{"guid": "0c14ada5-f3ed-449c-90bb-ab2fed847b6f:45cb71d7-4699-4786-8069-89b92bb29f65", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1010200724.1", "spisova_znacka": "10Sžd/3/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/3/2013 z 12. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. júna 2013, sp. zn. 10Sžd/3/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1010200724.1", "identifikacne_cislo": "1010200724", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2013-06-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. h) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-16.odsek-4", "nazov": "§ 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-16.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/45cb71d7-4699-4786-8069-89b92bb29f65", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1010200724.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010200724.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010200724.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžd/3/2013\n1010200724\n12. 06. 2013\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2013:1010200724.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu R. P., nar.\nXX. C. XXXX, trvale bytom U., právne zastúpeného JUDr. Martinom Abrahámom, advokátom so sídlom\nKoceľova 25, 821 08 Bratislava, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova\n2, Bratislava (predtým Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát,\nŠpitálska 14, 812 08 Bratislava), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRP-P-27/DIBCP-2010 zo dňa 1. marca 2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n4S/135/2010-30 zo dňa 16. novembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/135/2010-30 zo dňa\n16. novembra 2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie o priestupku\nRozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v\nBratislave II č. p.: ORP-P-1334/11-OBCP-2009-V zo dňa 18. januára 2010 bol žalobca uznaný za\nvinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm.\nh/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len Zákon o\npriestupkoch alebo ZoP), pretože svojim konaním porušil § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej\npremávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej\nlen Zákon o cestnej premávke alebo ZCP) tým, že\ndňa 27. októbra 2009 v čase o 22.52 hod. v Bratislave viedol motorové vozidlo tov. zn. Škoda Roomster,\nev. č. T. po Kazanskej ul., pričom prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy 50 km/h o 44 km/h.\nMeračom rýchlosti Ramer 7 CCD U mu bola nameraná rýchlosť jazdy 94 km/h. Bol zastavený a\nkontrolovaný hliadkou polície.\nZa tento priestupok bola žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. c/ a e/ ZoP uložená sankcia - pokuta vo výške\n300,- Eur a zákaz činnosti viesť osobné motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov. Zároveň bol podľa § 79\nods. 1 Zákona o priestupkoch zaviazaný uhradiť trovy konania vo výške 16,- Eur.\n\nŽalovaný rozhodnutím č. p. KRP-P-27/DI-BCP-2010 zo dňa 1. marca 2010 zamietol odvolanie žalobcu\na potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.\nII.\nKonanie na súde I. stupňa\nKrajský súd v Bratislave na základe žaloby žalobcu preskúmal správne konanie a rozhodnutia v ňom\nvydané a žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\nRozsudok odôvodnil tým, že z predloženej dokumentácie je nepochybné, že došlo k dopravnému\npriestupku, keď dňa 27. októbra 2009 v čase o 22.52 hod. v Bratislave, Kazanská ul. bola žalobcovi,\nktorý viedol motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Roomster nameraná rýchlosť jazdy 94 km/h\npri maximálnej povolenej rýchlosti 50 km/h cestným radarovým rýchlomerom Ramer 7 CCD U, výrobné\nčíslo RJ: 0136/93, ktorý má certifikát Slovenského metrologického ústavu č. 496/210/16/08 s platnosťou\nod 18. novembra 2008 do 17. novembra 2009. Fotodokumentácia nachádzajúca sa v spise zobrazuje\npredmetné vozidlo s viditeľným evidenčným číslom T.. Majiteľ motorového vozidla bol hliadkou polície\nzastavený a kontrolovaný, pričom vodič R. P. si skutku nebol vedomý a odmietol zaplatiť uloženú blokovú\npokutu vo výške 300,- €, následne mu bol zadržaný vodičský preukaz č. BA-01363-06 a ďalšia jazda mu\nbola zakázaná. Vodič po poučení o možnosti vyjadriť sa k priestupku do správy o výsledku objasňovania\npriestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky uviedol, že sa vyjadrí dodatočne a odmietol\npodpísať predmetnú správu. Žalobca do zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku č. p.: ORPP-1334/II-OBCP-2009-V zo dňa 18. januára 2010 spísanej na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava\nII, Okresný dopravný inšpektorát - Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky, Bratislava po zákonnom\npoučení uviedol, že sa bude obhajovať sám a k samotnému priestupku uviedol, že prichádzal z Rakúskej\nrepubliky cez hraničný priechod Berg po diaľnici D2, z ktorej sa napojil na diaľnicu Dl až po križovatku\nPrístavný most - Bajkalská a pokračoval v ceste na Slovnaftskej ulici na Kazanskú ulicu. Po ceste nikde\nnebolo značenie „Začiatok obce“, a preto šiel 90 km rýchlosťou. V tom úseku nebolo žiadnou inou\ndopravnou značkou iné zníženie rýchlosti.\nSúd zo všetkých okolností tohto prípadu nemal pochybnosti o tom, že žalobca viedol motorové vozidlo\nna inkriminovanom mieste a čase na Kazanskej ulici, ktorá sa nachádza v intraviláne obce Bratislava\nvyššou než dovolenou rýchlosťou a vzhľadom na okolnosti a dôkazy mal za preukázané, že nemohlo\ndôjsť k omylu pri stotožnení vodiča auta. Súd v súvislosti s námietkou žalobcu ohľadom neexistencie\nznačky vyznačujúcej začiatok obce túto považoval za účelovú obranu, lebo podmienka toho, že v obci sa\nmusí jazdiť rýchlosťou 50 km/h nie je okolnosť, že vodič musí prejsť okolo značky označujúcej začiatok\nobce a žalobca taktiež vzhľadom na okolnosti, jeho osobu a dôkazy musel vedieť, že sa nachádza v\nobci, avšak napriek tomu jazdil rýchlosťou, ktorá prekračovala povolenú rýchlosť v obci.\nPodľa § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km/h. Nakoľko si žalobca uvedenú zákonnú\npovinnosť nesplnil, došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zákona o\npriestupkoch, za spáchanie ktorého bol žalobca sankcionovaný. Žalobca bol počas správneho konania\npoučený v súlade so zákonnými predpismi.\nSkutkové zistenia boli postačujúce na prijatie záverov o porušení zákonnej povinnosti žalobcom, ktoré\nje kvalifikované ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zákona o priestupkoch. Z odôvodnenia\nrozhodnutí vyplýva tak zistený skutkový stav ako aj právne posúdenie. Primeranosť uloženej pokuty\nnebola predmetom žaloby.\nIII.\nOdvolanie, vyjadrenie\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že nepopiera skutočnosť, že\nviedol vozidlo 27.10.2009 o 22.52 hod po Kazanskej ulici v Bratislave, má však námietky voči dôkazu\n\n- fotodokumentácii, keď na fotografii zachytávajúcej priestupok je síce zachytené niečo, čo vyzerá\nako EČV motorového vozidla, ktoré viedol žalobca, avšak z fotografie nie je možné určiť, či predmet,\nktorý je na nej zachytený, je skutočne osobné motorové vozidlo žalobcu. Z uvedeného podľa jeho\nnázoru vyplýva, že fotografia, na ktorej je zachytený neidentifikovateľné vozidlo, ktoré nie je možné\nprima facie definovať ako (osobné motorové) vozidlo (žalobcu), nie je spôsobilé byť použité ako dôkaz\nv priestupkovom konaní, a to ani v prípade, že prišlo k okamžitému následnému stotožneniu osoby\na vozidla a existencii záznamu výstupu z kamery tak, ako uvádza žalovaný vo svojom rozhodnutí o\nodvolaní.\nV súlade s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR je toho názoru, že ako na dôkaz v správnom\nkonaní môže byť prihliadnuté výlučne na taký dôkaz, ktorý má sám osebe nezameniteľnú výpovednú\nhodnotu a nie je možné prihliadnuť na taký dôkaz, ktorý je nevyhnutne potrebné vykladať vo svetle\nostatných dôkazov, čiže sám o sebe nemá nespochybniteľnú výpovednú hodnotu. Uvedený záver\nvyplýva z dodržiavania ustanovení § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 34 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb.,\nktoré správny orgán a žalovaný podľa názoru žalobcu porušili. Za najzásadnejšie porušenie považuje\nporušenie povinnosti hodnotiť „každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti“, čím\ndošlo k porušeniu zásady zákonnosti konania zakotvenej v § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.\nUž samotný žalovaný totiž priznal, že na základe fotografie „nie je možné určiť typ motorového vozidla“\na námietku žalobcu odmieta a) pre následné „stotožnenie vozidla a vodiča“, b) pre existenciu „záznamu\nvýstupu z Rameru 7CCD-U, ktorý je v digitálnej forme archivovaný“ na KDI KR PZ BA a nie z iného\ndôvodu tak, ako namietal od počiatku žalobca.\nPodľa žalobcovho názoru súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ako aj skutkovým stavom zisteným\nv správnom konaní a nemôže si robiť vlastné závery o skutkových zisteniach, na základe ktorých bolo\nrozhodnuté - uvedené bolo podľa jeho názoru porušené.\nZo spisu ani z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že by žalovaný konal podľa § 59 ods. 1 SP a\ndoplňoval dokazovanie alebo odstraňoval chyby konania, nakoľko tvrdí, že sa správny orgán žiadnych\npochybení pri postupe nedopustil a aj čo do výroku a odôvodnenia sa so správnym orgánom stotožnil.\nPri rozhodovaní bol preto žalovaný povinný rozhodovať v súlade so skutkovým stavom na základe\nvykonaných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu. Z rozhodnutia o odvolaní vyplýva, že dôvody, pre ktoré\nzamietol žalovaný námietku žalobcu o nepreukaznosti fotografie ako dôkazu, nemajú oporu v dôkaze\nsamotnom, ale v inom dôkaze, ktorým je správa o objasňovaní priestupku (stotožnenie) a digitálnom\nzázname, ktorý však nie je obsiahnutý v spise a teda nie je vykonaným dôkazom (§ 34 ods. 5 SP) v\nodvolacom konaní podľa § 59 ods. 1 SP.\nTým, že žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní prihliadal na skutočnosti, ktoré nevyplývajú zo spisu, porušil\nzásadu rozhodovania za základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu podľa § 3 ods. 5 SP. Žalobca\nsa domnieva, že ak chcel žalovaný odstrániť vadu konania, ktorou je porušenie povinnosti podľa § 34\nods. 5 SP zo strany správneho orgánu, mal dokazovanie doplniť a vyhotoviť do spisu z výstupu Rameru\n7CCD-U novú fotografiu, ktorá sama osebe zachytáva predmet, ktorý je aspoň v obrysoch alebo iným\nspôsobom identifikovateľný ako motorové vozidlo (žalobcu) pri páchaní priestupku. Podľa jeho názoru,\niba takýto postup by bol konformný so zákonom a odstránil by nedostatok podkladov pre rozhodnutie\nzadovážené prvostupňovým orgánom.\nSúvisiace závery súdu, že „... bola vodičovi, ktorý viedol motorové vozidlo továrenskej značky Škoda\nRoomster nameraná rýchlosť ...“ a pokračuje „... fotodokumentácia nachádzajúca sa v spise zobrazuje\npredmetné vozidlo s viditeľným evidenčný číslom ...“ nekorešpondujú so závermi žalovaného, podľa\nktorého na základe fotodokumentácie zo správneho spisu je síce identifikovateľné EČV, ale „nie je možné\nurčiť typ motorového vozidla“, čo indikuje, že sám žalovaný nevie určiť, či ide o sedan, športové SUV\nalebo osobné úžitkové vozidlo žalobcu a dôvodí tak na základe iných okolností. Predmetný záver súdu\nje preto v rozpore s obsahom súdneho spisu a nakoľko je rozhodujúci pre posúdenie argumentácie\nžalobcu, je podľa žalobcu daný dôvod odvolania podľa § 205 ods. 1 písm. d) O.s.p. Navyše žalobca\nsa domnieva, že súd prekročil rozsah svojej prieskumnej právomoci, keď meritórne judikoval skutkový\nstav v rozpore s § 250i ods. 1 prvá veta O.s.p. bez toho, aby postupoval podľa druhej vety citovaného\nustanovenia.\n\nNavyše namietal, že sa súd vo svojom posudzovaní v tejto časti dôsledne nezaoberal námietkami\nžalobcu, nakoľko rozsudok nedal odpoveď na námietky žalobcu obsiahnuté v žalobe a precizované\nv tomto odvolaní, ani neuviedol, prečo by mali byť nedôvodné. Žalobca si myslí, že absentujúcim\nvysporiadaním sa s meritórne relevantnými námietkami v tejto časti mu bola odňatá možnosť konať pred\nsúdom (porovnaj na internete zverejnený rozsudok NS SR 4Cdo171/05 a následnú judikatúru na jeho\nzáklade), čím odôvodňoval odvolanie pre arbitrárnosť rozsudku s poukazom na ustanovenie § 205 ods.\n1 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.\nĎalej v odvolaní žalobca uviedol, že v prípade žalobcovho tvrdenia o vjazde na územie mesta Bratislavy\nriadne neoznačeným vjazdom a o striktnom dodržiavaní zákazov, príkazov a obmedzení, vyplývajúcich\nz umiestneného dopravného značenia v zmysle predpisov zákona č. 8/2009 Z. z. a vyhl. č. 9/2009 Z. z.,\nide o účelovú obranu, nakoľko je odôvodnený skutočnosťou, ktorá je pre posudzovanie konania podľa\ncitovaného predpisu irelevantná a najmä porušuje ústavnú zásadu rovnosti pred zákonom.\nPostoj súdu v tejto otázke sa nápadne podobá na postup správneho orgánu, ktorý dôvodil, že mal\nžalobca pre svoje trvalé bydlisko „logicky predpokladať“, že sa nachádza v obci - máme za to, že sa súd\nnámietkami žalobcu ohľadom zákonnosti postupu a rozhodnutí (v oboch stupňoch) nijako nezoberal,\nnakoľko súd podľa § 250i ods. 3 O.s.p. prihliadne na tie vady konania, ktoré mohli spôsobiť nezákonnosť\nrozhodnutia. Podľa názoru žalobcu prihliadnutie na osobu páchateľa pri ustálení odpovede, či išlo alebo\nnešlo o priestupok, je v hrubom rozpore s ústavnou zásadou rovnosti pred zákonom tak ako dôvodil\nžalobca v odvolaní aj žalobe. V prípade rozsudku ide o zjavnú nesprávnosť skutkových záverov a\nnesprávne právne posúdenie, ktoré má za následok existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods.\n2 písm. d/ a f/ O.s.p. Žalobca tiež namietal, že nezisťovaním pravdivosti tvrdenia žalobcu bol porušený\nzákon, konkrétne neodôvodnením, resp. diskriminačným odôvodnením rozhodnutia správnym orgánom\n(porušenie zásady rovnosti pred zákonom a odňatie práva konať pred iným orgánom ako súdom) a\nrozhodnutia na základe nezisteného skutkového stavu žalovaným (porušenie práva na ochranu podľa\n51. 13 ods. 1 Ústavy SR). Má teda za to, že sám súd zaťažil súdne konanie odvolacím dôvodom podľa\n§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. tým, že nerozhodol o predmetných\nnámietkach v rozsahu žaloby a pri posúdení konania žalobcu (na rozdiel od žalovaného a presne ako\nsprávny orgán) neaplikoval ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b/ a § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009\nZ. z. a ignoroval skutkový stav vyplývajúci z dôkazov predložených žalobcom, preukazujúcim opak (v\nkonaní vyvráteného) záveru žalovaného, že „na každej cestnej komunikácii, ktorou je umožnený vjazd\ndo obce Bratislava je umiestená dopravná značka IS36a“, ktorou žalovaný odôvodnil vedomosť žalobcu\no objektívnom porušení povinností vyplývajúcich z § 3 ods. 2 písm. b/ ZCP. Predmetný záver súdu je o to\nnepochopiteľnejší, že sa žalovaný touto námietkou žalobcu relatívne dôsledne zaoberal a jeho právne\nzávery žalobca v žalobe nijako nenamietal; dokonca priamo vyzdvihol dôslednú aplikáciu § 3 ods. 2 písm.\nb/ a § 4 ods. 1 písm. c/ ZCP, ktoré neaplikovali ani správny orgán a v konečnom dôsledku ani súd pod\ndojmom vyjadrenia žalovaného pred súdom, ktoré je ale zmenou odôvodnenia zákonnosti postupu oproti\nrozhodnutiu žalovaného o odvolaní. Prihliadnutie na argumentáciu žalovaného neuplatnenú v správnom\nkonaní, ktorého zákonnosť je v rozpore s konštantnou judikatúrou najvyššieho súdu v prípadoch súdneho\nprieskumu priestupkov a je odvolacím dôvodom.\nĎalej žalobca namietal, že záver súdu o tom, že z iných okolností, nemajúcich svoju podstatu v cestnej\npremávke - slovami súdu „vzhľadom na okolnosti, jeho osobu a dôkazy musel vedieť - mal vodič\nusudzovať o existencii zákazu/príkazu/obmedzenia, odporujú objektívnej podstate zákona č. 8/2009 Z.\nz. a jeho základným ustanoveniam, najmä § 3 ods. 2 písm. b/ a § 4 ods. 1 písm. c/. Záver súdu o\n„okolnostiach“, pre ktoré si mal žalobca byť vedomý dopravného obmedzenia pritom priamo odporuje\n§ 4 ods. 1 písm. c/, nakoľko je vodič povinný venovať sa výhradne vedeniu vozidla a situácii v cestnej\npremávke a teda má zakázané venovať sa zisťovaniu, či by okolnosti mohli nasvedčovať tomu, že sa\nmá riadiť niektorým zákazom/príkazom/obmedzením, čím je podľa žalobcu daný odvolací dôvod podľa\n§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Z toho istého odvolacieho dôvodu namietal žalobca záver súdu, ktorý tvrdí,\nže podmienkou toho, že v obci sa musí ísť rýchlosťou 50 km/h, nie je okolnosť, že vodič musí prejsť\nokolo značky, nakoľko je takýto záver v rozpore so základnou povinnosťou účastníka cestnej premávky\n(vrátane chodcov) dodržiavať obmedzenia, vyplývajúce podľa § 3 ods. 2 písm. b/ ZCP z umiestneného\ndopravného značenia, medzi ktoré patrí aj obmedzenie maximálnej povolenej rýchlosti v obci podľa §\n16 ods. 4 ZCP, ktorého zavinené porušenie súd skonštatoval.\nV zhode so žalovaným v odôvodnení rozhodnutia o zamietnutí odvolania tvrdil, že existencia dopravného\nznačenia je objektívnou podmienkou pre vynucovanie akýchkoľvek obmedzení vyplývajúcich z právnych\n\npredpisov, aj keď sa rozchádza so žalovaným v zásadnej otázke, či konkrétny vjazd na územie mesta\nBratislavy bol v čase, v ktorom žalobca viedol vozidlo, riadne označený. Na uvedený rozpor nemá vplyv\nneskoršie vyjadrenie žalovaného v konaní pred súdom, ktoré obsahuje úplne inú argumentáciu, ktorá sa\nv spise žalovaného nenachádza. Žalobca sa preto domnieva, že súd bol povinný rozhodnúť v medziach\nžaloby a stotožnením sa s neskoršou argumentáciou žalovaného uvedenú povinnosť porušil.\nOdkaz súdu na „dôkazy“, na ktoré mal brať ohľad žalobca v danej situácii, je nezrozumiteľný, nakoľko\nvôbec nie je jasné, aké dôkazy má súd namysli, keďže dôkazy (v akomkoľvek slova zmysle) v čase pred\nzastavením vozidla žalobcu neexistovali.\nVzhľadom na objektívny charakter posudzovania konania účastníkov cestnej premávky, ktorý je\nnepochybný a je prejavom ústavnej zásady rovnosti pred zákonom v priestupkovom(správnom) konaní,\nje celkom neprijateľný záver súdu, že pre posudzovanie skutočnosti, či nesie žalobca zodpovednosť za\nporušenie ustanovenia § 16 ods. 4 ZCP, môže mať vplyv osoba žalobcu a ktorý namieta podľa § 205\nods. 2 písm. f/ O.s.p.\nV súlade so žalobným návrhom a námietkami žalobcu v priestupkovom konaní si naďalej myslí, že\nrozhodnutie správneho orgánu musí byť zrušené s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a/ až e/ O.s.p. a\nrozhodnutie žalovaného s poukazom na § 250j ods. 2 písm. b/, c/ a e/ O.s.p. a preto v prvom rade žiadal\nodvolací súd, aby rozhodol podľa § 250ja ods. 3 O.s.p.\nNamietal tiež neprimeranú dĺžku konania na prvostupňovom súde, nakoľko žaloba bola podaná v marci\n2010 a súd stanovil termín pojednávania, na ktorom rozhodol, na 16. novembra 2012, čiže po viac ako\n32 mesiacoch po jej podaní, pričom zjavne podľa súdu išlo o jasnú vec, nakoľko relevantné zistenia a\nzávery odôvodnenia rozhodnutia súdu sú obsiahnuté v 2 odsekoch na sotva jednej strane. Navyše je\nmožné konštatovať, že súd bol nečinný od mája 2010 do novembra 2012, nakoľko mu spis žalovaného\nspolu s jeho vyjadrením bol doručený 21. apríla 2010, čiže promptne po podaní žaloby. Výnimkou bola\nvýzva na zaplatenie súdneho poplatku z februára 2012, ktorá však nie je úkonom súdu vo veci samej.\nŽalobca sa domnieva, že nesmie utrpieť na svojich právach len preto, že súd nevedel dva roky zistiť, že\nnie je zaplatený súdny poplatok, prípadne, že je preťažený obrovským kvantom spisov.\nĎalej uviedol, že po prípadnom zamietnutí odvolania mu hrozí, že pre pomalý postup súdu bude na\nňom vykonávaný zvyšok trestu za čin spred vyše troch rokov, čo nehrozí ani tým osobám, ktorých\nzodpovednosť za priestupok sa nevyšetrila alebo z iných dôvodov unikli spravodlivosti v objektívnej\nlehote 2 rokov, prípadne trojročnej lehote (od dňa vykonateľnosti) podľa SP. Dodal, že nebol od\nvydania vodičského preukazu okrem predmetného prípadu ani jedenkrát sankcionovaný za porušenie\nustanovení ZCP, nejde teda o žiadneho cestného piráta, ktorý by sa potreboval obhajovať účelovou\nobranou ako mu podsúva súd.\nTýmto postupom súdu došlo podľa žalobcu k porušeniu povinnosti podľa prvej vety § 100 ods. 1 O.s.p.\na takýto postup prvostupňového súdu je v rozpore so základnými zásadami konania pred súdom na\núkor medzinárodnoprávne a ústavne zaručených práv žalobcu na dosiahnutie rozhodnutia v primeranej\nlehote.\nŽalobca si napokon uplatnil náhradu trov konania i právneho zastúpenia a navrhol zmeniť rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S135/2010-30 ICS 1010200724 zo dňa 16. novembra 2012 tak,\nže odvolací súd žalobe vyhovie a zruší rozhodnutie žalovaného zo dňa 1. marca 2010 a rozhodnutie\nOkresného riaditeľstva PZ Bratislava II -Okresného dopravného inšpektorátu, Osvetová ul. č. 4, 827 49\nBratislava zo dňa 18. januára 2010, č. p. ORP-P-1334/II-OBCP-2009-V a vráti vec správnemu orgánu\nna ďalšie konanie.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zotrváva na svojich záveroch uvedených v napadnutom\nrozhodnutí a v plnej miere sa stotožňuje s výrokom a odôvodnením napadnutého rozsudku. Krajský\nsúd podľa žalovaného zo všetkých okolností tohto prípadu nemal pochybnosti o tom, že žalobca viedol\nmotorové vozidlo na inkriminovanom mieste a čase na Kazanskej ulici, ktorá sa nachádza v intraviláne\nobce Bratislava. Súd vyhodnotil námietku žalobcu ohľadom neexistencie značky vyznačujúcej začiatok\nobce za účelovú obranu, lebo podmienkou toho, že v obci sa musí jazdiť rýchlosťou 50km/h, nie je\nokolnosť, že vodič musí prejsť okolo značky označujúcej začiatok obce. Žalobca taktiež vzhľadom\n\nna okolnosti, jeho osobu a dôkazy musel vedieť, že sa nachádza v obci, avšak napriek tomu jazdil\nrýchlosťou, ktorá prekračovala povolenú rýchlosť v obci.\nŽalovaný zdôraznil, že pri každom vstupe do Slovenskej republiky sa umiestňujú zvislé dopravné značky,\njednou z nich je značka Všeobecné informácie o dopravných obmedzeniach (č. IP 33), ktorá informuje\no dopravných obmedzeniach v Slovenskej republike ustanovených všeobecnými pravidlami cestnej\npremávky. Výpoveďou obvineného je preukázané, že pri jazde po diaľničnom obchvate v Bratislave\nrešpektoval zákonom stanovenú maximálnu rýchlosť jazdy v obci - ako tvrdí po diaľnici, z ktorej zišiel\nna križovatke Prístavný most - Bajkalská, jazdil 90 km rýchlosťou. Po zjazde z Prístavného mosta\npokračoval po komunikáciách, ktoré nie sú diaľnicou a teda, keď vedel, že pri jazde po diaľnici sa\nnachádza v obci, túto skutočnosť musel vedieť, aj keď sa napojil na Slovnaftskú ulicu. Na každej cestnej\nkomunikácii, ktorou je umožnený vjazd do obce Bratislava, je umiestnená dopravná značka IS 36a.\nDopravná značka IS 36a informuje o názve a o začiatku obce, pričom vymedzuje miesto, od ktorého\nplatia ustanovenia pravidiel cestnej premávky, ktoré sa vzťahujú na pravidlá správania sa v obci, ako\nnapríklad najvyššia dovolená rýchlosť, ktorá je umiestnená aj pri vstupe do Slovenskej republiky cez\nhraničný prechod Berg. Žalovaný predpokladal, že od žalobcu ako držiteľa vodičského oprávnenia sa\nočakáva, že ovláda pravidlá cestnej premávky, medzi ktoré patrí aj znalosť rýchlosti jazdy v zmysle\n§ 16 zákona o cestnej premávke. Je nelogické, aby žalobca, ktorý vedie osobné motorové vozidlo v\nintraviláne hl. mesta Slovenskej republiky - v Bratislave nevedel, že jazdí v obci.\nŽalovaný ďalej uviedol, že z fotodokumentácie je čitateľné evidenčné číslo vozidla, ktoré rýchlosť\nprekročilo. Je pravdou, že z fotografie založenej v spise nie je možné určiť typ motorového vozidla.\nI napriek tomu žalovaný neakceptoval pochybnosť typu motorového vozidla, pretože vozidlo T. bolo\npo zadokumentovaní priestupku bezprostredne zastavené hliadkou PZ. Čiže osoba aj vozidlo boli\nstotožnené. Skutočnosť, že priestupku sa dopustil žalobca preukazuje aj záznam výstupu z Rameru 7\nCCD - U, ktorý je v digitálnej forme archivovaný na Krajskom dopravnom inšpektoráte. Z uvedených\ndôvodov navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.\nIV.\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky\nako súdom odvolacím\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O. s. p.“, v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení\ns § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie dôvodné.\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 z 12. decembra 2012\nv zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo k 31. decembru 2012\nokrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave, pričom\npráva a povinnosti zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol,\núčastníkom konania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu\nprávneho nástupníctva. Pod všeobecným označením žalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak\npôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil\nrozhodnutie 16. novembra 2012. Odvolací súd vzhľadom na vyčerpávajúce a nepochybné dôkazy\npreukazujúce vinu žalobcu nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a\ntakýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\n\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 12. júna 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 250i ods. 1 O.s.p. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nPodľa ods. 2 tohto ustanovenia, ktorý asi žalobca pre prerokúvaný prípad nedocenil, ak správny orgán\npodľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych,\npracovných, rodinných a obchodných vzťahov ( § 7 ods. 1) <. alebo rozhodol o uložení sankcie, súd\npri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom.\nSúd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané\nsprávnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.\nZ obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie\nžalovaného, ktorým bol žalobca uznaný za vinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/, k/ zákona\nč. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej iba ZP) na vyššie uvedenom skutkovom základe, za čo mu bola\npodľa § 22 ods. 2 písm. c/ a e/ ZoP uložená sankcia - pokuta vo výške 300,- Eur a zákaz činnosti viesť\nosobné motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- Eur.\nPodľa § 2 ods. 1 ZoP, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem\nspoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny\ndelikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.\nPodľa § 3 ZoP, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne\nneustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.\nPodľa § 4 ods. 1 ZoP, priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže svojím\nkonaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal\nna to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo\nohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť\nmal a mohol.\nPodľa odseku 2 tohto ustanovenia priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel svojím konaním\nporušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo\nohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený.\nNapokon odsek 3 stanovuje, že konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ\nvzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery povinný.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. h/ ZoP, účinného v čase spáchania priestupku sa priestupku proti bezpečnosti a\nplynulosti cestnej premávky dopustí ten, kto ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú\nv osobitnom predpise alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným\nzariadením a podľa písmena k) citovaného ustanovenia priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až j), poruší všeobecne\nzáväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.\nPodľa § 16 ods. 4 ZCP vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km.h-1, a ak ide po diaľnici v obci\nalebo po rýchlostnej ceste v obci, najviac 90 km.h-1.\nPodľa § 11 ods. 2 ZoP sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou; pokarhanie nemožno\nuložiť spolu s pokutou.\nPodľa § 59 ods. 2 ZoP správne orgány a orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) <. sú\npovinné v rozsahu svojej pôsobnosti prijímať oznámenia o priestupkoch a čo najskôr ich vybavovať.\nPodľa § 60 ods. 1 ZoP orgány oprávnené objasňovať priestupky ( § 58 ods. 3) sú pri objasňovaní\npriestupkov oprávnené\n\na) vyžadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb; vysvetlenie od maloletého alebo\nmladistvého možno vyžadovať len za prítomnosti jeho zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby, ktorá\nsa osobne stará o maloletého alebo mladistvého na základe rozhodnutia podľa osobitných predpisov,\n8b) alebo zástupcu zariadenia, v ktorom je maloletý alebo mladistvý umiestnený na základe rozhodnutia\nsúdu podľa osobitných predpisov, alebo zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej\nkurately,\nb) vyžadovať vysvetlenie od štátnych orgánov alebo obcí,\nc) vyžadovať odborné vyjadrenie od príslušných orgánov,\nd) vykonávať alebo vyžadovať úkony potrebné na zistenie totožnosti osôb a ich pobytu,\ne) vyžadovať predloženie potrebných podkladov, najmä spisov a iných písomných materiálov.\nPodľa § 60 ods. 2 ZoP o úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený objasňovať priestupky\n(§ 58 ods. 3) záznam alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku objasňovania priestupku.\nPodľa § 60 ods. 4 ZoP správa o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku 3 písm. d/ obsahuje\na/ označenie orgánu, ktorý vykonával objasňovanie, b/ stručné a výstižné popísanie skutkového stavu s\nuvedením, o aký priestupok ide. c/ osobné údaje podozrivého z priestupku, poškodeného a prípadných\nsvedkov spolu so stručným obsahom ich výpovede. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia - k správe o výsledku\nobjasňovania priestupku podľa odseku 4 sa pripoja všetky dôkazy, ktoré sa získali počas objasňovania\npriestupku.\nPodľa § 51 zákona ZoP, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie\no priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPodľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa odseku 2 tohto\nustanovenia dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.\nPreskúmaním predloženého spisového materiálu Najvyšší súd SR ako súd odvolací zistil, že správne\norgány aplikovali správne najmä ustanovenia zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov na\nvzniknutú situáciu, najmä na posúdenie skutku a uloženie sankcie.\nPriestupkové konanie je jedným celkom a preto i dôkazy vykonané, resp. vyhodnotené v odvolacom\nkonaní, ak boli riadne vykonané už pred správnym orgánom prvého stupňa, sú dôkazmi vykonanými\na vyhodnotenými v súlade so zákonom. Dôkazom v súlade s už uvedenými citáciami zákonných\npredpisov je samozrejme i výpoveď obvineného z priestupku - žalobcu, resp. jeho tvrdenia obsiahnuté v\npísomnostiach založených v priestupkovom spise, ak boli podkladom pre rozhodnutie a boli vykonané,\nči už v prvostupňovom alebo odvolacom konaní. Odvolací správny orgán môže vykonávať dôkazy\nrovnako ako prvostupňový správny orgán, ak splní zákonom stanovené podmienky. Pre vyhodnotenie už\nvykonaného dôkazu, ku ktorému sa mohol priestupca vyjadriť v konaní pred prvostupňovým správnym\norgánom, už dokazovanie v odvolacom konaní osobitne nariaďovať netreba.\nOdvolací súd k odvolacej námietke žalobcu o viazanosti súdu skutkovým stavom, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia odcitoval ustanovenie § 250i ods. 2 O.s.p., ktoré má v\nprerokúvanom prípade ten význam, že neobmedzuje dokazovanie a zistený skutkový stav momentom\nvydania napadnutého rozhodnutia a umožňuje dokonca i súdu, a to dokonca i odvolaciemu, ktorý vec\npreskúmava, ustáliť skutkový stav v súlade s už vykonanými dôkazmi (ako v prerokúvanom prípade)\nalebo s dôkazmi, ktoré sám vykoná a vyhodnotí (to sa v prerokúvanej veci nestalo).\nÚstava Slovenskej republiky stanoví v článku 13, za akých podmienok je možné ukladať povinnosti a\nobmedziť základné práva.\nPodľa odseku 1 povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri\nzachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá\npráva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.\n\nPodľa odseku 2 medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto\nústavou len zákonom.\nPodľa tretieho odseku zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky\nprípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.\nNapokon podľa odseku 4 pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a\nzmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.\nCitovaný § 16 ods. 4 ZCP ukladá vodičovi povinnosť dodržiavať v obci rýchlosť 50km/hod. Táto povinnosť\nje súčasťou prípravy vodiča v autoškole a zložením skúšky a prevzatím vodičského preukazu po jej\núspešnom absolvovaní sa vodič osvedčuje nielen zo znalosti tohto ustanovenia - pravidla platiaceho v\ncestnej premávke, ale aj z ďalších, nevyhnutných na riadenie motorového vozidla.\nRovnako boli citované ustanovenia §§ 3 a 4 ods. 1 až 3 ZoP o zavinení priestupku.\nZo skutkových zistení vyplýva jednoznačne, že žalobca riadil vozidlo vyššou rýchlosťou než je v obci\npovolené, a to o 44 kilometrov za hodinu. Obvinený z priestupku rýchlosť jazdy priznal. Bránil sa však\ntým, že nemal vedomosť o tom, že prešiel miestom, kde by bola osadená značka IS 36a - začiatok obce,\nktorá by ho upozornila v súlade s jeho vedomosťami vodiča, že vošiel do obce, teda priestoru, v ktorom\nje možné sa osobným motorovým vozidlom pohybovať po ceste maximálne 50 km/hod. a po diaľnici 90\nkm/hod., ak dopravné značenie alebo dopravná značka neurčia inak.\nPočas ústneho pojednávania konaného 18. januára 2010 na Okresnom dopravnom inšpektoráte ORPZ\nBratislava II žalobca doslova uviedol: „Prichádzal som z Rakúskej republiky cez hraničný prechod Berg,\npo diaľnici D 2, z ktorej som sa napojil na diaľnicu D 1 až po križovatku Prístavný most - Bajkalská a\npokračoval som v ceste po Slovnaftskej ul. na Kazanskú ul. Po ceste nikde nebolo značenie „Začiatok\nobce“ a preto som išiel 90 km rýchlosťou“. Z takto zaznamenanej výpovede vyplýva, že po diaľnici v obci\nsa pohyboval 90 km/hod., napriek tomu, že ak by nemal vedomosť o tom, že vošiel do obce, mohol sa\npohybovať rýchlosťou 130km/hod. Po opustení diaľnice však pokračoval rýchlosťou 90 km/hod, pretože\nnikde nevidel značku začiatok obce.\nV žalobe uviedol, že od vjazdu na územie Slovenskej republiky sa riadil dopravným značením\numiestneným pozdĺž trasy až na miesto zastavenia hliadkou polície. Ďalej doslova uviedol, „že sa na\nuvedenej trase nenachádzala značka typu IS 36a začiatok obce, a preto sa riadil dopravnými zákazmi,\npríkazmi a obmedzeniami platných mimo obce, a to až do miesta, kde bol zastavený hliadkou PZ SR\na obvinený zo spáchania priestupku“.\nOdvolací súd z týchto dôkazov mal jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností za preukázané\n(samozrejme spolu s ďalšími dôkazmi vykonanými v správnom konaní), že vozidlo Škoda Roomster ev.\nč. T. riadil žalobca 27. októbra 2009 o 22.52 hod. na Kazanskej ulici, kde bol zastavený hliadkou polície,\npretože mu bola nameraná rýchlosť 94 km/hod.\nNapriek nejasnej fotodokumentácii, ktorá aj keby nebola z rôznych technických dôvodov predložená\n- založená v spise a nebola by ako dôkaz vykonaná, zo správy o výsledku objasňovania policajne\nzakročujúcej hliadky vyplýva táto nespochybniteľná skutočnosť. Fotodokumentácia potvrdzuje tvrdenia\nhliadky obsiahnuté v uvedenej správe - čas, miesto, vozidlo, jeho vodiča a rýchlosť.\nAko už odvolací súd v rozsudku uviedol, povinnosti sa ukladajú okrem iného zákonom. Vedomosť o\nurčitej povinnosti nemusí však zakladať len právny predpis, dopravná značka, ale aj hoci i len prostá\nznalosť miestnych pomerov, ako je tomu v prípade žalobcu.\nNa jednej strane znalosť dopravných predpisov sa u žalobcu ako vodiča predpokladá automaticky\npreukázaním vodičského oprávnenia. Bez nich nie je možné viesť motorové vozidlo. Na strane druhej\nžalobca mal vedomosť o miestnych pomeroch nielen preto, že v mieste, kde bol zastavený, má trvalý\npobyt, ale i preto, že je vodičom a ovláda, že v danom mieste platí obmedzenie rýchlosti v obci. Ak by to\nnevedel, musel by pred každou jazdou vozidlom overovať, kde sa nachádza, prípadne by musel vyjsť\nna koniec alebo začiatok obce, aby si overil, akou rýchlosťou môže jazdiť.\n\nRovnako osoba, ktorá bola ako vodič motorového vozidla jediný raz v Bratislave alebo v inej obci na\nSlovensku, dokáže podľa iných znakov, než len podľa dopravnej značky určiť, či je ešte alebo už v obci,\nči mimo nej, napríklad ak do obce vošla, zaparkovala vozidlo a o určitý čas vozidlo znovu použila na\njazdu aplikujúc počas jazdy dopravné obmedzenia v obci (aj rýchlostné) bez toho, aby znovu musela\nbyť informovaná dopravnou značkou IS 36a o začiatku obce.\nZ hľadiska zavinenia odvolací súd považoval za preukázané, že žalobca mal vedomosť, že je v obci,\nnielen preto, že Bratislavu ako miesto svojho trvalého bydliska pozná, ale i preto, že počas jazdy, i keď\nv noci, nemohol nevidieť, že sa nachádza v zastavanej zóne, že prechádza po uliciach, na ktorých sa\nz oboch strán nachádzajú napríklad chodníky, priechody pre chodcov, pouličné osvetlenie a podobne,\nčo spravidla mimo obce nie je.\nTáto vedomosť je najmä na úseku medzi Prístavným mostom - Bajkalskou ulicou a miestom, kde bol\nžalobca zastavený hliadkou polície, neodškriepiteľná.\nPri priestupku je podľa už citovaných ustanovení dôležité nielen to, či ide o konanie, ktoré je za priestupok\nvýslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone, ale musí ísť o konanie, ktorého sa\nobvinený z priestupku dopustil prinajmenšom z nevedomej nedbanlivosti a musí sa ním porušovať alebo\nohrozovať záujem spoločnosti.\nZavinenie nie je možné vyvodzovať len z toho, že vodič nevidí dopravnú značku, ale tak, ako na to\npoukázal už krajský súd i z toho, či mohol získať informáciu uvedenú na takej značke z iných zdrojov\na podnetov.\nJe nepochybné, že dopravné značenie je primárnym zdrojom informácií vodičov a základným zdrojom\noprávnení priestupkových orgánov postihovať vodičov za nerešpektovanie dopravných predpisov.\nChýbajúce dopravné značenie však nemôže automaticky bez zisťovania ďalších skutočností, znamenať\nnevedomosť vodičov a ich oprávnenie porušovať predpisy, ktoré sú im inak známe. Neznamená ani to,\nže vodič je povinný po vjazde od každej zastavanej oblasti odstaviť vozidlo a dostupnými prostriedkami\nzisťovať, či je v obci alebo nie. Avšak formalistický prístup, popísaný žalobcom najmä v odvolaní, by\nmohol viesť k nepostihnuteľnosti každého vodiča, ktorý by sústavne jazdil v obci 90 km/hod. a tak\nprekračoval povolenú rýchlosť len preto, že by tvrdil, že po opustení trvalého bydliska v rámci väčšieho\nmesta nevidel po každodennom začatí jazdy dopravnú značku začiatok obce, resp. žiadne dopravné\nznačenie obmedzujúce rýchlosť jazdy.\nNepriamym dôkazom vedomosti žalobcu, že sa nachádza v obci však bolo i to, že tvrdil, že po diaľnici,\npo vstupe do Bratislavy, jazdil 90 km/hod. - ako v obci.\nRovnako odvolací súd preskúmal uloženú sankciu a zistil, že bola uložená v primeranej výške a so\nzreteľom ku všetkým okolnostiam prípadu, najmä osobe páchateľa, spôsobu páchania priestupku,\nvýznamu ohrozeného záujmu i miere zavinenia, ktoré hraničilo s priamym úmyslom prekročiť povolenú\nrýchlosť.\nNad rámec odvolania odvolací súd dopĺňa, že ak by aj prijal obhajobu žalobcu, že nevedel a nemal\nz čoho zistiť, že jazdí v obci, v čase spáchania skutku bolo priestupkom podľa § 22 ods. 1 písm. h/\nZoP akékoľvek prekročenie rýchlosti, čo bolo zároveň závažným porušením dopravných predpisov. Z\nuvedeného vyplýva, že i prekročenie rýchlosti o 4 km/hod. mimo obce by v októbri 2009 bolo považované\nza označený priestupok a postihnuteľné rovnako, ako konanie žalobcu.\nOdvolací súd dodáva, že nie je kompetentný riešiť problémy spojené s dĺžkou konania, nepozná jej\ndôvody a nie je orgánom, ktorému prináleží zjednať nápravu.\nVzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil\npodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny.\nV.\nTrovy konania\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom\nich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovaný zo zákona na\nnáhradu trov konania nemá nárok.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/135/2010", "guid": "14a81810-2f66-4f72-a95d-ad5e1f748366:bcbdb24f-fca9-4e21-891b-716869feffe9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}