{"guid": "5ce8efe9-7f86-46dd-8d0f-d54cc962c1db:83c2c59a-00d2-4010-adac-05c754fdcc2a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1010200320.1", "spisova_znacka": "5Svzn/2/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Svzn/2/2012 z 29. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2013, sp. zn. 5Svzn/2/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1010200320.1", "identifikacne_cislo": "1010200320", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2013-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250zfa", "nazov": "§ 250zfa OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250zfa", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250zfa"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250zfa"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/83c2c59a-00d2-4010-adac-05c754fdcc2a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1010200320.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010200320.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1010200320.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Svzn/2/2012\n1010200320\n29. 04. 2013\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2013:1010200320.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a\nčlenov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci navrhovateľky Krajskej\nprokuratúry Bratislava, so sídlom Vajnorská 47, Bratislava, proti odporkyni Mestská časť Bratislava\n- Karlova Ves, so sídlom Námestie sv. Františka 8, Bratislava, v konaní o nesúlade Všeobecného\nzáväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves č. 6/2008 so zákonom, o odvolaní\nnavrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/72/2010-99 z 28. marca 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/72/2010-99 z 28.\nmarca 2012 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) v konaní podľa § 250zfa\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) vyslovil, že ustanovenia § 6 bod 1, 2 a § 10 bod 1,\n2 Všeobecne záväzného nariadenia (ďalej aj „VZN“) Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves č. 6/2008\nzo 04. novembra 2008 o pravidlách času predaja v obchode, času prevádzky služieb, času výstavby,\nrekonštrukcie stavieb a bytov nie sú v súlade s § 4 ods. 3 písm. d/, i/, § 6 ods. 1 a § 11 ods. 4 písm. g/\nzákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990\nZb.“ „zákon o obecnom zriadení“); vo zvyšnej časti, v ktorej sa prokuratúra domáhala vyslovenia\nnesúladu uvedených ustanovení citovaného VZN s § 53 ods. 2 a § 66a písm. a/, b/ živnostenského\nzákona, návrh zamietol a navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.\nRozhodol tak po zrušení svojho predchádzajúceho rozsudku vo veci z 09. februára 2011, č. k.\n2S/72/2010-72 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svzn/1/2011 z 15. decembra\n2011, keď po odstránení vytknutej procesnej vady prehodnotiac svoj pôvodný právny názor v zmysle\njudikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vychádzajúc z čl. 67 ods. 2, čl. 68 a čl. 71 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a ustanovení zákona o obecnom zriadení (§ 4 ods. 3 písm. d/, § 6 ods. 1 a § 11 ods.\n4 písm. g/) ako aj § 53ods. 2 a § 66a zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský\nzákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 455/1991 Zb.“ alebo „živnostenský zákon“)\nmal za to, že prokurátorom napadnuté články VZN týkajúce sa povolenia, predĺženia alebo skrátenia\nprevádzkovej doby starostom mestskej časti nie sú v súlade s § 4 ods. 3 písm. d/, i/ a § 11 ods. 4\npísm. g/ zákona č. 369/1990 Zb., pretože neobsahujú konečnú úpravu všeobecne záväzných pravidiel\nčasu predaja v obchode a času prevádzky služieb, ktoré by boli vopred jasné a záväzné pre každého,\nkoho sa môžu týkať. Krajský súd uviedol, že citované ustanovenia VZN naopak vytvárajú priestor pre\nstarostu, na ktorého presúvajú rozhodovanie o individuálnom predĺžení alebo skrátení prevádzkovej\ndoby vo forme individuálneho správneho aktu, k čomu nemá mestská časť) ani jej starosta zákonné\noprávnenie. Poukázal na to, že obec je v zmysle § 4 ods. 3 písm. d/ zákona č. 369/1990 Zb. oprávnená\n\nvydať len súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej či inej činnosti a aj\nto len vtedy, ak tak ustanovuje osobitný predpis, a na to, že k vydaniu individuálneho správneho aktu\n(v akejkoľvek forme) o predĺžení alebo skrátení prevádzkovej doby konkrétnej prevádzky zákon obec\n(mestskú časť) ani jej starostu nesplnomocňuje. Krajský súd dal ďalej do pozornosti, že v ustanovení §\n4 ods. 3 písm. i/ zákona o obecnom zriadení predpokladá len určenie pravidiel času predaja v obchode\na času prevádzky služieb všeobecne záväzným nariadením (teda pre bližšie neurčených adresátov),\nktoré je v zmysle § 11 ods. 4 písm. g/ zákona č. 369/1990 Zb. oprávnené vydať iba obecné (miestne)\nzastupiteľstvo. Nakoľko mal krajský súd zato, že napadnuté ustanovenia VZN sú v uvedenom rozsahu v\nrozpore so zákonom č. 369/1990 Zb., musel zároveň konštatovať, že sa priečia aj ustanoveniu § 6 ods.\n1 tohto zákona, ktorý rozpor VZN obce vo veciach územnej samosprávy so zákonom výslovne zakazuje.\nV časti, v ktorej navrhovateľka namietala nesúlad predmetných ustanovení so živnostenským zákonom,\nkrajský súd návrh zamietol, pretože mal zato, že namietané ustanovenia s oprávnením živnostenského\núradu vyžiadať si od obce vyjadrenie (§ 53 ods. 2), resp. so zákonným vymedzením kompetentných\norgánov štátnej správy na úseku živnostenského podnikania (§ 66a písm. a/, b/) súvisia len okrajovo.\nZdôraznil pritom, že určenie pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb je kompetenciou\núzemnej samosprávy a jej uplatnením nedochádza k zásahu do podmienok živnostenského podnikania,\nktorého štátnu správu obec nie je podľa zákona oprávnená vykonávať.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 2 OSP, keď úspešnej navrhovateľke\ntrovy konania nevznikli.\nOdporkyňa podala v zákonnej lehote voči tomuto rozsudku v časti, v ktorej bolo návrh krajskej\nprokuratúry vyhovené, odvolanie nesúhlasiac so záverom krajského súdu. Poukazujúc na ustanovenia\n§ 4 ods. 3 písm. d/, i/ ako aj písm. n/ a h/, § 6 ods. 1, 2 a § 11 ods. 4 písm. g/ zákona o obecnom zriadení\na čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky nevidela v napadnutom nariadení rozpor so zákonom, pretože len\nv rámci samostatnej originálnej pôsobnosti upravila pravidlá prevádzkovej doby na jej území, pričom\nneobmedzila žiadne ústavné práva a slobody osôb podnikajúcich na jej území.\nVzhľadom na vyššie uvedené mala odporkyňa za to, že krajský súd vo svojom rozhodnutí sp. zn.\n2S/72/10-72 (správne 99) zo dňa 28. marca 2012 vec nesprávne právne posúdil, a preto žiadala, aby\nsúd (zrejme mala na mysli Najvyšší súd Slovenskej republiky) napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec\nna ďalšie konanie.\nNavrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu považovala rozsudok Krajského súdu v\nBratislave sp. zn. 2S/72/10-99 z dňa 28. marca 2012, ktorým sa súd vo vyhovujúcej časti stotožnil s\ndôvodmi, ktoré žalobca uviedol v žalobe, za zákonný a správny.\nMala za to, že krajský súd pri vydaní odvolaním žalovaného napadnutého rozsudku po zrušení rozsudku\nz 09. februára 2011 a vrátení veci na ďalšie konanie uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 5Svzn/1/2011 z 15. decembra 2011, rozhodol v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu (§\n226 OSP) [správne § 250ja ods. 4].\nPoukázala na to, na obsah svojho návrhu, v ktorom uviedla, prečo ustanovenia Všeobecne záväzného\nnariadenia odporkyne č. 6/2008 zo 04. novembra 2008 o pravidlách času predaja v obchode, času\nprevádzky služieb, času výstavby, rekonštrukcie stavieb a bytov nie je v súlade s § 4 ods. 3 písm. d/, i/, §\n6 ods. 1 a § 11 ods. 4 písm. g/ zákona o obecnom zriadení sa navrhovateľka vyjadrila jednak v podanom\nnávrh z 26. januára 2010 ako aj v odvolaní proti rozsudku krajského súdu z 09. februára 2011.\nNavrhla preto napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny, nakoľko odporkyňa\nv odvolaní neuviedla také skutočnosti s ktorými by sa krajský súd nevysporiadal už v napadnutom\nrozsudku, resp. ktoré by odôvodňovali iné právne posúdenie veci.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\nv rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP, keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k\nzáveru, že odvolaniu odporkyne nemožno priznať úspech.\nPodľa § 7 ods. 2 OSP v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí\norgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a\n\nrozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej\nsamosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich\npodľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.\nPodľa § 250zfa ods. 1 OSP ak obec alebo vyšší územný celok nezruší alebo nezmení na základe\nprotestu prokurátora svoje všeobecne záväzné nariadenie, môže prokurátor vo veciach územnej\nsamosprávy podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom.\nVo veciach pri plnení úloh štátnej správy môže prokurátor podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu\nvšeobecne záväzného nariadenia aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi\nministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.\nUstanovenie § 250zfa OSP vychádza z čl. 125 ods. 1 písm. c/ a d/ Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\naj „ústava“), zo znenia ktorého je zrejmé, že Ústava Slovenskej republiky pripúšťa možnosť, aby o\nsúlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy so zákonmi vo veciach územnej\nsamosprávy (čl. 68 ústavy) a so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy vo veciach prenesenej štátnej\nsprávy (čl. 71 ods. 2 ústavy) mohol rozhodovať okrem ústavného súdu aj iný, t. j. všeobecný súd.\nÚlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení siedmej hlavy Občianskeho súdneho poriadku,\na to konkrétne podľa jej ustanovenia § 250zfa, rozhodnúť v predmetnom konaní o súlade všeobecne\nzáväzného nariadenia mesta so zákonom.\nVšeobecne záväzné nariadenie obce alebo vyššieho územného celku je normatívny právny akt prijímaný\norgánom obce alebo vyššieho územného celku, ktorým sú riešené zásadné otázky týkajúce sa obce\nalebo vyššieho územného celku ako celku, alebo osobitne jej obyvateľov alebo upravujúce právne\nvzťahy vznikajúce a realizujúce sa na jej území, a to tak na úseku prenesenej štátnej správy ako i\núzemnej samosprávy.\nVšeobecne záväzné nariadenie vydáva územná samospráva na plnenie úloh samosprávy obce, mesta či\nvyššieho územného celku alebo ak to ustanovuje zákon; takéto všeobecne záväzné nariadenie nesmie\nodporovať ústave ani zákonom. Vo veciach, v ktorých obec, mesto či vyšší územný celok plnia úlohy\nštátnej správy, môžu vydať nariadenie len na základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach; takéto\nnariadenie nesmie odporovať ani inému všeobecne záväznému právnemu predpisu.\nObsahom pripojeného spisového materiálu bolo nesporne preukázané, že Mestská časť Bratislava Karlova Ves všeobecne záväzným nariadením č. 6/2008 zo 04. novembra 2008 o pravidlách času\npredaja v obchode, času prevádzky služieb, času výstavby, rekonštrukcií stavieb a bytov, s účinnosťou od\n01. decembra 2008, ktoré v § 3 rozdeľuje obchody a prevádzky služieb na území mestskej časti pre účely\ntohto nariadenia na dve kategórie, pričom kategória č. 1 - obchodné domy, hypermarkety, supermarkety,\nnákupné strediská, čerpacie stanice pohonných hmôt, prevádzky s pohostinskou činnosťou bez\nobsluhy umiestnené mimo obytných zón, prevádzkarne poskytujúce pohostinské služby v ubytovacích\nzariadeniach, má určený začiatok prevádzky 00:00 hod. - koniec 24:00 hod., kategória č. 2 - maloobchod,\nslužby, remeselné činnosti a prevádzkarne nešpecifikované v kategórii č. 1, má určený začiatok najskôr\nod 06:00 hod. koniec najneskôr do 22:00 hod.. V § 6 ods. 1 upravuje VZN podmienky predĺženia\nprevádzkovej doby nasledovne: a/ predĺženie prevádzkovej doby môže na základe žiadosti podnikateľa\nindividuálnym súhlasom povoliť starosta na základe kladného vyjadrenia miestnej rady. Miestna rada\npred vydaním svojho vyjadrenia posúdi všetky relevantné faktory zohľadňujúce záujmy podnikateľa\nako aj obyvateľov v okolí prevádzky. Za týmto účelom podnikateľ doloží žiadosť súhlasom majiteľa\nnehnuteľnosti (budovy), v prípade umiestnenia prevádzky v bytovom dome súhlasom nadpolovičnej\nväčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov, v rodinnej zástavbe súhlasom majiteľov bezprostredne\nsusediacich domov; b/ individuálne predĺženie prevádzkovej doby z dôvodu konania neverejnej uzavretej spoločenskej akcie (stavby, promócie, stužkové slávnosti atď.) povoľuje starosta na základe\nžiadosti podnikateľa najneskôr dva pracovné dni pred konaním akcie. V § 6 ods. 2 VZN je upravené\nskrátenie prevádzkovej doby nasledovne: a/ starosta môže individuálne povolený čas predaja/prevádzky\nna základe kladného vyjadrenia miestnej rady skrátiť, ak vplyvom činnosti prevádzky dochádza k\npreukázanému porušovaniu verejného poriadku, alebo voči prevádzke bola podaná opodstatnená\nsťažnosť alebo činnosťou ruší nočný pokoj, alebo inak narúša verejný poriadok v jej okolí;)/ pri\n\ndočasnom uzavretí prevádzkarne je predávajúci povinný na mieste, kde je uvedená prevádzková doba,\noznačiť začiatok a koniec uzavretia prevádzkarne, a to najneskôr 24 hodín pred dočasným uzavretím\nprevádzkarne za predpokladu, že prevádzkareň je uzavretá dlhšie ako jeden deň. V § 10 ods. 1 VZN\nustanovuje, že povolenia na prevádzkovú dobu vydané pred účinnosťou tohto nariadenia zostávajú v\nplatnosti, ak schválený čas predaja v obchode a čas prevádzky služieb pred účinnosťou tohto VZN je v\nsúlade s týmto VZN. Podľa ods. 2 povolenie na prevádzkovú dobu vydané podľa tohto nariadenia má\ndobu platnosti najviac 6 mesiacov, pokiaľ starosta na základe rozhodnutia miestnej rady nerozhodne\no dobe kratšej.\nPodľa § 4 ods. 3 písm. d/ zákona č. 369/1990 Zb. obec pri výkone samosprávy usmerňuje ekonomickú\nčinnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, 5b) vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko\nalebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu\nprevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci.\nPodľa § 4 ods. 3 písm. i/ zákona č. 369/1990 Zb. obec pri výkone samosprávy najmä plní úlohy na úseku\nochrany spotrebiteľa a utvára podmienky na zásobovanie obce: určuje nariadením pravidlá času predaja\nv obchode, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská.\nPodľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať\nnariadenia: nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi,\nzákonmi, medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a\nktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.\nV zmysle citovaných zákonných ustanovení ako aj vy zmysle článkov 68 a 71 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky všeobecne záväzné nariadenie obce alebo vyššieho územného celku je normatívny právny akt\nprijímaný orgánom obce alebo vyššieho územného celku, ktorým sú riešené zásadné otázky týkajúce\nsa obce alebo vyššieho územného celku ako celku, alebo osobitne jej obyvateľov alebo upravujúce\nprávne vzťahy vznikajúce a realizujúce sa na jej území, a to tak na úseku prenesenej štátnej správy ako\ni územnej samosprávy. Všeobecne záväzné nariadenie vydáva územná samospráva na plnenie úloh\nsamosprávy obce, mesta či vyššieho územného celku alebo ak to ustanovuje zákon; takéto všeobecne\nzáväzné nariadenie nesmie odporovať ústave ani zákonom. Vo veciach, v ktorých obec, mesto či vyšší\núzemný celok plnia úlohy štátnej správy, môžu vydať nariadenie len na základe splnomocnenia zákona\na v jeho medziach; takéto nariadenie nesmie odporovať ani inému všeobecne záväznému právnemu\npredpisu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) zhodne so svojím názorom vysloveným\nuž v rozsudku sp. zn. 8Svzn/1/2010 z 01. júla 2010 (pozri k tomu bližšie ASP ID JUD 60523SK)\nopätovne zdôrazňuje, že právomoc, ktorá obci (mestu - jeho časti) zo zákona nevyplýva, a to\nprávomoc starostu stanovovať prevádzkový čas individuálne, nie je možné vo VZN zakotviť, ako\nsa mylne domnieva odporkyňa. Platná právna úprava nateraz neumožňuje mestu ani jeho časti,\naby rozhodovalo individuálnym právnym aktom o konkrétnom čase predaja či prevádzky služieb u\nkonkrétneho podnikateľa.\nNajvyšší súd po oboznámení sa s predloženým kompletným spisovým materiálom krajského súdu,\nvrátane administratívneho spisu odporcu zistil, že dôvody uvádzané odporkyňu v jej odvolaní nie sú\nspôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Krajský súd po zrušení\nsvojho predchádzajúceho rozhodnutia sa vecou dôsledne zaoberal a vyvodil v nej správne skutkové aj\nprávne závery, s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP v celom rozsahu stotožnil. Odporkyňa v odvolaní okrem citovania zákonných ustanovení a\nzotrvaní na obsahu napadnutého VZN neuviedla žiadne právne relevantné skutočnosti ani nepredložila\nnijaké relevantné dôkazy, ktoré by závery krajského súdu spochybnili.\nTakto potom Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov vedených vyššie rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave v napadnutej časti podľa 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\nV časti zamietnutia návrhu rozsudok krajského súdu odvolaním napadnutý nebol, a preto v tejto časti\nzostáva nedotknutý.\n\nOdporkyňa v ďalšom konaní súc viazaná právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 a § 250ja ods. 4 OSP),\nmusí všeobecne záväzné nariadenie dať do súladu so zákonom.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP a podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP úspešnej navrhovateľke\nnepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko jej v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/72/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}