{"guid": "2a04ec70-73d1-4ecb-b42e-051aeed85531:4d7abe06-06e1-4bf3-88e0-7209d419abfb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1010200755.1", "spisova_znacka": "5Sžo/28/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/28/2012 z 27. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2013, sp. zn. 5Sžo/28/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1010200755.1", "identifikacne_cislo": "1010200755", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2013-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/578", "nazov": "zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/578-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d7abe06-06e1-4bf3-88e0-7209d419abfb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1010200755.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010200755.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010200755.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/28/2012\n1010200755\n27. 06. 2013\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2013:1010200755.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a\nčlenov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobkyne Záchrannej\nzdravotnej služby, a. s., so sídlom v Bratislave, Klariská 7, proti žalovanému Ministerstvu zdravotníctva\nSlovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Limbová 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z 18.\njanuára 2010 č. 24597/2009, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k.\n3S/122/2010-73 z 27. marca 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3S/122/2010-73 z 27.\nmarca 2012 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\nRozsudkom z 27. marca 2012 č. k. 3S/122/2010-73 Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) zrušil\npodľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) napadnuté rozhodnutia\nžalovaného a uložil mu povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 371,86 eura k\nrukám jej právneho zástupcu. Týmto zrušeným rozhodnutím Minister zdravotníctva Slovenskej republiky\nako druhostupňový správny orgán zamietol rozklad žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o\nvylúčení žalobcu z výberového konania na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej\nzdravotnej služby na sídla staníc záchrannej zdravotnej služby.\nKrajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z hľadiska jeho súladnosti v prvom rade s Ústavou\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“; čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 13 ods. 1 písm. a/), zákonom č.\n578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských\norganizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „ZoPZS“ alebo „zákon o poskytovateľoch“; § 12 ods. 4, § 13 ods. 1, § 13 ods. 4 a 5, § 13 ods.\n7 a 8, § 14 ods. 1 a 4, § 14 ods. 8 až 11, § 92), zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konania (správny\nporiadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“, § 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 47 ods. 3,\n§ 61 ods. 1) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci a zároveň je v naznačenom smere nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\nPre posúdenie ústavnosti a zákonnosti postupu žalovaného vo výberovom konaní považoval krajský\nsúd za potrebné vyjadriť sa k povahe Podmienok na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej\nslužby z júla 2009 (ďalej aj „Podmienky“), ktorá determinuje predpoklady pre prijatie takéhoto dokumentu\na podmieňuje zákonnosť práv a povinností založených na jeho základe. Nemal pochybnosti o tom, že\nPodmienky sú správnym aktom, ktorý vydal žalovaný v rámci uskutočňovania štátnej správy v súvislosti\ns vydávaním povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Tento správny akt\n\nmal právotvorné účinky na právne pomery subjektov, ktorým bol určený, keďže sa ním zakladali, menili,\nresp. rušili práva a povinnosti účastníkov výberového konania.\nDospel k záveru, že Podmienky sú svojou povahou normatívnym správnym aktom (podzákonným\npredpisom), za ktorý sa vo všeobecnosti považuje právny akt orgánu štátnej správy, ktorý obsahuje\nzáväzné pravidlá správania - právne normy vzťahujúce sa na celú skupinu prípadov rovnakého druhu\na neurčitého počtu. Vzhľadom na to, že išlo o normatívny správny akt pôsobiaci v externej sfére štátnej\nsprávy, keďže reguloval správanie bližšie neurčených účastníkov výberového konania, ktorí neboli vo\nvzťahu podriadenosti k žalovanému ako k autorovi tejto normy, považoval krajský súd Podmienky za\nnormatívny správny akt so všeobecnou záväznosťou. Nestotožnil sa teda s názorom žalovaného, že\nišlo o internú smernicu (inštrukciu), ktorá by zaväzovala len výberovú komisiu, resp. iné žalovanému\npodriadené zložky štátnej správy, pretože - ako to nakoniec uznáva aj žalovaný - Podmienky zasahovali\ndo právneho postavenia mimo sféru štátnej správy stojacich subjektov - účastníkov výberového konania\n(vrátane žalobcu), ktorého nemožno považovať za žalovanému podriadenú osobu.\nUviedol, že Predpokladom vydania každého všeobecne záväzného normatívneho správneho aktu je\nzákonný podklad, existencia zákonnej normy, ktorá splnomocňuje konkrétny orgán štátnej správy,\naby v rámci daného splnomocnenia vykonal zákonný predpis, konkretizoval jeho ustanovenia resp.\npodrobnejšie vymedzil napr. okruh subjektov, na ktorých sa dané pravidlo správania vzťahuje,\nkonkretizoval práva a povinnosti adresátov normy, spôsoby ich uplatnenia, postup orgánov pri výkone\nzákona atď..\nZ uvedených dôvodov krajský súd považoval za nevyhnutné skonštatovať, že nakoľko ZoPZS\nreglementujúci vydávanie povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby v\nžiadnom zo svojich ustanovení nesplnomocnil žalovaného na vydanie Podmienok ani na iný spôsob\nvykonania tohto zákona formou podzákonného predpisu, chýba vydaným Podmienkam zákonná opora,\na to minimálne v tom rozsahu, v akom Podmienky určujú práva a povinnosti účastníkov výberového\nkonania nad rámec uvedeného zákona. Krajský súd je toho názoru, že pokiaľ žalovaný mal v úmysle\nvykonať ZoPZS v časti týkajúcej sa vydávania povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej\nzdravotnej služby, konkretizovať postup správneho orgánu i účastníkov výberového konania, bolo v\nsúlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy potrebné a žiaduce, aby ho na vydaniu takéhoto normatívneho\nsprávneho aktu zákon splnomocnil a vytvoril mu tak zákonný rámec pre podzákonnú reguláciu.\nKrajský súd je toho názoru, že pokiaľ žalovaný vo výberovom konaní postupoval podľa Podmienok,\nposudzoval na ich základe práva a povinnosti jeho účastníkov tvrdiac, že ide len o interný normatívny\nakt so záväznosťou len pre správny orgán, posúdil z tohto hľadiska vec po právnej stránke nesprávne.\nPreto krajský súd skonštatoval rozpor so zákonom v postupe žalovaného, keď žalobcu vylúčil z\nvýberového konania a jeho žiadosť zamietol z dôvodu nesplnenia podmienky pre vydanie povolenia\nna prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby stanovenej v časti A bod 3 a bod 4\nPodmienok, ktorý spočíval v tom, že nepredložil potvrdenia príslušnej zdravotnej asociálnej poisťovni.\nSúd sa stotožnil s jeho argumentáciou v žalobe, že ZoPZS neukladá žiadateľovi o vydanie povolenia\npredloženie takejto listiny ako podmienky pre účasť vo výberovom konaní. Keďže žalovaný opieral takúto\npožiadavku výlučne o Podmienky, nemal jeho postup zákonnú oporu, a preto aj vylúčenie žalobcu a\nzamietnutie jeho žiadostí nebolo v súlade s § 14 ods. 8 ZoPZS, ktorý takýto následok s nesplnením\nvyššie uvedenej požiadavky nespája.\nKrajský súd zdôraznil, že na konanie a rozhodovanie o žiadostiach na vydanie povolení na\nprevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby sa vzťahujú ustanovenia správneho poriadku,\npokiaľ ZoPZS neustanovuje inak. Z uplatňovania právneho režimu správneho poriadku vyplýva pre\nžalovaného povinnosť postupovať v uvedenom konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, dať\nim vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu\nrozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Pre žalovaného takisto platí povinnosť svoje rozhodnutie o každej\nžiadosti na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby riadne\nodôvodniť, teda uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol správny\norgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na\nzáklade ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich\nvyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Tieto zákonné požiadavky na odôvodnenie rozhodnutí platia bez\n\nohľadu na to, že žalovaný bol pri rozhodovaní o žiadostiach účastníkov viazaný výsledkom výberového\nkonania.\nPokiaľ ide o námietku žalobkyne týkajúcu sa porušenia zásady objektivity a § 9 ods. 2 správneho\nporiadku, ku ktorému malo dôjsť tým, že tak o žiadosti žalobkyne na prvom stupni, ako aj o podanom\nrozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu, rozhodia tá istá osoba (minister zdravotníctva), bol krajský\nsúd toho názoru, že v tomto smere bol postup žalovaného v súlade so zákonom. Poukázal na to,\nže orgánom príslušným na rozhodovanie o žiadostiach o povolenie na prevádzkovanie ambulancie\nzáchrannej zdravotnej služby je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)\nako ústredný orgán štátnej správy, ktorého rozhodnutia podpisuje minister stojaci na čele tohto orgánu.\nV súlade s § 61 ods. 1, 2 správneho poriadku možno proti rozhodnutiu žalovaného ako ústredného\norgánu štátnej správy vydanému v prvom stupni podať na tomto orgáne v lehote 15 dní odo dňa\noznámenia rozhodnutia rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy, t. j.\nminister zdravotníctva na základe návrhu ním ustanovenej poradnej rozkladovej komisie.\nK námietke žalobkyne, že za účelom udelenia povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej\nzdravotnej služby v určitom stredisku prebiehalo jedno správne konanie s viacerými účastníkmi konania,\nkrajský súd uviedol, že pretože každý uchádzač podáva vlastnú žiadosť o vydanie povolenia, o\nžiadosti každého uchádzača vydáva žalovaný samostatné rozhodnutie, ktorým zakladá, mení alebo ruší\noprávnenia a povinnosti len toho ktorého uchádzača. V konaní o žiadosti jedného uchádzača správny\norgán teda nerozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach iného uchádzača\na takéto rozhodnutie sa ani práv, právom chránených záujmov alebo povinností iného uchádzača priamo\nnedotýka, resp. nemôže dotýkať.\nO trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnej žalobkyni\npriznal právo na náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva, zodpovedajúcich úkonom\nvyplývajúcich zo súdneho spisu, uplatnených v súlade s príslušnými ustanoveniami OSP a vyhláškou\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“), priznané trovy konania\npozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu v sume 66 a z trov právneho zastúpenia, ktoré\ntvorí tarifná odmena, paušálna náhrada a daň z pridanej hodnoty, nakoľko právny zástupca žalobcov\npreukázal, že je platiteľom DPH.\nProti tomuto rozsudku podal v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP s v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP odvolanie žalovaný, žiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, prípadne, aby rozsudok\nkrajského súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.\nŽalovaný opätovne poukazuje na písomné vyjadrenia k žalobe vypracované pod číslom 13579-2/2010OP zo 14. mája 2010 a 13579-3/2010, ktoré boli Krajskému súdu v Bratislave doručené 14. mája 2010\na 11. júna 2010, v ktorých bolo zaujaté stanovisko k všetkým vecným dôvodom uvádzaným v žalobe a\nktorých sa žalovaný naďalej pridržiava.\nPodľa žalovaného krajský súd nesprávne právne posúdil vec, a to z viacerých dôvodov, keď v rozpore\ns § 247 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého v správnom súdnictve súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia\npostupu správneho orgánu, nie ústavnosť pri rozhodovaní o žalobách proti rozhodnutiam a postupom\nsprávnych orgánov. Krajský súd napriek tomu preskúmaval aj ústavnosť postupu žalovaného, ako\nto vyplýva z jeho rozsudku na str. 11 uvádza: „Pre posúdenie zákonnosti a ústavnosti postupu\nžalovaného...“\nNamietal konštatovanie krajského súdu o nesprávnom právnom posúdení veci, keď žalovaný vo\nvýberovom konaní postupoval podľa Podmienok a posudzoval na ich základe práva a povinnosti\núčastníkov výberového konania. S Podmienkami výberového konania bol žalobkyňa oboznámená\npredtým, než začal samotný priebeh výberového konania, teda proces hodnotenia splnenia podmienok\nvýberového konania na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Bod 6 citovaných\npodmienok ustanovuje: „predložením svojej žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií\nzáchrannej zdravotnej služby účastník výberového konania v plnom rozsahu a bez obmedzenia\nakceptuje všetky podmienky a požiadavky výberového konania, vrátane všetkých častí obsiahnutých v\n\ntýchto Podmienkach výberového konania a v uverejnenom Vyhlásení výberového konania, ako výlučné\npodmienky Ministerstva zdravotníctva SR ako vyhlasovateľa predmetného výberového konania, čo\nuvedie dočasného vyhlásenia, ktoré musí byť podpísané štatutárom účastníka výberového konania s\núradné overeným podpisom.“ .\nPoukázal na to, že í tu stav právnej istoty, ktorý by sa narušil v prípade spochybnenia zákonnosti\npodmienok výberového konania po tom ako nadobudli právoplatnosť rozhodnutia o vyhovení,\nzamietnutí, resp. vylúčení z výberového konania o povolenie na prevádzkovanie ambulancií záchrannej\nzdravotnej služby. Právna istota jedným z princípov materiálneho právneho štátu. V konečnom dôsledku\nby to viedlo k narušeniu kontinuity poskytovania zdravotnej starostlivosti. Na základe rozhodnutí o\npovolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby prevádzkovatelia nadobudli práva\ndobromyseľne, a teda im prislúchajú povinnosti vyplývajúce z príslušných právnych predpisov - najmä\nzákona o poskytovateľoch, zároveň vykonávajú aj svoje práva v súvislosti; výkonom poskytovania\nzdravotnej starostlivosti. V prípade, že žalobcovia podmienky považovali za nezákonné, alebo nad\nrámec zákona o poskytovateľoch, mali ich napadnúť hneď po tom ako s nimi boli oboznámení, teda po ich\nprevzatí na sekretariáte vedúceho služobného úradu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.\nZároveň žalovaný zdôraznil, že hodnotenie robila výberová komisia a až následne na základe\nhodnotiacej správy, ktorá tvorila podklad na konanie vydanie povolenia - rozhodnutí na prevádzkovanie\nambulancií záchrannej zdravotnej služby žalovaný vydal žalobkyni napadnuté rozhodnutia. Keďže\nžalobkyňa v danom prípade nedoložila potvrdenia zdravotných poisťovní a potvrdenie sociálnej\npoisťovne bola vylúčená z výberového konania komisiou, teda žalobkyňa neúspešne absolvovala\nvýberové konanie ako jednu z podmienok stanovenú § 12 ods. 4 písm. b/zákona o poskytovateľoch.\nPreto podľa názoru ministerstva nie je správny záver súdu, že správny orgán posúdil vec po právnej\nstránke nesprávne.\nŽalovaný bol toho názoru, že správny orgán aplikuje na daný skutkový stav aktuálny právny predpis.\nČiže koná a rozhoduje na základe takého právneho stavu aký je, a nie, aký by mal byť. Podľa § 3 ods.\nsprávneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi\n(zásada zákonnosti konania). Poukázal na čl. 123 ústavy, v zmysle ktorého ministerstvá a iné orgány\nštátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy,\nak sú na to splnomocnené zákonom. Tieto všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom,\nktorý ustanoví zákon. Zákon o poskytovateľoch takéto splnomocnenie v súvislosti s výberovým konaním\nneustanovuje. Vo vzťahu k všetkým účastníkom konania zúčastneným výberového konania nie v zmysle\nzákona o poskytovateľoch právne možné z hľadiska princípu právnej istoty opätovne určovať podmienky\nvýberového konania, to je podľa ministerstva v rozpore s ústavou.\nPodľa žalovaného nie je možné zákonom regulovať všetky situácie, ktoré môžu nastať pri uplatňovaní\nprávnej úpravy. V zmysle § 14 ods. 11 zákona o poskytovateľoch ministerstvo zdravotníctva je pri\nvydávaní povolení na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby viazané výsledkom\nvýberového konania. Teda z toho vyplýva, že ide o strohosť právnej úpravy. Preto aby výberové\nkonanie bolo transparentné a boli vybraní najlepší uchádzači v konečnom dôsledku, aby boli výsledky\nvýberového konania objektívne, a tým nespochybniteľné ako podklad pre vydané rozhodnutia o\nvyhovení, zamietnutí a vylúčení žiadostí o vydaní povolenia na prevádzkovanie záchrannej zdravotnej\nslužby ministerstvo vydalo tieto podmienky. V podstate kritéria stanovené v Podmienkach vysvetľujú a\nuplatňujú zákon o poskytovateľoch voči všetkým účastníkom konania zachovanie rovnakého postupu v\nsúvislosti s výberovým konaním.\nNamietol nesprávnosť právneho záveru krajského súdu, že zákon č. 578/2004 Z. z. neukladá žiadateľovi\no vydanie povolenia predloženie potvrdenia zdravotných poisťovní a potvrdenie sociálnej poisťovne\ntýkajúce sa nedoplatkov poistného, ktoré sa vymáhajú výkonom rozhodnutia ako podmienky pre účasť\nvo výberovom konaní. Podľa jeho názoru je konštatovanie krajského súdu, že „pokiaľ žalovaný opieral\ntakúto požiadavku výlučne o podmienky výberového konania, nemal jeho postup zákonnú oporu a preto\naj vylúčenie žalobcu a zamietnutie jeho žiadosti nebolo v súlade s § 14 ods. 8 zákona č. 578/2004\nZ. z., ktorý takýto následok s nesplnením vyššie uvedenej požiadavky nespája,“ vecne nesprávne a\nzmätočné. Opätovne žalovaný namietol, že žalobkyňa nespochybnila obsah podmienok výberového\nkonania pred vydaním napadnutých rozhodnutí. Zároveň tým, že nedoložil vyššie uvedené potvrdenia\nžalobca neúspešne absolvoval výberové konanie ako jednu z podmienok stanovenú § 12 ods. 4 písm. b/\n\nzákona o poskytovateľoch. Teda nesplnil jednu z podmienok ustanovenú zákonom o poskytovateľoch,\npreto na základe hodnotiacej správy komisie ministerstvo rozhodlo o vylúčení žalobcu.\nNesprávny je tiež, podľa žalovaného, záver krajského súdu o tom, že žalovaný nepostupoval pred\nvydaním napadnutých rozhodnutí v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, najmä nedal možnosť vyjadriť\nsa k podkladom rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného zákon o poskytovateľoch v § 14 ods. 8 jasne\nuvádza, že ministerstvo vylúči účastníka z výberového konania, ak komisia oznámi ministerstvu, že\núčastník konania nespĺňa podmienky na vydanie povolenia. Podkladom bola aj záverečná správa\nkomisie a v zmysle Podmienok, ktoré boli známe žalobcovi pred podaním žiadosti o vydanie povolenia\nnie je možné proti výsledkom výberového konania podať žiadosť o nápravu. Teda žalovaný nemohol\nprehodnocovať záver komisie.\nNamietol tiež záver krajského súdu, že rozhodnutia vo veci vylúčenia žalobkyne nie sú riadne\nodôvodnené v zmysle správneho poriadku, a teda sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\nŽalovaný poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie vydal v súlade s § 12 a § 14 zákona o\nposkytovateľoch, svoje rozhodnutie dostatočne podporil argumentáciou obsiahnutou v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia. Navyše, podľa názoru žalovaného v danej veci v zmysle vyššie citovaných\n§ 12, 14 zákona o poskytovateľoch nové konanie z týchto súdom uvedených dôvodov nebude mať\nvo vzťahu ku skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre\nžalobcov. Jednak z dôvodu vyššie citovanou zákonnou úpravou viazanosti výsledkom výberového\nkonania, ako aj to, že žalovaný nemôže nahradiť v novom konaní výsledok výberovej komisie. Podstatné\nskutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre posúdenie veci sú nezmenené a za daného právneho stavu nie je\nmožné stanoviť nové postupy výberového konania a následného vydania povolenia na prevádzkovanie\nzáchrannej zdravotnej služby. Zároveň podľa § 15 ods. 2 zákona o poskytovateľoch povolenie sa vydáva\nna neurčitú dobu okrem povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, ktoré\nsa vydáva na štyri roky. Teda opätovne ministerstvo poukazuje na právnu istotu tých účastníkov konania,\nktorí boli úspešní a bolo im vydané povolenie na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej\nslužby.\nNa záver žalovaný zdôraznil, že v prejednávanej veci správne orgány riadne zistili skutkový stav a\nsprávne aplikovali právne normy. Naopak, rozsudok krajského súdu vykazuje vadu podľa § 221 ods.\n1 písm. h/ OSP spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení veci tým, že súd nepoužil správne\nustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.\nŽalobkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila, hoci mu odvolanie žalovaného bolo za týmto\núčelom riadne doručené.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá\nOSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156\nods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že\nodvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP).\nSúdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\n\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo\nv správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť\nrozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu\na vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude\núčastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nKeďže súd nie je oprávnený rozhodnúť vo veci samej, je pre posúdenie veci rozhodujúci právny\n(ale aj skutkový) stav v čase rozhodovania správneho orgánu (§ 250i ods. 1 veta prvá OSP).\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nPodľa čl. 1 ods. 1 ústavy, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa\nna nijakú ideológiu ani náboženstvo.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 2 ods. 3 ústavy, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby\nkonal niečo, čo zákon neukladá.\nPodľa čl. 123 ústavy, ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu\nvydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Tieto všeobecne\nzáväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa § 12 ods. 1 ZoPZS, ministerstvo zdravotníctva alebo samosprávny kraj (ďalej len „orgán príslušný\nna vydanie povolenia“) vydá povolenie fyzickej osobe a právnickej osobe, ak spĺňajú podmienky\nustanovené týmto zákonom.\nPodľa § 12 ods. 4 ZoPZS, ministerstvo zdravotníctva vydá povolenie na prevádzkovanie ambulancie\nzáchrannej zdravotnej služby (§ 11 ods. 1 písm. a/) fyzickej osobe, ak spĺňa podmienky ustanovené v\nodseku 2 písm. a/ a právnickej osobe, ak spĺňa podmienky ustanovené v odseku 3 písm. a/ a:\na/ je materiálne alebo finančne zabezpečená na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej\nslužby,\nb/ úspešne absolvuje výberové konanie (§ 14).\nPodľa § 12 ods. 5 ZoPZS, podmienkou na vydanie povolenia podľa odsekov 2 až 4 je aj dôveryhodnosť.\nPodľa § 12 ods. 6 ZoPZS, dôveryhodná na účely vydania povolenia je fyzická osoba a právnická\nosoba, ktorá dva roky pred podaním žiadosti o vydanie povolenia nemala zrušené povolenie z dôvodov\nustanovených v § 19 ods. 1 písm. c/ a d/.\n\nPodľa § 12 ods. 7 ZoPZS, podmienky na vydanie povolenia podľa odsekov 2, 3 a odseku 4 písm. a/\nmusia byť splnené po celý čas platnosti povolenia.\nPodľa § 12 ods. 8 ZoPZS, ak žiadateľ o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej\nzdravotnej služby [§ 11 ods. 1 písm. a/] nespĺňa podmienky podľa odseku 4, ministerstvo zdravotníctva\nrozhodne o zamietnutí žiadosti podľa § 14 ods. 8 a 11.\nPodľa § 13 ods. 4 ZoPZS, právnická osoba v žiadosti uvedie:\na/ obchodné meno, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo, ak už bolo pridelené, meno, priezvisko a\nmiesto trvalého pobytu osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom,\nb/ meno, priezvisko, dátum narodenia a údaj o štátnom občianstve odborného zástupcu,\nc/ miesto trvalého pobytu odborného zástupcu; ak je miesto trvalého pobytu mimo územia Slovenskej\nrepubliky, aj miesto prechodného pobytu na území Slovenskej republiky,\nd/ druh zdravotníckeho zariadenia a jeho odborné zameranie,\ne/ miesto prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia,\nf/ sídlo stanice záchrannej zdravotnej služby podľa osobitného predpisu, ak ide o žiadateľa o povolenie\nna prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby.\nPodľa § 13 ods. 5 ZoPZS, k žiadosti podľa odseku 4 právnická osoba doloží:\na/ doklad o založení právnickej osoby a ak ide o právnickú osobu, ktorá je zapísaná do obchodného\nregistra, aj výpis z obchodného registra,\nb/ právoplatné rozhodnutie o vydaní licencie na výkon činnosti odborného zástupcu,\nc/ doklad o vlastníctve alebo zmluvu o nájme priestorov, v ktorých sa bude zdravotná starostlivosť\nposkytovať,\nd/ rozhodnutie príslušného orgánu verejného zdravotníctva o návrhu na uvedenie priestorov do\nprevádzky,\ne/ čestné vyhlásenie, že v období dvoch rokov pred podaním žiadosti nemala zrušené povolenie z\ndôvodov ustanovených v § 19 ods. 1 písm. c/, d/ alebo e/ a že údaje uvedené v žiadosti a predložené\nlistiny sú pravdivé.\nPodľa § 13 ods. 6 ZoPZS, miestom prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia [ods. 2 písm. d/ a ods. 4\npísm. e/] žiadateľa o povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby [§ 11 ods.\n1 písm. a/] sa rozumie zásahové územie podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 13 ods. 7 ZoPZS, ustanovenia odseku 3 písm. b/ a c/ a ods. 5 písm. c/ a d/ sa nevzťahujú na\nžiadateľa o povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby [§ 11 ods. 1 písm. a/].\nPodľa § 13 ods. 8 ZoPZS, k žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej\nzdravotnej služby žiadateľ o povolenie doloží aj:\na/ doklad o vlastníctve ambulancie záchrannej zdravotnej služby alebo zmluvu o nájme, podľa ktorej\nsa prenájom končí prevodom ambulancie záchrannej zdravotnej služby do vlastníctva žiadateľa o\npovolenie,\n\nb/ zmluvu o budúcej kúpe alebo inom prevode ambulancie záchrannej zdravotnej služby do vlastníctva\nžiadateľa o povolenie,\nc/ doklad o vinkulácii peňažných prostriedkov v peňažnom ústave Slovenskej republiky vo výške\nzodpovedajúcej požiadavkám na zabezpečenie záchrannej zdravotnej služby v zásahovom území podľa\nosobitného predpisu; takýto doklad sa nevyžaduje, ak počet ambulancií podľa písmena a/ zodpovedá\npožiadavkám na zabezpečenie záchrannej zdravotnej služby v zásahovom území podľa osobitného\npredpisu,\nd/ doklad o odbornej spôsobilosti leteckého personálu a doklad Leteckého úradu Slovenskej republiky o\nletovej spôsobilosti lietadla podľa osobitného predpisu, ak ide o žiadosť o povolenie na prevádzkovanie\nambulancie vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby.\nPodľa § 14 ods. 1 ZoPZS, výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie\nzáchrannej zdravotnej služby [§ 11 ods. 1 písm. a/] uskutočňuje ministerstvo zdravotníctva.\nPodľa § 14 ods. 2 ZoPZS, účastníkmi výberového konania sú žiadatelia o povolenie na prevádzkovanie\nambulancie záchrannej zdravotnej služby, ktorí podali žiadosť v lehote vyhlásenej ministerstvom\nzdravotníctva a spĺňajú ustanovené podmienky [§ 12 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ a ods. 4 písm. a/].\nPodľa § 14 ods. 3 ZoPZS, lehotu na podanie žiadosti o vydanie povolenia podľa odseku 1 a termín\nvýberového konania uverejňuje ministerstvo zdravotníctva najmenej v jednom denníku s celoštátnou\npôsobnosťou; lehota nesmie byť kratšia ako dva mesiace.\nPodľa § 14 ods. 4 ZoPZS, na vyhodnotenie žiadosti zriaďuje ministerstvo zdravotníctva komisiu, ktorá\nmá najmenej troch členov. Ak ide o vyhodnotenie žiadosti o povolenie na prevádzkovanie ambulancie\nvrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby, členom komisie musí byť aj zástupca Leteckého úradu\nSlovenskej republiky.\nPodľa § 14 ods. 8 ZoPZS, komisia vyhodnotí žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie\nzáchrannej zdravotnej služby. Ak komisia zistí, že účastník výberového konania nespĺňa podmienky\nna vydanie povolenia alebo v žiadosti o vydanie povolenia uviedol nepravdivé údaje alebo predložil\nneplatné listiny, oznámi to ministerstvu zdravotníctva; ministerstvo zdravotníctva ho bezodkladne vylúči\nz výberového konania a zamietne jeho žiadosť o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie\nzáchrannej zdravotnej služby.\nPodľa § 14 ods. 9 ZoPZS, kritériá hodnotenia žiadostí podľa odseku 8 sú:\na/ personálne zabezpečenie prevádzkovania ambulancie záchrannej zdravotnej služby,\nb/ materiálno-technické vybavenie ambulancie záchrannej zdravotnej služby,\nc/ výška peňažných prostriedkov vinkulovaných v peňažnom ústave Slovenskej republiky, ak sa ich\nvinkulácia vyžaduje [§ 13 ods. 8 písm. c/].\nPodľa § 14 ods. 10 ZoPZS, komisia určí pre sídlo stanice záchrannej zdravotnej služby účastníka\nvýberového konania, ktorý najlepšie spĺňa kritériá podľa odseku 9 písm. a/ až c/; taký účastník\nvýberového konania sa môže určiť aj pre viac sídiel staníc záchrannej zdravotnej služby, ak sa\nuviedli v žiadosti o vydanie povolenia. O výsledku výberového konania komisia vyhotoví správu, ktorá\nspolu s ostatnou dokumentáciou je súčasťou spisu a podkladom na konanie o vydanie povolenia na\nprevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby.\n\nPodľa § 14 ods. 11 ZoPZS, ministerstvo zdravotníctva je pri vydávaní povolení na prevádzkovanie\nambulancie záchrannej zdravotnej služby viazané výsledkom výberového konania; po vydaní povolení\nministerstvo zdravotníctva zamietne žiadosti o vydanie povolenia ostatných žiadateľov.\nNajvyšší súd z obsahu pripojených spisov zistil, že 12. júla 2009 vyhlásil žalovaný výberové konanie\nna vydanie povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby na vopred stanovené\nsídla. Lehotu na podanie žiadosti a termín výberového konania žalovaný uverejnil v zmysle § 14 ods.\n3 ZoPZS na svojej internetovej stránke ako aj v Hospodárskych novinách 12. mája 2009, čím bola\nsplnená dvojmesačná lehota stanovená v § 14 ods. 3 ZoPZS. V júli 2009 vydal žalovaný aj Podmienky\nvýberového konania na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby,\nv ktorých vymedzil požiadavky a kritériá pre podávanie žiadostí o vydanie povolenia na prevádzkovanie\nambulancie záchrannej zdravotnej služby.\nRozhodnutím zo 04. novembra 2009, č 22812/2009 - OP ministerstvo vylúčilo žalobkyňu z výberového\nkonania o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby a jej žiadosti\nzamietol. O rozklade žalobkyne proti prvostupňovým rozhodnutiu rozhodol minister zdravotníctva\nnapadnutým rozhodnutím tak, že rozklad zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutia potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zisteného\nskutkového stavu veci, po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom\nspisového materiálu vychádzajúc z ustanovení § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych\nzáverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. S týmto odôvodnením sa najvyšší súd v\nzásade stotožňuje, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne a aby nadbytočne\nneopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu\nna zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní dopĺňa\nnasledovné:\nK námietke žalovaného, že krajský súd prekročil medze § 247 ods. 1 OSP tým, že preskúmaval\n„zákonnosť a ústavnosť“ napadnutého rozhodnutia a v tejto súvislosti aj Podmienok, najvyšší súd\npovažuje za nevyhnutné podotknúť, že Ústava Slovenskej republiky ako základný zákon štátu je\nsúčasťou právneho poriadku štátu. Hoci sa od „bežných“ zákonov odlišuje svojím obsahom, formou a\nprávnou silou, je jedným zo zákonov Slovenskej republiky. Čo do obsahu, ústava zakotvuje základy\nspoločensko-hospodárskeho zriadenia a organizácie štátnej moci, základné práva a povinnosti občanov\na princípy zákonodarnej činnosti. Ostatné otázke ponecháva na úpravu bežnej zákonodarnej činnosti.\nZvláštna právna sila vyplýva z požiadavky zložitejšieho zákonodarného procesu pre tvorbu, zmenu alebo\nzrušenie ústavy, pričom po dobu svojej účinnosti má ústava vyššiu právnu moc než obyčajné zákony,\nktoré s ňou musia byť v súlade.\nPreto posúdenie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súdom v správnom súdnictve\nnevyhnutne zahŕňa aj preskúmavania súladu napadnutého rozhodnutia správneho orgánu s ústavou,\nktorá ako základný zákon štátu predstavuje nielen súbor právnych noriem, ktoré upravujú fungovanie\nštátu, ale je tiež normatívom pre výklad právnych predpisov, a to spôsobom, ktorý nie je v rozpore so\nžiadnym jej ustanovením. Uniklo zrejme pozornosti žalovaného, že rozhodnutie alebo postup správneho\norgánu, ktorý je v rozpore so zákonom je zároveň porušením práv garantovaných ústavou. Použitie\nargumentu a minus ad maiore v prejednávanej veci nutne vedie k záveru, že konštatovaná nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia z dôvodu vyžadovania povinností upravených v Podmienkach zakladá jeho\nrozpor s ústavou (čl. 2 ods. 3).\nŽalovaný v odvolaní argumentoval súhlasom žalobkyne s Podmienkami, skutočnosťou, že s nimi boli\noboznámení skôr ako boli vydané napadnuté rozhodnutia a nemožnosťou preskúmať Podmienky ex\npost z dôvodu právnej istoty ostatných účastníkov výberového konania.\n\nNajvyšší súd má za to, že tieto tvrdenia je potrebné odmietnuť ako irelevantné. Záujemca o udelenie\npovolenia v zásade nemá inú možnosť, než pri podaní akceptovať podmienky ustanovené žalovaným,\nčo však nemá vplyv na ich zákonnosť. Tá je totiž objektívnou kategóriou, v tomto prípade vymedzenou v\nčl. 2 ods. 2 a 3 ústavy. Podmienky v konečnom dôsledku majú povahu všeobecne záväzného právneho\npredpisu vo vzťahu k žiadateľom o povolenie, neboli však vydané na základe zákonov a v ich medziach a\nžalovaný nebol na ich vydanie splnomocnený zákonom a, čo je podstatnejšie, povinnosti, ktoré ukladajú\nfyzickým a právnickým osobám nerešpektujú limitu ustanovenú v čl. 2 ods. 3 ústavy. Ich ustanovenia\nnie sú a nemôžu byť relevantné pre posudzovanie naplnenia zákonných predpokladov pre udelenie\npovolenia podľa ZoPZS a samotný akt oboznámenia sa s nimi, či ich prípadná akceptácia na situácii\nnič nemenia.\nUskutočnením výberového konania na základe Podmienok (rovnako obsah príloh k žiadostiam ako\naj ich hodnotenie) a vydaním napadnutých rozhodnutí možno prijať záver o negatívnom zásahu do\nsubjektívnych práv žalobcov. Pokiaľ žalovaný dôvodil ochranou právnej istoty ostatných účastníkov\nvýberového konania, je potrebné poukázať a čl. 1 ods. 1 ústavy, z ktorého vyplýva oprávnená dôvera\nsubjektov práva, teda aj žalobcov, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných\nprávnych predpisov. Nemôže sa žalovaný dovolávať princípu právnej istoty iných osôb, keď vlastným\nkonaním tento nerešpektoval. Súhlas žalobkyne s postupom žalovaného pred vydaním napadnutých\nrozhodnutí nezbavuje orgán štátnej správy záväzku konať v súlade so zásadami právneho štátu a\nzákonnosti. Túto povinnosť nemôže negovať vyžiadaním súhlasu dotknutých osôb.\nNajvyšší súd sa nemohol stotožniť ani s názorom žalovaného, že vydané Podmienky nie sú normatívnym\nprávnym aktom, ale internou normatívnou inštrukciou. Interná normatívna inštrukcia ako jedna z foriem\nčinnosti verejnej správy pôsobí len dovnútra organizácie a je záväzná vo vzťahoch subordinácie,\nnadriadenosti a podriadenosti. Podmienky obsahovali ustanovenia, ktoré upravovali správanie subjektov\nmimo sféru organizačnej štruktúry žalovaného. Preto nemožno tento akt hodnotiť ako interný prípadne\ninterne záväzný, keď zo skutkového stavu nepochybne vyplýva opak.\nPokiaľ žalovaný v súvislosti s § 14 ods. 1 ZoPZS dospel k záveru, že z rozširujúceho výkladu\ntohto ustanovenia vyplýva, že bol oprávnený vydať Podmienky, najvyšší súd považuje za potrebné\nzdôrazniť, že jednak pre takýto výsledok rozširujúceho výkladu neposkytol žalovaný žiaden argument,\nnavyše rozširujúci výklad je možné použiť pri odstraňovaní sémantických nejasností, nie pri dotváraní\npráva. Z toho, že právny predpis neupravuje možnosť upraviť podrobnosti týkajúce sa účasti\nvo výberovom konaní, nemožno bez ďalšieho vyvodiť vôľu zákonodarcu, aby žalovaný upravoval\npodmienky výberového konania vlastnou normatívnou činnosťou.\nJe nevyhnutným záver, že pokiaľ by žalovaný v súvislosti s výberovým konaním podľa ZoPZS normatívny\nakt vydať mohol, zákonodarca by pre vyjadrenie tohto oprávnenia zvolil iné jazykové prostriedky a\nneformuloval by ho tak všeobecne. Je potrebné mať na zreteli aj čl. 123 ústavy a priznávať orgánom\nverejnej moci toto oprávnenie len na základe výslovného zákonného zmocnenia. Opačný postup, ktorý\nžalovaný zvolil, nemožno považovať, v záujme zachovania podmienok právneho štátu a právnej istoty\nadresátov takýchto podzákonných noriem, a nakoniec aj orgánov verejnej moci, za žiaduci.\nLen pre úplnosť najvyšší súd dodáva, že až na základe novely ZoPZS účinnej od 01. apríla 2013\nmôže žalovaný vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o náležitostiach\na hodnotení žiadostí o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby\n(§ 13 ods. 13 ZoPZS v znení účinnom od 01. apríla 2013).\nSkutočnosť, že žalovaný založil svoj záver o nesplnení zákonných požiadaviek pre účasť na výberovom\nkonaní o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby na nenaplnení\npožiadaviek ustanovených v Podmienkach, ktoré ako správne uzavrel už krajský súd nie sú právnym\npredpisom spôsobilým záväzne a ústavne súladne ukladať povinnosti a klásť požiadavky vo vzťahu\nk právnickým a fyzickým osobám, sama osebe je viac než dostatočným dôvodom nezákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia.\n\nOstatné námietky a argumenty žalovaného, či už vo vzťahu k oboznámenosti žalobkyne Podmienkami,\nrovnakých šancí účastníkov výberového konania, alebo už vydaných rozhodnutí týkajúcich sa iných\nsubjektov, prípadne aj iných výberových konaní, nie sú nijako spôsobilé zhojiť toto pochybenie v konaní\nvedenom žalovaným. Rovnako je bez relevancie tvrdenie žalovaného, že bol viazaný záverom komisie\no tom, že žalobca nesplnil zákonné požiadavky (§ 14 ods. 8 ZoPZS).\nS poukazom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší súd uzavrel, že námietky žalovaného neboli\nspôsobilé spochybniť právny záver, ku ktorému dospel krajský súd ako súd prvého stupňa, a preto\nnapadnutý rozsudok podľa § 250ja ods. 3 vety druhej OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny\npotvrdil.\nCelkom na záver najvyšší súd pre prehľadnosť procesného postupu v danej veci ešte dodáva, že\nostatní účastníci výberového konania negatívne rozhodnutie ministerstva na súde nenapadli. Tí ktorým\nbolo vyhovené, nemajú k tomu ani aktívnu procesnú legitimáciu, pretože neboli ukrátení na svojich\nprávach, čím nie je naplnená jedna z podstatných podmienok pre to, aby správne rozhodnutie mohlo\nbyť preskúmané súdom v správnom súdnictve. To isté platí aj pre žalobcu do momentu vydania\nnapadnutého rozhodnutia, až ktorým došlo k naplneniu zákonných predpokladov pre preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného. Rovnako tak nebola napadnutá zákonnosť rozhodnutí,\nktorými povolenie udelené bolo.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože ju\nnevyčíslil (§ 151 ods. 1, 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a ani mu v tomto stupni konania\npred súdom žiadne nevznikli.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3S/122/2010", "guid": "0efaebea-f62a-474b-a73d-967402631505:f5c7351c-dd88-4836-ad92-e21443c7f2c9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}