{"guid": "a90fff26-3968-4abb-8e4c-65b53deed829:eb661ca7-45cd-4112-a614-fb73c9a2b76c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1010200612.1", "spisova_znacka": "6Sžo/24/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/24/2012 z 29. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2013, sp. zn. 6Sžo/24/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1010200612.1", "identifikacne_cislo": "1010200612", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2013-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-6", "nazov": "§ 6 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-6", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eb661ca7-45cd-4112-a614-fb73c9a2b76c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1010200612.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010200612.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010200612.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/24/2012\n1010200612\n29. 05. 2013\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2013:1010200612.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek\nsenátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci žalobkyne : T. T., bytom\nH. XX, W., zastúpenej JUDr. Petrom Arendackým, advokátom so sídlom Čapkova 2, Bratislava, proti\nžalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Drieňova 22, Bratislava, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: SVS-230-2009/02226/TDL z 22.12.2009, o odvolaní žalobkyne\nproti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4S/102/2010-35 z 30. marca 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/102/2010-35 z 30.\nmarca 2012, p o t v r d z u j e.\nŽalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom z 30. marca 2012, č. k. 4S 102/2010-35, postupom podľa\n§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného\nč. : SVS-230-2009/02226/TDL z 22. decembra 2009, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil\nrozhodnutie č. OVVS-Pr-2824/1-08-Boh V88 zo 6. júla 2009, ktorým Obvodný úrad Bratislava, odbor\nvšeobecnej vnútornej správy uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu\nspolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) a podľa § 11 ods. 1 písm. b/ a § 49 ods. 2 zákona o\npriestupkoch jej bola uložená pokuta vo výške 16 €, ako i povinnosť náhrady trov konania vo výške 16 €.\nK naplneniu skutkovej podstaty priestupku podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch došlo\ntým, že dňa 27. júla 2008 v čase asi o 18:00 hod v Bratislave na H. ulici XX, pred domom žalobkyňa\nfyzicky napadla H. T. a P.G. tak, že sa nahla cez otvorené ľavé predné okno do motorového vozidla zn.\nŠkoda Favorit EČ G. a začala H. T., ktorý sedel na ľavom prednom sedadle rukami škrtiť a škrabať na tvári\na krku, čím mu spôsobila zranenie, odreniny na tvári a krku, začervenanie až podliatiny v oblasti hrtana\ns dobou liečenia 5 dní, bez práceneschopnosti a potom keď sa jej v napádaní H. T. snažila zabrániť P.G.,\nktorá sedela vo vozidle na pravom prednom sedadle, začala ju škrabať rukami na tvári a krku, vytrhla\njej piercing z nosa, čím jej spôsobila zranenie, odreniny čela, tváre a začervenanie až pomliaždeniny\nna ľavej strane krku a ranku od piercingu s dobou liečenia 5 dní, bez práceneschopnosti a poškodila jej\npri tom piercing, blúzku, podprsenku, dioptrické okuliare a retiazku, pričom P.G. uplatnila za poškodené\nveci nárok na náhradu spôsobenej škody vo výške 165,96 € a vo výške 1,99 € za uhradenie platby v\nsúvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti pri návšteve ústavnej pohotovostnej služby.\n\nKrajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v odôvodnení svojho\nrozhodnutia skonštatoval, že žalobkyňa neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa\nsprávne orgány neboli podrobne vyporiadali a ktorými by bola preukázala konkrétne porušenie alebo\nohrozenie jej subjektívnych práv, alebo preukázala, že správne orgány svojim postupom porušili\nzákladné zásady správneho konania a konania o priestupkoch a že by pri hodnotení nimi vykonaných\ndôkazov porušili ust. § 34 ods. 5 správneho poriadku. Ďalej poukázal na výpoveď žalobkyne z ktorej\nnesporne vyplýva, že zúčastnené osoby napadla a pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku proti\nobčianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch stačí, ak priestupca\ninej osobe spôsobí drobné ublíženie na zdraví, čo bolo v prípade žalobkyne preukázané. Vzhľadom na\nuvedené dôvody krajský súd žalobu poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania\nrozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.\nProti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá zastáva názor, že krajský súd\npochybil, keď žalobu zamietol. Nestotožnila sa s právnym názorom krajského súdu, prezentovaným\nv odôvodnení rozsudku, že jej úmysel napadnúť H. T. a P.G. bol v konaní riadne preukázaný.\nZdôraznila, že svojím konaním sa snažila svojpomocne odvrátiť bezprostredne hroziaci neoprávnený\nzásah do jej osobnostných práv tým, že chcela odobrať mobilný telefón P.G., pričom pokiaľ krajský súd\nz takéhoto legálneho úmyslu konať legálne (vykonávať svoje zákonom priznané práva) bez ďalšieho\ndôvodí úmysel konať protiprávne, nemožno s takýmto myšlienkovým postupom súhlasiť. Nestotožnila\nsa ani s tým, že by malo ísť o nepriamy úmysel, o ktorý ide vtedy, ak páchateľ vedel, že svojim konaním\nmôže porušenie alebo ohrozenie práv alebo právom chránených záujmov spôsobiť, a pre prípad, že\nho spôsobí, bol s tým uzrozumený. V danom prípade však žalobkyňa, nielenže nevedela o možnom\nporušení práv, ale o ňom ani nemohla vedieť a nemohla ho predpokladať, pretože jej konanie nebolo\nprotiprávne, ale naopak plne v súlade s literou zákona. Konaním žalobkyne nemohlo dôjsť k porušeniu\npráv údajných poškodených, pretože bolo zákonnou povinnosťou H. T. a P.G. strpieť výkon práva\nžalobkyne, akýkoľvek iný postup by bol opäť iba protiprávnym konaním uvedených osôb, nie žalobkyne.\nSprávne orgány kládli za vinu žalobkyni napadnutie H. T., nie P.G., preto na samom začiatku celého\nincidentu by mal existovať úmysel žalobkyne napadnúť najprv H. T.. Podľa názoru žalobkyne pokiaľ aj\nsúd spojil legálny úmysel smerovaný na P.G. s nelegálnym úmyslom smerovaným tamtiež, nemohlo by\nto byť dostatočné na uznanie viny žalobkyne za spáchanie prejednávaného priestupku. Žalobkyňa sa\ndomnieva, že jej konanie bolo absolútne legálne, pokiaľ smerovalo k odobratiu mobilného telefónu, a o\njej úmysle protiprávne konať, by sa dalo uvažovať jedine, ak by sa žalobkyni v konaní preukázalo, že na\nzačiatku celého incidentu existoval úmysel žalobkyne napadnúť najprv H. T.. Takéto konanie však nie\nje možné z dôkazov vykonaných v konaní dovodiť, a preto nemôže byť žalobkyňa uznaná za vinnú zo\nskutku, ktorý jej je kladený za vinu. Naopak fyzický útok, ako vyplýva z vykonaných dôkazov, bol vedený\nzo strany H. T. smerom na žalobkyňu, ktorá sa iba bránila, a to primeraným spôsobom, následne sa\npridala k útoku aj P.G., pričom žalobkyňa aj tu použila iba primeranú obranu. Vzhľadom na uvedené\nžalobkyňa navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Mal za\nto, že vykonaným dokazovaním v priestupkovom konaní bolo jednoznačne preukázané, že protiprávne\nkonanie žalobkyne naplnilo skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust.\n§ 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch. Uviedol, že svoj právny názor na uplatnenie inštitútu\nsvojpomoci s poukazom na prejednávaný priestupok žalobkyne už vyjadril vo svojom stanovisku k\npodanej žalobe žalobkyne. Protiprávne konanie žalobkyne a spáchanie priestupku jej bolo preukázané\nnielen výpoveďami H. T. a P.G., ale aj prostredníctvom listinných dôkazov - lekárskych správ\nvypracovaných priamo po incidente. Sama žalobkyňa vo svojej výpovedi popísala priebeh útoku tak, že\nsprávne orgány nemali pochybnosti o jej protiprávnom konaní.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.\ns použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2\nO.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.\nv spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu\nžalobkyne nemožno priznať úspech.\n\nPodľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný,\nlen ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný\nprostriedok nie je prípustný.\nPodľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa ust. § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch platnom v rozhodnom čase, priestupkom je zavinené\nkonanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto\nalebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov,\nalebo o trestný čin.\nPodľa ust. § 3 citovaného zákona, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak\nzákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.\nPodľa ust. § 4 ods. 2 citovaného zákona, priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ\na) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo\nb) vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že\nho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený.\nPodľa ust. § 12 ods. 1 citovaného zákona, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na\nzávažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol\nspáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom\nbol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.\nPodľa ust. § 13 ods. 3 citovaného zákona, pokuta je príjmom obce, ak bola uložená za priestupky proti\nverejnému poriadku ( § 47 a 48), proti občianskemu spolunažívaniu ( § 49), proti majetku ( § 50), ako\naj za priestupky proti poriadku v správe vykonávanej obcou ( § 21 ods. 1, § 24 ods. 1 písm. a/ a d/,\n§ 26 ods. 1, § 27 ods. 1 písm. b/, § 30 ods. 1, § 32 ods. 1, § 34 ods. 1, § 35 ods. 1, § 45 a 46) a\nza priestupky porušenia všeobecne záväzného nariadenia obce. Výnosy ostatných pokút sú príjmom\nštátneho rozpočtu Slovenskej republiky.\nPodľa ust. § 49 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší\nobčianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým\nobvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.\nPodľa ust. § 51 citovaného zákona, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú\nsa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPodľa ust. § 58 ods. 2 citovaného zákona, objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú správne\norgány, ktoré sú príslušné prejednať zistené priestupky, ak priestupok zistili v rozsahu svojej pôsobnosti\nalebo ak im priestupok oznámil iný orgán ( § 56 ods. 1), ktorý nie je oprávnený priestupok prejednať\npodľa tohto alebo iného zákona. Správne orgány sú oprávnené požiadať o vykonanie objasňovania\npriestupkov orgány oprávnené objasňovať priestupky podľa odseku 3 v rozsahu ich pôsobnosti.\n\nPodľa ust. § 67 ods. 2 citovaného zákona, podkladom na začatie konania o priestupku je správa\no výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o\npriestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v\ntrestnom konaní.\nPodľa ust. § 77 citovaného zákona, výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku\nuznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku,\nvyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie ( § 11 ods.\n3), o započítaní času do času zákazu činnosti ( § 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia ( § 16), o\nnároku na náhradu škody ( § 70 ods. 2) a o trovách konania ( § 79 ods. 1).\nPodľa ust. § 83 ods. 5 citovaného zákona, pri preskúmavaní rozhodnutia o priestupku súdom sa\npostupuje podľa osobitných predpisov (ust. § 244 a nasl. O.s.p.).\nÚlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu č. SVS-230-2009/02226/TDL zo dňa 22. decembra 2009, ktorým potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie, ktorým Obvodný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím zo dňa\n6. júla 2009 č. OVVS-Pr-2824/1-08-Boh V88 uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku proti\nobčianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch a uložil jej pokutu\nvo výške 16 € a súčasne jej uložil povinnosť uhradiť trovy konania v paušálnej sume 16 €.\nZ obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Obvodnému úradu v Bratislave, odboru všeobecnej\nvnútornej správy bol dňa 5. septembra 2008 doručený z Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I,\noddelenia skráteného vyšetrovania Staré Mesto - západ, Bratislava I, vyšetrovací spis, z obsahu ktorého\nvyplýva, že poverený príslušník PZ uznesením ČVS : ORP-2337/2-OSV-B1-2008 zo dňa 6. augusta\n2008, podľa § 197 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vec týkajúcu sa trestného oznámenia H.\nT. pre podozrenie z prečinu výtržníctva, ktorého sa mala dopustiť T. T., odovzdal Obvodnému úradu\nBratislava 1 na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm.\nd/ zákona o priestupkoch, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa ust. §\n197 ods. 1 písm. b/, c/ ods. 2, 3 Trestného poriadku. Súčasťou vyšetrovacieho spisu bola zápisnica o\ntrestnom oznámení H. T., lekárske správy P.G. a H. T., úradný záznam - správa o vykonaní hliadkovej\nslužby, zápisnica o trestnom oznámení T. T. a jej lekárska správa. Súčasťou administratívneho spisu sú\nvýpovede svedkov H. T., P.G., zápisnica č. OVVS-Pr-2824/1-08 Boh zo dňa 10. marca 2009 o výpovedi\nsvedka P. Q. a zápisnica č. OVVS-Pr-2824/1-08 Boh zo dňa 10. marca 2009 o výpovedi svedka H. M..\nObvodný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy svojim rozhodnutím zo dňa 6. júla 2009,\nč.: OVVS-Pr-2824/1-08-Boh V88, uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu\nspolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, skutkovú podstatu ktorého naplnila\ntým, že dňa 27. júla 2008 v čase asi o 18:00 hod v Bratislave na H. ulici XX, pred domom fyzicky napadla\nH. T. a P.G., tak, že sa nahla cez otvorené ľavé predné okno do motorového vozidla zn. Škoda Favorit\nEČ G. a začala H. T., ktorý sedel na ľavom prednom sedadle rukami škrtiť a škrabať na tvári a krku, čím\nmu spôsobila zranenie, odreniny na tvári a krku, začervenanie až podliatiny v oblasti hrtana s dobou\nliečenia 5 dní, bez práceneschopnosti a potom, keď sa jej v napádaní H. T. snažila zabrániť P.G., ktorá\nsedela vo vozidle na pravom prednom sedadle, začala ju škrabať rukami na tvári a krku, vytrhla jej\npiercing z nosa, čím jej spôsobila zranenie, odreniny čela, tváre a začervenanie až pomliaždeniny na\nľavej strane krku a ranku od piercingu s dobou liečenia 5 dní, bez práceneschopnosti a poškodila jej\npri tom piercing, blúzku, podprsenku, dioptrické okuliare a retiazku, čím úmyselne narušila občianske\nspolunažívanie drobným ublížením na zdraví, za čo jej za spáchanie priestupku podľa ust. § 11 ods. 1\npísm. b/ a ust. § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch uložil pokutu vo výške 16 € a povinnosť uhradiť trovy\nkonania v paušálnej sume 16 €.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, vrátane kompletného\nadministratívneho spisového materiálu, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu\n\nje vecne správny. Odvolací súd obdobne ako krajský súd nezistil, že by správny orgán nedostatočne\nzistil skutočný stav, resp. že by pri vyhodnocovaní dôkazov vybočil, teda vykonal dôkazy v rozpore s\nprávnymi predpismi. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo\na všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Voľné hodnotenie dôkazov je myšlienkový postup, pri\nktorom na základe logických úsudkov a po starostlivom zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu\nmeritórneho rozhodnutia správnym orgánom. Správny orgán môže hodnotiť len tie dôkazy, ktoré boli\nvykonané. Z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že správny orgán mal dostatočne\npreukázané naplnenie skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorá je\nzakotvená v ustanovení § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch. Podľa citovaného ustanovenia sa\npriestupku dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví,\ndrobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým\nsprávaním. K naplneniu skutkovej podstaty priestupku dôjde za kumulatívneho splnenia jej obligatórnych\nznakov, ktorými sú subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívna stránka.\nSubjektom priestupku podľa citovaného ustanovenia môže byť každá osoba. Subjektívnou stránkou\ntohto priestupku je úmyselné zavinené konanie, ktoré sa prejavuje vo vyhrážaní sa ujmou na zdraví,\ndrobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým\nsprávaním. Objektom, t.j. chráneným spoločenským vzťahom, je občianske spolunažívanie; objektívnu\nstránku tvorí konanie subjektu, narušenie občianskeho spolunažívania ako následku a príčinná súvislosť\nmedzi konaním a následkom, t.j. že konanie priestupcu viedlo k narušeniu občianskeho spolunažívania.\nŽalobkyňa vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu namietala tú skutočnosť, že jej nebol\npreukázaný úmysel napadnúť H. T. a P.G. ako aj to, že z vykonaného dokazovania nevyplýva,\nže by fyzicky napadla H. T.. Práve naopak žalobkyňa zastávala názor, že jej konanie, ktorým sa\nsnažila odobrať mobilný telefón P.G. bolo legálne, nakoľko sa jednalo o svojpomoc, ktorou sa snažila\nzabrániť zasahovaniu do jej osobnostných práv. S uvedeným sa odvolací súd nestotožňuje a zastáva\nnázor, že v predmetnej právnej veci bol presne a nad všetku pochybnosť zistený skutkový stav,\nktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty. Protiprávne konanie žalobkyne bolo\njednoznačne preukázané výpoveďami poškodených osôb, doplnenými výpoveďami svedkov, ktoré\nsprávny orgán vyhodnotil samostatne ako i vo svojej vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na charakter\nzranení poškodených. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zaoberal aj uplatnením svojpomoci zo\nstrany žalobkyne, ktorá svoje konanie odvodzovala od svojho práva na bezprostrednú ochranu pred\nporušovaním jej osobnostného práva, ktorú vyhodnotil ako zjavne neprimeranú na odvrátenie tohto\nzásahu. Konštatoval, že fyzický útok takej intenzity ako ho uskutočnila žalobkyňa nebol primeraný,\nnakoľko dovoleným svojpomocným konaním v zmysle ust. § 6 Občianskeho zákonníka nemôže ten,\nkto sa cíti byť ohrozený na svojich právach neprimeraným spôsobom zásah odvracať. Svojpomocná\nochrana sa viaže na bezprostredne hroziaci neoprávnený zásah a primeraný spôsob odvrátenia zásahu,\nkeď pri vybočení z miery primeranosti prichádza do úvahy zodpovednosť za porušenie práva.\nNa tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že náš právny poriadok ofenzívnu\n(útočnú) svojpomoc vylučuje, hoci niektoré právne poriadky ju výnimočne pripúšťajú a to vo vzťahu\nk bezprostrednému útoku na právo, kde je potrebné a odôvodnené konať raz naraz (in continenti).\nVylúčenie ofenzívnej svojpomoci jednoznačne vyplýva z doslovného znenia ust. § 6 Občianskeho\nzákonníka ale i jeho systematického zaradenia v Občianskom zákonníku, keď po ust. § 4, kde je\nmožné dovolať sa verejnej moci pri ohrození alebo porušení práva a najmä ust. § 5 chrániaceho\npokojný stav nasleduje § 6 svojpomoc. Na podporu uvedeného právneho názoru poukazuje odvolací\nsúd na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 235/08-38 ktorý k svojpomoci\nuviedol, že „Občiansky zákonník upravuje svojpomoc v ustanovení § 6, v ktorom sa uvádza, že\nak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným\nspôsobom zásah sám odvrátiť. Ide o prostriedok ochrany, ktorý právny poriadok pripúšťa výnimočne po\nsplnení zákonom ustanovených podmienok. Svojpomoc spočíva vo využití vlastných síl ohrozeného\nna ochranu svojich práv. Všetky podmienky svojpomoci (zásah do určitého subjektívneho práva,\nzásah musí hroziť bezprostredne, zásah musí byť neoprávnený, svojpomoc môže vykonávať iba\nten, koho právo je ohrozené) musia byť splnené súčasne (kumulatívne). Absencia ktorejkoľvek z už\nuvedených štyroch podmienok znamená, že ide o protiprávne konanie. Svojpomoc je možné použiť iba\nna odvrátenie zásahu (tzv. obranná, defenzívna svojpomoc, ktorej cieľom je zachovať doterajší stav).\nÚtočná (ofenzívna) svojpomoc, ktorej cieľom je zmeniť existujúci stav, nie je prípustná.“\n\nV súlade s uvedeným v prejednávanom prípade nebolo uplatnenie ofenzívnej svojpomoci zo strany\nžalobkyne vôbec prípustné a legálne. Žalobkyňa svojim protiprávnym konaním spôsobila poškodeným\ndrobné zranenia a teda úmyselne narušila občianske spolunažívanie tým, že vyvinula fyzické násilie proti\npoškodeným za účelom odobratia mobilného telefónu. Použitie fyzického násilia proti druhej osobe je\nvždy protiprávnym konaním, pokiaľ nie je daná okolnosť vylučujúca protiprávnosť (bližšie pozri rozsudok\nNS ČSR 1 Cz 7/81). V danej veci správny orgán okolnosť vylučujúcu protiprávnosť nezistil, z dôvodu\nktorého neprichádza do úvahy ani defenzívna svojpomoc (inak nazývaná aj nutná obrana).\nOdvolací súd zistil, že dôvody uvádzané žalobkyňou nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku. Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne\nskutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil a s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods.\n2 O.s.p. v celom rozsahu stotožnil.\nNa základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu ako\nvecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).\nO trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v\nspojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.\ntak, že v konaní neúspešnej žalobkyni ich náhradu nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011)\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}