{"guid": "129ea2b6-7396-4a30-a1ec-be62fef2a6ba:d8ebdbb1-3e86-4310-8f68-a9736820a401", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1010200917.1", "spisova_znacka": "6Sžo/47/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/47/2012 z 24. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2013, sp. zn. 6Sžo/47/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1010200917.1", "identifikacne_cislo": "1010200917", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2013-04-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-33.odsek-1", "nazov": "§ 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-33.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-196", "nazov": "§ 196 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-196", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-196"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-33", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-196"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d8ebdbb1-3e86-4310-8f68-a9736820a401", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1010200917.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010200917.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010200917.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/47/2012\n1010200917\n24. 04. 2013\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2013:1010200917.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu:\nP., bytom R. XX, právne zastúpeného JUDr. Petrom Machajom, advokátom, so sídlom Radlinského\n47, Dolný Kubín, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2,\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: SLV-PK-15/2010 z 25. marca 2010,\no odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/175/2010 - 88 z 25. mája 2012,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/175/2010\n- 88 z 25. mája 2012, p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len ako „krajský súd“ alebo „súd prvého stupňa“)\ns poukazom na ustanovenie § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „O.s.p.“)\nzamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.:\nSLV- PK-15/2010 z 25. marca 2010, ktorým bolo v súlade s ustanovením § 243 ods. 4 zákona č.\n73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru\nväzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov\n(ďalej len ako „zákon č. 73/1998 Z. z. „) zamietnutý jeho rozklad a potvrdené rozhodnutie ministra\nvnútra Slovenskej republiky č. p.: SRLZ-721/SP-2009 z 14. januára 2010, ktorým bol podľa § 33 ods.\n1 s poukazom na ustanovenie § 196 ods. 2 citovaného zákona na dobu od 12. októbra 2004 do 30.\njúna 2005 ustanovený do funkcie starší inšpektor - policajný orgán oddelenia skráteného vyšetrovania\nodboru skráteného vyšetrovania ÚJKP OR PZ v Dolnom Kubíne, služobného úradu KR PZ v Žiline. O\nnáhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi ich\nnáhradu nepriznal.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal v prvom rade na to, že sa musel najskôr\nvysporiadať s otázkou pasívnej legitimácie žalovaného, ktorú vo svojom vyjadrení žalovaný namietol. V\ntejto súvislosti dal žalovanému do pozornosti, že v správnom súdnictve je pri rozhodnutiach vydaných v\nsprávnom konaní žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni, teda to bude správny\norgán rozhodujúci v správnom konaní o odvolaní alebo o rozklade, a pokiaľ príslušný zákon riadny\nopravný prostriedok nepripúšťa, bude to správny orgán rozhodujúci v prvom a súčasne aj v poslednom\nstupni (§ 250 ods. 4 O.s.p.) pokračujúc, že pri ústredných orgánoch štátnej správy (alebo orgánu s\npôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky) je žalovaným tento orgán, aj keď rozhodnutie\n\nvydal ten, kto stojí na jeho čele (minister, predseda, vedúci), nakoľko minister nie je sám o sebe\nsprávnym orgánom, ale osobou stojacou v čele tohto správneho orgánu. Tento svoj názor podložil aj\njudikatúrou prvorepublikového Nejvyššího správního soudu, konkrétne jeho nálezom z 23. októbra 1947\nč. 302/46-7 publikovaného v Bohuslavovej zbierke nálezov Najvyššího správního soudu vo veciach\nadministratívnych pod číslom Boh. A 1729/47 30296 a rovnako tiež rozhodnutím Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/108/2010.\nCitujúc ustanovenia § 3, § 5 ods. 4, § 22, § 23, § 33 ods. 1, § 196 ods. 1 a § 241 zákona č.\n73/1998 Z. z. krajský súd poukázal na to, že v danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že\nžalovaný napadnutými rozhodnutiami nerozhodoval o priznaní finančných náležitostí, ktoré odvolateľovi\n(žalobcovi) patria za obdobie od 16. februára 2004 do 11. októbra 2004, ani o zaradení do konkrétnej\nhodnosti, ale predmetom jeho rozhodnutia bolo ustanovenie žalobcu do minulosti, a to do funkcie za\nobdobie od 12. októbra 2004 do 30. júna 2005 podľa § 33 ods. 1 s poukazom na ustanovenie §\n196 ods. 2 citovaného zákona doplniac, že z rozhodnutia vyplýva, že pre túto funkciu platia štatistické\núdaje npor. - ÚS/Š-257/312. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutie zo dňa 14. januára 2010 sa\nsnaží ignorovať platný skutkový a právny stav (ktorý v žalobe bližšie nešpecifikoval) a iba nahradzuje\nuž zrušené rozhodnutia považoval za potrebné zopakovať, že žalovanému nič nebránilo v tom, aby\nna svojom názore zotrval a teda zopakoval svoje rozhodnutie doplniac, že predmet jeho rozhodnutia\nnebol vyvrátený žiadnym z predchádzajúcich rozhodnutí, v ktorých bol žalovaný iba usmerňovaný v tom\nzmysle, aby riadne svoje rozhodnutie o ustanovení žalobcu do funkcie v rozhodnom období zdôvodnil.\nV tejto súvislosti poukázal ďalej na to, že Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 10S/99/2005-47 zo dňa\n21. februára 2006 zrušil rozhodnutie riaditeľa OR PZ v Dolnom Kubíne č. p.: ORP-64-31/VO-205 zo\ndňa 10. februára 2005, ako i personálny rozkaz zástupcu riaditeľa a súčasne riaditeľa ÚJKP OR PZ v\nDolnom Kubíne č. 55 zo dňa 2. novembra 2004 z dôvodu nepreskúmateľnosti, nakoľko mal za to, že\nnapadnuté rozhodnutia neboli dostatočne odôvodnené a Krajský súd v Bratislave rozhodnutím pod č.\nk. 1S/87/2007 zo dňa 30. októbra 2009 reagoval tak, že predchádzajúce rozhodnutia zrušil a vrátil späť\nsprávnemu orgánu v zmysle § 250j ods. 3 O.s.p. z dôvodu, že nebol doložený kompletný administratívny\nspis dodajúc, že ani v jednom z uvedených prípadov nebolo žalovanému vytýkané, že by vychádzal z\nnesprávneho právneho posúdenia veci a preto nie je možné tvrdiť, že by žalovaný svojim rozhodnutím\nignoroval platný skutkový a právny stav a z tohto dôvodu vyhodnotil túto námietku žalobcu za nedôvodnú.\nStotožniac sa ďalej s názorom žalovaného, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z. a\nani z § 196 ods. 1 nevyplýva, že náležitosti ako - doplatenie služobného platu alebo rozhodnutie o\npovýšení do vyššej hodnosti by mali byť obligatórnou náležitosťou rozhodnutia o ustanovení do funkcie\npolicajta poukázal na to, že ich neuvedenie nespôsobilo neplatnosť napadnutého rozhodnutia. Zároveň\nkonštatoval, že názor žalobcu, že predmetné rozhodnutie zo dňa 14. januára 2009 (správne malo\nbyť uvedené 14. januára 2010) podľa neho nahradilo nevydané rozhodnutie o doplatení služobného\nplatu nie je ničím podložené a nezodpovedá predmetu rozhodnutia doplniac zároveň, že žalovaný\npreukázal písomnosťou KR PZ v Žiline č. p.: KRP-850-6/PMO-2009 zo dňa 11. januára 2010, že finančné\nnáležitosti, ktoré žalobcovi patria v súlade s § 196 ods. 1 citovaného zákona za obdobie od 16. februára\n2004 do 11. októbra 2004 mu boli doplatené, ktorá skutočnosť bola preukázaná aj mzdovými listami.\nVo vzťahu k námietkam žalobcu, že žalovaný nezdôvodnil vymedzenie obdobia od 12. októbra 2004 do\n30. júna 2005 nezaoberajúc sa obdobím od 18. decembra 2003 do 11. októbra 2004, o ktorom podľa jeho\nnázoru žiadnym spôsobom nerozhodol a tiež, že žalovaný nerozhodol o jeho povýšení do hodnosti major,\nku ktorému malo dôjsť 1. augusta 2004 konštatoval, že predmetom konania a rozhodovania vedeného\nu žalovaného bolo ustanovenie žalobcu do voľnej funkcie v súlade so zákonom, a to po tom, čo boli\nNajvyšším súdom Slovenskej republiky zrušené rozhodnutia o jeho prepustení zo služobného pomeru\npríslušníka PZ z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. zastávajúc názor,\nže v napadnutom rozhodnutí je dostatočne zdôvodnená vymedzená doba od 12. októbra 2004 do 30.\njúna 2005.\nPoukázal ďalej na to, že žalobca s účinnosťou od 1. januára 2004 až do 16. februára 2004, kedy\nbol personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 37 zo dňa 10. februára 2004 podľa\nustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. prepustený zo služobného pomeru príslušníka\nPZ, bol v zmysle personálneho rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 550 zo dňa 26. novembra\n2003 ustanovený vo funkcii zástupca riaditeľa a súčasne riaditeľ ÚJKP OR PZ v Dolnom Kubíne\nkonštatujúc, že po navrátení žalobcu do služobného pomeru ho nebolo možné opätovne zaradiť do\nuvedenej pôvodnej funkcie, ktorú žalobca v skutočnosti vykonával podľa žalovaného v dobe od 1.\n\njanuára 2004 do 16. februára 2004, pretože bola obsadená a preto vznikla príslušnému nadriadenému\nzákonná povinnosť ustanoviť žalobcu v súlade s ustanovením § 33 s poukázaním na § 196 ods. 2\ncitovaného zákona do voľnej funkcie, keďže jeho služobný pomer trval (§ 196 ods. 1 zákona č. 73/1998\nZ. z.).\nZaoberajúc sa ďalej námietkou, ktorou žalobca namietal, že sa žalovaný nezaoberal obdobím od\n18. decembra 2003 do 11. októbra 2004 krajský súd poukázal na to, že žalovaný v novom konaní\nrozhodoval iba o ustanovení žalobcu do funkcie za obdobie od 12. októbra 2004 do 30. júna 2005, teda\nuvedené obdobie nebolo predmetom napadnutého rozhodnutia a preto túto námietku súd označil za\nneopodstatnenú.\nRovnako za nedôvodnú krajský súd záverom označil aj námietku žalobcu, ktorou poukazoval na to, že\nnebol povýšený do hodnosti major ku dňu 1. augusta 2004 argumentujúc ustanovením § 23 písm. a/\nzákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého policajt musí byť ustanovený alebo vymenovaný do funkcie, pre\nktorú je plánovaná vyššia hodnosť než akú skutočne má konštatujúc, že žalobcovi bolo síce vyhovené\ntým, že boli zrušené rozhodnutia o jeho prepustení zo služobného pomeru, avšak sa neobnovilo jeho\npôvodné zaradenie vo funkcii, čo súvisí bezprostredne aj s priradením hodnosti a na základe tejto\nskutočnosti žalobca súčasne nespĺňal všetky podmienky ustanovené v § 23 citovaného zákona pre\npovýšenie do vyššej hodnosti.\nZáverom zastal názor, že napadnuté rozhodnutia o ustanovení žalobcu do funkcie za obdobie od 12.\noktóbra 2004 do 30. júna 2005 sú v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, nevzhliadol teda\ndôvod na ich zrušenie a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\nProti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc odvolaciemu\nsúdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a zároveň si\nuplatnil náhradu trov konania v sume 79,58 eur.\nV dôvodoch odvolania uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci a že neodôvodnením rozsudku sa účastníkom konania odňala možnosť konať pred súdom.\nTvrdil, že krajský súd vo svojom odôvodnení uvádza, že žalovaný bol v predchádzajúcich rozhodnutiach\niba usmerňovaný v tom zmysle, aby riadne svoje rozhodnutie o jeho ustanovení do funkcie v rozhodnom\nobdobí zdôvodnil zdôrazniac však, že predchádzajúce rozhodnutia boli vyhodnotené príslušnými súdmi\nako nezákonné a preto boli zrušené a dodal, že aj napriek tomu, že žalovaný svoje rozhodnutie\nlen skopíroval už z predchádzajúcich rozhodnutí, ktoré však boli príslušnými súdmi zrušené a opäť\nnepredložil kompletný administratívny spis, krajskému súdu toto rozhodnutie už postačovalo. Namietal\nďalej, že krajský súd neuvádza aké mzdové listy mu boli predložené, avšak konštatoval, že mu boli\nvyplatené finančné náležitosti v súlade s § 196 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. V tejto súvislosti poukázal\nna to, že krajský súd musel podľa mzdových listov zistiť, že za čas neplatného skončenia služobného\npomeru mu nebol vyplatený služobný príjem podľa § 84 ods. 1 písm. a/ až m/ a písm. s/, ktorý mu patril\nv čase pred neplatným skončením služobného pomeru.\nĎalej namietal, že súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí nedal odpoveď na tvrdené a preukázané\nskutočnosti ohľadom jeho postavenia po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní\nsp. zn. 3Sž/89/2004, ktorým bolo zrušené rozhodnutie, ktorým bol prepustený zo služobného pomeru\na ktorým bolo teda obnovené jeho služobné postavenie pred 10. februárom 2004, t.j. pred jeho\nprepustením zo služobného pomeru. V tejto súvislosti poukázal na to, že do dnešného dňa nebol\nodvolaný z funkcie „zástupca riaditeľa a riaditeľ ÚJKP OR PZ v Dolnom Kubíne“ a ak nebol z uvedenej\nfunkcie odvolaný, tak mal nárok aj na odmenu, a to takú, akú poberal v období pred 10. februárom 2004.\nNesúhlasil so záverom krajského súdu, že žalovaný postupoval správne, keď ho ustanovil do funkcie, na\ndobu od 12. októbra 2004 do 30. júla 2005 (zrejme do 30. júna 2005), starší inšpektor - policajný orgán\npodľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. do voľnej funkcie a na voľné miesto opakovane dôvodiac tým,\nže nebol odvolaný z predchádzajúcej funkcie.\n\nZáverom namietal, že krajský súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa § 132 O.s.p., nakoľko\nnehodnotil všetky vykonané dôkazy a to jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, pričom neprihliadol na\nvšetko, čo vyšlo za konania najavo ale hodnotil len dôkazy, ktoré podporujú jeho rozhodnutie majúc za\nto, že takýmto postupom súdu bolo značným spôsobom zasiahnuté do jeho práv a postupom súdu mu\nbola odňatá možnosť konať pred súdom.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu pridržiac sa v plnom rozsahu svojho vyjadrenia k\nžalobe poukázal na to, že ide o identické námietky, ktoré žalobca uvádzal aj v podanej žalobe. Napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa považoval za vecne správy a odvolaciemu súdu navrhol jeho potvrdenie.\nV dôvodoch písomného vyjadrenia k odvolaniu žalobcu žalovaný podal svoje vyjadrenie k jednotlivým\nodvolacím námietkam.\nK námietke, ktorou žalobca poukazoval na to, že súd prvého stupňa neodôvodnil rozsudok majúc za\nto, že takýmto postupom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, poukazom na ustálený právny\nnázor Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ústavný súd“) obsiahnutý v rozhodnutí I.\nÚS 141/09-12, uviedol, že z napadnutého rozsudku je dostatočne preukázané, že súd prvého stupňa\nsa zaoberal so všetkými, pre danú vec podstatnými námietkami, a preto túto námietku označil za\nnedôvodnú.\nNesúhlasiac s námietkou žalobcu, že nepredložil kompletný administratívny spis, žalovaný tvrdil, že súdu\nprvého stupňa predložil kompletný spisový materiál vzťahujúci sa na predmetnú vec, a to konkrétne dňa\n17. júna 2010 vrátane vyjadrenia k podanej žalobe. V tejto súvislosti poukázal ďalej na to, že žalobca\nv odvolaní neuviedol, aký administratívny spis mal ešte ku konaniu vedenému na súde prvého stupňa\npredložiť.\nRovnako nesúhlasil s námietkou, ktorou žalobca opätovne poukazoval na to, že mu nebol vyplatený\nslužobný príjem podľa § 84 ods. 1 zákona, ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením\nslužobného pomeru. V tejto súvislosti zdôraznil, že predmetom konania (rozhodovania) bolo rozhodnutie\no ustanovení žalobcu do voľnej funkcie na obdobie od 12. októbra 2004 do 30. júna 2005 v súlade s § 33\nods. 1 zákona s poukázaním na § 196 ods. 2 zákona dodajúc, že v predmetnom konaní nerozhodoval o\nfinančných náležitostiach spojených s ustanovením § 84 ods. 1 zákona. Odvolávajúc sa na ustanovenia\n§ 5 ods. 4, § 33 ods. 1 a § 196 ods. 2 zákona uviedol, že žiadne ustanovenie zákona, ktorý bol platný\na účinný v čase od 12. októbra 2004, kedy sa viedlo konanie a rozhodovalo sa o ustanovení žalobcu do\nvoľnej funkcie neukladalo a ani v súčasnej dobe neukladá príslušnému nadriadenému povinnosť vydávať\nrozhodnutie o doplatení služobného príjmu tak, ako to uvádza žalobca v podanej žalobe. V súvislosti s\ntouto námietkou poukázal tiež na písomnosť KR PZ v Žiline č. p.: KRP-850-6/PMO-2009 z 11. januára\n2010, z ktorej je dostatočne preukázané, že finančné náležitosti, ktoré žalobcovi patrili v súlade s § 196\nods. 1 zákona platného a účinného v danom čase za obdobie prepustenia zo služobného pomeru t.j.\nza od 16. februára 2004 do 11. októbra 2004 mu boli doplatené, čo je preukázané aj mzdovými listami\ndodajúc, že žalobca žiadnymi dôkazmi nepreukázal opak.\nĎalej žalovaný poukazom na ustanovenia § 5 ods. 4, § 35 ods. 9 a § 196 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.\nz. nesúhlasil s námietkou, ktorou žalobca tvrdil, že nebol odvolaný z funkcie podľa § 35 ods. 9 zákona,\nktorú do 16.02.2004, kedy bol prepustený zo služobného pomeru, vykonával, v ktorej bol do tohto dňa\nustanovený. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca nespĺňal zákonné podmienky ani na prevedenie\na ani na preloženie, tak ako to je upravené v ustanovení § 35 ods. 1 zákona a § 35 ods. 7 zákona.\nOpätovne uviedol, že funkcia, do ktorej bol žalobca zaradený a ktorú vykonával až do 16. februára 2004,\nkedy bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona, po\nzrušení rozhodnutí Najvyšším súdom Slovenskej republiky, bola obsadená a preto bol žalovaný povinný\npostupovať v prípade ustanovenia žalobcu do funkcie v súlade s už uvedenými ustanoveniami zákona (§\n196 ods. 2 a § 33 zákona). Svoj názor podoprel aj rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1Sžo/340/2009.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že ustanovenie žalobcu do voľnej funkcie podľa §\n33 ods. 1 zákona s poukázaním na § 196 ods. 2 zákona na obdobie od 12. októbra 2004 do 30. júna\n2005 bolo dôvodné a plne v intenciách platnej právnej úpravy.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého\nstupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 246c\nods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2\nveta prvá O.s.p.) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené najmenej päť\ndní pred jeho vyhlásením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk/>, www.supcourt.gov.sk <http://www.supcourt.gov.sk/>, a\nsenát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok, ktorým krajský súd zamietol žalobu o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný\npotvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a rozklad žalobcu zamietol, ktorým rozhodnutím\nbol žalobca podľa § 33 ods. 1 s poukazom na ustanovenie § 196 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. na dobu\nod 12. októbra 2004 do 30. júna 2005 ustanovený do funkcie starší inšpektor - policajný orgán oddelenia\nskráteného vyšetrovania odboru skráteného vyšetrovania ÚJKP OR PZ v Dolnom Kubíne, služobného\núradu KR PZ v Žiline, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a\nsúčasne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania, ktoré týmto rozhodnutiam prechádzali,\nnajmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal s námietkami uvedenými v žalobe a\nz takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\na postupu mu predchádzajúceho, ktorým s konečnou platnosťou rozhodol o zaradení žalobcu do voľnej\nfunkcie po rozhodnutí o neplatnom skončení služobného pomeru v intenciách zákona o štátnej službe.\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského\nsúdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis,\npričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov\nobsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.\nSenát odvolacieho súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a\npostupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku ( §§ 247\na nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s\núčastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či\nobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade\ns hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého\nrozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu\nbol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia ( § 250i ods.1 O.s.p.). V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho\nrozhodnutia.( § 245 ods. 2 O.s.p.).\n\nZ predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis, odvolací\nsúd zistil, že žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie\nministra vnútra Slovenskej republiky č. p.: SRLZ-721/SP-2009 z 14. januára 2010, ktorým podľa § 33\nods. 1 v spojení s ustanovením § 196 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. bol žalobca na dobu od 12. októbra\n2004 do 30. júna 2005 ustanovený do funkcie starší inšpektor - policajný orgán oddelenia skráteného\nvyšetrovania odboru skráteného vyšetrovania ÚJKP OR PZ v Dolnom Kubíne, služobného úradu KR PZ\nv Žiline, po neplatnom zrušení jeho služobného pomeru.\nPo preskúmaní veci odvolací súd mal preukázané, že medzi účastníkmi v tomto štádiu konania ostalo\npredovšetkým sporné, či rozhodnutia žalovaného boli vydané v súlade so zákonom, keď podľa názoru\nžalobcu neboli vyplatené mzdové nároky v dôsledku neplatného skončenia služobného pomeru.\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd zameral svoju pozornosť k týmto sporným skutočnostiam.\nVychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci je zrejmé, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3Sž/89/2004 z 23. septembra 2004 bolo zrušené rozhodnutie žalovaného Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky zo dňa 27.4.2004 č. KM -78/PK-04 ako aj Personálny rozkaz Ministra vnútra\nSlovenskej republiky č. 37/2004 z 10. februára 2004, ktorými bol žalobca prepustený zo služobného\npomeru príslušníka PZ z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z., z ktorých\ndôvodov bolo potrebné rozhodnúť o funkčnom zaradení žalobcu po rozhodnutí o neplatnom skončení\nslužobného pomeru.\nPodľa § 196 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z. z. ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší,\nslužobný pomer trvá. Za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí policajtovi služobný príjem\npodľa § 84 ods. 1 písm. a/ až m/ a písm. s/ a ak ide o príslušníka Policajného zboru podľa § 84 ods. 2\npísm. a/ až m/, ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru.\nAk po rozhodnutí o neplatnom skončení služobného pomeru nie je možné policajta zaradiť do pôvodnej\nfunkcie, ustanoví alebo vymenuje sa do funkcie podľa § 33; to neplatí, ak nie sú splnené podmienky\npodľa § 14 ods. 5.\nPodľa § 33 ods.1 zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa ustanoví alebo vymenuje do voľnej funkcie, ak\nspĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Do\nfunkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví alebo vymenuje,\nak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady\nna funkciu nemožno odpustiť pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie v stálej štátnej službe.\nPri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, závery\nslužobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta.\nZákonodarca v citovaných právnych normách ustanovuje postup služobného úradu po rozhodnutí o\nneplatnom skončení služobného pomeru. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že v prípade rozhodnutia\no neplatnom skončení služobného pomeru služobný pomer trvá, čo však neznamená, že povinnosťou\nslužobného úradu je zaradiť policajta na jeho pôvodné miesto. Z gramatického a logického výkladu\nprávnej vety zákonného ustanovenia § 196 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.: „ak po rozhodnutí o\nneplatnom skončení služobného pomeru nie je možné policajta zaradiť do pôvodnej funkcie, ustanoví\nalebo vymenuje sa do funkcie podľa § 33“ vyplýva, že služobný úrad zaradí policajta po rozhodnutí\no neplatnom skončení jeho služobného miesta na pôvodné funkčné zaradenie len v prípade, ak je to\nmožné, teda pokiaľ nebolo obsadené alebo nebolo zrušené, inak postupuje v zmysle § 33 uvedeného\nzákona, v zmysle ktorého služobný úrad rozhoduje o zaradení alebo vymenovaní policajta do voľnej\nfunkcie. Súčasne z uvedenej právnej úpravy vyplýva povinnosť služobného úradu vyplatiť za čas\nneplatného skončenia služobného pomeru policajtovi služobný príjem podľa § 84 ods. 1 písm. a/ až m/\na písm. s/ a ak ide o príslušníka Policajného zboru podľa § 84 ods. 2 písm. a/ až m), ktorý mu patril v\nčase pred neplatným skončením služobného pomeru.\n\nŽalovaný správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď po rozhodnutí o neplatnom skončení\nslužobného pomeru preskúmavanými rozhodnutiami rozhodol o ustanovení žalobcu do voľnej funkcie,\nkeďže po rozhodnutí o neplatnom skončení jeho služobného pomeru v dôsledku obsadenia jeho\npôvodného funkčného miesta, nebolo možné ho zaradiť do pôvodnej funkcie. Zo skutkových zistení\nsúčasne vyplýva, že bolo potrebné rozhodnúť o zaradení žalobcu do funkcie len v období uvedenom v\npreskúmavaných rozhodnutiach t. j. 12. októbra 2004 do 30. júna 2005, pretože dňom 1. júla 2005 bol\nžalobca preložený na novú funkciu ÚJKP KR PZ v Žiline.\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že žalovaný nepostupoval správne,\nkeď ho ustanovil do voľnej funkcie, na dobu od 12. októbra 2004 do 30. júna 2005, podľa § 33 ods. 1\nzákona č. 73/1998 Z. z. dôvodiac tým, že nebol odvolaný z predchádzajúcej funkcie a v celom rozsahu\nsa stotožňuje so záverom krajského súdu o správnom postupe žalovaného, na ktorý súčasne poukazuje.\nOdvolací súd nemohol prihliadnuť ani na námietky žalobcu, ktorými namietal nezákonnosť rozhodnutí\nžalovaného a postupu im predchádzajúcom, keď nebolo rozhodnuté o jeho mzdových nárokoch\nvyplývajúcich mu v dôsledku neplatného skončenia jeho služobného pomeru. V danej súvislosti odvolací\nsúd dáva do pozornosti žalobcu, že predmet súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku upravujúcej správne súdnictvo je určený rozsahom predmetu, o ktorom\nrozhodol služobný úrad preskúmavanými rozhodnutiami, pričom súd vychádza zo skutkových zistení,\nktoré boli dané v čase vydania týchto rozhodnutí. Zo skutkových okolností v danom prípade vyplýva, že\nžalovaný preskúmavanými rozhodnutiami rozhodoval o zaradení žalobcu do funkcie podľa § 33 ods. 1\nv spojení s § 196 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. po rozhodnutí o neplatnom skončení jeho služobného\npomeru. Žalovaný preskúmavanými rozhodnutiami nerozhodoval o platových náležitostiach žalobcu\nvyplývajúcich mu z neplatne skončeného služobného pomeru, ktorá skutočnosť nemá za následok jeho\nnezákonnosť, keďže z právnej úpravy, v zmysle ktorej služobný úrad v danom prípade postupoval a\nrozhodol vo veci, a na ktorú aj v napadnutom rozhodnutí poukazuje ( § 33 ods. 1 v spojení s § 196 ods.\n2 zákona č. 73/1998 Z. z.) nevyplýva povinnosť služobného úradu rozhodnúť rozhodnutím o náhrade\nslužobného príjmu za čas neplatného skončenia služobného pomeru. Povinnosť vyplatiť policajtovi\nnáhradu služobného príjmu, ktorá patrí policajtovi za čas neplatného skončenia služobného pomeru\nvyplýva priamo zo zákonnej úpravy ustanovenej v právnej norme § 196 ods.1 zákona č. 73/1998 Z. z..\nSenát odvolacieho súdu sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa pokiaľ ide o ďalšie zdôvodnenie\nuvedenej námietky a súčasne naň poukazuje.\nDáva súčasne do pozornosti žalobcu, že preskúmavanými rozhodnutiami nie je dotknuté jeho právo\nna vyplatenie služobného príjmu, ktorý mu patril v dôsledku rozhodnutia o neplatnom skončení jeho\nslužobného pomeru. Pokiaľ žalobca dospel k záveru, že mu doposiaľ nebola vyplatená náhrada jeho\nslužobného príjmu, ktorá by mu patrila v dôsledku neplatného skončenia jeho služobného pomeru, nie\nje dotknuté jeho právo domáhať sa nápravy v inom konaní pred všeobecným súdom.\nVychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia odvolací súd v danej veci dospel\nk záveru, že žalovaný správny orgán v danom prípade postupoval a rozhodol v súlade s čl. 2 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky, keď na skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania aplikoval\nsprávne ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z., ktorých výklad urobil súladne s ústavou a jej v medzami\nv zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.\nOdvolací súd z dôvodov uvedených vyššie sa taktiež stotožnil s právnym záverom krajského súdu, že\nžaloba nebola podaná dôvodne, keďže žalovaný postupoval v preskúmavanej veci a rozhodol v súlade\nso zákonom, svoje rozhodnutie odôvodnil racionálnym zhodnotením skutkového stavu vo vzťahu k\nvykonanému dokazovaniu a postupu prvostupňového správneho orgánu s prihliadnutím na relevantné\nhmotnoprávne a procesné ustanovenia právnych predpisov a v rámci žalobou napadnutého odvolacieho\nsprávneho konania riadne sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu. Odvolací súd\ntaktiež odôvodnenie prvostupňového súdu považoval za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto\nrozhodnutí žiadny rozpor so zákonom.\n\nOdvolací súd v preskúmavacom konaní nezistil ani takú vadu, ktorá by mala za následok nezákonnosť\nrozhodnutia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a\nprávne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a s § 246c ods.\n1, veta prvá O.s.p. potvrdil stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia (§ 219\nods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v\nspojení s ust. § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi náhradu trov tohto\nkonania nepriznal, pretože v tomto konaní nebol úspešný.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/175/2010", "guid": "93d0fc6a-036c-4578-881a-626ed240f4dc:cf8233d4-3448-4460-b09d-fd1443d3dc91", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}