{"guid": "c2429353-bb1e-473e-a241-8c8d1734e248:63dcc409-81bd-4ff0-a11f-447a887d2488", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1009201861.2", "spisova_znacka": "2Sžp/6/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/6/2013 z 18. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. septembra 2013, sp. zn. 2Sžp/6/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1009201861.2", "identifikacne_cislo": "1009201861", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2013-09-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88a.odsek-2", "nazov": "§ 88a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-88a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88a.odsek-6", "nazov": "§ 88a ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88a.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-88a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-88a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/63dcc409-81bd-4ff0-a11f-447a887d2488", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1009201861.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1009201861.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1009201861.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžp/6/2013\n1009201861\n18. 09. 2013\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2013:1009201861.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobkyne:\nW.. U. C., bytom v D., I. XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou Okenica Šula & Co., s.r.o., IČO:\n36 866 512, so sídlom v Bratislave, Zámocká 30, za ktorú koná advokát JUDr. Dominik Okenica,\nproti žalovanému: Obvodný úrad v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Staromestská 6, za účasti\nďalšieho účastníka konania: Vodohospodárske stavby Malacky, a.s., so sídlom v Malackách, Pezinská\n1098, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo\nnámestie 2, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného\nbývalého Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2009/1888/SAM zo dňa 2. októbra 2009, konajúc\no odvolaní žalovaného a ďalšieho účastníka konania Vodohospodárske stavby Malacky, a.s., proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 193/2009-209 zo dňa 11. októbra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 193/2009-209 zo dňa\n11. októbra 2012, p o t v r d z u j e .\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 165,67 €\nk rukám jej právneho zástupcu advokátskej kancelári Okenica Šula & Co., s.r.o., IČO: 36 866 512, so\nsídlom v Bratislave, Zámocká 30, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. 1S 193/2009-209 zo dňa 11. októbra 2012\npodľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie právneho\npredchodcu žalovaného bývalého Krajského stavebného úradu v Bratislave (ďalej len žalovaný) č.\nA/2009/1888/SAM zo dňa 2. októbra 2009 ako aj rozhodnutie stavebného úradu Mestská časť Bratislava\n- Ružinov č. SÚ/2008/21780/5938-25/Pix-35 zo dňa 4. decembra 2008 a vec vrátil žalovanému na\nďalšie konanie; žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 895,514 €. Žalovaný rozhodnutím č.\nA/2009/1888/SAM zo dňa 2. októbra 2009 zamietol odvolanie obyvateľov I. ul. XX-XX v zastúpení W.. U.\nC. a obyvateľov ul. N. XX, XX a XX v zastúpení Bc. A. K. a rozhodnutie stavebného úradu Mestská časť\nBratislava - Ružinov č. SÚ/2008/21780/5938-25/Pix-35 zo dňa 4. decembra 2008 potvrdil. Stavebný úrad\nrozhodnutím č. SÚ/2008/21780/5938-25/Pix-35 zo dňa 4. decembra 2008 vydal stavebné povolenie,\nktorým povolil stavbu „Bytový dom Sputnik - Ružinov - Ostredky - Sputnikova“ na parc č. XXXXX/\nXXX (hlavná stavba a inžinierske siete), parc. č. XXXXX/X a č. XXXXX/X (inžinierske siete), k.ú. W.;\núčelom stavby je bývanie, občianska vybavenosť (obchod, služby, garáže). Ide o budovu s 93 bytovými\njednotkami na 2. NP až 9. NP, s občianskou vybavenosťou na 1. NP (prenajímateľné priestory) a s\nodstavením motorových vozidiel v podzemnej dvojpodlažnej hromadnej garáži v počte 117 miest a na\nteréne so 47 miestami.\n\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že sa riadil právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky vysloveným v uznesení sp. zn. 2Sžp/17/2011 zo dňa 30. mája 2011 (správne má byť z 30. mája\n2012 - v znení opravného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžp/17/2011 zo dňa\n18. septembra 2013), ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 193/2009-156\nzo dňa 12. mája 2011. Krajský súd poukázal na to, že v priebehu územného konania a stavebného\nkonania boli vypracované tri hlukové štúdie. Hluková štúdia zadaná žalobkyňou preukázala prekročenie\nnajvyšších prípustných limitov pre hluk stanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi vo\nvonkajšom prostredí stavby, pričom s týmito zisteniami sa stavebný úrad, žalovaný, ani Regionálny\núrad verejného zdravotníctva v Bratislave (ďalej len RÚVZ) a Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej\nrepubliky (ďalej len ÚVZ) nijakým spôsobom nevysporiadali. Pre žalobkyňu vypracovali hlukovú štúdiu\npracovníci RÚVZ, ktorí meranie hluku realizovali zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity\nv Bratislave (ďalej aj len STU) na základe meraní uskutočnených RÚVZ. Zistenia hlukovej štúdie\nžalobkyne vo vzťahu k prekročeniu limitu vo vonkajšom prostredí neboli správnymi orgánmi nijako\nspochybnené, iba konštatujú, že stavba nezhorší hlukové pomery na fasádach susedných bytových\ndomov. Krajský súd uviedol, že stanovisko RÚVZ vychádza z hlukovej štúdie stavebníka, ktorá rieši\nhlukové pomery vo vnútornom a vonkajšom chránenom priestore plánovanej stavby. V čase jej\nspracovania bolo platné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 40/2002 Z. z. o ochrane zdravia pred\nhlukom a vibráciami v znení účinnom do 31. mája 2006 (ďalej len nariadenie č. 40/2002 Z. z.), podľa\nktorého prípustné hladiny hluku pre dennú dobu sú 60 dB a pre nočnú dobu 50 dB (platí pre kumulovaný\nhluk z dopravy) vo vonkajšom chránenom prostredí sú prekročené. Pre nočnú dobu spracovateľ výpočet\nnerealizoval. Napriek rozporom v zisteniach uvedených v tejto hlukovej štúdii z vtedy platného nariadenia\nč. 40/2002 Z. z. akceptoval RÚVZ túto štúdiu ako dostatočný podklad pri vydaní súhlasného stanoviska k\nstavbe, ktorá skutočnosť spochybňuje celé súhlasné stanovisko RÚVZ k stavbe, pretože toto stanovisko\nnezohľadňovalo prípustné hladiny hluku v zmysle vtedajšej právnej úpravy. Krajský súd je toho názoru,\nže treba rešpektovať aj hladiny hluku vo vonkajšom prostredí v zmysle právnych predpisov. Stavebný\núrad sa musí zaoberať aj v stavebnom konaní prekročenými hladinami hluku, keď bolo hlukovou štúdiou\nžalobkyne preukázané, že limity hluku vo vonkajšom prostredí stavby budú prekročené s poukazom na\n§ 62 ods. 1 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný\nzákon) v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia žalovaného (ďalej len zákon č. 50/1976 Zb.).\nV územnom konaní neboli tieto skutočnosti (hluk vo vonkajšom prostredí) dostatočne posúdené a\nnebolo preukázané, že verejný záujem (ochrana zdravia ľudí pred hlukom) bude pri realizácii stavby\nrešpektovaný. Žalobkyňa v stavebnom konaní žiadala odstrániť príslušné rozpory z meraní, nakoľko z\nhlukovej štúdie vypracovanej v stavebnom konaní pre žalobkyňu Slovenskou technickou univerzitou v\nBratislave (stavebnou fakultou) vyplýva, že STU vychádzajúca práve z meraní vykonaných pracovníkmi\nRÚVZ dospela k iným hodnotám hladiny hluku vo vonkajšom prostredí, ktoré sú závažnejšie než tie, ku\nktorým dospel RÚVZ. Vzhľadom na vypracovanú hlukovú štúdiu STU pre žalobkyňu vyšli v stavebnom\nkonaní najavo také novokvalitatívne skutočnosti, s ktorými sa správne orgány v územnom konaní\nnezaoberali a vzhľadom na ustanovenie § 62 ods. 1 písm. b/ a § 66 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. je\npotrebné, aby žalovaný náležitým spôsobom vyhodnotil príslušné dôkazné prostriedky.\nProti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaný aj ďalší účastník konania\nVodohospodárske stavby Malacky, a.s.\nŽalovaný vo svojom odvolaní navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nNamietal, že posúdil všetky podklady pre vydanie staveného povolenia, ktorých súčasťou bola aj\nprojektová dokumentácia. Žalovaný považuje svoje rozhodnutie za súladné so zákonom č. 50/1976 Zb.,\nvychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, predmet konania správne právne posúdil a\nv konaní boli dostatočne zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníkov konania. Predložená\nprojektová dokumentácia a záväzné stanoviská dotknutých orgánov preukazujú, že realizácia stavby\nnie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi. Stavebník v stavebnom\nkonaní v októbri 2007 predložil okrem iného aj hlukovú štúdiu. Stavebný úrad túto skutočnosť preveril,\nzabezpečil stanovisko RÚVZ Bratislava zo dňa 17. júla 2008 a umožnil účastníkom konania, aby svoje\ntvrdenie o nesprávnosti predloženej hlukovej štúdie preukázali predložením vlastnej hlukovej štúdie.\nÚčastníci konania takú hlukovú štúdiu nepredložili a stanovisko RÚVZ a boli kladné, stavebný úrad\npovolil realizáciu stavby. Účastníci konania následne podali námietky proti obsahu záväzného stanoviska\nRÚVZ zo dňa 5. januára 2006 ako aj zo dňa 17. júla 2008, preto žalovaný postupoval podľa § 140b ods.\n6 zákona č. 50/1976 Zb. a vyzval dotknutý orgán na predloženie vyjadrenia. RÚVZ v stanovisku uviedol,\n\nže nemá dôvod prehodnocovať svoje skoršie stanoviská z 5. januára 2006. Žalovaný zaslal vyjadrenie\nRÚVZ jeho nadriadenému orgánu: ÚVZ, ktorý uviedol, že predložený posudok nezdokumentoval\nmožné zhoršenie hlukových pomerov na fasádach susediacich bytových domov, naopak realizáciou sa\npredpokladá tieniaci efekt navrhovanej stavby na susedné objekty; RÚVZ dbal o zabezpečenie ochrany\nvnútorného prostredia objektu pred hlukom a o vetrania, avšak splnenie týchto požiadaviek je možné\npreukázať až v reálnych podmienkach pri kolaudácii; potvrdil platnosť záväzného stanoviska RÚVZ z\n5. januára 2006.\nĎalší účastník konania Vodohospodárske stavby Malacky, a.s. vo svojom odvolaní navrhol rozsudok\nkrajského súdu zmeniť a žalobu žalobkyne zamietnuť, alternatívne rozsudok krajského súdu zrušiť a\nvec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že v stavebnom konaní splnil všetky zákonom predpísané\npodmienky na udelenie stavebného povolenia; zabezpečil dve hlukové štúdie. Otázky hlučnosti sa\nposudzujú v územnom konaní, a preto sa na ne v stavebnom konaní podľa § 61 ods. 1 tretia veta\nzákona č. 50/1976 Zb. neprihliada. Žalobkyňa nepreukázala, žeby bola napadnutým rozhodnutím a\npostupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch. Predmetom\nnámietky žalobkyne neboli dopady stavby na hlukovú záťaž už existujúcich budov, ale skutočnosť, že\nsa nová stavba má umiestniť v prostredí, v ktorom nie je zabezpečená ochrana obyvateľov budúcej\nstavby pred hlukom vo vonkajšom prostredí. Predmetná stavba je právoplatne umiestnená samostatným\nrozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Poukázal na zmenu v rozhodovaní krajského súdu,\nktorý vo veci rozhodoval dvakrát, a to na základe rovnakých predložených dôkazov a tvrdení; k\nzmene rozhodnutia krajského súdu došlo až na základe uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, ktorým bol zrušený prvý rozsudok krajského súdu. Takáto zmena v rozhodovaní podľa\nnázoru ďalšieho účastníka nemá oporu v právnych predpisoch a porušuje princíp predvídateľnosti\nsúdnych rozhodnutí. Právny záver najvyššieho súdu nebol krajským súdom správne vyhodnotený, keďže\nnedoplnil dokazovanie a rozhodol na základe rovnakých dôkazov a vyjadrení protichodne. Žalobkyňa\npredložila dokument - stanovenie predpokladaných ekvivalentných hladín hluku vo vonkajšom prostredí\nz výsledkov merania, ktorého relevancia bola spochybnená RÚVZ, pretože štúdia nebola autorizovaná\noprávnenou osobou a nemá náležitosti hlukovej štúdie; absentuje v nej posúdenie vplyvu navrhovanej\nstavby na okolité prostredie, neuvedenie intenzity cestnej a železničnej dopravy, nebolo odôvodnené\numiestnenie výpočtových bodov. Preto podľa jeho názoru nie je možné na túto hlukovú štúdiu prihliadať.\nSúdy v správnom súdnictve nie sú oprávnené nahradzovať rozhodovaciu činnosť správnych orgánov\nv správnom konaní a posudzovať relevantnosť hlukovej štúdie. Podľa názoru ďalšieho účastníka\nkonania však krajský súd svojím rozhodnutím zasiahol do správneho konania a nahradil činnosť\nsprávnych orgánov, na čo nemá právomoc. Ak súd chcel rozhodnúť v otázke prípustnosti hluku,\nmal v konaní nariadiť dokazovanie. Vzhľadom na to, že krajský súd takto nepostupoval a rozhodol\nna základe podkladov získaných v správnom konaní, nahradil tak činnosť správnych orgánov a\nzáväzné stanoviská dotknutých orgánov nahradil svojím právnym názorom. Takýto postup považuje\nza porušenie princípu rovnosti v konaní a tiež za odňatie možnosti konať pred súdom, kedy žalovaný\nani „vedľajší účastník“ (správne má byť ďalší účastník, pozn. odvolacieho súdu) nemali možnosť\npredkladať vyjadrenia a navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení. Zároveň spochybňuje aktívnu\nlegitimáciu žalobkyne, pretože žalobkyňa namieta celkovú hlučnosť, snaží sa brániť práva a záujmy\nneznámych osôb, ktoré budú v budúcnosti vlastníkmi bytov v bytovom dome alebo jeho obyvateľmi. Táto\notázka nebola doteraz súdom riešená. Je toho názoru, že rozhodnutie stavebného úradu a žalovaného\nvychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, predmet konania bol správne posúdený a\nstavebné úrady rozhodovali na základe záväzných stanovísk príslušných orgánov na úseku ochrany\nzdravia, nakoľko sú nimi viazaní.\nŽalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniam žalovaného a ďalšieho účastníka konania navrhla\nrozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť; uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania. Žalobkyňa sa stotožňuje s právnymi závermi krajského súdu, krajský súd rozhodol\nvecne a právne správne, v súlade so záväzným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky. Žalobkyňa zdôraznila, že dôvodom podania žaloby bola nezákonnosť druhostupňového aj\nprvostupňového rozhodnutia. Žalobkyňa namietala rozpor rozhodnutí a postupov správnych orgánov s\nustanoveniami zákona č. 50/1976 Zb., zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ,,Správny poriadok“), zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji\nverejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen ,,zákon č. 355/2007 Z. z.“) a vyhlášky č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o\n\nprípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku\na vibrácií v životnom prostredí (ďalej len ,,vyhláška č. 549/2007 Z. z.“), a to prekročením prípustných\nhodnôt hluku vo vonkajšom prostredí stavby, nevhodným riešením eliminácie hluku vo vnútornom\nprostredí a jeho dôsledkami na budúce užívanie stavby a porušením základných pravidiel správneho\nkonania zo strany správnych orgánov. Žalovaný vo svojom rozhodnutí viedol správnu úvahu v zmysle\nnámietok, ktoré účastníci správneho konania nepredložili (zmena hlukových pomerov na existujúcich\nstavbách), a na druhej strane sa vôbec nevysporiadal s námietkami, ktoré účastníci správneho\nkonania predložili (hluková štúdia potvrdzujúca zákonom nedovolené prekročenie vonkajšieho hluku\nna plánovanej stavbe), nevysporiadal sa s rozpormi medzi účastníkmi konania predložených štúdií\na orgánov, ktoré sa vyjadrili k predloženým štúdiám. Žalobkyňa v stavebnom konania, na základe\nvýzvy stavebného úradu, predložila hlukovú štúdiu, z ktorej jasne vyplývajú zistenia a výsledky merania\nzakladajúce rozpor realizácie takejto stavby so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Uviedla,\nže príloha vyhlášky č. 549/2007 Z. z. síce pripúšťa možnosť prekročenia prípustných hodnôt hluku vo\nvonkajšom prostredí pri umiestňovaní nových budov, avšak za striktne stanovených podmienok (t.j. ak\nsa vykonajú opatrenia na ochranu ich vnútorného prostredia a ak sa posudzovaná hodnota v primeranej\nčasti priľahlého vonkajšieho prostredia budovy na bývanie alebo oddychovej zóny v tesnej blízkosti\nbudovy na bývanie neprekročí o prípustné hodnoty uvedené v tabuľke č. 1 pre kategóriu územia III, t.j. o\nviac ako 5 dB), ktoré musia byť splnené kumulatívne. V predmetnej právnej veci však ide o umiestnenie\nstavby na bývanie v území, kde hluk prekračuje hodnoty v tabuľke pre kategóriu II: 50 dB pre deň,\n50 dB pre večer a 45 dB pre noc. Ako vyplýva z hlukovej štúdie, posudzovaná hodnota primeranej\nčasti priľahlého vonkajšieho prostredia budovy na bývanie alebo oddychovej zóny v tesnej blízkosti\nbudovy na bývanie prekračuje prípustné hodnoty o viac ako 5 dB. Z uvedeného vyplýva, že súhlasné\nstanovisko RÚVZ bolo vydané v rozpore s vyhláškou č. 549/2007 Z. z.; ani výnimka z bodu 1.9 prílohy\nk vyhláške č. 549/2007 Z. z. neodstraňuje rozpor medzi nameranými a prípustnými hodnotami hluku\nvo vonkajšom prostredí. Pochybnosti o postupe RÚVZ v otázke posúdenia prekročenia prípustných\nhodnôt hluku vo vonkajšom prostredí potvrdzuje aj časť stanoviska ÚVZ, podľa ktorého z posudku\nRÚVZ z 5. januára 2006 č. RÚVZ/21-17599/2005 jednoznačne nevyplýva, či RÚVZ pri vydaní tohto\nposudku skúmal hlučnosť prostredia, do ktorého mala byť nová budova situovaná; nie je relevantnými\ndokladmi podložené ani tvrdenie RÚVZ, že hladiny hluku sa na dotknutom stavebnom pozemku budú\npohybovať okolo 65 dB. Na základe toho žalobkyňa považuje tvrdenie žalovaného, že jeho rozhodnutie\nvychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, za nepravdivé a zavádzajúce. Žalobkyňa\nod začiatku poukazovala na hlučnosť prostredia a práve zachovanie ochrannej a izolačnej zelene na\npozemku považovala za čiastočnú kompenzáciu hlučnosti. Žalobkyňa poukázala aj na zmenu stanoviska\nMagistrátu mesta Bratislava ešte pred vydaním územného rozhodnutia, ktorý zmenil svoje súhlasné\nstanovisko na nesúhlasné, avšak stavebný úrad nesúhlasné stanovisko neakceptoval a „posunul“ vec\ndo stavebného konania. Preto nie je pravdou, že účastníci konania nepredložili námietky v územnom\nkonaní.\nŽalobkyňa vo vyjadrení ďalej reagovala na námietku ďalšieho účastníka konania spochybňujúcu jej\naktívnu legitimáciu. Žalobkyňa uviedla, že bola účastníkom konania o povolení stavby „Bytový dom\nSputnik - Ružinov - Ostredky - Sputniková). Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka v\nhmotnoprávnom, ale aj v procesnoprávnom vzťahu. Ak sa účastník konania domnieva, že rozhodnutie\ntrpí vadou, je jeho právom podať voči takému rozhodnutiu odvolanie. Má teda aktívnu procesnú\nlegitimáciu na podanie odvolania a v prípade neúspechu a po vyčerpaní všetkých procesných možností\nv rámci správneho konania aj aktívnu procesnú legitimáciu na súdne preskúmanie takého rozhodnutia.\nPopierať aktívnu legitimáciu žalobkyne ako účastníčky konania, odoprieť jej právo na podanie žaloby o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu po tom, čo vyčerpala všetky dostupné možnosti\nv odvolacom konaní, by bolo popieraním práva na súdnu ochranu.\nĎalší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súhlasí s obsahom aj\nodôvodnením odvolania žalovaného.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá\nveta Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu v rozsahu napadnutom v\nodvolaní (§ 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), a dospel k záveru, že odvolania žalovaného\na ďalšieho účastníka konania nie sú dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v\n\nzmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil s tým, že termín\nverejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na jeho\ninternetovej stránke www.nsud.sk (§ 156 ods. 1, ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho\nsúdneho poriadku).\nS účinnosťou od 1. januára 2013 došlo k zrušeniu krajských stavebných úradov zákonom č. 345/2012\nZ. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§\n1 písm. b/). Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 citovaného zákona pôsobnosť krajských stavebných úradov\nustanovená osobitnými predpismi prechádza na obvodné úrady v sídlach krajov. V predmetnej veci v\ndruhom stupni rozhodoval bývalý Krajský stavebný úrad v Bratislave, preto jeho právnym nástupcom\nje Obvodný úrad v Bratislave, ktorý má procesnú spôsobilosť konať v súdnom konaní (§ 2 ods. 6\nzákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení účinnom do 30. septembra 2013). Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd\nSlovenskej republiky konal s Obvodným úradom v Bratislave ako s právnym nástupcom žalovaného,\na teda účastníkom tohto preskúmavacieho konania (§ 250 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, § 1\npísm. b/, § 2 ods. 1 zákona č. 345/2012 Z. z., § 2 ods. 6 zákona č. 515/2003 Z. z.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa primárne zaoberal námietkou týkajúcou sa aktívnej procesnej\nlegitimácie žalobkyne na podanie žaloby podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\n(Správne súdnictvo).\nŽalobkyňa bola účastníčkou stavebného konania podľa § 59 ods. 1 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb.\nako osoba, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich\npozemkov a stavieb, ak jej vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným\npovolením priamo dotknuté. Ako účastníčka správneho konania bola nositeľkou procesných práv a\npovinností ako aj hmotnoprávnych práv a povinností vyplývajúcich napríklad zo zákona č. 50/1976\nZb., Správneho poriadku a ďalších právnych predpisov s vecou súvisiacich. Preto má, okrem iných,\nprávo podať odvolanie proti stavebnému povoleniu podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. v spojení s §\n53 a nasl. Správneho poriadku. Ani jeden z citovaných zákonov neobmedzuje právo žalobkyne ako\núčastníčky stavebného konania podľa § 59 ods. 1 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. podať odvolanie, resp.\npodať odvolanie len v určitej oblasti alebo rozsahu. Pre porovnanie Najvyšší súd Slovenskej republiky\npoukazuje na zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a jeho ustanovenie §\n81, ktoré limituje napríklad poškodeného alebo vlastníka zhabanej veci v rozsahu, v ktorom môže podať\nodvolanie a následne aj žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa\ndruhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Ako bolo uvedené, zákon č. 50/1976 Zb. ani\nSprávny poriadok podobným spôsobom nelimitujú jednotlivých účastníkov stavebného konania (§ 59\nzákona č. 50/1976 Zb.) v rozsahu podaného odvolania. Z uvedeného vyplýva, že môžu bez zákonného\nobmedzenia v rozsahu odvolania namietať tak procesné ako aj hmotnoprávne pochybenia v konaní a\nrozhodnutí stavebného úradu. Tento rozsah sa následne prenáša aj do možnej žaloby o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v správnom súdnictve a korešponduje s § 247 ods. 1 a §\n250 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Ukrátenie na právach účastníka správneho konania v zmysle\ncitovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku je možné v postupe správneho orgánu (procesné\npráva účastníka) aj v rozhodnutí správneho orgánu (procesné a hmotnoprávne práva účastníka). Preto\nvo všeobecnosti platí, že ak žalobca v žalobe namieta porušenie procesných práv, ktoré podrobne\nopíše (bez ďalšieho uvedenia hmotnoprávnych práv), nejde o nedostatok aktívnej procesnej legitimácie\nvedúci k zastaveniu konania. Rovnako je tomu aj v predmetnej právnej veci: žalobkyňa už v odvolaní\nproti stavebnému povoleniu namietala porušenie jej procesných práv neodstránením rozporov medzi\nmeraniami hlukovej záťaže realizovanými RÚVZ a STU (hlukovou štúdiou predloženou žalobkyňou na\nzáklade výslovnej výzvy stavebného úradu) a nevysporiadaním sa s hlukovou štúdiou žalobkyne z\nhľadiska jej merita. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uzavrel, že žalobkyňa je aktívne procesne\nlegitimovaná na podanie žaloby v správnom súdnictve podľa § 247 ods. 1, § 250 ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku. Krajský súd preto postupoval správne, keď so žalobkyňou konal ako s účastníčkou\nsúdneho preskúmavacieho konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.\n\nMedzi účastníkmi konania je sporné posúdenie hlukových štúdií a vplyvu hluku zo železničnej a cestnej\ndopravy. Takisto zostalo sporné, či je možné hlukovú záťaž posudzovať aj v stavebnom konaní a či\nposúdenie otázky vplyvu hluku na životné prostredie a zdravie ľudí patrí výlučne do územného konania.\nJe potrebné pripomenúť, že krajský súd vo veci rozhodol už skôr rozsudkom č. k. 1S 193/2009-156 zo\ndňa 12. mája 2011 o zamietnutí žaloby žalobkyne, ktorý však bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2Sžp/17/2011 zo dňa 30. mája 2011 (správne má byť z 30. mája 2012 v znení opravného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžp/17/2011 zo dňa 18.\nseptembra 2013). Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom uznesení uviedol, že „ušlo pozornosti\nkrajského súdu, že žalobkyňa si dala vypracovať vlastnú hlukovú štúdiu, avšak na výzvu stavebného\núradu, resp. žalovaného priamo v stavebnom konaní. Napriek tomu sa žalovaný dostatočne s touto\nhlukovou štúdiou nezaoberal a uspokojil sa iba s kladným stanoviskom Regionálneho úradu verejného\nzdravotníctva v Bratislave, ktoré si k tomuto konaniu vyžiadal. (...) žalobkyňa žiadala v stavebnom konaní\nodstrániť príslušné rozpory v meraní, nakoľko z hlukovej štúdie vypracovanej v stavebnom konaní pre\nžalobkyňu Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave (stavebnou fakultou) vyplýva, že technická\nuniverzita vychádzajúca práve z meraní vykonanými pracovníkmi RÚVZ v Bratislave dospela k iným\nhodnotám hladiny hluku vo vonkajšom prostredí, ktoré sú závažnejšie než tie, ku ktorým dospel RÚVZ\nv Bratislave.\nV prejednávanom prípade sa krajský súd dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s\nnámietkami, ktoré uplatnila žalobkyňa vo svojej žalobe (...) Takýmto postupom krajského súdu bola\núčastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. (...)\nV prejednávanom prípade nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku prvého stupňa zrejmé, akými\núvahami sa súd riadil pri utváraní záveru o skutkovom stave, prečo nepovažoval za dôvodnú právnu\nargumentáciu žalobkyne v žalobe a prečo považuje námietky žalobkyne za neopodstatnené, je nutné\npovažovať takýto rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nedávajúci dostatočné záruky\npre to, že nebol vydaný spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.\nPodstatou veci je skutočnosť, že krajský súd vyslovil záver, že v prípade uplatnených námietok o\nprekročení prípustných hodnôt hluku na vonkajšom prostredí, ide o námietky žalobkyne, ktoré mali a\nmohli byť uplatnené v územnom konaní a že predmetná stavba je už právoplatne umiestnená. Podľa\nnázoru krajského súdu sa s týmito námietkami je možné zaoberať sa príp. v kolaudačnom konaní.\nOdvolací súd považuje právny názor krajského súdu vzhľadom na špecifiká danej veci za predčasný.\nJe totiž nesporné, že vzhľadom na vypracovanú hlukovú štúdiu STÚ v Bratislave pre žalobkyňu vyšli v\nstavebnom konaní najavo také novokvalitatívne skutočnosti, s ktorými sa správne orgány v územnom\nkonaní nezaoberali a ani vzhľadom na zistené skutočnosti zaoberať nemohli a vzhľadom na citáciu\nust. § 62 ods. 1 písm. b/ a ust. § 66 ods. 1 stavebného zákona je potrebné potom vyvodiť záver, že\nbolo v právomoci krajského súdu, aby náležitým spôsobom vyhodnotil príslušné dôkazné prostriedky a\nnásledne vo veci v súlade so zákonom rozhodol.“\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny\nspis žalovaného č. A/2009/1888, zistil, že stavebnému konaniu, ktoré je predmetom tohto súdneho\npreskúmavacieho konania, predchádzalo územné konanie ukončené rozhodnutím stavebného úradu\nč. SÚ/2006/8969-9/Zar zo dňa 19. mája 2006 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. A/2006/1575HRC zo dňa 15. augusta 2006 o umiestnení stavby (ďalej aj len územné rozhodnutie); územné\nkonanie bolo právoplatne skončené 14. septembra 2006. V podmienkach umiestnenia stavby (č.\n4.18) požadovaných Železnicami SR (ďalej aj len ,,ŽSR“) sa uvádza, že TÚ 2862 je jednokoľajová\nneelektrifikovaná železničná trať, ktorá má byť v budúcnosti dvojkoľajnou elektrifikovanou; trať 2841 je\ndvojkoľajná elektrifikovaná trať, pričom, ŽSR poukázali na vplyvy železničnej prevádzky (hluk, otrasy, ...),\nktoré sa vzhľadom na plánovanú stavbu môžu ešte zvýrazniť, preto odporúčajú prijatie opatrení\nzameraných na elimináciu negatívnych vplyvov železničnej dopravy. Dokumentáciu stavby pre stavebné\npovolenie žiadali predložiť na opätovné posúdenie cestou ŽSR a ako súčasť projektovej dokumentácie\nmali byť predložené jednotná železničná mapa M = 1:1000 a katastrálna mapa so zakreslením\nnavrhovanej stavby vrátane všetkých prípojok a okótovaním najmenšej vzdialenosti bytového domu\na najbližšej prípojky IS od osi krajnej koľaje; v technickej správe majú byť uvedené opatrenia na\n\nelimináciu negatívnych vplyvov železničnej prevádzky (vyjadrenie ŽSR zo dňa 28. apríla 2006, č.\n180/104/2006/0222/620/624).\nV stavebnom povolení č. SÚ/2008/21780/5938-25/Pix-35 zo dňa 4. decembra 2008 sa v podmienke\nrealizácie stavby (č. 18.21) požadovanej od ŽSR uvádza identický text ako v rozhodnutí o umiestnení\nstavby: „TÚ 2862 je jednokoľajová neelektrifikovaná železničná trať, ktorá má byť v budúcnosti\ndvojkoľajnou elektrifikovanou; trať 2841 je dvojkoľajná elektrifikovaná trať, pričom ŽSR poukázali na\nvplyvy železničnej prevádzky (hluk, otrasy, ...), ktoré sa vzhľadom na plánovanú stavbu môžu ešte\nzvýrazniť, preto odporúčajú prijatie opatrení zameraných na elimináciu negatívnych vplyvov železničnej\ndopravy. Dokumentáciu stavby pre stavebné povolenie žiadali predložiť na opätovné posúdenie cestou\nŽSR a ako súčasť projektovej dokumentácie mali byť predložené jednotná železničná mapa M = 1:1000 a\nkatastrálnu mapu so zakreslením navrhovanej stavby vrátane všetkých prípojok a okótovaním najmenšej\nvzdialenosti bytového domu a najbližšej prípojky IS od osi krajnej koľaje; v technickej správe majú\nbyť uvedené opatrenia na elimináciu negatívnych vplyvov železničnej prevádzky“ (vyjadrenie ŽSR zo\ndňa 28. apríla 2006 č. 180/104/2006/0222/620/624). Zo stanoviska generálneho riaditeľstva ŽSR č.\n5781/2007/O222/Be287 zo dňa 27.novembra 2007 (podmienka č. 18.24) vyplýva, že priľahlý traťový\núsek je železničná trať elektrifikovaná striedavým trakčným systémom 25 kV 50 Hz; v danej lokalite je\npripravovaná stavba ŽSR, prepojenie železničného koridoru TEN-T s letiskom a železničnou sieťou v\nBratislave. Upozornilo na vplyvy od železničnej prevádzky (hluk, otrasy, vplyv prevádzky trakcie), ktoré\nsa vzhľadom na rozvojové zámery môžu v budúcnosti zmeniť. Nie je preto zrejmé, či podmienky ŽSR\nzakotvené v rozhodnutí o umiestnení stavby (č. 4.18) boli splnené, keďže v stavebnom povolení sa\nlen doslova kopíruje text uvedenej požiadavky, a to ako požiadavka č. 18.21 - dokonca aj to, že ide\no podmienku, ktorá má byť splnená pred vydaním stavebného povolenia. V stavebnom povolení sa\nvšak ukladajú podmienky pre ďalší krok po právoplatnosti stavebného konania - realizáciu stavby a\nkolaudačné konanie, teda po vydaní stavebného povolenia a nie pred jeho vydaním (§ 66 zákona č.\n50/1976 Zb.). Je nelogické vo vydanom stavebnom povolení ukladať podmienky, ktoré majú byť splnené\nešte pred vydaním stavebného povolenia - reálne k takej situácii nemôže dôjsť, pretože stavebné\npovolenie už bolo vydané. Splnenie podmienky č. 4.18 z rozhodnutia o umiestnení stavby nie je možné\nv administratívnom spise verifikovať; na druhej strane, ak by táto podmienka bola splnená, nebol by\ndôvod ju v identickom znení zaraďovať aj do stavebného povolenia ako podmienku č. 18.21. Nie je ani\nzrejmé, či ide o chybu v písaní, zo stavebného povolenia ani z rozhodnutia žalovaného to nevyplýva.\nSkúmanie záťaže životného prostredia hlukom je aktuálne vo viacerých štádiách konania podľa zákona\nč. 50/1976 Zb.:\n- v územnom konaní (§ 37, podľa ktorého stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým\nz hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov;\npreskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o\núzemí, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým\npožiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom,\nktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických\nzariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany\npoľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným\norgánom),\n- v stavebnom konaní (§ 62 ods. 1 písm. b/, podľa ktorého v stavebnom konaní stavebný úrad\npreskúma najmä, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým\nochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým\npožiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi), a\n- v kolaudačnom konaní (§ 81 ods. 1, podľa ktorého v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma,\nči sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa\ndodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom\nrozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie\nnebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného\nprostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.).\n\nPodmienkou sine qua non pre stavebné konanie je právoplatné ukončenie územného konania a\nrovnakou podmienkou pre kolaudačné konanie je právoplatné ukončenie stavebného konania. Z\nuvedeného jednoznačne vyplýva, že skúmanie vplyvu hluku na životné prostredie a zdravie ľudí\nmožno skúmať v každom jednotlivom štádiu, teda aj v stavebnom konaní bez výhradného obmedzenia\nskúmania tejto podmienky v územnom konaní. Stanoviská správnych orgánov o tom, že hluk možno\nskúmať len v územnom konaní nezodpovedajú zákonu č. 50/1976 Zb. ani čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky. Žalobkyňa navyše predložila hlukovú štúdiu vypracovanú Slovenskou technickou univerzitou\nv Bratislave (stavebnou fakultou) až na základe požiadavky samotného stavebného úradu vydanej v\nstavebnom konaní, nie v územnom konaní (hoci sa problematika vplyvu hluku zo strany žalobkyne riešila\naj v územnom konaní). Na jednej strane stavebný úrad žalobkyňu vyzve na predloženie hlukovej štúdie\nv stavebnom konaní a na druhej strane, po jej predložení, ju stavebný úrad bez bližšieho odôvodnenia\nodmietne s tým, že ju mala žalobkyňa uplatniť v územnom konaní, resp. sa stavebný úrad stotožní so\nspochybnením predloženej hlukovej štúdie zo strany žalobcu. Na tomto mieste je nevyhnutné zdôrazniť,\nže RÚVZ ani ÚVZ vo svojich stanoviskách žalobkyňou predloženú hlukovú štúdiu nespochybnili:\n- V stanovisku RÚVZ č. RÚVZ/21-15590/2008 zo dňa 19. novembra 2008 sa uvádza, že rozdielne\nhodnoty merania medzi RÚVZ a STU vychádzajú z platnej metodiky merania; RÚVZ vychádzal z údajov\nŽSR; RÚVZ realizoval výpočet len pre jeden bod, a to 1,5 m nad terénom, kým STU realizovala výpočet\npre rôzne lokality a rôzne výšky budúceho objektu na základe meraní hluku RÚVZ a spoločnosti IS\nMartin, ktorá má odbornú spôsobilosť na meranie. RÚVZ uviedol, že údaje hluku v 1,5 m nad terénom\nzo strany RÚVZ a STU sú prakticky identické; zároveň zdôraznil, že hluk s výškou narastá, preto boli\nzo strany STU vo vyšších podlažiach zisťované hladiny hluku o niekoľko dB vyššie. RÚVZ pripustil, že\núdaje o možnej hlukovej záťaži budú zaujímavé pre investora, nakoľko útlm fasády (okná) je potrebné\nriešiť tak, aby výsledky z objektívneho merania hluku v nových interiéroch v reálnych výškach pri\nkolaudácii objektu preukázali súlad s požiadavkami platnej vyhlášky č. 549/2007 Z. z. RÚVZ zároveň\nuviedol, že lokalita v okolí Vrakunskej cesty je pod vplyvom nadmerného dopravného hluku zo železníc\na cestnej dopravy, preto bude zaradená medzi problémové lokality pri zostavovaní hlukových máp a\nakčných plánov na ochranu pred hlukom. Napriek týmto skutočnostiam však RÚVZ odmietol korigovať\nsvoje predchádzajúce stanovisko. Stanovisko podpísal K.. V. F., poverený zastupovaním regionálneho\nhygienika.\n- V ďalšom stanovisku RÚVZ č. RÚVZ/21-9830/2009 zo dňa 30. júna 2009 je uvedené, že v územnom\nkonaní bolo zistené, že vo výške 1,5 m nad povrchom bude hluk 65 dB, čo bolo v súlade s nariadením\nč. 40/2002 Z. z.; ďalšie merania z roku 2008 preukázali vo výške 1,5 m nad terénom 65,9 dB a 65,7 dB\npre deň, čo je relatívne dobrá zhoda s pôvodným predpokladom. Výpočet hluku predložený žalobkyňou\n(STU) nepočíta predpokladané hladiny hluku vo výške 1,5 m nad terénom, ale vo vyšších výškach, kde\nbudú hodnoty hluku logicky vyššie. Napriek tomu RÚVZ nemôže korigovať svoje záväzné stanovisko,\nkeďže výsledky merania z roku 2008 nie sú relevantné pre posúdenie situácie v roku 2005 súvisiace s\núzemným konaním. Toto stanovisko podpísala K.. H. v zastúpení K.. Otakara F., regionálneho hygienika.\nK.. H. toto stanovisko aj sama spracovala, avšak nepreukázala oprávnenie, prípadne poverenie ho\npodpísať.\n- V stanovisku ÚVZ č. OLP/5773/2009 zo dňa 17. septembra 2009 sa uvádza, že z posudku RÚVZ\nzo dňa 5. januára 2006, č. RÚVZ/21-17599/2005 jednoznačne nevyplýva, či RÚVZ skúmal hlučnosť\nprostredia, do ktorého mala byť nová budova situovaná; RÚVZ v stanovisku z 30. júna 2009 uviedol,\nže na základe bližšie nešpecifikovanej hlukovej štúdie z územného konania zistil, že hladiny hluku sa\nna dotknutom stavebnom pozemku budú pohybovať okolo 65 dB, relevantnými podkladmi to však nie je\ndoložené. Ani ÚVZ napriek tejto skutočnosti nezmenil stanovisko RÚVZ k hlukovej záťaži.\nZ uvedených stanovísk nado všetku pochybnosť vyplýva, že RÚVZ ani ÚVZ nespochybnili merania STU,\ndokonca pripúšťajú, že RÚVZ vykonal meranie len v jednom bode, a to 1,5m nad terénom, kým STU\nvykonala meranie vo viacerých bodoch a výškach: 5,5 m, 14,5 m, 20,5m a 26,5 m nad terénom. Ak\nby bola zohľadnená výška novostavby (ide o 9-poschodovú budovu), bolo by logické vykonať meranie\nna viacerých miestach a výškach predpokladanej budovy, tak ako to urobila STU, a nielen 1,5 m nad\nterénom. Keďže RÚVZ meranie na viacerých bodoch nevykonal a svoje konanie žiadnym spôsobom\nneodôvodnil (prečo meral hluk len v jednom bode pri 9-poschodovej budove), jeho posudok sa javí\nako predčasný a neúplný. Nemôže zostať bez povšimnutia, že STU vychádzala práve z meraní RÚVZ\na dospela k iným záverom o hlukovej záťaži ako RÚVZ. Tento rozpor nebol v stavebnom konaní\nspoľahlivým spôsobom odstránený, a to aj s ohľadom na to, že RÚVZ a ÚVZ pripúšťajú a nespochybňujú\n\nrozdielnosť meraní STU v iných výškach, keďže hluk s výškou narastá. Jediný, kto spochybňoval závery\nmeraní STU, bol žalobca. Preto sa vyjadrenie stavebného úradu a žalovaného o spochybňovaní hlukovej\nštúdie predloženej žalobkyňou zo strany RÚVZ a ÚVO, javí ako nedôsledné a odporujúce jeho konaniu\nspočívajúcemu vo výzve na predloženie hlukovej štúdie. Stavebný úrad v stavebnom konaní vychádzal\nz neúplných podkladov, neodstránil rozpory medzi hlukovými štúdiami, ani sa rozdielmi nezaoberal a\nbez bližšieho odôvodnenia sa odmietol hlukovou štúdiou predloženou žalobkyňou, s prízvukom ne to, že\nišlo o hlukovú štúdiu predloženú na základe výzvy stavebného úradu, zaoberať. Ide o vadu stavebného\nkonania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť stavebného konania a stavebného povolenia (§ 250i ods.\n3 Občianskeho súdneho poriadku). Keďže sa hluková záťaž skúma v jednotlivých štádiách konania\npodľa zákona č. 50/1976 Zb., je logické, že v územnom konaní sa bude meranie hluku realizovať časovo\nskôr a v stavebnom konaní časovo neskôr. Preto je absolútne irelevantné tvrdenie RÚVZ (K.. H.), že\nmeranie z roku 2008 nemožno zohľadniť, lebo ho nemožno použiť na meranie v roku 2005. Toto tvrdenie\nje vnútorne rozporné. Vyvstáva otázka, prečo bolo meranie hluku v roku 2008 vôbec realizované, ak by\nbolo v konaní nepoužiteľné. Stavebný úrad na túto otázku nedal v stavebnom konaní žiadnu odpoveď.\nPočas územného konania bolo účinné nariadenie č. 40/2002 Z. z. Nariadenie vlády č. 40/2002 Z. z. bolo\nzrušené s účinnosťou od 1. júna 2006 zákonom č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (§ 47 bod 3). S účinnosťou od 1. júna 2006 a na základe § 44 písm. c/\nzákona č. 126/2006 Z. z. bolo vydané nové nariadenie vlády SR č. 339/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú\npodrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu\nhluku, infrazvuku a vibrácií. Nariadenie č. 339/2006 Z. z. bolo s účinnosťou od 1. septembra 2007 tiež\nzrušené, a to zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (§ 65 bod 11). Ministerstvo zdravotníctva SR vydalo na základe § 62 písm.\nm/ zákona č. 355/2007 Z. z. vyhlášku č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných\nhodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v\nživotnom prostredí, ktorá nadobudla účinnosť 1. decembra 2007. V predmetnej právnej veci bola hluková\nzáťaž v územnom konaní posudzovaná podľa nariadenia č. 40/2002 Z. z. a v stavebnom konaní podľa\nvyhlášky č. 549/2007 Z. z.\nPodľa nariadenia č. 40/2002 Z. z. bola prípustná hladina hluku v kategórii územia III (vonkajší priestor\nv obytnom území v okolí diaľnic, letísk, ciest I. a II. triedy, zberných mestských komunikácií a hlavných\nželezničných ťahov) v súvislosti s hlukom z dopravy cez deň 60 dB a v noci 50 dB. Podľa písm. c/\ntabuľky č. 4 boli prípustné aj vyššie hodnoty pri maximálnom využití možných opatrení na zníženie\nhluku za podmienky, že v súčasnosti nebolo možné v existujúcej zástavbe, v okolí dopravných zón\nobstavaných obytnými budovami prijateľné riešenie a že ekvivalentná hladina A hluku primeranej časti\npriľahlého vonkajšieho priestoru obytného územia neprekročí 65 dB. V územnom konaní boli namerané\nhraničné hodnoty hluku 65 dB. Napriek námietkam žalobkyne a ostatných účastníkov územného konania\ntýkajúcich sa okrem iného aj hlukovej záťaže, stavebný úrad ich nevyzval na predloženie vlastnej\nhlukovej štúdie. Rozhodnutie o umiestnení stavby je právoplatné.\nV stavebnom konaní bola posudzovaná hluková záťaž podľa vyhlášky č. 549/2007 Z. z., ktorá v prílohe\n(tabuľka č. 1) pre kategóriu územia III (územie ako v kategórii II v okolí diaľnic, ciest I. a II. triedy,\nmiestnych komunikácií s hromadnou dopravou, železničných dráh a letísk, mestské centrá) pripúšťa\nmaximálnu hladinu hluku pri pozemnej doprave cez deň 60 dB, večer 60 dB a v noci 50 dB, pri\nželezničnej doprave cez deň 60 dB, večer 60 dB a v noci 55 dB. Podľa bodu 1.9 v tabuľke č. 1 je\nmožné umiestňovať nové budovy na bývanie a budovy vyžadujúce tiché prostredie okrem škôl, škôlok,\nnemocničných izieb a účelovo podobných budov aj v území, kde hluk z dopravy prekračuje hodnoty\nuvedené v tabuľke č. 1 pre kategóriu územia II, alebo v území, kde takéto prekročenie je možné v\nbudúcnosti očakávať, ak sa vykonajú opatrenia na ochranu ich vnútorného prostredia, a ak posudzovaná\nhodnota hluku z dopravy v primeranej časti priľahlého vonkajšieho prostredia budovy na bývanie alebo\noddychovej zóny v blízkosti budovy na bývanie neprekročí prípustné hodnoty uvedené v tabuľke č.\n1 pre kategóriu územia III o viac ako 5 dB. V stavebnom konaní však bolo žalobkyňou preukázané\nprekročenie limitu 5 dB nad prípustné hodnoty pre kategóriu III, a to prostredníctvom hlukovej štúdie\npredloženej žalobkyňou na výzvu stavebného úradu. Ako bolo uvedené vyššie, RÚVZ ani ÚVO uvedenú\nhlukovú štúdiu nespochybňujú. Stavebný úrad ani žalovaný sa s prekročením hodnôt riadnym spôsobom\nnevysporiadali. Neodôvodnené odmietanie hlukovej štúdie (spochybňovanie hlukovej štúdie, nemožnosť\n\njej použitia na merania v roku 2005) je arbitrárne a odníma žalobkyni možnosť konať pred správnym\norgánom. Ak by stavebný úrad vedel, že hlukovú štúdiu z roku 2007 nemôže použiť na meranie hluku\nv roku 2005, nemal by dôvod žalobkyňu vyzývať na jej predloženie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že krajský súd radikálne\nzmenil svoj právny názor na vec bez zmeny skutkového stavu veci (keďže rozsudkom zo dňa 12. mája\n2011 žalobu žalobkyne zamietol a rozsudkom zo dňa 11. októbra 2012 zrušil rozhodnutie žalovaného a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie). Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na svoje uznesenie sp. zn.\n2Sžo/17/2011 zo dňa 30. mája 2012, ktorým bol rozsudok krajského súdu č. k. 1S 193/2009-156 zo dňa\n12. mája 2011 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Z odôvodnenia citovaného uznesenia\nnajvyššieho súdu vyplýva, že krajský súd sa v zrušenom rozsudku zo dňa 12. mája 2011 nevysporiadal\ns námietkami žalobkyne uvedenými v žalobe, vôbec na ne nereagoval, neprihliadal na ne, len sa bez\nďalšieho stotožnil s odôvodnením rozhodnutia žalovaného; jeho rozsudok bol preto nepreskúmateľný\npre nedostatok dôvodov. Krajský súd sa v ďalšom konaní riadil citovaným rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky a príslušnými ustanoveniami zákona č. 50/1976 Zb., Správneho poriadku\na Občianskeho súdneho poriadku. Prihliadal na námietky žalobkyne aj na odôvodnenie žalovaného.\nK diametrálnej zmene právneho názoru krajského súdu v predmetnej právnej veci nemohlo prísť,\npretože v prvom rozsudku z 12. mája 2011 krajský súd vôbec neprihliadal na námietky žalobkyne,\nzaoberal sa len jednou stránkou veci prezentovanou žalovaným, v dôsledku čoho nemohol prijať vo veci\nkomplexný právny záver. No v rozsudku z 11. októbra 2012 sa krajský súd už vecou zaoberal súhrnne,\ntak z pohľadu námietok žalobkyne ako aj dôvodov žalovaného. Najvyšší súd Slovenskej republiky\npreto nevníma odlišné rozhodnutie krajského súdu ako porušenie princípu právnej istoty, pretože až v\nrozsudku krajského súdu z 11. októbra 2012, ktorý je predmetom tohto odvolacieho konania, došlo k\ndodržaniu princípu rovnosti zbraní účastníkov konania a komplexnému posúdeniu právnej stránky veci,\nktoré v praxi môže viesť (vzhľadom na všetky okolnosti prípadu) k tomu istému alebo k rozdielnemu\nrozhodnutiu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že krajský súd dôsledne postupoval podľa príslušných\nustanovení zákona č. 50/1976 Zb., Správneho poriadku a Občianskeho súdneho poriadku ako aj\nprávneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v uznesení sp. zn. 2Sžp/17/2011\nzo dňa 30. mája 2012.\nVychádzajúc z uvedených skutočností a právnych predpisov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel\nk záveru, že konanie a rozhodnutie krajského súdu je v súlade s ustanoveniami zákona č. 50/1976\nZb., Správneho poriadku a Občianskeho súdneho poriadku. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 193/2009-209 zo dňa 11. októbra 2012 ako vecne správny\npotvrdil podľa § 219 ods. 1 v spojení s § 250ja ods. 3 posledná veta Občianskeho súdneho poriadku.\nO náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 250k ods. 1\nv spojení s § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov\nodvolacieho konania vo výške 165,67 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri určovaní výšky náhrady\ntrov konania postupoval podľa § 151 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,\n§ 11 ods. 4, § 15 písm. a/, § 14, § 20c vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.\n655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom\ndo 30. júna 2013 (ďalej len ,,vyhláška č. 655/2004 Z. z.“). Celková výška náhrady trov konania pozostáva\nz nasledovných úkonov právnej služby:\n· vyjadrenie žalobkyne z 20. marca 2013 k odvolaniu žalovaného a ďalšieho účastníka konania - 130,25\n€ (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.),\n· režijný paušál v roku 2013: 1 x 7,81 € = 7,81 € (§ 15 písm. a/ vyhlášky č. 655/20045 Z. z.),\n· daň z pridanej hodnoty 20 % zo sumy 138,06 € = 27,61 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}