informoval bez toho, aby mal sám vedomosť o tom, že udalosť už bola\nprešetrovaná políciou. Žalobca tvrdil, že vykonal všetko, čo bolo v jeho možnostiach, aby zistil údaje o\nmajiteľovi poškodeného vozidla, a aby ho upovedomil a poskytol svoje údaje v čo najkratšom možnom\nčase. Tým, že si splnil svoje povinnosti vyplývajúce z § 66 ods. 6, nebolo možné použiť ustanovenie §\n64 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z..\nŽalovaný správny orgán vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojom stanovisku o zákonnosti správneho\nrozhodnutia a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že v\nkonaní pred súdom bolo dostatočne preukázané, že žalobca si nesplnil svoje povinnosti uložené mu\nzákonom č. 8/2009 Z. z. a bezodkladným spôsobom neupovedomil majiteľa poškodeného vozidla o\nvzniknutej škode a preto žalovaný postupoval správe, keď konanie žalobcu kvalifikoval ako porušenie §\n4 ods. 1 písm. c/ a § 66 ods. 2 písm. a/, d/ a e/ zákona č. 8/2009 Z. z.. Argumentoval, že nesplnením si\njednej z povinností podľa § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. bola udalosť považovaná ex offo považovaná\nza dopravnú nehodu v zmysle § 64 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z..\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v spojení s opravným uznesením spolu s konaním, ktoré\nmu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a\njednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nRozsudok verejne vyhlásil dňa 21.01.2013 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na\núradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\nnajmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím č. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 v zmysle\n§ 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012 okrem iných aj rozpočtovú\norganizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislava, pričom práva a povinnosti zrušenej\n\norganizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.\nNakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom konania na\nstrane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho nástupníctva. Pod\nvšeobecným označením žalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho\nprávneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nZ obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného vyplýva, že\nORPZ Bratislava II rozhodnutím č. p. ORP-P-147/II-OBCP-2010-V zo dňa 22.03.2010 uznalo žalobcu\nvinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b/ a g/ zákona o priestupkoch, ktorého sa mal\ndopustiť žalobca tým, že dňa 07.02.2010 v čase o 19:12 hod. v podzemných garážach v Ružovej doline v\nBratislave sa nevenoval dostatočne riadeniu svojho vozidla značky Seat Ibiza EČV O., v dôsledku čoho\nnarazil do stojaceho vozidla EČV O., po nehode sa nezdržal konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrovania\nrým, že neohlásil dopravnú nehodu policajtovi, premiestnil vozidlo a nezotrval na mieste nehody do\npríchodu policajta. Týmto konaním mal žalobca porušiť povinnosti vyplývajúce z ustanovení § 4 ods. 1\npísm. c/ a § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/ zákona č. 8/2009 Z. z. a dopustiť sa priestupku proti bezpečnosti a\nplynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/ a g/ zákona o priestupkoch. Za tento skutok mu\nbola podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch uložená pokuta v sume 300 eur a zákaz činnosti\nviesť motorové vozidlá po dobu 12 mesiacov.\nV odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu žalobca namietal predovšetkým nesprávne\nposúdenie udalosti tvrdiac, že išlo len o škodovú udalosť, nie o dopravnú nehodu a ako ten, kto škodovú\nudalosť spôsobil, si svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona (§ 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z.)\njednoznačne splnil.\nŽalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že k spáchaniu priestupku došlo tak, ako bolo ustálené\nv prvostupňovom konaní. V súvislosti s námietkou žalobcu, že išlo o škodovú udalosť a preto nebolo\nmožné na tento prípad aplikovať ustanovenia o dopravnej nehode, uviedol, že udalosť bola ex offo\npovažovaná za dopravnú nehodu v zmysle § 64 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z., a teda\nžalobca mal povinnosti ako účastník dopravnej nehody v zmysle § 66 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z.,\na to konkrétne povinnosť ohlásiť nehodu policajtovi a zotrvať na mieste až do príchodu polície. Tieto\npovinnosti si však žalobca jednoznačne nesplnil. Konanie žalobcu spočívajúce v tom, že nasledujúci\ndeň si zaobstaral údaje o majiteľovi poškodeného vozidla a skontaktoval sa s ním, nebolo možné\npovažovať za bezodkladné upovedomenie o spôsobení hmotnej škody (v tom čase už bola udalosť\nnahlásená poškodeným majiteľom polícii). K uloženým sankciám uviedol, že v zmysle § 12 ods. 2 zákona\no priestupkoch boli uložené sankcie za najprísnejšie sankcionovaný skutok a v tomto prípade to bol\npriestupok podľa § 22 ods. 1 písm. b/ zákona o priestupkoch (porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 66\nods. 2 písm. d/ zákona č. 8/2009 Z. z.), za ktorý možno uložiť pokutu od 300 eur do 1.300 eur a zákaz\nčinnosti od jedného roku do piatich rokov. Sankcie boli uložené na spodnej hranici.\nPredmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby žalobcu o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie o uznaní\nžalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b/ a g/ zákona o priestupkoch a o\nuložení sankcií podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch, preto odvolací súd preskúmal rozsudok\nsúdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom\nv rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či\nsa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu.\nPodľa § 66 ods. 6 veta druhá zákona č. 8/2009 Z. z. ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu\nosobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť\na oznámiť jej svoje osobné údaje.\n\nPodľa § 64 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť\npodľa ods. 3, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6.\nPodľa § 66 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. účastník dopravnej nehody je povinný:\na) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi,\nb) poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať\nzáchrannú zdravotnú službu,\nc) urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou,\nd) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne\nvrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,\ne) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel,\nf) urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej\nnehody,\ng) umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb,\nh) preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody,\ni) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá\njej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné,\nupovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.\nPodľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a\nsledovať situáciu v cestnej premávke.\nV zmysle § 22 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky\nsa dopustí ten, kto:\n- ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode nezotrval na mieste dopravnej nehody až\ndo príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci,\nalebo po ohlásení dopravnej nehody (písm. b/),\n- poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého\ndôsledku vznikne dopravná nehoda (písm. g/).\nPodľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. a/ až c/ sa uloží\npokuta od 300 eur do 1.300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov.\nPodľa § 12 zákon o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť\npriestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný,\nna mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý\nskutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní (ods. 1).\nZa viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa\nustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak\nho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov (ods. 2).\nV správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu\nv konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny\norgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie\n\nniektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec\nmožným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu\nvec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia.\nOdvolací súd nezistil žiadne pochybenia v napadnutom rozhodnutí ani v konaní, ktoré mu predchádzalo.\nSprávne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď žalobcu uznali vinným zo spáchania priestupku\npodľa § 22 ods. 1 písm. b/ a g/ zákona o priestupkoch, za čo mu boli uložené sankcie podľa § 22 ods.\n2 písm. a/ zákona o priestupkoch na spodnej hranici sadzieb.\nRovnako nemožno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa podrobne zaoberal všetkými žalobnými\nnámietkami, ktoré sú totožné s námietkami odvolacími a dospel k správnemu názoru, že\npreskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona, práv a chránených záujmov\nžalobcu, pričom svoj právny záver, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, aj náležitým spôsobom odôvodnil.\nV konaní nebolo sporné, ani žalobca nepopieral, že dňa 07.02.2010 v čase o 19:12 hod. v podzemných\ngarážach v Ružovej doline v Bratislave sa nevenoval dostatočne riadeniu svojho vozidla značky Seat\nIbiza EČV O., v dôsledku čoho narazil do stojaceho vozidla EČV O.. Žalobca po obhliadnutí oboch\nvozidiel a zistení, že pracovník SBS nebol na svojom pracovisku, odišiel a majiteľa poškodeného vozidla\nkontaktoval až na druhý deň.\nŽalobca počas konania namietal tvrdené nesplnenie si povinností vyplývajúcich mu zákona, pretože\npodľa jeho názoru informoval o udalosti poškodeného bezodkladne - na druhý deň po udalosti, po tom,\nčo si zabezpečil kontakt. Preto nebolo možné kvalifikovať udalosť ako dopravnú nehodu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so záverom žalovaného, ktorému dal za pravdu aj súd\nprvého stupňa, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 66 ods. 6 veta druhá zákona č. 8/2009\nZ. z. bezodkladne upovedomiť poškodeného o tom, že mu spôsobil hmotnú škodu. Škodová udalosť\nsa stala približne o 19. hodine, no žalobca kontaktoval poškodeného až nasledujúceho dňa po udalosti.\nVýkladom ustanovení § 66 ods. 2 a ods. 6 a § 64 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. nemožno\ndospieť k inému záveru, ako k takému, že pokiaľ vodič spôsobil svojim konaním hmotnú škodu osobe,\nktorá účastníkom škodovej udalosti nebola, je povinný zistiť si údaje o tejto osobe a bezprostredne ju\nskontaktovať a oznámiť jej udalosť ako aj svoje osobné údaje. Ak sa to vodičovi nepodarí, je povinný\npostupovať v zmysle § 66 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z., pretože škodová udalosť je v zmysle §\n64 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. už považovaná za dopravnú nehodu. To znamená, že ak\nžalobca zistil, že v čase po vzniku škodovej udalosti sa mu nepodarí zabezpečiť si kontakt na majiteľa\npoškodeného vozidla (či už z dôvodu času, kedy k udalosti došlo, alebo pre neprítomnosť zamestnanca\nSBS v garážach...) a informovať ho o udalosti, mal udalosť - nehodu - ohlásiť policajtom a počkať na\nmieste na ich príchod (§ 66 ods. 2 písm. a/ a d/ zákona č. 8/2009 Z. z.). Iný výklad vyššie citovaných\nzákonných ustanovení neprichádza do úvahy, a to aj z toho dôvodu, že poškodený sa o udalosti mohol\ndozvedieť sám v čase po tom, čo k nej došlo a predtým, ako ho druhá strana kontaktovala a aj v takom\nprípade sa aplikuje § 64 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z., teda sa na škodovú udalosť hľadí a\nďalej sa vyšetruje ako dopravná nehoda. To, že účastník udalosti má druhého informovať bezodkladne\na podľa názoru odvolacieho súdu aj bezprostredne po udalosti vyplýva aj z povinností nastupujúcich\npre účastníka v prípade, ak sa mu poškodeného nepodarí skontaktovať vôbec, a to povinnosť ohlásiť\nudalosť policajtom, nevzďaľovať sa z miesta a vyčkať na ich príchod.\nV súvislosti s výkladom pojmu „bezodkladne upovedomiť“ je obrana žalobcu, že „bol aktívny a vykonal\nvšetko, čo bolo v jeho možnostiach, aby zistil údaje o majiteľovi poškodeného motorového vozidla a aby\nho upovedomil o udalosti a poskytol mu svoje osobné údaje v čo najkratšom čase, ale vzhľadom na\nčas, kedy k udalosti došlo, nebolo účelné ani vhodné zisťovať tieto údaje, a preto tieto úkony vykonal\nbezodkladne na druhý deň“ (v odvolaní proti rozsudku krajského súdu), s poukazom na jeho tvrdenie\npri podaní vysvetlenia dňa 17.02.2010, že „...vystúpil som z vozidla a išiel som sa pozrieť na vozidlo\nJaguár a keďže som nevidel žiadne poškodenie tak som odišiel..., nepresvedčivá, a preto nebolo možné\n\nna ňu prihliadnuť. Jeho neskoršie aktivity (hoci vykonané bezodkladne „na druhý deň“) smerujúce k\ntomuto cieľu už obsah uvedeného pojmu nenapĺňali, keďže už predtým sa poškodený na základe vlastnej\niniciatívy (v súčinnosti s pracovníkom SBS) sám dozvedel o udalosti a túto ohlásil policajtom, ktorí ju\nešte v ten večer na mieste zdokumentovali ako ohlásenú dopravnú nehodu a následne ako podozrivého\nidentifikovali žalobcu, z čoho je zrejmé, že potom čo sa nenaplnil zámer legislatívnej úpravy modelu\neliminácie škodlivých následkov škodovej udalosti primárne v súkromnoprávnej sfére, je vo všeobecnom\nzáujme následné riešenie tohto problému zákonom upraveným postupom vo sfére verejnoprávnej.\nŽalobca neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a postupu\ndotknutých správnych orgánov vyvrátili, jeho odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky\nnapadnutý rozsudok krajského súdu v spojení s opravným uznesením postupom podľa § 219 OSP\npotvrdil ako vecne správny.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c a\n§ 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal. Žalovanému priznanie trov konania zákon neumožňuje.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}