{"guid": "3433564b-b7c9-4269-946f-5379fa5b672e:af9fd700-baca-407c-ba8a-33898231866d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1009201875.1", "spisova_znacka": "3Sžo/3/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/3/2013 z 12. 3. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. marca 2013, sp. zn. 3Sžo/3/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1009201875.1", "identifikacne_cislo": "1009201875", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "datum_vydania": "2013-03-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/af9fd700-baca-407c-ba8a-33898231866d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1009201875.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1009201875.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1009201875.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/3/2013\n1009201875\n12. 03. 2013\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2013:1009201875.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov\nJUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobkyne: X.S., XXX XX L.,\nproti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Drieňová 22, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2009/02156/TMC zo dňa 18. novembra 2009,\nkonajúc o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 252/2009-64 zo dňa\n26. októbra 2012,\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 4S 252/2009-64 zo dňa 26. októbra 2012 p o t v r d z u j e.\nŽalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2009/02156/TMC zo dňa 18.11.2009.\nUvedeným rozhodnutím žalovaný zamietol jej odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného\núradu v Žiline č. 2009/02976/556,557/2KR zo dňa 15.07.2009, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo\nspáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990\nZb. v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustila tým, že ublížila na cti poškodenému G. C.,\nkeď mu dňa 04.02.2009 okolo 15.00 hod. nadávala do „zbojníkov“ a priestupku proti občianskemu\nspolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustila tým, že narušila\nobčianske spolunažívanie vyhrážaním sa ujmou na zdraví a hrubým správaním, keď dňa 04.02.2009\nokolo 15.10 hod. z dvora pri svojom dome mala vykríknuť na G. C., že dostane na „piču a že nájdu bandu,\nktorá im dá nakladačku“ a bola jej uložená pokuta vo výške 10 € a povinnosť uhradiť trovy správneho\nkonania vo výške 16 €.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že posúdenie konania žalobkyne nedáva pochybnosti o tom,\nže správne orgány rozhodli v súlade so zákonom č. 372/1990 Zb. a argumentáciu žalobkyne treba\npovažovať za účelovú, s úmyslom zbaviť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok. Zo zápisníc o\nz výsluchov vyplynulo, že syn žalobkyne potvrdil na nahrávke matkin hlas, ktorý hovorí o „base“\na z nahrávky je je jasne a zreteľne tento hlas identifikovateľný (tón, intonácia, zafarbenie) aj v\nďalších slovách, ktoré sa jej kladú za vinu. Svedkovia, manželia G. vypovedali, že sa najmenej\n5-6 rokov nedostali so žalobkyňou do konfliktu a po vypočutí nahrávky zhodne uviedli, že sa ich\nhádka netýka. Samotný dátum incidentu žalobkyňa nijako dôveryhodne nevyvrátila a ani ostatné jej\n\nnámietky sa neosvedčili ako pravdivé. Od počiatku priestupkového konania neprejavila dostatočnú vôľu\nspolupracovať so správnym orgánom na preukázaní svojej neviny, a preto súd nemohol zohľadniť jej\nnázor o vykonštruovanej pomste poškodeného.\nVýrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“) a neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.\nProti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhla\nnapadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušiť z dôvodu, že z priestupku sa necíti byť vinnou\na nie je pravdou, aby nadávala G. C.. Uvedené výroky vyriekla na adresu svojej sestry a jej manžela\nB. G., ktoré potom G. C. využil a zneužil, nezákonne vyhotovil nahrávku, ktorú potom správne orgány\npoužili ako dôkaz bez jej súhlasu. Taktiež nie je pravdou tvrdenie jej sestry a švagra o tom, že medzi\nnimi neboli konflikty, pretože keď občas navštívia rodičovský dom pohádajú sa, lebo švagor sa pričinil\no to, že jej manžel bol vo väzení. Skutočnosť, že syn poznal na nahrávke jej hlas ešte neznamená, že\nmala nadávať G. C., ktorý ako policajt zneužíva svoje postavenie.\nŽalovaný sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu stotožnil s odôvodnením rozsudku krajským súdom a\nzotrval na vyjadrení k podanej žalobe.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v\nodvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom,\nako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk <http://www.supcourt.gov.sk>,\nwww.nsud.sk <http://www.nsud.sk> najmenej päť dní vopred, v senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§\n3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01. mája 2011) a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nZ obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že dňa 04.02.2009 podal Obvodnému oddeleniu\nPolicajného zboru Kysucké Nové Mesto G. C. návrh na prejednanie priestupku proti občianskemu\nspolunažívaniu, ublíženia na cti podľa § 49 ods. 1 písm. a / zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,\nktorého sa dopustila žalobkyňa tým, že mu v mieste trvalého bydliska nadávala hanlivými slovnými\nvýrazmi, uvedenými v tomto návrhu.\nX.S. pri svojej výpovedi dňa 15.07.2009 ku skutku, ktorého sa mala dopustiť uviedla, že všetko je\nklamstvo a poprela, že mala povedať G. C. slová, ktoré sú jej kladené za vinu. Preto je jeho výpoveď\na výpoveď jeho manželky nepravdivá. Namietala, že správanie G. C. naznačuje akoby ju chcel dostať\ndo „basy“ a je preto možné, že mu to vytýkala.\nNa základe zistených skutočností prvostupňový správny orgán, Obvodný úrad Žilina, odbor všeobecnej\nvnútornej správy, rozhodnutím č. 2009/02976/556, 557/2KR zo dňa 15.07.2009 podľa § 76 ods. 1 písm.\nc/ zákona priestupkoch uznal X.S. vinnou zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu\npodľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustila tým, že urazila na cti G. C.,\nbytom L., keď mu dňa 04.02.2009 okolo 15.00 hod. z dvora pri svojom dome č. XXXX v obci L. nadávala\ndo zbojníkov,\na priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustila tým, že narušila\nobčianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví a hrubým správaním, keď dňa 04.02.2009 okolo\n15.10 hod. z dvora pri svojom dome v obci L. vykríkala na G. C., že „dostane na piču, a že nájde bandu,\nktorá im dá nakladačku“.\nZa spáchanie týchto priestupkov uložil správny orgán žalobkyni podľa § 11 ods. 1 písm. b/ a § 49 ods.\n2 sankciu, pokutu vo výške 30 € a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 €.\n\nO odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej\nsprávy, odbor priestupkov (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím číslo: SVS-230-2009/02156/TMC zo dňa\n18.11.2009 tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, preto najvyšší súd v rámci\nodvolacieho konania skúmal aj konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého\nstupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe, a z takto vymedzeného rozsahu, či\nsprávne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje\nalebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone,\nak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto\na) inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech,\nd) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na\nzdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.\nSkutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi, ktorými sú subjekt,\nsubjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť\nobligatórne naplnené a zistené kumulatívne. V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty\nnebol objasnený, nemožno hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú\npochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nadovšetko pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio\npro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného).\nPodľa § 32 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „správny poriadok“) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné\nvyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej\nčinnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.\nPodľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o priestupkoch, za priestupok možno uložiť sankciu - pokutu.\nPri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho\nspáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a\nna osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo\ndisciplinárnom konaní (§ 12 ods. 1 zákona o priestupkoch).\nPodľa odseku 2 tohto ustanovenia, za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom\nkonaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný.\n\nPokutu možno uložiť do 33 €, ak neustanovuje osobitná časť tohto zákona alebo iný zákon vyššiu pokutu\n(§ 13 ods. 1 zákona).\nOdvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa\nv rozhodnutí obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\nOdvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, a s poukazom\nna logické argumenty a relevantné právne závery uvedené v odôvodnení prvostupňového rozsudku, s\nktorými sa stotožňuje a nadbytočne ich opakovať nebude, na doplnenie dodáva.\nPri zisťovaní stavu veci vo vzťahu k skutkom zo dňa 04.02.2009 sa nepreukázala obrana tvrdená\nžalobkyňou. Spáchanie skutkov jej bolo preukázané. Slová adresované G. C. boli hanlivé a vulgárne.\nNajvyšší súd mal z prepisu videonahrávky skutku žalobkyne, i zo samotnej nahrávky na CD nosiči\n(súčasť administratívneho spisu) preukázané, že žalobkyňa o použití kamery pred slovným útokom na G.\nC. vedela a na možnosť zaznamenania jej slovného prejavu bola upozornená. Vyplýva to z jej reakcie „ja\nti dám kameru“. Na základe týchto okolností dospel najvyšší súd k záveru, že nešlo o prejavy súkromnej\npovahy, t.j. neadresné nadávky v súkromí. Naopak išlo o adresný prejav, ktorý bol vykonaný v prítomnosti\nG. C. a na možnosť jeho zaznamenania bola upozornená. V konaní nebolo preukázané, že by kamera\nbola umiestnená v súkromných priestoroch žalobkyne.\nOkolnosti zaznamenania slovného prejavu žalobkyne nenasvedčujú zásahu do jej súkromného života a\nporušeniu čl. 19 ods. 2, 3 Ústavy SR a čl. 16 ods. 1 Ústavy SR. Právo na súkromie žalobkyne v danom\nprípade bolo v strete s právom G. C. na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti\nv zmysle čl. 19 ods.1 Ústavy SR. Najvyšší súd v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR nezistil v aplikácii\nsprávnych predpisov a procesných postupov žalovaným rozpor s uvedenými základnými právami, resp.\nnesprávne vyhodnotenie balansu medzi základnými právami.\nPretože v postupe a rozhodnutí žalovaného správneho orgánu nebolo zistené porušenie zákona,\nodvolací súd nemal dôvody na pochybnosti naznačené žalobkyňou. Ak platí zásada, že priestupok musí\nbyť spoľahlivo zistený a preukázaný danej osobe, senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že správne\norgány prvého aj druhého stupňa pri dokazovaní zohľadnili všetky dôkazy, ktoré v konaní o priestupku\nzadovážili, sporné a spochybnené i objasnili spôsobom v súlade s právom, a vyhodnotili ich z hľadiska\npravdivosti a dôležitosti v zmysle ustanovenia § 34 ods. 5 správneho poriadku.\nZ týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení\ns § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 252/2009-64 zo dňa\n26.10.2012 ako vecne správny potvrdil.\nO trovách konania rozhodol odvolací súd podľa 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a\n§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá nemala úspech v odvolacom konaní nepriznal\nnáhradu trov odvolacieho konania.\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov členov senátu 2:1 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}