{"guid": "ad15b40e-32a7-4a77-8f1d-4a4e893464dc:572a3a77-b574-415a-82b3-607b6a042bf3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1010200821.1", "spisova_znacka": "1Sžd/30/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/30/2012 z 9. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9. apríla 2013, sp. zn. 1Sžd/30/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1010200821.1", "identifikacne_cislo": "1010200821", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2013-04-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/8", "nazov": "zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-25.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 25 ods. 1 písm. g) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-25.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-25"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/8#paragraf-25"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/572a3a77-b574-415a-82b3-607b6a042bf3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1010200821.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010200821.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010200821.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžd/30/2012\n1010200821\n09. 04. 2013\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2013:1010200821.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov Ing.\nJUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci žalobcu: R., bytom\nM., adresa pre doručovanie: E., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom\nPribinova 2, Bratislava, (pôvodne Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný\ninšpektorát, Špitálska 14, Bratislava), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p. KRP-P-15/\nDI-BCP-2010 zo dňa 04.02.2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k.\n4S/154/2010-22 zo dňa 25.05.2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4S/154/2010-22 zo dňa\n25.05.2012 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku toho rozhodnutia zamietol žalobu\no preskúmanie rozhodnutia č. p. KRP-P-15/DI-BCP-2010 zo dňa 04.02.2010, ktorým žalovaný na\nodvolanie žalobcu potvrdil prvostupňové rozhodnutie ODI, OR PZ Bratislava II, č. p. ORP-P-592/IIOBCP-2009-M zo dňa 09.12.2009 o uznaní žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1\npísm. j/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“) a o uložení sankcie\nvo forme pokuty vo výške 100 €. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že ich náhradu účastníkom\nnepriznal.\nKrajský súd tak rozhodol s poukazom na zistenie, že správne orgány v konaní dostatočne a objektívne\nzistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili a napadnuté rozhodnutie aj postup\nžalovaného boli v súlade so zákonom.\nKrajský súd mal z doložených listinných dôkazov, a to najmä z fotodokumentácie, za jednoznačne\nzistené, že osobné motorové vozidlo zaparkované v podjazde a so založeným blokovacím zariadením\nna ľavom prednom kolese, patrilo podľa poznávacej značky žalobcovi. Iné motorové vozidlá sa v danom\npodjazde nenachádzali. Zároveň súd konštatoval, že z predloženej fotodokumentácie síce nemožno\nzistiť, že miesto, kde sa motorové vozidlo nachádzalo, by bolo pod železničnou traťou, avšak pokiaľ\nžalovaný miesto skutku vyhodnotil ako mimoúrovňové kríženie cestnej komunikácie, kde v zmysle § 25\nods. 1 písm. g/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.“) vodič nesmie zastaviť a stáť, potom jeho úvaha nebola svojvoľná\na nevybočila ani z logických medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Preto obranu žalobcu založenú\n\nna tvrdení, že uvedené miesto nebolo žiadnou dopravnou značkou definované tak, aby tam nemohol\nzastaviť a stáť, označil krajský súd za účelovú a zavádzajúcu.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku dal za pravdu žalovanému, že podľa § 5 ods. 2 vyhlášky MV SR\nč. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke\n(ďalej len „vyhl.“) výstražné značky skupiny A upozorňujú na miesta, kde účastníkovi cestnej premávky\nmôže hroziť nebezpečenstvo a kde musí dbať na zvýšenú opatrnosť. Uvedenou dopravnou značkou\nzákon sledoval evidentne iný cieľ ako ten, aby takouto dopravnou značkou, napríklad „tunel“, označoval\nkomunikáciu, ktorá zjavne podjazdom je a ktorú by mal každý účastník cestnej premávky vedieť rozlíšiť,\na teda bez pochybnosti vnímať ako podjazd a teda ako miesto, kde nemožno zastaviť, ani stáť s\nmotorovým vozidlom. Informatívna dopravná značka s významom iba informovať, že sa jedná o podjazd,\nvo všeobecne záväzných právnych normách, nie je ustanovená. V tejto súvislosti poukázal tiež na\n§ 8 ods. 7 vyhl., v zmysle ktorého dopravnými značkami a dopravnými zariadeniami sa spravidla\nnevyznačuje zákaz alebo príkaz vyplývajúci zo všeobecných ustanovení pravidiel cestnej premávky.\nZ toho podľa krajského súdu vyplynulo, že dopravné značky „zákaz zastavenia“ sa pred vjazdom\ndo podjazdu neosádzajú, nakoľko sa predpokladá, že držiteľ vodičského preukazu vie, kedy cestná\nkomunikácia je podjazdom a teda aj bez informácie vyplývajúcej z dopravného značenia vie a zároveň aj\nvedieť musí, ktoré ustanovenia vyplývajúce z pravidiel cestnej premávky v danej situácii musí dodržať.\nTvrdenia žalobcu, že bol šikanovaný zo strany príslušníkov PZ a že nebolo potrebné „predvádzať cirkus“\npri prešetrovaní priestupku, krajský súd označil ako irelevantné. Pokiaľ žalobca namietal, že mu bolo\nprikázané vykonať dychovú skúšku, krajský súd poukázal na oprávnenia príslušníka PZ a povinnosti\núčastníka cestnej premávky. V súvislosti s namietaným správaním sa policajtov krajský súd uviedol, že\nžalobca mohol využiť svoje právo a podať sťažnosť nadriadeným orgánom správneho orgánu, ktorý vo\nveci konal.\nProti rozsudku podal žalobca odvolanie žiadajúc, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a\nrozhodnutia správnych orgánov zrušil a vrátil im vec na nové konanie.\nŽalobca v odvolaní zdôrazňoval, že miesto, kde stál, nebolo železničným podjazdom, lebo nebolo\noznačené žiadnou informatívnou značkou, že ide o železničný podjazd, a zároveň na ňom nebola žiadna\nzákazová značka, resp. akékoľvek iné označenie zakazujúce státie vozidla. Krajskému súdu vytýkal, že\nsa stotožnil s tvrdením žalovaného, že výstražné značky upozorňujú na miesta, kde účastníkovi cestnej\npremávky hrozí nebezpečenstvo a kde musí dbať na zvýšenú opatrnosť, avšak tu ide len o všeobecnú\núpravu uvedenú v § 5 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z., ktorá neumožňuje výklad a contrario, že všetky\nostatné miesta charakteru podjazdu, dopravnou značkou A 24 neoznačené, by mal každý účastník\ncestnej premávky vnímať ako podjazd. Argumentoval, že hoci vo všeobecne záväzných právnych\npredpisoch absentuje úprava informatívnej dopravnej značky s významom informovať účastníka cestnej\npremávky o podjazde, resp. tuneli a dopravnými značkami a dopravnými zariadeniami sa spravidla\nnevyznačuje zákaz alebo príkaz vyplývajúci zo všeobecných ustanovení pravidiel cestnej premávky,\nneznamená to, že správny orgán môže takéto miesto jednostranne označiť ako podjazd, resp, že každý\núčastník cestnej premávky by mal takéto miesto ako podjazd vnímať. Namietal, že uvedené miesto „železničný podjazd\" na ulici A. Žarnova v Trnave príslušníci PZ označili ako podjazd iba pri ňom, no nie\npri iných účastníkov cestnej premávky, ktorí svojimi osobnými motorovými vozidlami stáli v rovnakom\nčase na rovnakom mieste.\nĎalej poukázal na logicky rozpor, keď sám prvostupňový súd uviedol, že z predloženej fotodokumentácie\nnebolo možné zistiť, že miesto, kde sa motorové vozidlo nachádzalo, by bolo pod železničnou traťou,\nno napriek tomu bol žaobca z priestupku uznaný vinným za to, že jeho vozidlo stálo pod železničným\npodjazdom.\nŽalovaný správny orgán vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojom stanovisku o zákonnosti správneho\nrozhodnutia a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Žalobca podľa jeho názoru\n\nneuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutia a postupov správnych orgánov\nvyvrátili.\nPodľa žalovaného bolo v konaní pred súdom dostatočne preukázané, že osobné motorové vozidlo zn.\nF. čiernej farby, ev.č. F. so založeným blokovacím zariadením na ľavom prednom kolese zachytené na\nfotodokumentácii, ktoré bolo zaparkované v podjazde, patrilo žalobcovi. Miesto, kde vozidlo stálo, bolo\nmimoúrovňovým krížením cestnej komunikácie so železničnou traťou, kde v zmysle § 25 ods. 1 písm.\ng/ zákona č. 8/2009 Z. z., vodič nesmie zastaviť a stáť. Žalovaný zdôraznil, že dopravná značka A 24 je\nzvislou výstražnou značkou a tieto podľa § 5 ods. 2 vyhl. upozorňujú na miesto, kde účastníkovi cestnej\npremávky môže hroziť nebezpečenstvo a kde musí dbať na zvýšenú opatrnosť; na cestách spravidla\nupozorňujú na situácie, ktoré by inak neočakával. Uvedenou dopravnou značkou zákon sledoval iný\ncieľ ako ten, aby výstražnou dopravnou značkou „Tunel“ (č. A 24) označoval komunikáciu, ktorá bez\npochybností podjazdom je. Poukázal na ustanovenie § 25 ods. 1 písm. g/ zákona č. 8/2009 Z. z., v zmysle\nktorého na železničnom priecestí, v podjazde a v tuneli a vo vzdialenosti kratšej ako 15 m pred nimi a\n15 m za nimi nesmie vodič zastaviť a stáť. Dodal, že v praxi sa osadenie dopravnej značky „Tunel“ (č.\nA 24) realizuje vždy z dôvodu výstrahy pred hroziacim nebezpečenstvom, spravidla pred vjazdom do\ntunela. Informatívna dopravná značka, ktorá má informovať, že sa jedná o podjazd, nie je vo všeobecne\nzáväzných právnych normách ustanovená. Tento záver podľa žalovaného podporuje aj ustanovenie § 8\nods. 7 vyhl., podľa ktorého dopravnými značkami a dopravnými zariadeniami sa spravidla nevyznačuje\nzákaz alebo príkaz vyplývajúci zo všeobecných ustanovení pravidiel cestnej premávky, t. j. pred vjazdom\ndo podjazdu sa dopravné značky zákaz zastavenia neosádzajú, nakoľko sa predpokladá, že držiteľ\nvodičského preukazu na vedenie motorových vozidiel vie všeobecnú známu skutočnosť (kedy je cestná\nkomunikácia podjazdom a taktiež vie a musí vedieť, ktoré ustanovenia vyplývajúce zo zákona o cestnej\npremávke v danej situácii je povinný dodržiavať). Dodal tiež, že porušenie povinností podľa § 25 ods. 1\npísm. g/ sa považuje v zmysle § 137 ods. 2 písm. q/ zákona č. 8/2009 Z.z. za porušenie pravidiel cestnej\npremávky závažným spôsobom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie\nprejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne\nvyhlásil dňa 09.04.2013 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred\n(§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 v\nzmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012 okrem iných aj\nrozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave pričom práva a povinnosti\nzrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom\nkonania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho\nnástupníctva. Preto bude s týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane žalovaného správneho\norgánu. Pod všeobecným označením žalovaný je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán\nako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nOdvolací súd v medziach dôvodov odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného,\nako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce,\nnajmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v\nžalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nZo spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného,\nvyplýva, že žalobca dňa 16.09.2009 o 11:25 hod. v Trnave, na ul. A. Žarnova, stál s vozidlom EČV:\nF. na mieste, ktoré je mimoúrovňovým krížením cestnej komunikácie. Uvedené vyplynulo z doloženej\n\nfotodokumentácie z miesta priestupku zo dňa 16.09.2009, na ktorej je zachytené predmetné motorové\nvozidlo zo založeným blokovacím zariadením na ľavom prednom kolese, ktoré sa nachádza v podjazde.\nPrvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí č. p. ORP-P-592/II-OBCP-2009-M zo dňa 09.12.2009\nvyhodnotil skutok žalobcu ako priestupok, keď skonštatoval, že uvedeným skutkom vodič porušil § 25\nods. 1 písm. g/ s poukazom na § 137 ods. 2 písm. q/ zákona č. 8/2009 a tak naplnil skutkovú podstatu\npriestupku podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch, za čo mu uložil sanckiu\nvo forme pokuty.\nV odvolacom konaní žalovaný prvostupňové správne rozhodnutie svojim rozhodnutím č. p. KRP-P-15/\nDI-DCP-2010 dňa 04.02.2010 potvrdil.\nPodľa § 3 zákona č. 8/2009 účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky\nustanovené v tomto zákone (ods. 1).\nÚčastník cestnej premávky je ďalej povinný:\na) správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej\npremávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému\nstavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam,\nb) poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia,\nc) poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad\nbezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb,\nktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis (ods. 2).\nPodľa § 25 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. vodič nesmie zastaviť a stáť na železničnom priecestí, v\npodjazde a v tuneli a vo vzdialenosti kratšej ako 15 m pred nimi a 15 m za nimi.\nPodľa § 5 ods. 2 vyhl. výstražné značky skupiny A upozorňujú na miesta, kde účastníkovi cestnej\npremávky môže hroziť nebezpečenstvo a kde musí dbať na zvýšenú opatrnosť.\nPodľa § 8 ods. 7 vyhl. dopravnými značkami a dopravnými zariadeniami sa spravidla nevyznačuje zákaz\nalebo príkaz vyplývajúci zo všeobecných ustanovení pravidiel cestnej premávky.\nPodľa § 137 ods. 2 písm. q/ zákona č. 8/2009 Z. z. porušením pravidiel cestnej premávky závažným\nspôsobom je porušenie povinnosti podľa § 3 ods. 3, § 4 ods. 3, § 9 ods. 2 alebo § 25 ods. 1 písm. g/.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a/ až i/ sa dopustí\nporušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu. Podľa odseku\nza priestupok podľa odseku 1 písm. j/ možno uložiť pokutu od 60,- € do 300,- € a zákaz činnosti do\ndvoch rokov.\nOdvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku prvostupňového súdu v intenciách podaného\nodvolania a v nadväznosti na neho aj rozhodnutia žalovaného ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,\ndospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov si pre svoje rozhodnutie vo veci zadovážili dostatok\nskutkových podkladov, na základe ktorých náležite zistili skutkový stav a výkladom relevantných\nzákonných ustanovení dospeli k správnemu právnemu záveru, že konaním žalobcu, tak ako bolo\nkonkretizované v napadnutom rozhodnutí, sa žalobca dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. j/ zákona č. 372/1990 Zb..\n\nŽalobca v konaní nepopieral, že vozidlo zachytené na fotodokumentácii zo dňa 16.09.2009, bolo jeho.\nŽalobca nespochybňoval, že jeho vozidlo stálo na ulici A. Žarnova v Trnave v podjazde - spochybňoval\nlen to, že tento železničný podjazd bol podjazdom označeným príslušnou výstražnou dopravnou značkou\nč. A 24 (v zmysle prílohy č. 1, diel II., časť prvá, článok 1, odsek 26 vyhl.) alebo inou zvislou alebo\nvodorovnou dopravnou značkou, ktorá by oprávnenie žalobcu zastaviť a stáť s vozidlom obmedzila alebo\nvylúčila.\nAko správne poznamenal krajský súd, z fotodokumentácie nebolo možné zistiť, že miesto, kde\nsa motorové vozidlo nachádzalo, by bolo pod železničnou traťou, pretože takto fotodokumentácia\nvystavená nebola. Z uvedeného však v žiadnom prípade nemožno vyvodiť záver, že krajský súd\nuvedené miesto nepovažoval za podjazd, v ktorom platí zákaz státia a zastavenia. Z tohto konštatovania\nkrajského súdu vyplýva len to, že fotodokumentácia nezachytila celý podjazd. Krasjký súd však zároveň\ndodal, že nebol daný dôvod na spochybnenie záveru správnych orgánov o tom, že miesto na ulici A.\nŽarnova v Trnave, kde vozidlo žalobcu stálo, bolo mimoúrovňovým krížením cestnej komunikácie so\nželeznicou. Odvolací súd rovnako tak nespochybňuje záver správnych orgánov o tom, že vozidlo žalobcu\nstálo v podjazde.\nK námietkam žalobcu, že uvedený podjazd nebol nijakým spôsobom označený tak, že by pre neho\nbol zrejmý zákaz státia či zastavenia, odvolací súd poukazuje na znenie § 8 ods. 7. vyhl. v spojení s\n§ 25 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z., z ktorých jednoznačne vyplýva skutočnosť, že v podjazde vodič\nnesmie svoje vozidlo odstaviť, a to vždy, za každých okolností - teda aj v prípade, kedy pred či v\npodjazde nie je osadená dopravná značka zakazujúca státie či zastavenie. Ide totiž o všeobecné pravidlo\ncestnej premávky vyplývajúce z § 25 ods 1 písm. g/ zákona č. 8/2009 Z. z., ktoré má a musí byť\nznáme každému držiteľovi vodičského oprávnenia. Pritom skutočnosť, že sa na danom mieste jedná o\nželezničné priecestie, podjazd či tunel, musí byť účastníkovi cestnej premávky, ktorý riadnym spôsobom\nnadobudol vodičské oprávnenie, zrejmá (už len samotným pohľadom na takýto objekt musí predsa\nkaždý vodič rozoznať, že ide o tunel, či podjazd). Ako uviedol správny orgán, pred vjazdom do podjazdu\nsa dopravné značky „zákaz zastavenia“ neosádzajú a to práve preto, že sa predpokladá, že držiteľ\nvodičského preukazu na vedenie motorových vozidiel pozná všeobecne známu skutočnosť, kedy je\ncestná komunikácia podjazdom. Rovnako tak sa predpokladá, že držiteľ vodičského oprávnenia nielenže\novláda význam dopravnych značiek či značení, ale aj pozná svoje povinnosti účastníka cestnej premávky\nvyplývajúce zo zákona, ktoré je v danej situácii povinný dodržiavať. Preto odvolací súd nepovažoval\nnámietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že uvedené miesto nebolo označené ako podjazd a nebolo tam\nani žiadne značenie, z ktorého pre neho vyplýval zákaz státia či zastavenia, za dôvodnú.\nV súvislosti s namietaným správaním sa príslušníkov PZ treba zdôrazniť, že žalobca mal právo obrátiť\nsa na príslušné orgány so sťažnosťou, pokiaľ správanie príslušníkov PZ nepovažoval za adekvátne. Zo\nspisu nevyplýva, či tak žalobca urobil; vyplýva z neho však to, že policajti konali v súlade so zákonom,\nvyužili oprávnenia zverené im zákonom pri kontrole bezpečenosti a plynulosti cestnej premávky a\nžalobcovi umožnili využiť jeho práva (bolo len na ňom, či tak urobí, alebo nie). Preto sa v tomto svetle\njavia odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a účelové.\nOdvolací súd dospel k záveru, že nemožno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa podrobne zaoberal\nvšetkými žalobnými námietkami a dospel k správnemu názoru, že preskúmavaným rozhodnutím\nžalovaného nedošlo k porušeniu zákona, práv a chránených záujmov žalobcu, pričom svoj právny záver,\ns ktorým sa odvolací súd stotožnil, aj náležitým spôsobom odôvodnil.\nŽalobca neuviedol v odvolaní žiadne iné skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a postupov\nsprávnych orgánov a krajského súdu vyvrátili, jeho odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť\nvecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa § 219 OSP potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c a\n§ 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal. Žalovanému zákon priznanie náhrady trov konania neumožňuje.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/154/2010", "guid": "948756fc-d80d-4c05-a81b-77838f0c7ec0:154b1dd9-fe22-482c-86be-06b059511467", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}